Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/12/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310206657
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8310206657.17

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľky I. - J. H., I..J..,
so sídlom C. S. Č..X, 815 XX T., IČO: XXXXXXXX proti odporcovi C. T. - H., miesto podnikania 066 01
D. č.XX, IČO: XXXXXXXX, zastúpenému JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom so sídlom Námestie
slobody 2, 066 01 Humenné o zaplatenie 81260,79 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

O trovách účastníkov konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné vedený v Štátnej pokladnici
trovy štátu vo výške 13,74 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala dňa 15.6.2010 na súde návrh na začatie konania s návrhom na vydanie
platobného rozkazu, ktorým navrhla, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 81260,79 eur spolu s
príslušným úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania titulom náhrady škody.
Návrh odôvodnila tým, že s poisteným J. H. J., J..S..Z.. (predtým Z. J. J..S..Z.. U.) uzavrela poistnú
zmluvu, ktorou si táto spoločnosť poistila budovu na D. K. v U. pre prípad poškodenia alebo zničenia
veci živelnou udalosťou, poškodenia alebo zničenia veci vodou z vodovodných zariadení, odcudzenia
veci a poškodenia, zničenia alebo krádeže strojov a strojových zariadení. Poistné bolo riadne uhradené,
poistná zmluva je v platnosti, Na základe tejto poistnej zmluvy bola navrhovateľka povinná poskytnúť
v dojednanom rozsahu poistné plnenie v prípade zmluvne predpokladanej poistnej udalosti. Dňa
28.12.2007 uzatvoril poistený zmluvu o prenájme priestorov na D. K.. v U. s odporcom za účelom
využívania priestorov na podnikanie. Dňa 30.12.2008 došlo k poistnej udalosti tým spôsobom, že v
uvedený deň došlo pod vplyvom požiaru k poškodeniu objektu jednopodlažnej samostatne stojacej
dvojhaly. Došlo tým k vyhoreniu a následnému zrúteniu podhľadovej konštrukcie haly. Požiar vznikol
od plynového infražiariča vplyvom sálavého tepla a inicializáciou horľavého materiálu nachádzajúceho
sa cca 1 meter od infražiariča. Táto skutočnosť je preukázaná správou o požiari OR hasičského a
záchranného zboru U. zo dňa 14.5.209 ako aj správou OR PZ U. zo dňa 22.10.2009. Na základe
uvedeného vyplatila navrhovateľa poistenému z tejto poistnej udalosti sumu 81260,79 eur dňa
21.9.2009. Následne navrhovateľka listom zo dňa 09.11.2009 vyzvala odporcu k úhrade tejto sumy v
lehote 15 dní. Právne navrhovateľka svoj návrh oprela o ust. § 415 a § 420a, Občianskeho zákonníka.

Platobným rozkazom sp. zn. 18Ro/93/2010 zo dňa 28.7.2010 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Odporca podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor. Návrh na vydanie
platobného rozkazu považoval za nedôvodný, pretože on nijakým spôsobom neporušil žiadnu svoju

povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o nájme nebytových priestorov a nie je zodpovedný za požiar, ktorý
na prevádzke vznikol, a ktorý navrhovateľka prenajímateľovi odškodnila z titulu poistnej zmluvy. Trestné
stíhanie vo veci zločinu poškodzovania cudzej veci vedené na OR PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície,
Odbor všeobecnej kriminality Humenné ČVS. Z.-XXX/OVK-U.-XXXX bolo uznesením vyšetrovateľa zo
dňa 30.9.2009 zastavené, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z
odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplynulo, že nebolo zistené, aby odporca porušil protipožiarne
alebo iné predpisy, ktoré by boli v príčinnej súvislosti so vznikom požiaru a spôsobenou škodou.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím účastníkov konania, výsluchom svedkov Ing. J. C., Mgr.
D. Š., RnDr. B. T., Ing. E. Z., Ing. D. P., Ing. E. E., oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah súdneho spisu najmä poistnou zmluvou zo dňa 30.4.1997 , zmluvou o nájme priestorov, hlásením
škodovej udalosti z 31.12.2008, správou Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru U.
zo dňa 14.5.2009, oznámením Okresného riaditeľstva PZ v U., Úradu justičnej a kriminálnej polície,
Odboru justičnej polície, oddelenia všeobecnej kriminality U. zo dňa 22.10.2009, správou OR PZ U.
zo dňa 24.8.2009, správou OR Hasičského a záchranného zboru U. zo dňa 21.5.2009, uznesením
OR PZ U. č.Z.-XXX/OVK-U.-XXXX zo dňa 30.9.2009, oznámením spoločnosti Z. G. s.r.o. zo dňa
22.02.2013, stanoviskom Technického skúšobného ústavu H., š.p. zo dňa 18.02.2013, certifikátom zo
dňa 14.8.2001, návodom na obsluhu infračerveného ohrievača Camping Gaz pohoda infra, návodom
na obsluhu ohrievača Camping Gaz, spisom OR PZ v U. č.Z.-XXX/OVK-U.-XXXX a v ňom podaným
znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru P., správou o výsledku
požiarno-technickej expertízy a príčine a okolnostiach vzniku požiaru Krajského riaditeľstva hasičského
a záchranného zboru v H. zo dňa 29.01.2009, požiarno-technická expertíza zo dňa 23.01.2009 a zistil
tento skutkový a právny stav veci.

