Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2012

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 32C/65/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407200532
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2012:1407200532.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa:
interstilslovakiak.s., so sídlom Sama Chalupku 6, Levice, zast. advokátkom: JUDr. Alexander Kucharík,
so sídlom Levice, J. Kollého 11, proti odporcom: 1. T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., U. XX a X.Viera
D., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., U. XX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Martin Janáč, so
sídlom Bratislava, Wilsonova 3, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že právny úkon - kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcou Z.. J. D. a
kupujúcimi T. D. a T. D., rod. T. dňa XX.XX.XXXX, vklad vlastníckeho práva povolený pod č. V XXXX/
XX dňa XX.XX.XXXX, ktorou predávajúca previedla na kupujúcich byt č. X/XX nachádzajúci sa na 4.
poschodí bytového domu na ul. J. D., súp. č. XXXX, na parc. č. XXX pre kat. úz. Y. s príslušenstvom
a spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a pozemku v pomere XXXX/XXXXXX-ín je voči
navrhovateľovi p r á v n e n e ú č i n n ý .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 10.01.2007 sa navrhovateľ domáhal vyhlásenia neúčinnosti
kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcou Z.. J. D. a kupujúcimi T. D. a T. D., zavkladovanej dňa
06.12.2004 pod č. V 3023/04, ktorou predávajúca previedla na kupujúcich - jej rodičov byt č. 9/34
nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového domu na ul. J. D., súp. č. XXXX, na parc. č. XXX pre
kat. úz. Y. spolu s príslušenstvom a spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a pozemku

v pomere XXXXX/XXXXXX-ín. Návrh bol odôvodnený tým, že predávajúca - dcéra odporcov ako
dlžníčka navrhovateľa sa zbavovala svojho majetku s cieľom vyhnúť sa povinnosti splniť si svoje
záväzky. V čase prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu s príslušenstvom pohľadávka žalobcu
existovala a bola predmetom súdneho konania. Dlžníčka navrhovateľa uvedený právny úkon uskutočnila
v prospech odporcov - svojich rodičov s cieľom ukrátiť navrhovateľa ako jej veriteľa, aby nemohol od nej
vymôcť svoju vymáhateľnú pohľadávku. Je zrejmé, že odporcovia museli poznať úmysel svojej dcéry,
pričom navrhovateľ poukázal i na to, že v prípade blízkych osôb sa vedomosť druhej strany o úmysle

predpokladá.

Odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu s návrhom v celom rozsahu nesúhlasili a
žalobu žiadali ako nedôvodnú zamietnuť. Nepopreli uzavretie kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k
prevodu predmetného bytu, avšak popreli vedomosť o tom, žeby urobením predmetného úkonu malo
dôjsť k ukráteniu navrhovateľa. Uzavretie kúpnej zmluvy dávali do súvislosti s existenciou Zmluvy

o zamestnaneckom úvere uzavretej medzi Z.. J. D. a Komerční bankou Bratislava, a.s., z ktorého
bola z väčšej časti uhradená cena predmetného bytu. Súčasne bolo na základe uvedenej zmluvy
zriadené aj záložné právo na predmetný byt. Nakoľko neskôr došlo k ukončeniu pracovného pomeruZ.. J. D. v Komerční banke Bratislava, a.s., bol na základe žiadosti zo dňa 15.10.2003 uzavretý k
vyššie uvedenej úverovej zmluve dňa 17.10.2003 Dodatok č. 1. Nakoľko menovaná mala problémy so
splácaním zamestnaneckého úveru, čo mali za preukázané listami Komerční banky zo dňa 07.09.2004

a dňa 28.09.2004 a hrozilo jej okamžité splatenie tohto úveru a realizácia záložného práva zo strany
banky, došlo k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy. Z finančných prostriedkov, ktoré obdržala Z.. J.
D. za predaj bytu došlo k splateniu zostatku zamestnaneckého úveru podľa Dodatku č. 2 k úverovej
zmluve zo dňa 25.11.2004. Odporcovia nemali žiadnu vedomosť o záväzkoch ich dcéry vyplývajúcich
z jej podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti podotkli, že ich dcéra od r. 1998 bývala a podnikala v

Sládkovičove a teda neobývala spoločnú domácnosť so svojimi rodičmi. V čase uzavretia zmluvy sa
stretávali sporadicky. Preto by ani pri náležitej starostlivosti nemohli rozpoznať iný zámer svojej dcéry
ako riešenie jej bytovej situácie, ktorá v predmetnom byte bývala a býva aj so svojimi maloletými synmi
J. a W.. Finančné prostriedky získané predajom bytu boli použité na splatenie úveru, t.j. uspokojenie
pohľadávky iného veriteľa, ktorá vznikla skôr ako žalobcova pohľadávka, pričom ak by nedošlo k
splateniu predmetného záväzku voči Komerční banke Bratislava, a.s., ktorý Z.. D. nebola schopná

splácať, Komerční banka Bratislava, a.s. by pristúpila k vymáhaniu svojej pohľadávky a realizácii
záložného práva, t.j. k predaju predmetného bytu. Právny zástupca odporcov vo svojich neskorších
prednesoch uviedol, že odporcovia vykonali všetku starostlivosť z ich strany možnú a potrebnú, aby
sa mohli dozvedieť o eventuálnom úmysle ich dcéry ukrátiť veriteľa. V zásade vynaložili všetko úsilie,
ktoré je možné vynaložiť, avšak s prihliadnutím na osoby, obsah a okolnosti prípadu. Väčšia iniciatíva

zo strany odporcov sa podľa jeho názoru nedala vykonať. Ich dcéra je bežným občanom strednej triedy,
ktorá si žiadnym spôsobom nežila nad pomery a nepovažoval za dôvodné a primerané požadovať
od odporcov, aby si od nej vyžadovali obchodné doklady preukazujúce jej obchodné výsledky a už
vôbec nie, aby im odporcovia ako laici rozumeli. V tejto súvislosti zdôraznil, že odporcovia nikdy sami
nepodnikali. S dcérou sa v predmetnom čase nekontaktovali. Keďže prevádzka fungovala, dôvodne

