Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/158/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309202781
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8309202781.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu Slovenská konsolidačná,
a.s., Cintorínska 21, Bratislava, proti žalovanej PaeDr. B. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX,
I., zastúpenej JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom, Nám. slobody 2, Humenné, o náhradu škody vo
výške 9.589,16 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 3. 6.
2014 č. k. 10C 56/2009-303 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť uhradiť na účet
Okresného súdu Humenné súdny poplatok za návrh vo výške 575 Eur do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku a tiež mu uložil zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné náklady za svedočné vo výške
126,65 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalovanej náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že je daná zodpovednosť právneho
predchodcu žalovanej za vzniknutú škodu. Bolo preukázané, že právny predchodca žalovanej porušil
právnu povinnosť plynúcu z § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. v znení platnom ku dňu vyhlásenia
konkurzu. Správca konkurznej podstaty - právny predchodca žalovanej porušil ust. § 28 citovaného
zákona, keď uspokojil veriteľa PLYNROZ a.s. Sobrance bez súhlasu súdu a na úkor žalobcu. Škoda
žalobcovi vznikla tým, že suma, ktorá mala byť vyplatená jemu, bola vyplatená spoločnosti PLYNROZ

a.s. Sobrance, o túto sumu sa znížil majetok úpadcu a k uspokojeniu pohľadávky žalobcu nedošlo. Je
tiež daná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, keďže právny predchodca
žalovanej uspokojil pohľadávku spoločnosti PLYNROZ a.s. bez súhlasu súdu, hoci to zákon vyžaduje a
tým nebola uspokojená pohľadávka žalobcu, v dôsledku čoho došlo k vzniku škody. Súd prvého stupňa
sa vyporiadaval s námietkou premlčania uplatnenej zo strany žalovaného účastníka, a to v zmysle § 106
OZ. Žalobca tvrdil, že o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, sa dozvedel až 4. 4. 2007, kedy mu bola
faxom doručená končená správa správkyne konkurznej podstaty z 28. 2. 2007 a žaloba bola podaná 3.

4. 2009, čiže v dvojročnej subjektívnej lehote. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na obsah konkurzného
spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2K 212/99, keď vychádzal z pokynov rozhodnutia odvolacieho
súdu s tým, že možno usúdiť, že o skutočnosti, že pohľadávka spoločnosti PLYNROZ bola uspokojená,
sa žalobca dozvedel skôr, než zverejnením konečnej správy. Súd prvého stupňa zdôraznil, že podľa
obsahu konkurzného spisu je zrejmé, že dvakrát zástupkyňa žalobcu bola nahliadať do konkurzného
spisu a vyhotovila si fotokópie súdneho spisu č. l. 11c, 12d, 12f, 16, 17 a 33. Má tiež k dispozícii návrh
na rozdelenie výťažku z predaja nehnuteľností, ktorý sa nachádza na č. l. 16, ktorý adresoval správca

konkurznej podstaty Krajskému súdu v Košiciach, kde odporučil rozdeliť rozvrh výťažku spoločnosti
PLYNROZ a.s. Sobrance v sume 288.883,- Sk. Túto listinu mala zástupkyňa žalobcu k dispozícii uždňa 2. 11. 2006, takže už vtedy žalobca mal vedomosť, že správca konkurznej podstaty plánuje vyplatiť
túto sumu spomínanému veriteľovi. Pri nahliadnutí do súdneho spisu sa v tomto nachádzala aj výzva
novej správkyne, ktorá žiadala, aby si bývalý správca ozrejmil, prečo táto suma aj reálne vyplatená

bola v prospech iného veriteľa. O skutočnosti, že táto suma bola vyplatená, sa tak žalobca dozvedel
najneskôr 2. 11. 2006, a preto skonštatoval, že žaloba bola podaná oneskorene po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu zhodnotil, že v danom prípade ide
o 10 ročnú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť 29. 12. 2000, a teda od momentu, kedy škoda vznikla,
čo znamená, že dňom, keď správca konkurznej podstaty vyplatil spoločnosti PLYNROZ, a.s. výťažok v

sume, ktorá je predmetom konania. Súd prvého stupňa takéto konanie právneho predchodcu žalovanej
posúdil ako úmyselné konanie, aj keď mohlo ísť o nepriamy úmysel. Právny predchodca žalovanej sa
bránil tým, že aj keď došlo z jeho strany k chybe, nešlo o úmyselné konanie. mohlo ísť o maximálne
nedbanlivostné konanie. Zákon č. 328/1991 Zb. však v § 8 ods. 2 hovorí, že správca musí konať s
odbornou starostlivosťou a že zodpovedá za prípadnú škodu. Desaťročná objektívna premlčacia doba
tak začala plynúť 29. 12. 2000 a uplynula 29. 12. 2010. V rámci tejto lehoty plynula dvojročná subjektívna

lehota a to v čase od 2. 11. 2006 do 2. 11. 2008, pričom žaloba bola podaná 3. 4. 2009. Nárok tak
považoval za premlčaný, a preto žalobu zamietol.

O povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa zákona č. 71/1992 Zb. a o trovách konania
štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Zároveň rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok

zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu. Tvrdí, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď z vykonaného dokazovania vyvodil
nesprávny skutkový záver v otázke posúdenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Je toho
názoru, že v deň 2. 11. 2006, ktorý určil súd prvého stupňa za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby, nie je správny, nakoľko v tento deň žalobca sa ešte nedozvedel o skutočnosti, že v konkurznej

veci vedenej na KS Košice pod sp. zn. 2K 212/1999 správca konkurznej podstaty spôsobil škodu
tým, že bez súhlasu súdu a na úkor žalobcu vyplatil iného konkurzného veriteľa z výťažku predaja
založených nehnuteľností, na ktoré nemal tento veriteľ nárok, keďže mal zriadené záložné právo k
iným nehnuteľnostiam, než z výťažkov ktorých bol nakoniec uspokojený. V ten deň iba nahliadala
do konkurzného spisu pracovníčka žalobcu, ktorá nemá právnické vzdelanie, za účelom zisťovania

bežných informácií o stave konania. zdôrazňuje, že pracovníčka žalobcu v deň 2. 11. 2006 nežiadala
a nevyhotovila kópiu správy z č. l. 46 - výzvu novoustanovenej správkyne konkurznej podstaty, v ktorej
okrem iného žiada od právneho predchodcu žalovanej podať informáciu, z akého titulu bola zrealizovaná
platba spoločnosti PLYNROS a.s. vo výške 288.883,- Sk, ktorá je predmetom tohto konania. Stalo
sa tak až po nahliadnutí do spisu po zverejnení konečnej správy z 10. 4. 2007, o čom svedčí číslo

listu 63 konkurzného spisu. Uvedené je dôkazom toho, že žalobca sa o rozhodných skutočnostiach
dozvedel až po zverejnení konečnej správy, a to konkrétne 4. 4. 2007, kedy bola konečná správa
doručená faxovým podaním a až vtedy žalobca začal vykonávať ďalšie šetrenie za účelom overovania
si informácií uvedených v konečnej správe. Správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Y. bola predvolaná
ako svedok v predmetnej veci. Uviedla, že veriteľov o svojom zistení pred zverejnením konečnej správy

neinformovala. Z jej vyjadrenia, že veritelia mohli nahliadnuť do spisu skutkový záver, že sa o tom
žalobca dozvedel skôr, nevyplýva. Ani samotná správkyňa nemala zistené a potvrdené rozhodujúce
skutočnosti, ktoré pred zverejnením konečnej správy ešte len zisťovala. Žalobca má za to, že keby
správkyňa o rozhodujúcich skutočnostiach vedela alebo prinajmenšom niečo tušila, dala by to žalobcovi
touto odpoveďou zo dňa 19. 9. 2006 vedieť. V čase výzvy zo dňa 24. 8. 2006 - č. l. 46 nemala ešte

vedomosť o pochybení predchádzajúceho správcu ani novo ustanovená správkyňa, nakoľko sporné
informácie v tom čase len zisťovala, a preto nemohol o týchto skutočnostiach vedieť, resp. vyvodiť
z nich skutkový záver ani žalobca. Číslo listu 46 konkurzného spisu je len dôkazom o tom, že aj
nová správkyňa konkurznej podstaty bola nútená vykonať šetrenie, nakoľko predchádzajúci správca
jej odmietol odovzdať doklady vzťahujúce sa na konkurzné konanie. Pokiaľ ide o č. l. 16 - návrh