Navrhovateľka trvala na podanom návrhu v celom rozsahu. V súvislosti so vznikom škody a príčinnou
súvislosťou medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody poukázala na znalecký posudok
Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru v P.. Podľa navrhovateľky zo záverov
tohto posudku je zrejmé, že najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru bolo vznietenie horľavých
materiálov nachádzajúcich sa v blízkosti zapnutého plynového ohrievača následkom vysokého sálavého
tepla, ktoré vzniklo počas prevádzky ohrievača. Z posudku ďalej vyplýva, že intenzita požiaru a rýchlosť
s akou došlo k preneseniu požiaru na celý priestor skladu vyžadovala prítomnosť ľahko horľavej
hmoty. Takouto hmotou v konkrétnom prípade boli polystyrénové tabule, ktoré mali byť pred požiarom
naskladané na povrchu kartónových krabíc, v ktorých bol zabalený skladovaný tovar. Navrhovateľka
poukázala na to, že ohrievač bol ponechaný bez kontroly cca 2 hodiny, čo podľa nej spôsobilo
nekontrolovateľný vznik sálavého tepla a spolu s horľavým penovým polystyrénom spôsobilo požiar.
Z požiarno-technickej expertízy Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v H. zo dňa
30.12.2008 vyplýva, že na základe zistených skutočností sa javí ako najpravdepodobnejšia iniciácia
horľavého obalového materiálu pôsobením sálavého tepla od plynového infražiariča. Citovala z posudku
spoločnosti Z. G., s.r.o., ktorá sa vyjadrovala k technickým parametrom ohrievača a tiež aj k možným
príčinám jeho zdroja požiaru, podľa ktorého je zrejmé, že v prípade, že na ohrievači nebola žiadna
závada a ten zodpovedal platným normám a bol prevádzkovaný podľa návodu na použitie, nemohol
byť zdrojom vzniku požiaru; mohlo to byť len v takom prípade, že v jeho blízkom okolí, či priamo
na ňom sa nachádzali horľavé materiály. Navrhovateľka uviedla, že je zrejmé, že odporca vykonával
činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu a škoda bola spôsobená pri výkone tejto prevádzkovej činnosti
dokonca vecou použitou pri tejto činnosti. Preto je možné v danom prípade aplikovať ust. § 420a,
Občianskeho zákonníka. Ide o zodpovednosť, ktorá má objektívny charakter a teda existuje bez zreteľa
na zavinenie. Zbaviť sa jej možno iba v prípade taxatívne uvedených liberačných dôvodov. Okrem toho
odporca porušil ustanovenie § 14 zák. č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi tým, že nekonal tak,
aby nedošlo k vzniku požiaru pri prevádzkovaní palivových spotrebičov, elektrotepelných spotrebičov,
zariadení ústredného vykurovania a iných spotrebičov, pri skladovaní, ukladaní a pri používaní horľavých
látok a pri manipulácii s otvoreným ohňom. Podľa navrhovateľky v uvedenom prípade, napriek tomu,
že sa nevyžaduje zavinenie, bolo zavinenie odporcu preukázané a to dokumentmi, ktoré tvoria súčasť
trestného spisu a boli preukázané bezprostredne po požiari.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal, aby ho súd zamietol. Nie je tu žiaden základ pre uplatnenie si
takého nároku zo strany navrhovateľky. V tejto veci bola poistná udalosť prešetrovaná nielen hasičmi ale
aj políciou v U., pričom trestné konanie bola uznesením zo dňa 30.9.2009 zastavené a to s poukazom
na správu o požiari, ako aj na znalecké posudky, ktoré boli v tomto konaní vypracované, a ktorými sa