sa domnievali, že ich dcéra žiadne problémy nemá. Preto mal za to, že v predmetnom konaní neboli
naplnené podmienky ustanovené v § 42a ods. 1 - 3 Obč. zákonníka potrebné pre úspešné domáhanie sa
vyslovenia odporovateľnosti právneho úkonu aj vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ nepreukázal,
že by využil všetky možnosti uspokojiť svoju pohľadávku z iného majetku jeho dlžníka.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov Z.. J. D., N.
U. a Z.. T. E., oboznámil sa Kúpnou zmluvou zo dňa 10.10.2004, Zmluvou o zamestnaneckom úvere Z
-08/98 zo dňa 17.04.1998 a jej dodatkami č. 1 a 2, Zmluvou o zriadení záložného práva Z-08/01/98 zo
dňa 17.04.1998, listom Komerční banky Bratislava, a.s. zo dňa 15.10.2003, výzvami Komerční banky
Bratislava, a.s. zo 07.09.2004 a 28.09.2007, Zmluvou o poskytnutí flexihypotéky zo dňa 10.09.2004

a Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti datovanou 27.10.2004, obsahom pripojených
spisov OS Galanta sp. zn. 8Cb 37/2004 a spisu súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku so sídlom
Levická 1288/16, 925 01 Vráble, sp. zn. Ex 2048/05, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým
materiálom. Na základe zisteného skutkového stavu tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. 32C 65/07-102
zo dňa 13.11.2008 tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovel a odporcov v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť

navrhovateľovi spoločne a nerozdielne na náhrade trov konania sumu 34.771,- Sk (1.154,19 eur).

Na odvolanie odporcov Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č.k. 15Co 16/2009-135 zo dňa
02.12.2009 vyššie citované rozhodnutie tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to
s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Súdu prvého stupňa uložil v ďalšom konaní

zistiť, v akej hodnote mala Z.. D. majetok ku dňu podpísania kúpnopredajnej zmluvy a to na základe
predložených účtovných dokladov, dodacích listov, príjmových a výdavkových dokladov, realizovaných
zákazok k uvedenému dátumu, ako aj na základe zásob na sklade u Z.. D. k uvedenému dňu. Vo
svojom právnom názore totiž vyslovil, že ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá
také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu, alebo aspoň

sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka.
Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to
ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa
sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, či v čase uzatvorenia odporovateľného právneho úkonu, t.j.
uzatvorenia kúpnej zmluvy ku dňu 10.10.2004 mala Z.. D. ako dlžníčka majetok, ktorý by postačoval

na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Odvolací súd poukázal na výpoveď svedka U., ktorý tvrdil,
že tovar navrhovateľa je v garáži a na sklade a že niečo sa realizovalo na zákazkach. Odvolací súd
tiež poukázal na výkaz o majetku a záväzkoch v jednoduchom účtovníctve, z ktorého vyplýva, že
dlžníčka navrhovateľa mala k tomuto dátumu majetok v hodnote 309.930,- Sk. Zo súpisu hnuteľnýchvecí vykonaných exekútorom vyplynulo, že k 23.12.2005 hodnota hnuteľného majetku predstavovala
80.727,55 Sk. Týmito skutočnosťami sa podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa nezaoberal a tento
dôkaz nevyhodnotil. Okrem toho sa však odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa,

že úmysel Z.. D. ukrátiť veriteľa musel byť odporcom v 1. a 2. rade známy vzhľadom na všetky okolnosti,
za akých došlo k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy. Taktiež sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého
stupňa, že odporcovia v 1. a 2. rade nevynaložili náležitú starostlivosť na to, aby spoznali úmysel ich
dcéry ukrátiť svojich veriteľov.

Súd prvého stupňa v súlade s ust. § 226 O.s.p., viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil
dokazovanie dovypočutím svedkyne Z.. D. a N. U. a nakoľko na splnenie odvolacím súdom uloženej
úlohy bolo treba odborné znalosti, súd v súlade s ust. § 127 ods. 1 O.s.p. svojim uznesením č.k. 32C
65/07-267 zo dňa 15.04.2011 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonomika a
riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov, ktorému uložil určiť všeobecnú cenu
podniku dcéry odporcov v 1. a 2. rade ku dňu 10.10.2004 za zohľadnenia všetkých pohľadávok a

záväzkov, existujúcich k tomuto dňu, i keď boli uspokojené až v nasledujúcich obdobiach a ďalej určiť
výšku aktív a pasív tohto podniku, resp. ich rozdiel ku dňu 10.10.2004. Podľa § 127 ods. 3 O.s.p. uložil
súd povinnosť ustanoviť sa k znalcovi, podať mu potrebné vysvetlenia a dať mu k dispozícii všetky
potrebné listinné podklady týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti Z.. J. D.. Dňa 15.02.2012 bol spis od
znaleckej organizácie vrátený pre nesúčinnosť, keď im napriek písomným výzvam o dodanie podkladov

nevyhnutných na vypracovanie znaleckého posudku zúčastnené strany napriek prevzatiu pošty nedodali
žiadne podklady, ktoré žiadali dodať pre vypracovanie znaleckého posudku a ani sa neozvali. Znalcovi,
bol zaslaný kompletný spis, do ktorého okrem pôvodne vyhodnocovaných dôkazov Z.. D. dodatočne
doložila fotokópie peňažného denníka a dodávateľské faktúry vystavené od 10.10.2004 do 31.12.2004,
do ktorého dátumu jej firma vykonávala činnosť, evidenciu neuhradených pohľadávok z podnikateľskej

činnosti, záznamy pokladne od 01.09.2004, výpisy z bankového účtu od 01.01.2004 do 31.12.2004 a
vyšlé faktúry od 01.01.2004 do 31.12.2004. Okrem týchto dôkazov však znalec k vypracovaniu posudku
nevyhnutne potreboval súpis dlhodobého a krátkodobého hnuteľného a nehnuteľného majetku ku dňu
10.10.2004, stav pohľadávok a záväzkov, vrátane úverov a pôžičiek ku dňu 10.10.2004, stav bankových
účtov a pokladne ku dňu 10.10.2004 a stav zásob ku dňu 10.10.2004. Keďže mu tieto neboli predložené,

nemohol znalecký posudok vypracovať. Vzhľadom na vyjadrenia oboch právnych zástupcov procesných
strán v tom zmysle, že vzhľadom na časový odstup sa javí ako nepravdepodobné, že by bolo reálne
vypracovanie objektívneho znaleckého posudku s relevantnými závermi, keď už na začiatku konania
u Z.. D. absentovali viaceré z nevyhnutných podkladov k jeho vypracovaniu, súd upustil v záujme
rýchlosti a hospodárnosti konania od vykonania tohto dôkazu, keď mal za to, že výsledky doplneného

dokazovania predstavujú dostatočný podklad pre opätovné rozhodnutie vo veci.