správcu na rozdelenie výťažku z predaja nehnuteľností, kde správca presne neidentifikoval podľa listov
vlastníctva jednotlivé nehnuteľnosti, ktorých výťažok navrhoval rozdeliť a keďže správca má v zmysle
zákonakonaťsodbornoustarostlivosťou,žalobcanemaladôvodspochybňovaťnavrhnutéprerozdelenie
výťažku správcom. Zo žiadneho dokladu tak nemožno zistiť, že výťažok bol predchádzajúcim správcom
nesprávne vyplatený inému veriteľovi, a preto považuje závery súdu za nesprávne, nakoľko súd ich

vyvodil z neskorších informácií a nie z informácií, ktoré sa nachádzali v konkurznom spise do č. l. 46.Tvrdí naďalej to, že až po zverejnení konečnej správy 4. 4. 2007 získal žalobca požadované informácie
a keďže žaloba bola podaná 3. 4. 2009, nárok žalobcu premlčaný nie je. Súd prvého stupňa tak vec
nesprávne právne posúdil, a to pokiaľ ide o posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby,

ktorá nebola stanovená na okamih, kedy sa žalobca skutočne dozvedel o rozhodných skutočnostiach, a
teda o tom, že správca konkurznej podstaty Ing. T. spôsobil žalobcovi škodu tým, že bez súhlasu súdu
a na jeho úkor vyplatil iného konkurzného veriteľa. Súd stanovil len okamih, kedy sa žalobca mohol o
rozhodných skutočnostiach dozvedieť. Pre subjektívnu dobu je bez právneho významu, kedy sa žalobca
mohol dozvedieť, pretože toto je rozhodujúce pre plynutie objektívnej doby. Pri subjektívnej dobe je

dôležité to, čo je jednoznačne preukázané. Práve v tom je rozdiel medzi subjektívnymi a objektívnymi
dobami. Tieto súvislosti poukazuje na rozsudok rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 145/2004.
Navrhol v zmysle uvedeného podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôrazňuje, že z výzvy novej správkyne
konkurznej podstaty č. l. 46 konkurzného spisu jasne vyplýva, že v čase jej vyhotovenia už mala
vedomosť o tom, že bola realizovaná platba inému veriteľovi, ako žalobcovi, zisťovala už len, z akého

dôvodu takto postupoval pôvodne žalovaný. Na základe uvedeného a opierajúc sa aj o prijatý právny
názor odvolacieho súdu je odôvodnené prijať názor, že nárok na náhradu škody uplatnený žalobcom je
premlčaný, keď subjektívna doba na uplatnenie nároku začala plynúť už 2. 11. 2006.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec
správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu
majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 328/1991 Zb. v znení platnom k 18. 10. 1999 správca podstaty sa zásadne

vyberá zo zoznamu správcov, ktorý vedie súd príslušný na konanie. Do zoznamu správcov možno
zapísať len bezúhonnú fyzickú osobu, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, má primeranú odbornú
spôsobilosť a so zápisom súhlasí. Za správcu môže súd ustanoviť iba vo veci nepredpojatú fyzickú
osobu. Osoby zapísané do zoznamu správcov môžu odmietnuť túto funkciu len v prípadoch, keď sú na
to dôležité dôvody, ktoré posúdi súd. Výnimočne môže súd ustanoviť za správcu aj osobu, do zoznamu

správcov nezapísanú, ak spĺňa podmienky pre zapísanie do tohto zoznamu.

Správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu
vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

Podľa § 28 ods. 1 - 3 citovaného zákona veritelia pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným alebo
zádržným právom, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľnosti, majú pri speňažení právo, aby ich

pohľadávka bola uspokojená z výťažku predaja veci, na ktorej záložné alebo zádržné právo viazne.
Výťažok zo speňaženia veci alebo pohľadávky do výšky zabezpečenej pohľadávky správca vydá so
súhlasom súdu konkurzným veriteľom po odpočítaní nákladov správy, speňaženia, vydania výťažku a
odmeny správcu. V prípade, že sa výťažok z predaja veci alebo pohľadávky vydá viacerým oddeleným
veriteľom, podieľajú sa na uvedených nákladoch pomerne. Ak zabezpečená pohľadávka nebola takto

plne uspokojená, považuje sa jej neuspokojená časť za pohľadávku prihlásenú podľa § 20. Oddelení
veritelia sa z výťažku speňaženia nehnuteľnosti uspokoja podľa poradia vzniku právneho dôvodu na
oddelené uspokojenie.