nepodarilo ani dokázať ani vyvrátiť, že príčinou požiaru mohla byť aj technická porucha na zariadeniach.
Ustanovenie § 420a Občianskeho zákonníka vyžaduje príčinnú súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vzniknutou škodou a preto žaloba postavená na domnienkach neobstojí. V tomto prípade
príčinná súvislosť absentuje. Všetky tvrdenia uvádzané navrhovateľkou sú tendenčné, navrhovateľka
úmyselne zavádza súd a vytrháva z kontextu informácie, ktoré sú jej vhod pre potreby žaloby a
argumentácie. Pokiaľ ide o výpovede svedka E.. Š., tento hovorí len o najpravdepodobnejšej príčine
vzniku požiaru a to vznietením horľavých materiálov nachádzajúcich sa v blízkosti zapnutého plynového
ohrievača následkom vysokého sálavého tepla. Neexistuje však žiadny dôkaz o tom, že v blízkosti
plynového ohrievača sa nachádzali akékoľvek horľavé materiály, informácia o tom pochádza len od
neoznačených svedkov. Odvolávania sa navrhovateľky na vzdialenosť 1 m metra medzi ohrievačom
a horľavými materiálmi, resp. na jednotlivé bezpečnostné vzdialenosti je zbytočné, pretože svedok
B. T. jednoznačne potvrdil, že po zásahu hasičov sa miesto požiaru nachádzalo v úplne inom stave
než v čase vzniku požiaru a plynový ohrievač bol dokonca vynesený mimo halu a miesto požiaru.
Rovnako aj argumentácia, že polystyrén je zaradený pod stupeň C3 horľavosti, nie je dôkazom o
vzdialenosti ale len všeobecná konštatácia a rovnako aj citácia z výpovede svedka O.. E. Z. je vyslovene
upravená pre potreby argumentácie navrhovateľky, pretože tento svedok jednoznačne uviedol, že slovo
„najpravdepodobnejšie“ sa bežne používa pri vyhotovovaní znaleckých posudkov, ak sa nedá s istotou
určiť príčina vzniku požiaru.

Svedok E.. D. Š. vypovedal, že on sa v podstate podieľal na stanovení príčin vzniku požiaru a na
vypracovaní požiarno-technickej expertízy sa podieľal s p. J. a p. C.. Ako najpravdepodobnejšia príčina
vzniku požiaru sa javí iniciácia horľavého obalového materiálu pôsobením sálavého tepla od plynového
infražiariča. Bola preverovaná aj iná verzia vzniku požiaru a to manipulácia otvoreným ohňom, avšak na
budove neboli zistené žiadne veci, ktoré by nasvedčovali, že bol požiar spôsobený treťou osobou. Neboli
poškodené zámky, nebol zistený akcelerátor horenia, teda nebolo zistené nič, čo by nasvedčovalo, že k
požiaru došlo zavinením treťou osobou. Ako je uvedené v znaleckom posudku cca 1 meter od infražiariča
sa nachádzali horľavé materiály, igelitové a kartónové obaly. Podľa prílohy č.1 vyhlášky č.401/2007 je
stanovená vzdialenosť infražiariča od horľavých materiálov a to od hornej hrany 800 mm, v smere sálania
1500 mm a v ostatných smeroch 400 mm. Pri vypracovaní znaleckého posudku nemal k dispozícii návod
na použitie predmetného ohrievača a preto vychádzal z ustanovení tejto vyhlášky, kde sa okrem iného
vychádza, že spotrebič musí byť v dobrom technickom stave a pri prevádzkovaní spotrebiča sa musí
vykonávať dozor. Plynový infražiarič bol tak poškodený, že na mieste samom sa nedalo zistiť, či mohlo
ísť o technickú poruchu. Pokiaľ ide o vzdialenosť medzi ohrievačom a horľavými predmetmi vychádzal
zo stavu, aký bol v čase jeho príchodu na miesto požiaru.

