Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/121/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113011937
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3113011937.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní
v Trenčíne dňa 03.12.2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná

N. J., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom mesto O.,

j e v i n n á ,ž e

hociakomatkaml.O.,nar.XX.XX.XXXX,mal.P.,nar.XX.XX.XXXX,mal.O.,nar.XX.XX.XXXX,aU.,nar.
XX.XX.XXXX je povinná v zmysle § 62 a nás. Zákona o rodine, ako aj rozsudku Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 30P/324/2011 zo dňa 08.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2012, rozsudku
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P/295/2011 zo dňa 23.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 12.03.2012, a rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P/331/2011 zo dňa 23.02.2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2012, povinná prispievať na výživu na svoje deti vo výške 30 % zo
životného minimanakaždédieťazvlášťvždydo15.dňavmesiacinaúčetDetskéhodomovaLastovička,
pracovisko Adamovské Kochanovce 205, Melčice - Lieskové s účinnosťou od dňa 24.08.2011 a od dňa
06.04.2012krukámU.Z.,sitútovyživovaciupovinnosťneplníoddňa24.08.2011aždoposiaľsvýnimkou
obdobia september 2012 až august 2013 v prospech U. Z., ktorá mala v tomto období prerušené štúdium

na strednej škole, čím jej vznikol dlh na výživnom na mal. O. J. vo výške 685,14 €, na mal. P. J. vo výške
673,14 €, na mal. O. J. vo výške 673,14 € a na U. Z. vo výške 413,02 €, čím jej vznikol dlh na výživnom
na všetky deti dohromady vo výške 2.444,44 €, pričom za sledované obdobie od dňa 24.08.2011 až do
dňa 01.01.2013 nebola evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín ako uchádzač o
zamestnanie a od dňa 01.01.2013 je zamestnaná v spol. GAZU s.r.o. so sídlom Nová dedinka, pričom
v tomto období obžalovaná nevyvinula dostatok úsilia k zabezpečeniu si finančných prostriedkov na
riadne plnenie vyživovacej povinnosti,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a skutku sa dopustila závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas a na viacerých
osobách).

T ý m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j epodľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona v spojení s §
43 Trestného zákona k ďalšiemu trestu odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanej kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného
skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkýň
O. T., U. Z. a oboznámením listinných dôkazov. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav

veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní k veci uviedla: „Je pravdou, že v predmetnom období odo dňa
24.8.2011 až doposiaľ, som si riadne neplnila svoju vyživovaciu povinnosť, avšak nepravidelne som
výživné posielala na účet DD, mám tu momentálne aj k dispozícii poštové peňažné poukazy, z ktorých

sú zrejmé úhrady za toto predmetné obdobie. Momentálne pracujem pre agentúru GAZU s.r.o. Nová
Dedinka,jednásaopracovnúagentúru,pretútoagentúrupracujemodnovembra2011.Čosatýkapráce
a mzdy za prácu, nemala som konštantný príjem, ale zhruba priemerne v čistom som mohla zarábať
asi tak 150,- € mesačne. V priebehu roka 2011 som pracovala v Južanke na dohodu, kde som zarábala
priemerne mesačne v čistom asi 350,- €. Prácu v Južanke som skončila za dôvodu, že som očakávala,

že v prac. agentúre, kde pracujem aj momentálne, budem viac zarábať. Ešte by som chcela doplniť, že v
Južanke som pracovala na dohodu, bolo to iba na zastupovanie, keby sa niekto vrátil z dovolenky alebo
PN, tak by som o túto prácu prišla. Bývam u svojho priateľa, ale len dočasne, len z dôvodu, aby som
sa postavila na nohy. Priateľovi prispievam na bývanie čiastku vo výške 120,- € mesačne. Bývame s
priateľom v trojizbovom byte, ale odtiaľ už chcem odísť. Nebola som v predmetnom období evidovaná na

ÚP ako uchádzačka o zamestnanie, ani som nepoberala žiadne sociálne dávky, príp. príspevky. S deťmi
teraz nie som v kontakte, akurát so U. som v telef. kontakte, naposledy som sa stretla so U. koncom
augusta t.r. Spomínala mi, že bude študovať ďalej na strednej škole. Keď za mnou chodieval syn P.
v lete t.r., tak som mu zvykla dať nejakú finančnú hotovosť. Ja by som vždy svojim deťom kúpila čo
potrebujú, pokiaľ by som na to mala peniaze. Som si samozrejme vedomá svojej vyživovacej povinnosti,

ale viac okrem úhrad, ktoré som uviedla, som nebola schopná zaplatiť. Je mi to ľúto, že to takto všetko
dopadlo, som si toho vedomá a spravím všetko, čo bude v mojich silách, túto čiastku čo som dlžná
splatiť. Chcela by som so Slovenska odísť pracovať do Čiech, získať finančné prostriedky, aby som
dlžné výživné mohla v plnom rozsahu zaplatiť. So synom P. som bola v kontakte v septembri, práve
vtedy, keď ušiel z Diagnostického centra.“