Po zopakovaní výsledkov dokazovania z predchádzajúceho konania a jeho doplnení, resp. pokusu
o jeho doplnenie vo vyššie uvedenom smere v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, súd zistil
nasledujúci skutkový stav veci:

Platobným rozkazom vydaným dňa 05.10.2004 Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 7Rob 81/04 v
spojení s Uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 8Cb 37/04 zo dňa 25.10.2005 a v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob 72/05 zo dňa 27.05.2005 bola Z.. J. D. podnikajúca
pod obchodným menom www.garníže.sk, so sídlom v Y., J.D., XX zaviazaná uhradiť navrhovateľovi

sumu 400.036,50 Sk s 0,075 % úrokom z omeškania za každý deň omeškania od 19.11.2002
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V časti istiny nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 11.11.2004. Keďže na základe uvedeného rozhodnutia dlžníčka navrhovateľovi
neplnila, dňa 05.08.2005 podal návrh na výkon exekúcie v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. na
Exekútorský úrad JUDr. Milana Striešku, so sídlom Levická 1288/16 Vráble, ktorý pod sp zn. EX 2048/05

dňa 24.10.2005 vydal upovedomenie o začatí exekúcie.

Kúpnou zmluvou uzavretou medzi predávajúcou Z.. J. D. a kupujúcimi odporcami v 1. a 2. rade,
podpísanou zmluvnými stranami dňa 10.10.2004 (podpisy kupujúcich boli notársky osvedčené dňa
28.10.2004 a podpis predávajúcej dňa 29.10.2004), predávajúca previedla na kupujúcich - jej rodičov

byt č. 9/34 nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového domu na ul. J. Dalloša, súp. č. 1352, na parc. č. 933
pre kat. úz. Sládkovičovo spolu s príslušenstvom a spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach
a pozemku v pomere 7354/271167-ín, pričom vklad vlastníckeho práva odporcov 1. a 2. bol povolenýpríslušným katastrálnym úradom pod V 3023/04 dňa 06.12.2004, ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu z
listu vlastníctva č. 2089 pre kat. územie Sládkovičovo, obec Sládkovičovo, okres Galanta.

Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol že vedel o podnikaní jeho dcéry. Sám nikdy nepodnikal,
je vyučený nástrojár. Fakticky podnikateľskú činnosť vyvíjal za dcéru zať, resp. jej druh, ktorý pre dcéru
pracoval ako montér. Bol v tom, že boli v pluse, mali množstvo zákaziek a ani ho nenapadlo, že by
mohli mať dlhy. Vedel, že majú dlh za byt, ktorý kupovali a na ktorý si brali úver z Komerčnej banky. Pri
kúpe tohto bytu dcére dal v podstate nenávratnú pôžičku vo výške 150.000,- Sk. Pôžičku z Komerčnej

banky riadne splácala, ale potom, čo porodila druhé dieťa dostala v Komerčnej banke výpoveď a chceli
jej zvýšiť úrokovú sadzbu, takže by to pre ňu prestalo byť výhodné. Vtedy prišla za ním a požiadala
ho, aby si zobral úver z VÚB kde mal účet, ktorý by bol výhodnejší a z tejto pôžičky by zaplatili celý
jej úver v Komerčnej banke, aby sa zbytočne nepredražil. On si úver aj začal vybavovať, vtedy mu
však sestra ponúkla, že mu sumu potrebnú na splatenie celého úveru požičia v hotovosti. Skutočne
mu dala 370.000,- Sk, ktoré dcére poskytol na zaplatenie úveru za byt. Vtedy ale povedal, že keď už

má v byte toľko peňazí t.j. 150.000,- Sk pri jeho nadobudnutí a ďalších 370.000,- Sk za predčasné
splatenie úveru, byt je vlastne jeho a chcel sa zabezpečiť aj pre prípad, že by od dcéry odišiel jej druh
a tiež kvôli možnému dedičstvu pre vnukov a ďalšieho syna. To, aby bol byt prevedený na neho teda
navrhol on. Presné okolnosti, kedy a ako k podpisu došlo si nepamätal, zmluvu asi napísal zať a potom
mu ju dali k podpisu. Rozdiel medzi kúpnou cenou dohodnutou v predmetnej kúpnej zmluve vo výške

650.000,- Sk a 370.000,- Sk, ktoré podľa svojho udania dcére dal vysvetľoval tak, že v kúpnej cene bola
zarátaná suma 150.000,- Sk, ktorú dcére poskytol pri kúpe bytu a ďalších 370.000,- Sk na splatenie
úveru. Zvyšné peniaze dcére nedal, zmluvu podpísal tak, ako mu bola predložená. Skutočnosť, že v
zmluve sa uvádza, že 450.000,- Sk malo byť dcére poskytnuté z hypotekárneho úveru vysvetlil tak, že
zmluva bola podpisovaná asi v čase, keď som si vybavoval úver vo VÚB. Sestra ho s ponukou pôžičky