Svedok S.. B. T. uviedol, že predmetom vypracovania znaleckého posudku bolo zistiť, čo bolo príčinou
požiaru a z jeho zistení vyplýva, že najpravdepodobnejšou príčinou jeho vzniku bolo vznietenie horľavých
materiálov, nachádzajúcich sa v blízkosti zapnutého plynového ohrievača následkom vysokého sálavého
tepla, ktoré vzniklo počas prevádzky ohrievača. On pri vypracovaní znaleckého posudku pôsobil ako
chemik, takže jeho úlohou bolo zistiť, či nedošlo k vzniku požiaru samovznietením a aj to, či nedošlo
k úmyselnému podpáleniu. Nič nenasvedčovalo tomu, že by išlo o úmyselné založenie požiaru. Pri
stanovení príčin požiaru vychádzali najmä z toho, čo zistili vyšetrovatelia a z výpovedí svedkov, ktorí
uviedli, že sa v tomto objekte nachádzal aj polystyrén. Pokiaľ ide o zaradenie polystyrénu pod stupeň
horľavosti C3, vychádzal priamo z návodu na použitie predmetného ohrievača, v ktorom to je uvedené.
Pokiaľ ide o vzdialenosť ohrievača od plynového ohrievača, k tejto sa nevedel vyjadriť, pretože miesto
požiaru sa už po zásahu hasičov nachádzalo v úplne inom stave a predmety sa nachádzali na úplne
inom mieste, ako v čase vzniku požiaru. Pri určovaní vzdialenosti vychádzali z výpovedí svedkov.

Svedok O.. E. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že na mieste požiaru sa nachádzal spolu s O.. D. a ich
oblasťou zisťovania príčin požiaru bola oblasť elektrickej inštalácie, pričom bolo zistené, že táto nebola
príčinou požiaru. Pokiaľ ide o vzdialenosť ohrievača od ostatných materiálov, k tejto sa nevedel vyjadriť,
pretože ohrievač sa po uhasení požiaru nenachádzal na pôvodnom mieste, bol ta dodatočne prenesený.

Svedok O.. E. E. ako bývalý zamestnanec spoločnosti Z. G. s.r.o., vypovedal, že pracoval v tejto
spoločnosti ako technický zamestnanec a osobne nemá žiadnu vedomosť o tom, že by takéto ohrievače
spôsobili požiar. V návode na obsluhu ohrievača sa uvádza, že tento sa nemá používať vo vzdialenosti
menšej ako 50 cm od steny, alebo od horľavých predmetov. On preskúšaval takéto plynové ohrievače,
pričom predmety mal vo vzdialenosti minimálne 2 metre, preto sa nevedel vyjadriť k tomu, či by vo

vzdialenosti 1 meter spôsobili požiar. Aj na vzdialenosť dvoch metrov sa predmety nahriali, nie však tak,
aby došlo k vznieteniu a dala sa na nich položiť ruka. Pokiaľ ide o otázku, či je možné počas prevádzky
ponechať ohrievač bez dozoru, o odpoveď požiadali Technický skúšobný ústav v H., ktorý aj vystavil
certifikát k tomuto ohrievaču.

Zo stanoviska Technického skúšobného ústavu v H., š.p. zo dňa 18.02.2013 vyplýva, že predmetný
plynová spotrebič musí byť v členskom štáte EÚ v zhode s príslušnou európskou smernicou a následne
sa pri certifikácii predmetného výrobku musela použiť príslušná norma STN. Táto norma však otázku,
či je možné použiť toto zariadenie v zapnutom stave bez dozoru nerieši. Ustanovuje však ďalšie
bezpečnostné požiadavky, pri ktorých splnení platí, že spotrebič sa v zhode s požiadavkami smernice
považuje za bezpečný a nie je vyžadované aby spotrebič nemohol pracovať bez kontroly obsluhy.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 30.12.2008 došlo k poistnej udalosti, požiaru, na
prevádzkovej budove nachádzajúcej sa na D. K. R. U., ktorej majiteľom bola spoločnosť J. H. J., s.r.o.
(predtým Z. J. J..S..Z.. U.). Táto spoločnosť uzatvorila pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou
udalosťou, vodou z vodovodných zariadení, odcudzenia a poškodenia, zničenia alebo krádeže strojov
a strojových zariadení s majiteľom nehnuteľnosti poistnú zmluvu dňa 30.4.1997. Na základe zmluvy o
nájme priestorov zo dňa 28.12.2007 majiteľ nehnuteľnosti prenajal predmetné nehnuteľnosti odporcovi.