V tomto konaní sa žalobca vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovanej domáha zaplatenia sumy
9.589,16 Eur s príslušenstvom ako náhrady škody, ktorú mal spôsobiť Ing. N. T. v postavení správcu

konkurznej podstaty úpadcu N. W. MS Partex, keď dňa 29. 12. 2000 vydal bez súhlasu príslušného
konkurzného súdu výťažok zo speňaženia založeného nehnuteľného majetku úpadcu (nehnuteľnostizapísané na LV č. XXXX k. ú. G.) nesprávnemu veriteľovi, a to spoločnosti PLYNROZ, a.s. Sobrance,
nerešpektujúc skorší zápis záložného práva k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX k. ú. G. v prospech
právneho predchodcu žalobcu.

Konkurz na majetok úpadcu N. W. MS Partex vyhlásil Krajský súd Košice uznesením zo dňa 18. 10.
1999 a konkurzné konanie prebiehalo na uvedenom súde pod sp. zn. 2K 212/99.

Žalobca tvrdí, že o vyplatení sumy 9.589,16 Eur v prospech iného konkurzného veriteľa sa dozvedel
dňa 4. 4. 2007, kedy bola vyvesená na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach konečná správa o
speňažení majetku úpadcu a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu od JUDr. T. Y., novej správkyne
konkurznej podstaty úpadcu, z obsahu ktorej plynie, že v priebehu konkurzu, a to dňa 29. 12. 2000

bol právnym predchodcom žalovanej uspokojený veriteľ - PLYNROZ, a.s. Sobrance vo výške 288.883,-
Sk v dôsledku konštatovaného nesprávneho postupu právneho predchodcu žalovanej. Tieto finančné
prostriedky boli bývalým správcom konkurznej podstaty úpadcu vyplatené 29. 12. 2000 s tým, že v
zásade možno konštatovať správnosť postupu súdu prvého stupňa, ktorý vyhodnotil opodstatnenosť
aplikácie 10 ročnej objektívnej premlčacej doby vzhľadom na preukázané úmyselné konanie právneho

predchodcužalovanej(najmenejvoformenepriamehoúmyslu),pokiaľideovyplateniepredmetnejsumy
inému konkurznému veriteľovi, s čím sa v nadväznosti na vykonané dokazovanie možno stotožniť.

Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, pričom okamih vzniku škody, resp. vedomosť

poškodeného o tejto škode sa nemusí kryť s dobou vzniku škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním.

Žalobca v priebehu konania tvrdil, že o uspokojení pohľadávky spoločnosti PLYNROZ, a.s. Sobrance sa
dozvedel z konečnej správy vyvesenej na úradnej tabuli Krajského súdu Košice dňa 4. 4. 2007, keďže
konkurzný spis neobsahoval žiaden doklad, na základe ktorého by sa žalobca mohol o tejto skutočnosti
dozvedieť. Už v predchádzajúcom štádiu konania však odvolací súd konštatoval, že obsah pripojeného

spisu Krajského súdu Košice sp. zn. 2K 212/99 tieto tvrdenia žalobcu nepotvrdzuje.

Je nepochybne zrejmé, že konkurz na majetok dlžníka N. W. MS Partex Sobrance bol vyhlásený
uznesením Krajského súdu Košice č. k. 2K 212/99-6 zo dňa 18. 10. 1999 a ako správca konkurznej
podstaty bol ustanovený právny predchodca žalovanej Ing. N. T..

Do konkurzného konania bola dňa 20. 12. 1999 prihlásená aj pohľadávka Slovenskej republiky -

Ústredného daňového riaditeľstva SR - Daňový úrad Sobrance v sume 604.016,- Sk, pričom táto suma
bola prihlásená ako pohľadávka s právom na oddelené uspokojenie v zmysle § 28 zákona č. 328/1991
Zb. s ohľadom na právoplatné rozhodnutia Daňového úradu v Sobranciach o určení záložného práva k
nehnuteľnostiam daňového dlžníka - úpadcu.

Uznesením zo dňa 14. 8. 2000 č. k. 2K 212/99-12F konkurzný súd súhlasil s predajom majetku úpadcu

patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby pre spoločnosť PLYNROZ, a.s. Sobrance, a to pokiaľ
ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. G., ku ktorým bolo zriadené záložné právo v prospechveriteľa - Daňového úradu Sobrance (právny predchodca žalobcu). Dňa 20. 12. 2000 právny predchodca
žalovanej požiadal o vydanie výťažku záložnému veriteľovi z predaja nehnuteľností tým spôsobom, že
v prospech Daňového úradu Sobrance sa má poukázať suma 5.082,- Sk, pre PLYNROZ, a.s. Sobrance

suma 288.883,- Sk, pre N. W. suma 679.000,- Sk a Slovenskej sporiteľni, a.s. pobočka Michalovce suma
48.336,- Sk.