oslovila až neskôr. Sestre nehovoril, že má finančné problémy, pretože ich nemal. Finančné problémy
mala jeho dcéra. Sestre iba povedal, že si ide brať pôžičku a ona mu ponúkla hotovosť, ktorú mala z
predaja bytu. S dcérou sa navštevovali asi raz za mesiac, v ich životnej úrovni žiadne problémy nevideli.
Prevádzkareň dcéry na Šancovej ulici na neho pôsobila ako pekná predajňa. Bolo tam množstvo tovaru
a veľa kupujúcich a bola aj v televízii. Dcére pri podnikaní pomáhal, ale iba vtedy, keď ho zavolali a mal

chuť a čas. Chodil jej pomáhať so zákazkami výlučne na zavolanie a robil to s odporom, pretože ho to
zaťažovalo, keďže má tri práce a išlo o fyzicky náročné aktivity. Keď p. U. zavolal, naložili materiál a
šli napríklad montovať záclony. Sám do štúdia z vlastnej iniciatívy nechodil a jeho zavretie vlastne ani
asi neregistroval. Dozvedel sa o tom od dcéry až po tom, keď mu bol doručený návrh v tomto spore a
snažil sa zistiť, čo bolo jeho príčinou.

Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že o podnikaní dcéry vedela toľko, že sa jej darí.
Mala založenú vlastnú firmu. Netušila o žiadnych jej finančných problémoch. Nikdy sa jej s týmto
nezdôverovala. Žiadne peniaze si od rodičov nepýtala. Až v roku 2002 niečo vybavovala s manželom,
ale o čo konkrétne nevedela uviesť. Rovnako nevedela uviesť, prečo kupovali od dcéry byt. Ani sa o to

nezaujímala a v tom čase bola aj vážne chorá. Vedeli, že mala úver na byt a s prvým dieťaťom, ktoré
sa jej narodilo v r. 2000 bola istý čas na materskej dovolenke. Keďže však podnikala, bola dodatočne
zaviazaná na vrátenie vyplatených finančných dávok v materstve. O tomto sa dozvedela, až keď mal
prvý vnuk viac ako rok. Starší vnuk sa narodil v roku 2000 a mladší v marci 2004. O akýchkoľvek
podlžnostiach ani nemohla vedieť, lebo dcéra u nich nebývala. Stretávali sa asi raz do mesiaca, keď ju

išla navštíviť. S druhým tehotenstvom mala dcéra veľké problémy a dlhodobo ležala v nemocnici. Čo
sa týka samotnej kúpnej zmluvy tú dcéra prejednávala výlučne s manželom, jej ju potom predložili iba
na podpis. Z akých peňazí jej má byť vyplatená kúpna cena ju nezaujímalo, manžel mal v tom čase
vyplatené dedičstvo. Sama nikdy nepodnikala.

Svedkyňa Z.. J. D. vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2003 ukončila rodičovskú dovolenku. Následne
bol ukončený jej pracovný pomer v Komerčnej banke. Bývalý zamestnávateľ od nej žiadal predčasné
splatenie úveru. Išlo o banku, ktorá sa špecializovala na strednú a veľkú klientelu a vôbec neposkytovala
spotrebiteľské úvery. Na základe žiadosti jej však bol úver prekvalifikovaný, avšak banka pristúpila k
zvýšeniu úroku z 5 na 12%. Splatnosť úveru zostala nezmenená, avšak pri takomto vysokom úroku

to bolo pre ňu veľmi nevýhodné. Preto požiadala rodičov, keďže sama nespĺňala predpoklady na
poskytnutie úveru, či by jej nepomohli prefinancovať tento úver s lepšou úrokovou sadzbou. Otec na
toto pristúpil a v apríli 2004 tesne po ukončení jej rizikového tehotenstva počas častých ciest do BA v
súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom jej dieťaťa začala vybavovať poskytnutie úveru vo VÚB nameno otca, ktorý bol jej dlhoročným verným klientom. Predtým už do bytu vložil značné financie a to v r.
1998 20% z nadobúdacej ceny nehnuteľnosti, nakoľko banka jej poskytla hypotekárny úver iba do 80%
jej hodnoty. Vybavovanie úveru trvalo dlho, avšak napokon došlo aj k podpisu úverových zmlúv, predtým

než bol úver načerpaný však otec prišiel s tým, že sa úver brať nebude a zvyšok úveru v Komerčnej
banke sa vykryje z peňažných prostriedkov, ktoré dostal od sestry. Z otcovej iniciatívy teda uzavreli
zmluvu. Do dohodnutej kúpnej sumy bola zarátaná suma 150.000,- Sk z predchádzajúceho obdobia
a suma potrebná na splatenie úveru. Zvyšok od rodičov nežiadala, nakoľko jej finančne ešte aj teraz
vypomáhajú.Osvojichfinančnýchproblémoch,ktorésavypukloprejavilivr.2004rodičovneinformovala,

otec sa veľmi nerád zadlžoval o čom vedela a preto ich s tým nechcela zaťažovať. Svoje finančné
problémysasnažilariešiťvýlučnesosvojimpartnerom,ktorýsavpodnikaníangažoval.Finančnýprepad
zaznamenali v r. 2004 potom, čo nezvládli v r. 2003 rozbiehanie interiérového štúdia na Šancovej ul.,
kedyichneprimeranezaťažilvstupzamestnancovdopodnikania.Rodičiasaojejfinančnýchproblémoch
dozvedeli až z výzvy súdu v predmetnom konaní. Nenapadlo ju, že by mohli mať dostatok financií, aby
jej pomohli uhradiť záväzky z jej podnikania. Nevidela dôvod, aby ich o týchto problémoch informovala

tým skôr, že sa jej na toto nepýtali. To, že jej otec poskytne peniaze na predčasnú splatnosť úveru z
Komerčnej banky jej ponúkol sám. Chcel takto riešiť situáciu ohľadom jej bytu. Navrhovateľ si u nej
začal uplatňovať uhradenie svojej pohľadávky koncom roku 2003 v súvislosti so vzájomným zápočtom
pohľadávok. Vtedy jej prišla prvá upomienka od navrhovateľa. Koncom roku 2004 jej prišiel platobný
rozkaz. Tovar, ktorý jej bol dodaný od navrhovateľa bol použitý v podnikateľskej činnosti. Koncom roku