Z hlásenia o škodovej udalosti zo dňa 31.12.2008 vyplýva, že dňa 30.12.2008 o 9,50 hod. došlo k požiaru
v prenajatej nehnuteľnosti. V hlásení sa uvádza, že došlo k zničeniu časti budovy, strechy, 3 dverí a
poškodeniu materiálu - lepenky a to v odhadovanej škode cca 1 mil. Sk, t.j. 33194,-eur.

Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru U. v správe o požiari pre navrhovateľku zo dňa
14.5.2009 uviedlo, že požiar vznikol pravdepodobne od plynového infražiariča vplyvom sálavého tepla
a inicializácie horľavého obalového materiálu nachádzajúceho sa cca 1 meter od infražiariča.

Okresné riaditeľstvo PZ v U., Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor justičnej polície, oddelenie
všeobecnej kriminality U. v oznámení k škodovej udalosti zo dňa 22.10.2009 navrhovateľke oznámilo,
že vyšetrovanie predmetnej veci bolo ukončené dňa 30.9.2009, kedy bolo vyšetrovateľom PZ podľa §
215 ods.1, písm. b) ods.4, Trestného zákona trestné stíhanie zastavené a toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.10.2009. Vyšetrovaním bolo zistené, že pravdepodobnou príčinou vzniku požiaru
bolo vznietenie plynového ohrievača následkom technickej závady, ktorá vznikla počas jeho prevádzky,
od ktorého sa vznieti uskladnený materiál. Zavinenie fyzickej osoby, prípadne porušenie bezpečnostných
predpisov zo strany majiteľa resp. inej konkrétnej osoby nebolo zistené.

Zo záveru znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ P. č.p.:H.-XXX/KEU-P.-
L.-XXXX zo dňa 29.01.2009 podaného H.. S.. B. T., E.. O.. E. Z. a P.. O.. T.. C. D.J. vyplýva, že
najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru bolo vznietenie horľavých materiálov nachádzajúcich
sa v blízkosti zapnutého plynového ohrievača následkom vysokého sálavého tepla, ktoré vzniklo
počas prevádzky ohrievača, pričom kriminalistické ohnisko požiaru sa nachádzalo v priestore uloženia
ohrievačov, v strede haly oproti vchodovým dverám. V posudkovej časti posudku sa uvádza, že
horľavým materiálom mali byť polystyrénové tabule, ktoré mali byť pred požiarom naskladané na povrchu
kartónových krabíc, v ktorých bol zabalený skladovaný materiál.

V požiarno-technickej expertíze Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v H. č.p.: P.-
XXX/XXXX zo dňa 23.01.2009 vypracovanej E.. E.. D. Š., H.. O.. J. J. a F.. O.. J. C. sa uvádza, že pri
preverovaní používania spotrebičov na vykurovanie ako verzie vzniku požiaru sa vychádzalo z informácií
zamestnanca skladu, majiteľa skladu a obhliadky požiariska. Po odchode zamestnanca H.. E. a majiteľa
H.. T. zostali v sklade zapnuté elektrický konvektor a plynový infražiarič. V smere sálania od plynového
žiariča sa vo vzdialenosti cca vyše 1 m na paletách nachádzal tovar, ktorý bol uložený v kartónových
a igelitových obaloch. Na základe zistených skutočností sa javí ako najpravdepodobnejšia iniciácia
horľavého obalového materiálu pôsobením sálavého tepla od plynového infražiariča.

Na základe likvidačnej správy navrhovateľka dňa 21.9.2009 vyplatila poistenému z poistnej udalosti
sumu 81250,79 eur (2448062,56 eur).