Svedkyňa O. T. na hlavnom pojednávaní uviedla: „Čo sa týka dlžného výživného na deti, tu by som
chcela, uviesť, že k dnešnému dňu je obžalovaná dlžná na výživnom na O. 690,14 €, na P. 678,14 €, na
O. 678,14 € a na U. vo výške 173,20 €. Čo sa týka U., tá už od 6.4.2012 nie je v DD Lastovička, ukončila
pobyt plnoletosťou. Momentálne o U. viem, že sa vydala, býva v T. I. č. XXX spolu so svojím otcom

a neviem sa vyjadriť, či pokračuje v štúdiu na strednej škole. U. v minulosti navštevovala Dopravnú
akadémiu v Trenčíne. Nárokujeme si, aby obžalovaná uhradila dlžné výživné v celom rozsahu na účet
DD.“

Svedkyňa U. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla: „Do dňa 05.04.2012 som bola umiestnená v DD

Lastovička Trenčín, v tento deň som z tohto domova odišla, pretože som išla bývať k svojmu priateľovi,
terajšiemu manželovi. Spolu s manželom bývame na adrese prechodného bydliska v spoločnej
domácnosti nepretržite do dnešného dňa od 05.04.2012. V roku 2012 do konca školského roka, teda do
konca augusta 2012 som bola študentkou strednej školy, avšak v septembri 2012 som prerušila štúdium
na SŠ, pretože som bola tehotná, štúdium na SŠ som mala prerušené až do septembra 2013, kedy

som opäť pokračovala v štúdiu na strednej škole Dopravná akadémia Trenčín. Obžalovaná mi za toto
celé obdobie od apríla 2012 až do dnešného dňa neprispel na výživné žiadnym spôsobom ani finančnou
čiastkou, ani vo forme naturálií. Párkrát mi obžalovaná prispela finančnými prostriedkami na kúpu stravy,
resp. vreckové. Neviem si spomenúť kedy to bolo a v akých čiastkach. Asi tak päťkrát sa to mohlo sať za
toto obdobie, väčšinou sa jednalo o čiastky okolo 5,- až 6,- €. S obžalovanou som bola často v osobnom

kontakte v predmetnom období, naposledy som sa s obžalovanou stretla asi tak dva mesiace spätne.V uvádzanom predmetnom období som mala zabezpečené všetky základe potreby pre svoju obživu.
Najmä je to zásluha môjho manžela, že som mala zabezpečené všetky základné potreby pre svoju
obživu. So súrodencami sa stretávam osobne každý víkend. Od súrodencov viem, že sú s obžalovanou

v občasnom telefonickom kontakte.“

V zmysle rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P/324/2011 zo dňa 08.11.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23.11.2012, rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P/295/2011 zo dňa
23.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.03.2012, a rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.

zn. 31P/331/2011 zo dňa 23.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2012 je obžalovaná
povinná prispievať na výživu na svoje deti vo výške 30 % zo životného minima na každé dieťa zvlášť
vždy do 15. dňa v mesiaci na účet Detského domova Lastovička, pracovisko Adamovské Kochanovce
205, Melčice - Lieskové s účinnosťou od dňa 24.08.2011.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: rozsudok OS Trenčín, rodné

listy, potvrdenia o návšteve školy, správy ÚPSVaR Trenčín, správa Soc. poisťovne, potvrdenie o
pracovnom príjme, výpis z ev. priestupkov, správa MÚ Trenčín, poštové peňažné poukazy, odpis RT,
z trestného spisu OS Trenčín sp. zn. 1T 126/201 uznesenie OS Trenčín, oznámenie prostredníctvom
mailu a správa Dopravnej akadémie Trenčín.

Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového
stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok
uvedený vo výrokovej časti tohoto rozsudku stal, a že tohoto sa dopustila v celom rozsahu obžalovaná.
Súd, bez narušenia skutkovej totožnosti oproti podanej písomnej obžalobe upravil primerane žalovaný
skutok v zmysle záverov zistených skutočností vyplývajúcich však až z dokazovania v konaní pred

súdom (obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovanou v konaní pred súdom). Obžalovaná bola
zo spáchania tohto skutku, usvedčovaná okrem viacerých skutočností, ktoré potvrdzovala však aj sama
obžalovaná, a tieto korešpondovali so závermi iných vykonaných dôkazov, predovšetkým výpoveďami
svedkov O. T. a U. Z. v konaní pred súdom, všetkými relevantnými zabezpečenými a vykonanými
listinnými dôkazmi, pričom súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a hodnovernosti týchto

usvedčujúcich dôkazov pochybovať. Uvedené vykonané dôkazy totiž vzájomne korešpondujú, na seba
nadväzujú a vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovanú zo spáchania predmetného
skutku. Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaná za inkriminované obdobie pracovala, nebola
evidovaná na príslušnom úrade ako uchádzačka o zamestnanie a nepoberala sociálne dávky. Aj keď
obžalovaná počas inkriminovaného obdobia vykazovala nízky príjem, nešlo v zásade po zohľadnení jej