2003vedelaoviacerýchichnesplatenýchzákazkách,bralatovšakakoistédodávateľskéúverovanieaaj
od navrhovateľa získali súhlas s odloženou splatnosťou jeho pohľadávky. Koncom r. 2003 získali väčšiu
zákazku, z ktorej mohli uhradiť ich záväzky. Táto sa však ukázala ako veľmi problémová, predražila
sa a ona fakticky vypadla na celú polovicu r. 2004 z podnikania z dôvodu zdravotných problémov.
Kvôli jej práceneschopnosti žiadali viacerých partnerov o predĺženie lehôt, s niektorými sa im podarilo

dohodnúť. Keď v októbri 2004 zatvárali štúdio na Šancovej ulici sa jej rodičia neopýtali prečo štúdio
zatvára. Uvedené obdobie bolo pre ňu mimoriadne stresujúce. Jej tehotenstvo prebiehalo rizikovo a po
narodení syna predpokladali genetickú poruchu. V auguste 2004 jej oznámili, že dieťa je v poriadku,
avšak v januári 2005 sa opäť objavili problémy. V tomto čase často navštevovali rizikovú ambulanciu. O
týchto problémoch rodičia vedeli a pomáhali jej aj tým, že ju vozili do Bratislavy na vyšetrenia. Rodičov

nežiadala o pomoc pri uhrádzaní jej finančných záväzkov, pretože to považovala za neetické. Verila,
že sa vyriešia zdravotné problémy syna a potom, čo sa bude môcť naplno venovať práci sa jej príjmy
zvýšia. O predaji predmetného bytu za účelom vyriešenia finančných problémov neuvažovala. Byt bol
zaťažený záložným právom a kúpna cena, ktorú by zaň dostala by podľa nej neriešila všetky jej finančné
záväzky, navyše by otázku bývania musela riešiť nákladnejším nájmom, pričom v tom čase mala dve

malé deti. Žiadny hodnotnejší majetok v tom čase nemala. Otec jej povedal, že chce byt na seba previesť
niekedy v období, kedy vybavovali úver vo VÚB. V jej situácii to bol pre ňu najlepší variant. V tom čase,
keď vybavovala úver rodičom povedala, že nespĺňala ako fyzická osoba podmienky na zobratie úveru,
ako slobodná matka dvoch detí a živnostníčka. Viac im o tom nepovedala. Úver mala splácať ona a
iba v prípade, ak by jej to nevychádzalo, mohli jeho časť uhrádzať rodičia. Tým, že jej rodičia napokon

ponúkli, že splatia celý zostatok úveru sa situácia vyriešila sama a stratilo to opodstatnenie.
Na doplnenie svojej výpovede v neskoršom priebehu konania uviedla, že jej firma riadne obchodovala
do 31.12.2004 a 10.12.2004 boli vyplácané zamestnancom mzdy. Štúdio na Šancovej bolo riadne
zariadené. Išlo o dve miestnosti - jednu prezentačnú (kde bola umiestnená kancelárska časť a časť s
nábytkom s demonštráciou možných dekorácií z vystavovaných vzoriek materiálu) a jednu skladovú. Čo

sa týka vybavenia štúdia, okrem vecí, ktoré oznámila súdnemu exekútorovi sa tam nachádzal počítač
a tlačiareň, ktorých značky nevedela uviesť, písací stôl vyrobený v r. 2002 na mieru, v IKEA zakúpený
detský kútik v r. 2002, na stolíku bol obrus, čalúnené podsedáky na dvoch stoličkách a detský riad,
posteľ, prehozy a vankúše zakúpené v rovnakom roku, jedálenský stôl a stoličky bez uvedenia počtu,
viacero váz, obrus a prehozy cez stoličky; v sklade bol veľký stôl na naťahovanie látok, držiaky na

upevňovanie tyčí, garniže a úložné riešenia na zásoby. Pravdepodobne sa tam nachádzala aj chladnička
a kávovar. Celé zariadenie štúdia nebolo evidované, keďže ho brala skôr ako vlastný súkromný majetok
fyzickej osoby - podnikateľa, ktorý zodpovedá celým majetkom. Aj tento majetok bol po ukončení
činnosti odvezený do Čiech, pričom sama nevedela uviesť kde sa nachádza a v akom je stave. Čo
sa týka zariadenia bytu, okrem detskej izby, ktorú užívali deti, tam bol televízor r.v. 2002, domáce kino

SONY, 2 DVD prehrávače, sedačka, stolík, obývačková stena, jedálenský stôl, chladnička Elektrolux,
rúra, plynový varný panel, mikrovlnka, kávovar, rýchlovarná kanvica, manželská posteľ, skrine, záclony,
závesy, 3 bližšie nešpecifikované obrazy, 4 lustre a 1 stojatá lampa, porcelánový servis, vínové poháre,jedálenská súprava, poháre na šampanské a 3 koberce. Na pohľadávku navrhovateľa uhradila po začatí
exekúcie v splátkach spolu 288,- eur.
Ďalej poukázala na to, že z peňažného denníka je zjavný stav v pokladni k 10.10.2004 vo výške

288.680,05 Sk. Zostatok na bankovom účte bol k 8.10.2004 vo výške 2.562.30 Sk. Do podnikateľskej
činnosti boli dokladané aj peniaze z iných zdrojov ako z činnosti firmy - osobné finančné vklady
podnikateľa. Tieto vklady v r. 2004 boli uskutočnené výlučne z majetku jej druha, nakoľko sama
disponovala vlastnými finančnými zdrojmi iba do r. 2003. V r. 2004 nemala žiadne voľné finančné zdroje,
jej príjmy boli použité na vedenie domácnosti. Od 10.10.2004 uhrádzali iné záväzky z podnikania,