Výzvou zo dňa 09.11.2009 navrhovateľka vyzvala odporcu na zaplatenie sumy 81260,79 eur, vzhľadom
k tomu, že v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu spôsobenú
porušením právnej povinnosti.
Vo výzve navrhovateľka uvádza, že podľa hlásenia škodovej udalosti, správy Hasičského a záchranného
zboru U. a Okresného riaditeľstva PZ Humenné došlo k požiaru v dôsledku technickej závady plynového
ohrievača a tým k poškodeniu majetku poisteného klienta, ktorý mal uzatvorenú poistnú zmluvu -
poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia vecí živelnou udalosťou.

Podľa § 420 ods.1, zák.č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420a) ods.1, Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

Podľa § 420a) ods.2, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou,
ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne
biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác,
ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie
nehnuteľnosti.

Podľa § 420a) ods.3, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda
bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním
poškodeného.

Ustanovenie § 420a zvýrazňuje snahu zákonodarcu chrániť životné prostredie proti nepriaznivým
vplyvom a zásahom z rôznych druhov prevádzkovej činnosti. Táto ochrana ide tak ďaleko, že v tomto
ustanovení dokonca chýba jedna z podmienok vzniku zodpovednosti - protiprávnosť konania toho, kto
za škodu zodpovedá. Stačí, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu
na to, či spôsobenie škody bolo zavinené, alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody
prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie.
Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou
spôsobenou touto činnosťou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej
sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania; ide teda o zodpovednosť za výsledok.

Ustanovenie § 420a bolo zaradené do oddielu o všeobecnej zodpovednosti za škodu, hoci tu vlastne
nejde o všeobecnú zodpovednosť za škodu, ale o jeden z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu,
ktorá sa viaže na osobitné podmienky. Tým, že § 420a bol zaradený medzi prípady všeobecnej
zodpovednosti má byť vyjadrený vzťah medzi zodpovednosťou podľa § 420a a prípadmi osobitnej
zodpovednosti, ktoré vznikajú pri prevádzkovej činnosti bližšie špecifikovanej v ust. § 421, 421a, 427 až
431, 432, 433 a nasl. Občianskeho zákonníka o osobitnej zodpovednosti. Pokiaľ sú splnené podmienky
vymedzené v týchto ustanoveniach na vznik zodpovednosti, treba aplikovať tieto osobitné ustanovenia.
Ustanovenie § 420a prichádza do úvahy len vtedy, keď prevádzkovou činnosťou vznikla škoda, ktorú
nemožno podriadiť právnemu režimu niektorého ustanovenia o osobitnej zodpovednosti.

V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou
činnosťou. Škodcom môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba. Pokiaľ ide o zodpovednosť za
škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, musí tu byť medzi oboma skutočnosťami príčinná súvislosť.
Dôkazné bremeno spočíva na poškodenom. Keďže pri škodách spôsobených prevádzkovou činnosťou
nie je dôležité, či bola prevádzková činnosť povolená, alebo nie, stačí dokázať, že určitou prevádzkovou
činnosťou bola spôsobená škoda. Táto príčinná súvislosť nie je daná vtedy, ak je daný liberačný dôvod
ustanovený v odseku 3, t.j. ak škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod
v prevádzke, alebo ak škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného. Môže ísť o škodu
spôsobenú na zdraví, na majetku, na prírode alebo životnom prostredí. Iba podľa odseku 2 písm. c) je
táto zodpovednosť obmedzená na škody spôsobené na nehnuteľnostiach.

Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou. Prípady uvedené v
písmenách a), b), c) treba považovať za taxatívny výpočet. Nemožno ich teda rozšíriť na ďalšie prípady,

ktoré tu nie sú uvedené. Podľa písm. a) je škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri tejto činnosti. Zodpovednosť podľa
písm. a) prichádza do úvahy len vtedy, ak nemožno použiť niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti.
Podľa písm. b) je škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená fyzikálnymi, chemickými,
prípadne biologickými vplyvmi na okolie; je to typické ustanovenie, ktoré má chrániť prírodu a životné
prostredie pred nepriaznivými vplyvmi a zásahmi exhalátov a inými spôsobmi znečistenia okolia. Podľa
písm. c) škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená oprávneným vykonávaním alebo
zabezpečením prác, ktorými sa inému spôsobila škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťažilo
alebo znemožnilo užívanie nehnuteľnosti. Je tu jednoznačne ustanovené, že zodpovednosť vzniká aj
oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác.