majetkových pomerov o takú okolnosť, ktorá by mohla mať relevantný dopad na nemožnosť plnenia si jej
vyživovacej povinnosti, ktorá jej vyplýva jednak zo Zákona o rodine a napokon aj v zmysle rozhodnutia
súdu o určení výšky výživného, pričom uvedené už konštatoval aj občianskoprávny súd. Obžalovanej
nič nebránilo k tomu, aby vyvíjala dostatok iniciatívy pre získanie finančných prostriedkov, z ktorých
mohla riadne prispievať na jej deti. Predovšetkým sa súd plne stotožnil so závermi občianskoprávneho

súdu o určení vyživovacej povinnosti obžalovanej voči deťom v rámci predmetného obdobia, kedy
možno takto určenú vyživovaciu povinnosť považovať za primeranú oprávneným požiadavkám detí,
možnostiam a schopnostiam povinného, t. j. obžalovanej po celé obdobie, aj vo vzťahu k možnostiam
a schopnostiam ústavnej starostlivosti. V danom prípade teda súd nezistil iné skutočnosti, na základe
ktorých by dospel k iným záverom o výške vyživovacej povinnosti obžalovanej za inkriminované obdobie

než tak, ako určil občianskoprávny súd, ktorá je vyššie už uvedeným zásadám vyplývajúcim z citovanej
zákonnej úpravy primeraná. Rovnako nemal súd žiadne pochybnosti o ustálenej výške dlhu na výživnom
v zmysle skutkových zistení vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď obžalovaná ani v podstate zásadným
spôsobom nespochybňovala výšku tohto dlhu.

Na základe uvedeného preto súd uznal obžalovanú za vinnú zo spáchania predmetného skutku a po
právnej stránke tento posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3
písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona, pretože
boli naplnené v celom rozsahu tak formálne znaky (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna
stránka) ako aj materiálny znak, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti. Obžalovaná ako subjekt spĺňa

podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovanej, či zníženie jej príčetnosti. Naplnená teda v zmysle
vyššie uvedeného bola aj objektívna stránka, keďže obžalovaná sa najmenej tri mesiace v období dvoch
rokov úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a skutku sa dopustilazávažnejším spôsobom konania (po dlhší čas a na viacerých osobách). Súčasne bola naplnená aj
subjektívna stránka, t. j. úmysel, a to vo forme nepriameho (dolus eventualis). Objektom v danom
prípade boli oprávnené potreby maloletých detí v zmysle platného Zákona o rodine, resp. ich zákonný

nárok na výživu. Materiálna stránka, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol celkom zrejme vyšší
než nepatrný aj s poukazom na výšku dlhovaného výživného, ako aj obdobie, po ktoré si obžalovaná
svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnila.

Obžalovanú v mieste trvalého bydliska bližšie nepoznajú, nebola doposiaľ riešená v priestupkovom

konaní. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná bola dvakrát súdne trestaná, prvé odsúdenie
má zahladené a naposledy bola trestným rozkazom OS Trenčín zo dňa 10.04.2013, sp. zn. 3T 39/2013
uznaná vinnou zo spáchania trestného činu prečinu úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného
zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu 1 rok, teda do 01.06.2014.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s

prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa
§ 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením nepodmienečného trestu
odňatia slobody pri dolnej hranici výmery trestnej sadzby (1 rok až 5 rokov). Plnenie
vyživovacej povinnosti voči svojim deťom, ktoré nie sú schopné sa samé živiť, je základnou povinnosťou
ich rodičov. Neplnenie, či obchádzanie tejto povinnosti prináša pre samotné deti značné problémy nielen

s ich výživou, ale aj so zabezpečovaním ich ďalších základných životných potrieb a má dôležitý vplyv na
rozvoj telesných a duševných vlastností dieťaťa. Obžalovaná si túto svoju základnú a nesmierne dôležitú
povinnosťdlhodoboneplnila.Jepotrebnépoukázaťnaskutočnosť,žeobžalovanásineplnilavyživovaciu
povinnosť ani v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, za inú trestnú činnosť, síce sa
zamestnala, avšak aj napriek tomu nepreukázala snahu o významnejšie čiastočné uhradenie dlžného

výživného. S poukazom aj na skutočnosť, že predchádzajúce odsúdenia neviedli obžalovanú k vedeniu
riadneho života, pričom táto sa dopustila ďalšej úmyselnej trestnej činnosti v čase plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia, bolo nevyhnutné uložiť obžalovanej nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaná nebola v posledných desiatich rokoch

pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za
úmyselný trestný čin a súd ani nedospel k záveru, že by so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru
narušenia obžalovanej, bola náprava obžalovanej lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia
slobody iného stupňa stráženia. Súd mal pri ukladaní trestu na zreteli najmä tendenciu obžalovanej
páchať trestnú činnosť rôzneho charakteru, teda dopúšťať sa všeobecnej recidívy a napokon aj jej postoj

kspáchanejtrestnejčinnosti.Taktouloženýtrest,svojimcharakteromasozohľadnenímnajmäosobných
a majetkových pomerov obžalovanej, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel
trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s
ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.

Predmetné trestné konanie nebolo spojené s adhéznym konaním, t. j. s konaním o náhrade škody,
keďže dlh obžalovanej spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným
činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti.
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a skutku sa dopustila závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas a na viacerých

osobách).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.