Opatrením zo dňa 22. 12. 2000 konkurzný súd súhlasil s vydaním výťažku len v prospech oddeleného
veriteľa - Slovenskej sporiteľne, a.s. pobočka Michalovce v sume 48.336,- Sk.

V priebehu konkurzného konania, a to konkrétne 9. 12. 2004 zmluvou o postúpení daňových pohľadávok
č. 7/2004 boli zo strany Daňového úradu Sobrance v prospech žalobcu postúpené daňové pohľadávky

v celkovej výške 508.790,- Sk a to aj vrátane pohľadávok vo vzťahu k daňovému dlžníkovi - úpadcovi
N. W.. V dôsledku toho konkurzný súd pokračoval v ďalšom konaní s právnym nástupcom Daňového
úradu Sobrance, žalobcom ako konkurzným veriteľom.

Uznesením konkurzného súdu zo dňa 16. 2. 2006 č. k. 2K 212/99-42 bol právny predchodca žalovanej
zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu, JUDr. T. Y. bola ustanovená do funkcie nového

správcu konkurznej podstaty a vo veci konala až do právoplatného ukončenia konkurzného konania.

V súvislosti s posúdením opodstatnenosti vznesenej námietky premlčania zo strany právneho
predchodcu žalovanej je podstatné zistenie, že už dňa 11. 2. 2005 zástupkyňa žalobcu - za konkurzného
veriteľa, nahliadla do spisu Krajského súdu Košice sp. zn. 2K 212/99, súčasťou ktorého v tom čase
nepochybne boli spomínané uznesenia konkurzného súdu o vydaní súhlasu s predajom majetku úpadcu

- nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. G. (na tomto liste vlastníctva zapísané záložné právo pre
DaňovýúradSobrance,ktorýbolprávnympredchodcomžalobcu),opatreniekonkurznéhosúduovydaní
výťažku v prospech jedného veriteľa, a to Slovenskej sporiteľne, a.s. pobočka Michalovce, keď zároveň
spis obsahoval aj žiadosť právneho predchodcu žalovanej o udelenie súhlasu s vydaním výťažku z
predaja nehnuteľností z LV č. XXXX k. ú. G. okrem iného pre spoločnosť PLYNROZ, a.s. Sobrance v

rozsahu 288.883,- Sk.

Následne dňa 2. 11. 2006 zástupkyňa žalobcu ako konkurzného veriteľa opätovne študovala spis
konkurzného súdu (č. l. 47) a požiadala aj o vyhotovenie fotokópií z tohto spisu, konkrétne č. l. 11c
- opatrenie Krajského súdu Košice z 10. 7. 2000 o súhlase s predajom vecí patriacich do konkurznej
podstaty úpadcu mimo dražby za určených podmienok, opatrenia z č. l. 12b, č. l. 12f - opatrenie

konkurzného súdu o súhlase s predajom majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty mimo
dražby pre PLYNROS, a.s. Sobrance - nehnuteľnosti na LV č. XXXX k. ú. G., u ktorých záložné právo
bolo zapísané v prospech Daňového úradu Sobrance, vyhotovovala tiež fotokópiu z č. l. 16, ktorá sa
týkala návrhu právneho predchodcu žalovanej na rozdelenie výťažku z predaja týchto nehnuteľností,
ktorý obsahoval aj návrh správcu konkurznej podstaty vyplatiť v prospech PLYNROZ, a.s. Sobrance

sumu 288.883,- Sk a napokon bola vyhotovená aj kópia opatrenia z č. l. 17, ktoré vyjadrovalo súhlas
konkurzného súdu s vydaním výťažku iba v prospech oddeleného veriteľa - Slovenskej sporiteľni a.s.
v sume 48.336,- Sk.