V odseku 3 je upravený liberačný dôvod toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkovou
činnosťou. V zmysle tohto ustanovenia sa nezodpovedá vtedy, keď škoda bola spôsobená
neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, alebo vlastným konaním poškodeného.
Liberačný dôvod musí dokázať ten, kto zodpovedá za škodu podľa § 420a.

V danom prípade súd dospel k záveru, že v danom prípade nejde zo strany odporcu o objektívnu
zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420a) Občianskeho zákonníka. Zákonnými predpokladmi pre vznik
tohto druhu zodpovednosti je skutočnosť, že škoda bola vyvolaná prevádzkovou činnosťou, vznik škody
a príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkovou činnosťou.

Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala náhrady škody, súd musel jej návrh zamietnuť a to z niekoľkých
dôvodov. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno.
Základným a nevyhnutným predpokladom zodpovednosti za škodu podľa § 420a) je preukázanie,
že škoda vzniknutá navrhovateľke bola spôsobená prevádzkovou činnosťou odporcu. Podľa § 420a)
ods.2, písm. a, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má
prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti. Na základe vykonaného dokazovania však
nebolo jednoznačne a bez všetkých pochybností preukázané, že by k škode došlo v súvislosti s
prevádzkovou činnosťou odporcu alebo vecou použitou pri tejto činnosti. Takýto záver sa nedá vyvodiť
ani z výsledkov znaleckého dokazovania vykonaného v rámci trestného konania vykonávaného OR
PZ v Humennom pod č. Z.-XXX/OVK-U.-XXXX, ani zo záverov znaleckého dokazovania vykonaného
v rámci tohto konania Kriminálnym a expertíznym ústavom PZ v Košiciach, ani zo záverov požiarno-
technickej expertízy Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v H. č.p.: P.-XXX/XXXX zo
dňa 23.01.2009 a ani z ďalších navrhovateľkou predložených dôkazov a nie je možné ho vyvodiť ani zo
svedeckých výpovedí predvolaných a vypočutých svedkov.

Trestné stíhanie v predmetnej veci bolo Okresným riaditeľstvom PZ v U., Úradom justičnej a kriminálnej
polície, Odborom justičnej polície, oddelením všeobecnej kriminality U. uznesením zo dňa 30.9.2009
zastavené, pretože v konaní bolo zistené, že pravdepodobnou príčinou vzniku požiaru bolo vznietenie
plynového ohrievača následkom technickej závady, ktorá vznikla počas jeho prevádzky, od ktorého sa
vznieti uskladnený materiál a zavinenie fyzickej osoby, prípadne porušenie bezpečnostných predpisov
zo strany majiteľa resp. inej konkrétnej osoby nebolo zistené. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že v
konaní bolo dostatočne zistené, že dňa 30.12.2008 došlo s najväčšou pravdepodobnosťou následkom
presne nezistenej technickej závady k vznieteniu plynového ohrievača a následkom vysokého sálavého
tepla od tohto ohrievača došlo k vznieteniu v sklade uskladneného materiálu, ktorý sa nachádzal v
blízkosti vznieteného plynového ohrievača, následkom čoho vznikol v sklade požiar.

OR PZ pritom vychádzalo zo záverov vyššie citovaného znaleckého posudku a požiarno-technickej
expertízy, v ktorých jednoznačná príčina vzniku požiaru nie je s istotou určená. Okrem toho, OR PZ U.
uvádza ako pravdepodobné príčinu vzniku požiaru technickú závadu plynového ohrievača a až následné
vznietenie v blízkosti sa nachádzajúcich horľavých materiálov. Ani druh týchto horľavých materiálov
nebol jednoznačne a bez pochybností určený. Aj v samotnom znaleckom posudku Kriminalistického a
expertízneho ústavu PZ Košice sa uvádza, že horľavým materiálom mali byť polystyrénové tabule, ktoré
mali byť pred požiarom naskladané na povrchu kartónových krabíc, v ktorých bol zabalený skladovaný
materiál, pričom sa v ňom neuvádza vzdialenosť, v akej by sa mali tieto materiály od ohrievača
nachádzať.
Rovnako v požiarno-technickej expertíze Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v H.,
ktorý pri jej vypracovávaní vychádzal z informácií zamestnanca skladu, majiteľa skladu a obhliadky

