Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/116/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614206047
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614206047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jána Burika, v právnej veci žalobcu :
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Liptovský Mikuláš, so sídlom: M. M. Hodžu č. 30, Liptovský Mikuláš,
IČO : 37 905 538, proti odporcovi : Mgr. K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom : O. XXX, štátny občan SR,
zastúpený JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom W. X. S. XXX, X. S.,
o zaplatenie 25.434,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 4C/143/2014-62 zo dňa 30.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 428,53 eur na účet jeho

právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Priznal odporcovi náhradu trov konania a
trov právneho zastúpenia vo výške 1.824,77 eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi na účet
jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, na základe ktorého dospel k
nasledovným skutkovým a právnym záverom :

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu 1T/114/2013 mal súd preukázané, že Okresný súd
Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 1T/114/2013-549 zo dňa 12. 12. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
12. 12. 2013 schválil dohodu o vine a treste uzavretej dňa 22. 08. 2013 v znení dohody o vine a

treste zo dňa 12. 12. 2013 medzi obvineným K. S. a Okresnou prokuratúrou Liptovský Mikuláš a
uznal odporcu za vinného, že ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech
prekročil svoju právomoc, nesplnil povinnosti vyplývajúce z jeho právomoci, a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas, čím spáchal pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b), c), ods. 2 písm. a) (§ 138 písm. b)) Trestného zákona, za čo
bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 35 mesiacov s podmienečným odkladom a zároveň
uložením probačného dohľadu nad správaním obvineného v skúšobnej dobe vo výmere štyri roky.

Súd uložil obvinenému podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, povinnosť strpieť nad
sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš a
zároveň súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného - Úrad práce, sociálnych vecía rodiny Liptovský Mikuláš s uplatneným nárokom na náhradu škodu na občianske súdne konanie. Ďalej
súd uložil obvinenému trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štátneho zamestnanca podľa Zákona
312/2001 Z. z. v platnom znení v trvaní päť rokov.

Z obsahu pripojeného vyšetrovanie spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej
a kriminálnej polície Liptovský Mikuláš ČVS: ORP-177/JP/LM/2009 mal súd preukázané, že trestné
stíhanie za zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku bolo začaté podľa § 199 ods. 1
Trestného poriadku uznesením zo dňa 23. 05. 2009 a uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru zo
dňa 20. 11. 2009 bol podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku stíhaný odporca. Nárok na náhradu škody

si v trestnom konaní uplatnil za poškodeného K. S. do zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného dňa
23. 01. 2012

Podľa § 115 ods. 1, 2 Zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení účinnom do 31. 10. 2009 štátny
zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu, a
to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predošlého stavu. Náhrada škody, ktorú spôsobil
štátny zamestnanec z nedbanlivosti, nesmie u jednotlivého štátneho zamestnanca presiahnuť sumu

rovnajúcu sa trojnásobku jeho funkčného platu pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.
Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa osobitného predpisu
25a) alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky alebo
psychotropnej látky.

Podľa§116ods.1,2Zákonač.312/2001Z.z.oštátnejslužbevzneníúčinnomdo31.10.2009služobný

úrad je povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú zodpovedá štátny zamestnanec služobnému úradu.
Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec, určí podľa § 115 vedúci úradu. Sumu náhrady
škody, ktorú spôsobil vedúci úradu sám alebo spoločne s podriadeným štátnym zamestnancom, určí
podľa § 115 vedúci nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad,
sumu náhrady škody určí podľa § 115 úrad vlády, a ak škodu spôsobil vedúci úradu v služobnom úrade

uvedenom v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v
ôsmom bode, sumu náhrady škody určí ten, kto ho vymenoval.

Podľa § 106 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa,

keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu
škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného
činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt

po hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné
vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo
priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného
práva. Teda premlčaním síce nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný. Pri práve na náhradu
škody je stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna, ich začiatok je

stanovený odlišne. Objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti. Subjektívna potom odo
dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že
sú od seba nezávislé, čo do plynutia, jeho začiatku, ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí bez
ohľadu na druhú premlčaciu dobu (rozsudok NS ČR z 13. 12. 200, sp. zn. 25Cdo/699/1999). Pre vzťah
objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota so subjektívne stanoveným začiatkom

nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s
ňou. Plynutie premlčacej doby v prípade práva na náhradu škody je viazané na subjektívny moment,
ktorý spočíva vo vedomosti poškodeného o spôsobenej škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. V
prípade právnickej osoby nie je nevyhnutné, aby túto vedomosť nadobudol štatutárny orgán; postačí, ak
sa o tom dozvie niektorý jej organizačný útvar alebo vedúci zamestnanec, do pôsobnosti ktorého patrí

vykonávať opatrenia na predchádzanie škodám.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. Inštitútom spočívania premlčacej doby sa zabezpečuje nemožnosť premlčania právapočas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha na súde, prípadne u iného
príslušného orgánu. Riadnym uplatnením nároku na náhradu škody v adhéznom konaní, ktoré by malo
za následok spočívanie premlčacej doby, nie je samotné podanie trestného oznámenia, ak neobsahuje

