Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dagmar Aradská

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/664/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221767
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221767.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhmi doručenými Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania

medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu z dôvodu,
že tento nerozhodol v zákonom určenej lehote o žiadostiach o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v exekučných konaniach vedených pre pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4192667 dlžníkom - povinným X. Z., nar. X.X.XXXX; zo Zmluvy o
úvere č. 4023801 dlžníkom - povinným A. N., nar. X.X.XXXX; zo Zmluvy o úvere č. 4193122 dlžníkom
- povinným Y. N., nar. X.X.XXXX a zo Zmluvy o úvere č. 4192350 dlžníkom - povinným V. T., nar.

X.X.XXXX. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške po 125,- eur v každej z uvedených
vecí a na nemajetkovú ujmu vo výške 330,- eur, resp. 321,- eur, resp. 1 045,- eur, resp. 330,- eur ako
aj náhradu trov konania. Žalobca svoje návrhy odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol
zvolenému exekútorovi vykonať exekúcie na vymoženie pohľadávok, ktoré mu vznikli voči označeným
dlžníkom z uvedených Zmlúv o úvere. Súdny exekútor pridelil každej z uvedených exekučných vecí
číslo, a to v prípade povinného X. Z. č. EX XXXXX/XXXX, A. N. č. EX XXXXX/XXXX, Y. N. č. EX
XXXX/XXXX, V. T. č. EX XXXXX/XXXX. Spísané návrhy na vykonanie exekúcie spolu so žiadosťami

o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nové Zámky ako
miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa žalobných návrhov exekučný súd rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci povinného X.. Z. až dňa 2.2.2009
vydaním poverenia (s omeškaním viac ako 6 mesiacov), vo veci povinného Z. Lakatošová až dňa
22.12.2008 vydaním poverenia (s omeškaním viac ako 6 mesiacov), vo veci povinného Y.. N. až dňa
2.9.2009 vydaním poverenia (s omeškaním viac ako 19 mesiacov) a vo veci povinného V.. T. až dňa
2.2.2009 vydaním poverenia (s omeškaním viac ako 6 mesiacov). K rozhodnutiu o žiadostiach súdneho

exekútora došlo v uvedených exekučných veciach podľa žalobcu až po uplynutí zákonom určenej lehoty.
Tvrdeným nesprávnym postupom exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (EP), mala vzniknúť žalobcovi majetková škoda, ktorú paušálne v každej z uvedených vecí
žalobca vyčíslil sumou 125,- eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných vnávrhu. O škode sa žalobca mal dozvedieť až po doručení upovedomení o začatí exekúcie. Taktiež
mu v každej z uvedených vecí mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil zo základu
660,- eur na rok, a to jednotlivo sumou 330,- eur, resp. 321,- eur, resp. 1 045,- eur, resp. 330,- eur,

keď exekučný súd mal byť bezdôvodne nečinný, v dôsledku čoho došlo k vnútorným zásahom do
spoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušeniu jeho práv, k strate
legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich
konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne
príslušného Okresného súdu Nové Zámky.

Krajský súd v Nitre uzneseniami č.k. 25NcC/188/2012-9 z 18.10.2012, č.k. 6NcC/140/2012-9 z
19.10.2012, č.k. 8NcC/208/2012-9 z 19.10.2012 a č.k. 8NcC/184/2012-10 z 19.10.2012 rozhodol, že
sudcovia Okresného súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie vecí a veci prikázal
na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému tieto napadli dňa 29.11.2012 pod
sp. zn. 13C/664/2012 (súvisí s pohľadávkou dlžníka X.. Z.), dňa 5.12.2012 pod sp. zn. 13C/743/2012

(súvisí s pohľadávkou dlžníka A.. N.), dňa 5.12.2012 pod sp. zn. 13C/747/2012 (súvisí s pohľadávkou
dlžníka Y.. N.) a dňa 18.12.2012 pod sp. zn. 13C/856/2012 (súvisí s pohľadávkou dlžníka V.. T.).

Súd v každej z uvedených vecí vyzval žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie jeho
podania. Žalobca podaniami z 22.1.2013, resp. 1.2.2013, resp. 22.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje

rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keď originál návrhu na
predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného, ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s
prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Žalobca vo všetkých z uvedených
vecí navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného,
keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto

môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania
neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil
prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval

na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Žalobca dňa 19.12.2012 doručil Okresnému súdu Nové Zámky rovnopisy návrhov v uvedených veciach
a v sprievodnom liste upozornil na chybu v písaní, a to nesprávne uvedený dátum narodenia (každého)
povinného, ktorého správny tvar je uvedený v navrhnutom žalobnom petite.