požiariska, a ktorá ako pravdepodobnú príčinu vzniku požiaru uvádza iniciáciu horľavého obalového
materiálu pôsobením sálavého tepla od plynového infražiariča nie je jednoznačne určený druh horľavého
materiálu a ani jeho vzdialenosť od plynového ohrievača. V tejto expertíze sa uvádza vzdialenosť viac
ako 1 meter, pričom malo ísť o tovar uložený v kartónových a igelitových obaloch. Samotný svedok, ktorý
sa na vypracovaní predmetnej expertízy podieľal, E.. E.. D. Š. vo svojej výpovedi citoval ustanovenie
príslušnej vyhlášky, podľa ktorej táto stanovuje vzdialenosť ohrievača od horľavých materiálov od hornej
hrany 800 mm, v smere sálania 1500 mm a v ostatných smeroch 400 mm. Zo svedeckých výpovedí
ani z inak vykonaného dokazovania pritom nebolo preukázané, ktorá vzdialenosť nemala byť dodržaná,
keď bolo konštatované uloženie polystyrenových tabúľ na povrchu kartónových krabíc, v ktorých bol
zabalený skladovaný materiál.

Aj v pôvodnej správe OR Hasičského a záchranného zboru U. zo dňa 14.5.2009 sa uvádza vzdialenosť
cca 1 meter, čo však môže byť vzdialenosť väčšia i menšia ako 1 meter a v správe OR PZ v U. zo
dňa 22.10.2009 sa ako pravdepodobná príčina vzniku požiaru uvádza vznietenie plynového ohrievača
následkom technickej závady, ktorá vznikla počas jeho prevádzky, a od ktorého sa vznietil uskladnený
materiál.

Napokon zo správy Technického a skúšobného ústavu Piešťany, š.p., zo dňa 18.02.2013 vyplýva,
že predmetný plynový spotrebič je v zmysle platných právnych predpisov certifikovaný, zodpovedá
príslušným technickým normám, ktorá ustanovuje také bezpečnostné požiadavky, pri ktorých splnení
sa spotrebič považuje za bezpečný a nie je vyžadované aby spotrebič nemohol pracovať bez kontroly
obsluhy, t.j. bez prítomnosti nejakej osoby.

Vykonaným dokazovaním, ktoré sa opiera o závery dokazovania vykonaného v trestnom konaní
napokon nebolo ani preukázané, že by zo strany odporcu ako prevádzkovateľa prevádzky došlo k
porušeniu bezpečnostných predpisov, konkrétne ustanovenie § 14 zák. č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred
požiarmi tým, že nekonal tak, aby nedošlo k vzniku požiaru pri prevádzkovaní palivových spotrebičov,
elektrotepelných spotrebičov, zariadení ústredného vykurovania a iných spotrebičov, pri skladovaní,
ukladaní a pri používaní horľavých látok a pri manipulácii s otvoreným ohňom.

Na pojednávaní dňa 5.2.2014 podala navrhovateľka návrh na vykonanie znaleckého dokazovania. Súd
takéto dokazovanie nevykonal a to z dôvodu, že ani miesto požiaru, ani ohrievač už v súčasnosti nie sú
v takej polohe ako boli v čase požiaru a preto podľa názoru súdu by znalecké dokazovanie neprinieslo
žiadne nové skutočnosti.

Na základe takto zisteného právneho a skutkového stavu potom súd dospel k záveru, že návrhu nie je
možné vyhovieť a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehote troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V zmysle hore citovaných ustanovení zákona bude o trovách konania rozhodnuté do tridsať dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods.1, O.s.p, podľa ktorého má štát podľa výsledkov konania
proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre
oslobodenie od súdnych poplatkov. Trovy štátu vo výške 13,74 eur pozostávajú zo svedočného, ktoré
štát vyplatil svedkovi O.. E. E. na základe uznesenia sp.zn. 10C/12/2011-205 zo dňa 04.12.2013 za
účasť na pojednávaní konanom dňa 27.11.2013 zo štátnych prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolanie je podané včas aj vtedy,

ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením
súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie
odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia. V podanom odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.