než voči navrhovateľovi, keďže im hrozili iné súdne konania. Firmu sa snažila udržať, keďže bola
presvedčená, že má perspektívu. Platobný rozkaz na pohľadávku navrhovateľa však pre nich bol
likvidačný. Od 01.01.2002 do 31.12.2004 evidovala neuhradené pohľadávky vo výške 216.550,95 Sk,
pričom k 10.10.2004 to bolo presne 176.153,50 Sk. Ďalšie pohľadávky z činnosti po 10.10.2004 boli vo
výške 369.818,45 Sk a uhradené boli do výške 318.411,- Sk. K 31.12.2004 evidovala účtovný majetok
v hodnote 309.930,- Sk. K tomuto dátumu však existoval aj iný majetok - konkrétne zariadenie štúdia

na Šancovej a jej osobný majetok v byte, ktorý užívala v Sládkovičove - predovšetkým išlo o nábytok
a techniku. Očakávala, že v rámci exekúcie dôjde k spísaniu tohto majetku a jeho predaju, čo sa však
nestalo. Pracovníčka exekútora sa zaujímala iba o byt a motorové vozidlo, ktoré však bolo zakúpené
na leasing. Časť zariadenia štúdia, ktorá nebola ocenená, sa nachádza u nej doma. Skladové zásoby
boli k 31.12.2004 ocenené na 53.008,- Sk. Po 31.12.2004 boli všetky zabalené a uložené na rôznych

miestach. Zariadenie štúdia bolo následne odvezené do Českej republiky, kde ho jej druh uložil u svojich
príbuzných. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od ukončenia činnosti v r. 2009 zlikvidovala viacero
dokladov vzťahujúcich sa ku skladovým zásobám. K 31.12.2004 boli do podnikania vložené prostriedky
cca vo výške 439.088,- Sk, pričom v tejto sume mohlo byť okrem vkladov p. U. aj napr. poistné plnenie
v súvislosti s poistnou udalosťou z poistenia motorového vozidla. Účtovný majetok, ktorý uviedla v

daňovom priznaní za r. 2004 vo výške 309.930 Sk sa skladal z hodnoty zásob vo výške 53.008,- Sk,
pohľadávky vo výške 216.551,- Sk a krátkodobého finančného majetku v hodnote 35.035,- Sk. Sumár
skladových zásob nebola schopná súdu predložiť a uviedla, že sa o ne viac nezaujímala, pretože to
nebolo pre daňové účely potrebné. Hodnota zásob bola podľa stavu k 31.12.2004 uvedená v daňovom
priznaní.

Svedok N. U., druh Z.. J. D., vo svojej výpovedi uviedol, že s družkou spoločne od r. 1999 podnikali
v oblasti interiérových dekorácií. On konal v mene p. D. na základe plnej moci. Začínali v dvoch
unimobunkách a potom, čo sa im začalo v podnikaní dariť a získavali množstvo zákaziek podarilo sa
im získať priestory na Šancovej, kde zriadili interiérové štúdio. Toto malo veľmi solídny ohlas, začali sa

rozširovať aj personálne, na čom však ich podnikanie začalo byť stratové, keďže im stúpali náklady,
zvyšovalasaréžia,alepríjmyzostávalirovnaké.ŠtúdionaŠancovejuliciprevádzkovalidokoncaoktóbra
2004. Matka jeho družky bola v tomto štúdiu asi raz alebo dvakrát a otec tam bol tiež. Pri veľkých
zákazkách pomáhala jej mama v dielni a jej otec bol s ním viackrát na montážach mimo Bratislavu a tiež
na drobnejších v rámci Bratislavy. Družka vzniknuté finančné problémy veľmi zle psychicky prežívala.

Riešili ich však výlučne spolu. Po narodení druhého dieťaťa v r. 2003 zostala doma, nakoľko syn mal
zdravotné problémy a firmu na seba prebral fakticky sám. Ekonomiku robila naďalej sama družka. Čo sa
týka mínusov, tieto riešili tak, že začali okliešťovať náklady a prepúšťať ľudí. S veriteľmi, ktorí sa začali
dožadovať plnenia sa vždy vzhľadom na dobrú dlhodobú spoluprácu dokázali dohodnúť. Ich najväčším
dlhom bola práve pohľadávka navrhovateľa, druhým najvyšším bola pohľadávka vo výške 240.000,- Sk.

Tovar dodaný navrhovateľom majú čiastočne stále v garáži na sklade a niečo z neho sa realizovalo
na zákazkách. V súčasnosti sa im už darí pohľadávky splácať. U predchádzajúceho zamestnávateľa,
u ktorého pracovala družka do nástupu na materskú dovolenku s prvým synom sa jej podarilo získať
úver na zakúpenie bytu v Sládkovičove. V roku 2003 potom, čo jej po ukončení MD nebola predĺžená
pracovná zmluva jej hrozilo zosplatnenie úveru alebo výrazné zvýšenie úrokovej sadzby. Túto situáciu

riešili spolu. S hypotékou bol v tom čase veľký problém, keďže družka bola živnostníčka. Jej rodičia sa
ponúkli, že hypotéku vezmú na seba. On im toto pomáhal vybavovať tak, že im fakticky robil šoféra.
Bol napríklad s jej otcom na katastri nehnuteľností. Nakoniec sa jej rodičia ponúkli, že nedoplatok, ktorý
nebol veľmi vysoký, uhradia z peňazí, ktoré získali z predaja nejakej nehnuteľnosti. Tým sa vlastne tento
problém vyriešil. To, čo na základe uzavretej zmluvy jeho družka dostala bolo vyplatené banke. Keď

mali v úmysle vziať hypotéku dohoda bola taká, že bude na meno družkiných rodičov a oni ju budú
splácať, aby ich to vyšlo lacnejšie. S rodičmi sa družka do narodenia prvého syna v r. 2000 kontaktovala
zriedkavo, asi raz do roka. Po narodení syna u rodičov trávila niekoľko mesiacov a ich kontakty sa
zintenzívnili. V zásade sa však navštevovali na sviatky. Po narodení druhého syna, ktorý mal výraznézdravotné ťažkosti strávila u rodičov súvisle asi mesiac, nakoľko syn bol v nemocnici a denne mu nosila
materské mlieko. Potom, čo s dieťaťom začali chodiť k lekárovi ambulantne sa ich stretávanie vrátilo do
pôvodných koľají. Čo sa týka vzťahu družky s rodičmi uviedol, že je veľmi introvertná, má problém zveriť

sa aj jemu a preto sa rodičom nezveruje.