Súd uznesením č.k. 13C/664/2012-29 z 2.1.2014 rozhodol o spojení vecí Okresného súdu Komárno
vedených pod sp.zn. 13C/664/2012, sp.zn. 13C/743/2012, sp.zn. 13C/747/2012 a sp.zn. 13C/856/2012
na spoločné konania, ktoré bude vedené pod sp.zn. 13C/664/2012.

Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 24.1.2014 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv

nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV.
ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu škody,
ktorý si žalobca uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu pre prieťahy a na druhej strane i z
dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Žalobcovi vytklo, že neuviedol kroky, ktoré podnikol
na odstránenie neželaného stavu a poukázalo na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je

oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 16 ods. 1 citovaného zákona
a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde,
keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do podania žalobných
návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v ďalšom informovalo, že žalobca

napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody. Preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K
žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že prax ukázala, že lehota na poverenieexekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo tým, že 15
dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule

po 1.6.2011. Preto ak bola žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súde
po 1.6.2011, nárok v tejto časti je neopodstatnený. V súvislosti so znením ustanovenia § 41 ods. 2
písm. d/ EP účinnom pred 1.6.2011 poukázalo na dôvodovú správu k jeho novelizovanému zneniu,
ako autentický výklad Národnej rady SR. Do dovtedajšieho znenia citovaného ustanovenia sa vložili
slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. V

súvislosti s posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov Ministerstvo spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS
16/02 so záverom, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani
rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov, ktorú

môže konštatovať len Ústavný súd SR. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo
vyčíslenej paušálnej výške po 125,- € a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa
mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo
675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými
prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby

nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo
potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003
Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo
pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb
D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami

žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na
začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé

právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi.
V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako
následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo
návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou odoslanou súdu
po skončení úradných hodín súdu (o 18.44 hod.) deň pred pojednávaním, pričom súčasne požiadal
o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním vedeným pred Okresným
súdom Trnava, resp. Topoľčany. Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch členov

a aj šiestich koncipientov, aj s poukazom na názor zaujatý či už v uznesení Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo 77/2002, ale aj v náleze Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998, podľa
ktorých „sama kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch, o ktorej
advokát vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je, bez ďalšieho, akceptovateľným predpokladom
uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania v zmysle § 101 ods. 2

O.s.p.“, súd nemal preukázaný žiadny vážny dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď žalobca
v plnomocenstve z 13.9.2012 súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu.
Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené už 20.1.2014. Z činnosti
súdu je taktiež známe, že v obdobných veciach totožného žalobcu sa za právneho zástupcu žalobcu
na základe plných mocí zúčastnil pojednávaní či už jeho advokátsky koncipient alebo substitút. Súd

pojednával aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadala ospravedlniť
s tým, že nežiadala o odročenie pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom žalobcu k žiadostiam
o predbežné prerokovanie žiadosti o nároku škody z 23.4.2012 a 27.4.2012, ktorý bol doručený

Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého dňa (23.4.2012 a 27.4.2012) najmä č. 302, 1031, 4571 a
6159 ako aj listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a aj obsahom pripojených exekučných spisov
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6Er/13/2009, 6Er/1265/2008, 6Er/690/2009 a 6Er/12/2009.Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., a to najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods.
2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2
zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové
Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučný
súd mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade

povinného X.. Z. č. EX XXXXX/XXXX až dňa 2.2.2009 vydaním poverenia, a tak k vydaniu poverenia
malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 6 mesiacov; v prípade povinného
A.. N. č. EX XXXXX/XXXX až dňa 22.12.2008 vydaním poverenia, a tak k vydaniu poverenia malo dôjsť
po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 6 mesiacov; v prípade povinného Y.. N. č.
EX XXXX/XXXX až dňa 2.9.2009 vydaním poverenia, a tak k vydaniu poverenia malo dôjsť po uplynutí
zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 19 mesiacov a v prípade povinného V.. T. č. EX XXXXX/