požiadavku, aby konkrétnej osobe bola uložená povinnosť o náhradu škody v určitej výške (uznesenie
NS ČR z 24. 05. 2006, sp.zn. 25Cdo/2478/2004). Uvedenému názoru zodpovedá aj uznesenie ÚS SR
z 26. 10. 2011, sp. zn. II. ÚS 492/2011-14 (č.l. 43 spisu), v zmysle ktorého podľa judikatúry všeobecných
súdov,akoajzoznenia§46ods.3Trestnéhoporiadkujejednouzozákladnýchpodmienoknavyslovenie
povinnosti nahradiť škodu, aby poškodený svoj nárok uplatnil voči určitej osobe - obžalovanému. Z

uvedeného vyplýva, že vo veci poškodeného sa konanie začína uplatnením si nároku na náhradu
škody voči určitej osobe, ktorej určitosť je vyjadrená najskôr vznesením obvinenia. Princíp prezumpcie
neviny je vlastný trestnému právu, avšak pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto
za vzniknutú škodu zodpovedá, je rozhodujúci okamih, kedy zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre
vymedzenie zodpovedného subjektu. Nejde tu teda vôbec o to, či sa škodca dopustil konania, ktoré
napĺňa skutkovú podstatu niektorého z trestných činov, ale len o to, či svojím (zavineným) konaním

spôsobil majetkovú stratu poškodeného. Námietka, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť až
okamihom nadobudnutia právoplatnosti trestného príkazu, teda nie je dôvodná (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR z 13. 11. 2008 sp. zn. 21Cdo/2958/2007).

Ako vyplýva z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úrad
kriminálnej a justičnej polície Liptovský Mikuláš ČVS: ORP-177/JP-LM-2009 navrhovateľ ako poškodený

si prostredníctvom svojho povereného zamestnanca K. S. uplatnil nárok na náhradu škody vo výške
36.810,89 eur dňa 23. 01. 2012 (č.l. 344 pripojeného vyšetrovacieho spisu). Ako bolo konštatované
vyššie, za riadne uplatnenie si nároku na náhradu škody navrhovateľom voči určitej osobe - odporcovi
nemožno považovať podanie trestného oznámenia podaním doručeným Okresnej prokuratúre dňa 19.
03. 2009 (č.l. 5 pripojeného vyšetrovacieho spisu), keďže voči odporcovi bolo začaté stíhanie podľa §

206 ods. 1 Trestného poriadku pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa §
237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona až uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru Okresného
riaditeľstva PZ Liptovský Mikuláš dňa 20. 11. 2009. Nakoľko ku škode došlo v období mesiacov január
2004 až august 2008, o ktorej škode sa navrhovateľ dozvedel z Protokolu o výsledku kontroly Ústredia
práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor kontroly, Bratislava (č.l. 115 pripojeného vyšetrovacieho spisu)

č. AA/2009/03882-GROK zo dňa 10. 02. 2009, prerokovaným dňa 11. 02. 2009 a nárok na náhradu
škody si v trestnom konaní uplatnil až dňa 23. 01. 2012 t.j. po uplynutí subjektívnej premlčacej doby,
súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Obč.súd.por. tak, že priznal odporcovi, ktorý
mal plný úspech vo veci právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti

navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania odporcu pozostávajú z týchto úkonov právnej
služby: prevzatie a príprava zastúpenia 419,90 eur + režijný paušál 8,04 eur, účasť na pojednávaní dňa
30. 07. 2014 po 104,97 eur + režijný paušál 8,04 eur, účasť na pojednávaní dňa 21. 10. 2014 po 419,90
eur s režijný paušál 8,04 eur, účasť na pojednávaní dňa 06. 11. 2014 po 419,90 eur + režijný paušál 8,04
eur, účasť na pojednávaní dňa 30. 12. 2014 po 419,90 eur + režijný paušál 8,04 eur + 20 % DPH, spolu

trovy právneho zastúpenia 1.824,77 eur, ktoré súd uložil navrhovateľovi zaplatiť odporcovi na účet jeho
právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p). Súd právnemu zástupcovi odporcu nepriznal odmenu za úkon
právnej služby - vyjadrenie k žalobe, nakoľko sa nejedná o úkon účelne vynaložený, keďže odporca sa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu k podanej žalobe vyjadril na pojednávaniach, ktoré vo veci
boli nariadené.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ.
Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, resp. rozsudok prvostupňového súdu zmeniť tak, že zaviaže
odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 25.434,67 eur na účet navrhovateľa spolu s trovami konania do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s názorom prvostupňového súdu,
ktorý zamietol žalobu z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby uplatnenia si nároku na náhradu
škody navrhovateľom. Navrhovateľ ako poškodený vo svojom oznámení označenom ako „Oznámenia
podozreniaztrestnejčinnosti„Zodňa16.03.2009výslovneapresneuplatňovaťnároknanáhraduškody