V neskoršom doplnení svojej výpovede uviedol, že skladové zásoby a zariadenie štúdia po ukončení
jeho činnosti umiestnili na 4 miesta predovšetkým u známych a príbuzných kvôli minimalizácii nákladov
spojených s ich uskladnením. Inventúrne súpisy skladových zásob by sa mali nachádzať v účtovníctve

Z.. D.. Svedok ďalej v zásade potvrdil výpoveď Z.. D. ohľadom konkrétneho zariadenia štúdia a jej bytu.

Z výpovede svedkyne Z.. T. E., zamestnankyne navrhovateľa - vedúcej obchodného oddelenia,
zodpovedajúcej za uzavreté odberateľské zmluvy súd zistil, že čo sa týka problémových odberov od
dlžníčky p. D., odoberala väčšie množstvo hodvábu. Počiatočná spolupráca bola bezproblémová, ona
vždy komunikovala s p. U.. V r. 2003 otvárali štúdio na Šancovej ul. v Ba, a keďže p. D. chcela pomôcť

s rozbehnutím štúdia, pristúpila k predĺženiu splatnosti vystavených faktúr za odobratý tovar do tohto
štúdia. Väčšina tovaru ponúkaného v štúdiu bola ich. Išlo o exkluzívny tovar, pričom z vlastnej skúsenosti
vedela, že kým sa ich odberateľ dostane k peniazom za predaný tovar trvá to minimálne 3 mesiace a
v prípade krátkej splatnosti faktúr im musí vyplatiť peniaze skôr ako dostane peniaze od kupujúcich.
Splatnosť faktúr za poskytnutý tovar predĺžili až do konca r. 2003 a to za všetok tovar odobratý v priebehu

roka 2003. Skutočnosť, že k 31.12.2003 musí byť všetok tovar zaplatený klientovi prízvukovala. Už pred
koncom roka 2003 si všimla, že klient investoval svoje peniaze mimo podnikania. Od p. U. vedela, že
upravujú bývanie, že manželka je tehotná, investovali viac peňazí do drahšej kúpeľne, čo sa jej nie veľmi
páčilo a znepokojovalo ju to a preto dôraznejšie žiadala tesne pred koncom roka, aby začal splácať skôr.
K 31.12.2003 tomuto klientovi zastavili všetky dodávky a teda nemohol objednávať ďalšie látky. V tom

čase ešte nevedela o žiadnych finančných problémoch tohto klienta, naopak p. U. sa vyjadroval v tom
zmysle, že ich podnikanie je úspešné, tvrdil, že rozbiehajú veľkú kampaň, ukazoval jej veľmi vkusné
letáčiky, ktoré mali roznášať po domoch. Včasnú úhradu faktúr jej ústne prisľúbil a ubezpečil ju, že
nemusí mať obavy. Keď peniaze neboli v lehote splatnosti zaplatené, ponúkla im splátkový kalendár.
Ich firma bola vždy ústretová a boli ochotní pristúpiť aj na odpustenie úrokov z omeškania v prípade,

ak by klient začal uhrádzať svoj dlh. Až niekedy okolo pôrodu druhého dieťaťa p. D. sa dozvedela,
že firma má finančné problémy. Keď pri poslednom stretnutí s p. U., keď jej už bolo zjavné, že so
splácaním budú problémy uviedla, že žiaľ budú musieť pristúpiť k vymáhaniu dlžnej sumy súdnou cestou
povedal jej, že nebude z čoho, nakoľko byt v ktorom bývajú patrí manželkinmu otcovi a že všetko patrí
manželkinmu otcovi. W. mohlo byť niekedy v apríli r. 2004. Keďže zo strany klienta nebola vyvíjaná

žiadna aktivita podala žiadosť na riešenie pohľadávky súdnou cestou. K tomu pristúpila po tom, čo sa
dozvedela, že prevádzka na Šancovej bola zavretá a klient prestal dvíhať telefóny a vracala sa ako
nedoručená zasielaná pošta. Aj podľa vyjadrení p. U. z posledného stretnutia, keď uviedol, že majú veľa
nezaplatených platieb bolo zrejmé, že k uhradeniu dlžnej sumy dobrovoľne nepríde.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 8Cb 37/04 bolo zistené, že Z.. J. D. predmetný
platobný rozkaz prevzala dňa 25.10.2004. Odvolanie podané dňa 09.11.2004 proti výroku o trovách
konaniaboloodmietnutéuznesenímtamojšiehosúduzodňa25.01.2005,právoplatnýmdňa08.03.2005.
V odôvodnení odvolania Z.. D. uviedla, že jej záväzok voči navrhovateľovi vznikol za obdobie od r.
2002 do mája 2004. Hoci nepoprela svoju povinnosť hradiť svoje záväzky riadne a včas poukázala

na tú skutočnosť, že navrhovateľ jej svoj tovar naďalej dodával napriek neuhradeným faktúram a po
celú dobu trvania jej záväzku ju nekontaktoval písomne či ústne s cieľom riešiť predmetnú záležitosť
hľadaním spoločného východiska. Spoločnosť ju upozornila na existujúce záväzky až dňa 23.12.2003
pri písomnom koncoročnom odsúhlasovaní. Uviedla že v r. 2004 ju však postihli zdravotné a následne aj
finančné problémy, pričom riešenie tejto záležitosti súdnou cestou bez predošlej vzájomnej komunikácie

ešte sťažovalo jej vtedajšiu finančnú situáciu a mala záujem riešiť záležitosť mimosúdnou cestou.