XXXX až dňa 2.2.2009 vydaním poverenia, a tak k vydaniu poverenia malo dôjsť po uplynutí zákonom
určenej lehoty, s omeškaním viac ako 6 mesiacov.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6Er/13/2009 vyplýva, že dňa
7.12.2008 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,

návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému X.. Z., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 27.8.2008
sp. zn. SR 08221/08. Uvedený súdny exekútor až dňa 9.1.2009 doručil Okresnému súdu Nové Zámky
žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou zo 7.12.2008 obsahujúcou návrh na vykonanie
exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd dňa 2.2.2009 vydal

poverenie sp. zn. 6Er/13/2009-7, číslo exekútorského spisu: EX XXXXX/XX, ktorým poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu označeného v
návrhu, pričom oprávneným je žalobca a povinným je X.. Z.. Uvedené poverenie má všetky náležitosti
predpokladané v § 44 ods. 6 EP.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6Er/1265/2008 vyplýva, že dňa
31.10.2008 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Z. Lakatošová, pričom za exekučný titul je označený
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.
Bratislava zo dňa 11.8.2008 sp. zn. SR 07635/08. Uvedený súdny exekútor až dňa 1.12.2008 doručil

Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 31.10.2008
obsahujúcou návrh na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako
exekučný súd dňa 22.12.2008 vydal poverenie sp. zn. 6Er/1265/2008-7, číslo exekútorského spisu: EX
XXXXX/XX, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu označeného v návrhu, pričom oprávneným je žalobca a povinným je Z. Lakatošová.

Uvedené poverenie má všetky náležitosti predpokladané v § 44 ods. 6 EP.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6Er/690/2009 vyplýva, že dňa
2.7.2009 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Y.. N., pričom za exekučný titul je označený rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 22.5.2009 sp. zn. SR 01530/09. Uvedený súdny exekútor až dňa 5.8.2009 doručil Okresnému
súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 2.7.2009 obsahujúcou návrh
na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd
dňa 2.9.2009 vydal poverenie sp. zn. 6Er/690/2009-7, číslo exekútorského spisu: EX XXXX/XX, ktorým

poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
označeného v návrhu, pričom oprávneným je žalobca a povinným je Y.. N.. Uvedené poverenie má
všetky náležitosti predpokladané v § 44 ods. 6 EP.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6Er/12/2009 vyplýva, že dňa

6.12.2008 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému V.. T., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 11.9.2008 sp. zn. SR 08405/08. Uvedený súdny exekútor až dňa 9.1.2009 doručil Okresnémusúdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 6.12.2008 obsahujúcou návrh
na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd
dňa 2.2.2009 vydal poverenie sp. zn. 6Er/12/2009-7, číslo exekútorského spisu: EX XXXXX/XX, ktorým

poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
označeného v návrhu, pričom oprávneným je žalobca a povinným je V.. T.. Uvedené poverenie má
všetky náležitosti predpokladané v § 44 ods. 6 EP.

Podľanázorusúdunávrhyžalobcuvdanejvecizodpovedajúustanoveniu§79ods.1O.s.p.,keďžalobca

uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu týchto
návrhov. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadostí
žalobcu o predbežné prerokovanie (23.4.2009 a 27.4.2012), súd návrhy žalobcu na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy nepovažoval za predčasné.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 (v znení účinnom do 31.12.2012) výslovne uvádza ako príklad

nesprávneho úradného postupu aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom určenej lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi

nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne.

V zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ EP bolo v čase doručenia návrhov na vydanie poverení exekučnému súdu
možné vydať poverenie na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, ako exekučného titulu. Uvedené ustanovenie zákona č. 233/1995 Z.z. bolo novelizované

zákonom č. 102/2011 Z.z., na základe ktorého sa s účinnosťou od 1.6.2011 podľa § 41 ods. 2 písm.
d/ EP stali exekučným titulom vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa tvrdení žalobcu
je vykonateľný rozhodcovský rozsudok exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i/ EP. Súd s týmto
tvrdením nesúhlasí. Aj keď vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie ako exekučný titul bolo doplnené do
§ 41 ods. 2 písm. d/ EP novelou účinnou od 01.06.2011, táto by nepochybne bola nadbytočná v prípade

stotožneniasasúdusprávnymnázoromžalobcu,žerozhodcovskýrozsudokjeexekučnýmtitulompodľa
ustanovenia § 41 ods. 2 písm. i/ EP, ktorého sa žiadna novela Exekučného poriadku nedotkla. Pre
výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej rady SR prezentovaný v dôvodovej správe
k zmene a doplneniu § 41 ods. 2 písm. d/ EP zákonom č. 102/2011 Z.z.. Žalobca v danom prípade
nenamieta nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci v dôsledku konania súdneho exekútora

pri výkone exekučnej činnosti, ktorý ani v jednej z uvedených exekučných vecí Okresného súdu Nové
Zámky nedodržal lehotu určenú v § 44 ods. 1 EP na predloženie návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie exekučnému súdu.