V čase, keď zástupkyňa žalobcu študovala spomínaný spis konkurzného súdu, a teda dňa 2. 11. 2006,
posledným listom konkurzného spisu (č. l. 46) bola výzva novej správkyne konkurznej podstaty úpadcu

JUDr. T. Y. adresovaná právnemu predchodcovi žalovanej, ktorou ho vyzývala na predloženie dokladov
a podanie informácie okrem iného aj vo vzťahu k tomu, z akého titulu pôvodný správca konkurznej
podstaty zrealizoval platbu v prospech spoločnosti PLYNROZ, a.s. Sobrance vo výške 288.883,- Sk
(9.589,15 Eur), a teda sumu, ktorá je aj predmetom daného konania. Uvedené zistenia plynúce z obsahu
spisu konkurzného súdu tak potvrdzujú, že žalobca sa o škode vzniknutej vyplatením predmetnej sumy v

prospech iného veriteľa dozvedel skôr, než 4. 4. 2007, ako na to poukazoval v priebehu daného konania.S poukazom na uvádzané zistenia súd prvého stupňa správne uzavrel, že už dňa 2. 11. 2006 žalobca
mal vedomosť o vzniku danej škody a nešlo v tejto súvislosti len o možnosť dozvedieť sa z jeho strany
rozhodné skutočnosti, ako na to poukazuje v podanom odvolaní. Je totiž zrejmé, že všetky úkony

zástupkyne žalobcu, ktorá dňa 2. 11. 2006 študovala konkurzný spis a zhotovovala z neho spomínané
fotokópie, boli zamerané na tie úkony a postupy konkurzného súdu, resp. bývalého správcu konkurznej
podstaty úpadcu, ktoré sa týkali nakladania a následného speňaženia toho majetku úpadcu, ku ktorému
mal právny predchodca žalobcu zriadené záložné právo (nehnuteľnosti z LV č. XXXX k. ú. G.). Odo
dňa 2. 11. 2006 mal žalobca vo svojej dispozícii tie doklady z konkurzného spisu, z ktorých vyplývalo, že

konkurzný súd súhlasil s predajom majetku úpadcu mimo dražby za stanovených podmienok v opatrení
z 10. 7. 2000 (č. l. 11c), že spoločnosť PLYNROZ, a.s. Sobrance bola záujemcom o kúpu nehnuteľností
vedených na LV č. XXXX a kúpnu cenu tohto záujemcu konkurzný súd akceptoval (č. l. 12b) a v opatrení
zo dňa 14. 8. 2000 súhlasil s predajom majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby
pre PLYNROZ, a.s. Sobrance (č. l. 12f). Žalobca zo žiadaného návrhu na rozdelenie výťažku z predaja
nehnuteľností (č. l. 16) zistil, že právny predchodca žalovanej doporučuje rozdelenie z výťažku predaja

nehnuteľností úpadcu - reštaurácie (výťažok 340.000,- Sk) rozdeliť medzi záložných veriteľov, a to
v prospech Daňového úradu Sobrance v sume 5.082,- Sk a pre PLYNROS, a.s. Sobrance v sume
288.883,- Sk. Z opatrenia konkurzného súdu z 22. 12. 2000 (č. l. 17) vyplynulo, že súhlas s vydaním
výťažku konkurzný súd dal len vo vzťahu k jednému z oddelených veriteľov - Slovenskej sporiteľni, a.s.
Žalobca mal k dispozícii tiež rekapituláciu konkurzných prihlášok, kde v poradí druhým konkurzným

veriteľom bola spoločnosť PLYNROZ, a.s. Sobrance (č. l. 33) spolu zo zápisnicou o prieskumnom
pojednávaní z 29. 9. 2004, v ktorej sa konštatuje, že bývalý správca konkurznej podstaty úpadcu
uznáva pohľadávky okrem iného u veriteľov č. 2 s právom na oddelené uspokojenie. Napokon z obsahu
výzvy novej správkyne konkurznej podstaty JUDr. Y. (ako vtedy posledného listu konkurzného spisu
č. 46) plynie nepochybne jej zistenie, že právny predchodca žalovanej už vykonal platbu v prospech

spoločnosti PLYNROZ, a.s. Sobrance v sume 288.883,- Sk.

Preto ak sa žalobca o škode spôsobenej právnym predchodcom žalovanej dozvedel už 2. 11. 2006,
dvojročná subjektívna premlčacia doba - pri zachovanej 10 ročnej objektívnej premlčacej lehote)
uplynula už pred podaním žaloby, na čo správnym spôsobom poukázal aj prvostupňový súd a odvolací
súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania sa s ním stotožnil.

So zreteľom na tieto dôvody bol napadnutý rozsudok potvrdený ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2
O.s.p.).

Zdôvodu,žesúdprvéhostupňanerozhodolotrováchkonaniaúčastníkov,otýchtosarozhodnevďalšom
konaní postupom podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.