a teda od tohto momentu premlčacia doba neplynula. Nárok navrhovateľa bol riadne a včas uplatnený , ato už v trestnom oznámení, kedy navrhovateľ uviedol a presne špecifikoval uplatnenie si náhrady škody
vo výške 36.810,89 Eur. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR. Uviedol, že sa
dozvedel o vzniknutej škode 11.02.2009 pri prerokovaní Protokolu o výsledku kontroly Ústredia práce,

sociálnych vecí a rodiny, odboru kontroly, Bratislava, pod č. AA/2009/03882-GROK zo dňa 10.02.2009
na základe čoho na túto zistenú skutočnosť podal trestné oznámenie, v ktorom nárok na náhradu škody
uplatnil. K uplatneniu nároku došlo v dobe, kedy nárok navrhovateľa premlčaný nebol. Navrhovateľ
splnil všetky potrebné zákonné predpoklady k tomu, aby počas trestného konania premlčacia doba
nároku navrhovateľa ako poškodeného na náhradu škody spočívala až do právoplatného rozhodnutia,

kuktorémudošlorozsudkomOkresnéhosúduLiptovskýMikulášsp.zn.1T/114/2013zodňa12.12.2013,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.12.2013. Navrhovateľ následne riadne v konaní
pokračoval podanou žalobou na odporcu zo dňa 02.07.2014, ktorou si uplatňoval náhradu škody
spôsobenú trestným činom odporcu. Nakoľko v priebehu trestného konania až do jeho právoplatného
skončenia premlčacia doba na náhradu škody navrhovateľovi neplynula, a teda aj samotné podanie
žaloby v občianskom konaní, na ktoré bol žalobca ako poškodený odkázaný v rozsudku bolo uplatnené

včas a riadne. Má za to, že právo navrhovateľa na náhradu škody premlčané nie je.

K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie odporca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť a priznať odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 428,53
eur. Vo svojom vyjadrení uviedol, že považuje nárok navrhovateľa za premlčaný aj za predpokladu,

že by sa uplatnenie práva na náhradu škody v trestnom oznámení považovalo za riadne a včasné.
Nárok na navrhovateľa je premlčaný z dôvodu, že navrhovateľ po skončení trestného konania v začatom
konaní riadne nepokračoval a premlčacia doba uplynula. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného
súdu SR a judikatúru všeobecných súdov. Trestné stíhanie odporcu skončilo rozsudkom, ktorým bol
navrhovateľ s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Trestný rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2013. To, že navrhovateľ bude s nárokom na náhradu škody
odkázaný na občianske súdne konanie bolo zrejmé už oveľa skôr - konanie o dohode o vine a treste
sa uskutočnilo už dňa 20.08.2013, navrhovateľ bol o ňom upovedomený dňa 16.07.2013, verejné
zasadnutie, na ktorom bola dohoda schválená sa uskutočnilo dňa 12.12.2013 a návrh na schválenie
dohody, t.j. dohody o náhrade škody musel byť navrhovateľovi doručený pred verejným zasadnutím.

Navrhovateľ mal dostatok času, aby urobil všetky kroky potrebné na to, aby žalobu na náhradu škody
podal v primeranej lehote po skončení trestného konania. Navrhovateľ podal žalobu dňa 03.07.2014, t.j.
niekoľko mesiacov po právoplatnom skončení trestného stíhania, pričom podal trestné oznámenie na
odporcu v roku 2006, kedy začala plynúť premlčacia doba. Nárok navrhovateľa je premlčaný, pretože
uplynula premlčacia doba podľa § 106 pod. 1 OZ, pretože platí domnienka, že škoda pred podaním

žaloby dňa 03.07.2014 nebola vôbec uplatnená a nárok navrhovateľa sa premlčal ešte v roku 2008.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1
O.s.p. a postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 bez nariadenia ústneho
pojednávania rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení

toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania navrhovateľ, konštatuje, že prvostupňový súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súduzodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa uvádzanú v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa,
odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nárok na náhradu škody zo strany navrhovateľa
je premlčaný vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu. K vzniku škody

došlo v období mesiacov január 2004 až august 2008, pričom o škode sa navrhovateľ dozvedel z
protokolu o výsledku kontroly Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru kontroly, Bratislava,
č. AA/2009/03882-GROK zo dňa 10.02.2009, ktorý bol prerokovaný dňa 11.02.2009 a nadobudol aj
vedomosť, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Nárok na náhradu škody si v trestnom konaní uplatnil až
dňa 21.01.2012, tzn. že k uplatneniu nároku na náhradu škody zo strany navrhovateľa došlo po márnom
uplynutí subjektívnej premlčacej doby.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľa,
na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. Odporcovi ako úspešnému účastníkovi v odvolacom

konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v sume 428,53 eur, ktoré boli vyčíslené v
súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení ďalších úprav ( 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu : 419,90 eur,
režijný paušál : 8,63 eur).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.