Žalobca si v danom prípade v každej zo spojených vecí uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody

vo výške po 125,- eur pozostávajúcej z nákladov žalobcu vynaložených v období medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia a vydaním poverenia. Žalobca si uplatnenú náhradu škody vo výške 125,-
eur vyčíslil za obdobia ním tvrdeného omeškania exekučného súdu, a to titulom správy pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,-
eur, titulom nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,- eur ako aj titulom

administratívneho spracovania urgencií exekučného súdu, poštovného a telekomunikačných výdajov
vo výške 15,- eur, avšak žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal
vznik žiadnej skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 125,- eur v súvislosti s
tvrdeným omeškaním pri vydaní poverení v každej z uvedených exekučných vecí. Pritom podľa § 17
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj v zmysle §

442 ods. 1 OZ rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Napriek
tvrdeniu o rôznej dĺžke omeškania exekučného súdu s vydaním poverení, žalobca si v každej zo
spojených vecí uplatnil rovnakú náhradu majetkovej škody po 125,- eur, bez toho, aby špecifikoval
koľko zamestnancov pomocou informačného systému spravovalo pohľadávky jeho dlžníkov, aký počet

pohľadávokspravovalpomocouinformačnéhosystému,ktomuspravovalaudržiavalinformačnýsystém
a za akú odmenu. Žalobca ani v jednej z uvedených exekučných vecí nepreukázal existenciu žiadnej
svojej urgencie exekučného súdu, ale ani solventnosť jeho dlžníkov - povinných v dobe od doručenia
žiadosti súdneho exekútora exekučnému súdu do vydania poverení. V súvislosti s uvedeným nemožnoprehliadnuť, že prípadný nesprávny procesný postup exekučného súdu môže mať za následok vznik
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto

postupom. Preto bez povšimnutia nemožno ponechať skutočnosť, že zo strany súdneho exekútora
nebola v uvedených exekučných veciach dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na predloženie
návrhov oprávneného na vykonanie exekúcií exekučnému súdu spolu s exekučným titulom a žiadosťou
o vydanie poverenia, ale až po jej uplynutí. Žalobca by nepochybne mal náklady na zamestnancov
spravujúcichpohľadávkyžalobcuvočidlžníkomaždoichuhradenia,resp.odpísaniaaobdobnebymalaj

náklady na udržiavanie a správu informačného systému. Keďže ani v jednej z predmetných exekučných
vecízatiaľsúdnyexekútornevrátilpoverenia,jezrejmé,žežalobcanaďalejmávsúvislostisvymáhanými
pohľadávkami od svojich dlžníkov náklady na zamestnancov spravujúcich tieto pohľadávky žalobcu až
do ich uhradenia, resp. odpísania a obdobne má aj náklady na udržiavanie a správu informačného
systému. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade
žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu vydaním poverenia s omeškaním viac ako 6 mesiacov (vec 6Er/13/2009, v ktorej
bola doručená žiadosť súdneho exekútora exekučnému súdu dňa 9.1.2009 a poverenie bolo vydané
dňa 2.2.2009), resp. viac ako 6 mesiacov (vec 6Er/1265/2008, v ktorej bola doručená žiadosť súdneho
exekútora exekučnému súdu dňa 1.12.2008 a poverenie bolo vydané dňa 22.12.2008), resp. viac ako
19 mesiacov (vec 6Er/690/2009, v ktorej bola doručená žiadosť súdneho exekútora exekučnému súdu

dňa 5.8.2009 a poverenie bolo vydané 2.9.2009), resp. viac ako 6 mesiacov (vec 6Er/12/2009, v ktorej
bola doručená žiadosť súdneho exekútora exekučnému súdu dňa 9.1.2009 a poverenie bolo vydané
dňa 2.2.2009). Vydanie poverení v uvedených exekučných veciach zodpovedá obvyklej rozhodovacej
praxi exekučných súdov z roku 2008 a 2009 v súvislosti s posúdením rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu exekučným súdom. Vydanie poverenia s odstupom 9, 6, 13 a 9 dní nemohlo

žalobcovi spôsobiť žiadnu škodu, najmä keď súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti ani v jednej
z uvedených exekučných vecí Okresného súdu Nové Zámky nedodržal lehotu určenú v § 44 ods. 1 EP
na predloženie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému súdu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením

svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných, 125,- eur v každej zo spojených vecí a nepreukázal
ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu
a prípadným zmenšením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich
vylučuje zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu

v časti náhrady materiálnej škody zamietol.

Prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca svoj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené

jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež
došlo k vyvolaniu rizík, a to rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a rizika insolvencie povinného. Za vnútorné zásahy do spoločnosti, za ovplyvňovania
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenia jeho práv a stratu legitímnych očakávaní,
že v zákonnom čase nastane stav predpokladaný zákonom, za stratu dôvery v právo a v spravodlivé

riešenie veci ako aj za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky si žalobca uplatnil
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú zo základu 660,- eur na rok vyčíslil pri tvrdenom
omeškaní 6 mesiacov sumou 330,- eur, resp. 321,- eur a pri tvrdenom omeškaní 19 mesiacov sumou
1 045,- eur.

V danom prípade súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal tvrdené omeškanie exekučného
súdu pri vydávaní poverení v predmetných exekučných veciach v žalobcom tvrdenej dĺžke 6 mesiacov,
resp. 19 mesiacov. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať
vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom
určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdí, že o škode sa

dozvedel až doručením upovedomenia o začatí exekúcie, nepochybne dovtedy nemal vedomosť o
(ne)činnosti exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, resp. o období nečinnosti
súdneho exekútora pri doručovaní žiadostí o vydanie poverení exekučnému súdu. Preto doba, ktorá
uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu snávrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do samotného vydania poverenia exekučným
súdom, ale aj do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť
žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a

rozhodovanie, nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane
stav predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky,
keď exekučným titulom sú rozsudky rozhodcovského súdu v spotrebiteľských veciach, pričom v iných
exekučných veciach žalobcu ako oprávneného bola už spochybnená právomoc rozhodcovského súdu
na vydanie takéhoto rozsudku, resp. bola spochybnená materiálna vykonateľnosť rozhodcovského

rozsudku (napr. uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er/260/2009 z 4.8.2009, uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009 z 30.9.2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 10CoE/5/2010 z 23.2.2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 z
5.5.2010, uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoE/229/2010 z 27.5.2010, uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoE/228/2012 z 30.8.2012, uznesenie Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 10CoE/326/2010 z 9.8.2011, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE/59/2010 z

19.4.2011, ale aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 CoE 138/2010-44 z 30.9.2010
a s tým súvisiace uznesenie Ústavného súdu č.k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24.2.2011), aj s poukazom na
závery uznesenia Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť/ K. V. C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Exekučný
súd nepochybne v každej z uvedených exekučných vecí realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či exekučný titul - rozhodcovský

rozsudok vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený
právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, nie je v rozpore so zákonom. Toto posúdenie,
podľa právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, je nepochybne časovo náročné, čo viedlo
aj zákonodarcu k vylúčeniu aplikácie 15 dňovej lehoty na vydanie poverenie súdnemu exekútorovi
v prípade rozhodcovských rozsudkov (§ 44 ods. 2 EP v spojení s § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP) s

účinnosťou od 1.6.2010, pričom novelizované ustanovenie sa vzťahuje aj na exekučné konania začaté
pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z. (ASPI komentár k § 44 EP). Aj pre prípadný stav neistoty
účastníka neprimerane dlhého konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne
vysvetliť motiváciu k uplatneniu nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku
kompenzácii stavu neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený.

Žalobca v danom prípade nepreukázal nielen tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu,
ale ani tvrdené následky, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu,
ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku
tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu. Obdobne ani nepreukázal
solventnosť svojich dlžníkov do vydania poverení. Pritom nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že súdny

exekútor prispel podstatným spôsobom k oddialeniu výsledku posúdenia rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu exekučným súdom, keďže v uvedených exekučných veciach nedodržal lehotu určenú
v § 44 ods. 1 EP na predloženie návrhov oprávneného na vykonanie exekúcií exekučnému súdu spolu
s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia.

S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok
na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z a ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Súd preto nepovažoval za hospodárne vykonať
vo veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie
návrhu, ktoré Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil

žalobca dňa 23.4.2012 a 27.4.2012. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.

nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,

Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.