Podaním zaslaným súdu dňa 18.02.2005 Z.. D. súdu oznámila, že v zákonnej lehote včas zaslala
súdu i odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uznala v plnom rozsahu výšku žalovanej istiny, avšak
namietala uplatnený úrok z omeškania, keďže spochybnila platnosť uzavretej písomnej kúpnej zmluvy

priloženej k návrhu, nakoľko túto nemala evidovanú vo svojej účtovnej evidencii a podľa jej vedomia
takúto zmluvu ani ona a ňou poverený zástupca v r. 2002 so spoločnosťou nepodpísali. Nakoľko podacie
číslo uvedené na podacom lístku, ktorý mal potvrdzovať zaslanie odporu bolo zhodné s podacím číslom
uvedenýmnaobálke,vktorejsanachádzaloodvolanieprotivýrokuotrováchkonaniazodňa09.11.2004,pričom v obálke, ktorou bolo odvolanie proti trovám zaslané na súd sa iné podanie okrem odvolania
nenachádzalo, súd považoval odpor za podaný až dňom 18.02.2005 a teda ho ako oneskorene podaný
uznesením zo dňa 16.03.2005 odmietol. Citované uznesenie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského

súdu v Trnave č.k. 21Cob 72/05-65 zo dňa 27.05.2005 v ktorom odvolací súd konštatoval, že pokiaľ Z..
D. tvrdila, že odpor podala súčasne s odvolaním voči trovám konania bola v dôkaznej núdzi, pretože
tvrdenú skutočnosť nepreukázala žiadnym hodnoverným spôsobom, pričom podanie odporu a zároveň
odvolania je právne neopodstatnené, keď podaním odporu sa celý platobný rozkaz zrušuje (o čom bola
poučená), čo vzbudzovalo pochybnosti o pravdivosti jej tvrdenia.

Z pripojeného spisu Exekútorského úradu JUDr. Milana Strieška, súdneho exekútora so sídlom vo
Vráblochč.spisuEX2048/05bolozistené,žeprisúpisehnuteľnýchvecípodliehajúcichexekúciipovinnej
Z.. J. D. dňa 23.12.2005 boli zistené hnuteľné veci špecifikované v pripojenej prílohe č. 3 súpisu
v celkovej hodnote 80.727,50 Sk. Z vyhlásenia povinnej o majetku zo dňa 13.11.2005, založeného
v uvedenom spise, ktorého súčasťou je ako príloha č. 7 zoznam pohľadávok a a ako príloha č. 8

zoznam záväzkov povinnej ku dňu 09.11.2005 súd zistil, že povinná k uvedenému dátumu evidovala
pohľadávky v celkovej výške 144.838,05 Sk a záväzky (vrátane záväzku voči navrhovateľovi) v celkovej
výške 1.781.678,51 Sk, ktoré pohľadávky zjavne vznikli v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou.
Rozhodnutím Obvodného úradu v Galante č. Žo-B2005/01113/2/PZ zo dňa 17.02.2005, právoplatným
dňa 28.02.2005 bolo rozhodnuté o pozastavení prevádzkovania živnosti Z.. J. D., podnikajúcej pod

obchodným menom Chyba! Odkaz není platný. na desať mesiacov na vlastnú žiadosť prevádzkovateľa
živnosti.

Z daňového priznania Z.. D. za r. 2004 - konkrétne z výkazu o majetku a záväzkoch v jednoduchom
účtovníctvefyzickejosobypodnikateľasúdzistil,žek31.12.2004,t.j.dvamesiaceatritýždnepopodpise

napadnutej kúpnej zmluvy, evidovala Z.. D. nulový dlhodobý nehmotný, hmotný aj finančný majetok.
Hodnota zásob, ktoré tvoril materiál, k uvedenému dátumu predstavovala 53.008,- Sk. Pohľadávky
podnikateľky k uvedenému dátumu predstavovali 216.551,- Sk, krátkodobý finančný majetok (t.j. z
hľadiska ekonomického peniaze v hotovosti, na účtoch v bankách, poukážky na odber tovaru, ceniny,
cenné majetkové a úverové papiere so splatnosťou do jedného roka; jeho charakteristickou črtou je

jeho vysoká likvidnosť, t.z. že sa dá sa v krátkom čase premeniť na hotové peniaze a bezprostredná
obchodovateľnosť - možno ho kupovať a predávať) predstavoval súčtom hodnotu 35.035,- Sk, z čoho
31.200,-Sktvorilipeniazeaceninya3.835účtyvbankách.Majetokpodnikateľskéhosubjektutakvsúčte
predstavoval 309.930,- Sk. K 31.12.2004 predstavovali záväzky Z.. D Sk a rozdiel majetku a záväzkov
- 1.372.047,- Sk.

Z výkazu o príjmoch a výdavkoch z daňového priznania Z.. D. za r. 2004 súd zistil, že za bežné účtovné
obdobie r. 2004 mala príjmy z predaja tovaru vo výške 278.648,- Sk, z predaja výrobkov a služieb vo
výške 1.985.421,- Sk a ostatné príjmy 48.343,- Sk, t.z. súčet jej príjmov predstavoval 2.312.412,- Sk.
V danom bežnom účtovnom období mala výdavky na nákup materiálu vo výške 1.700.314,- Sk, na

nákup tovaru vo výške 27.787,- Sk, na mzdy vo výške 135.881,- Sk, na platby do fondov 67.065,- Sk a
prevádzkovú réžiu 820.453,- Sk. Pri celkových výdavkoch vo výške 2.751.500,- Sk tak mínusový rozdiel
medzi príjmami a výdavkami predstavoval sumu - 439.088,- Sk.

Zo zmluvy o zamestnaneckom úvere Z -08/98 uzavretej dňa 17.04.1998 medzi Komerční bankou

Bratislava, a.s. a Z.. J. D. bolo zistené, že na jej základe bol Z.. J. D. poskytnutý úver vo výške 520.000,-
Sk s úrokovou sadzbou 5 % ročne za účelom kúpy bytu do osobného vlastníctva. Čerpanie úveru
bolo podmienené spoluúčasťou zamestnanca minimálne vo výške 20% z kúpnej ceny bytu. Konečný
termín splatnosti úveru, ktorý mal byť uhrádzaný v pravidelných mesačných splátkach istiny v zmysle
splátkového kalendára, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy, bol dohodnutý k 06.03.2013. V zmysle

záväzku deklarovaného v predmetnej zmluve Z.. D. zabezpečila úver zriadením záložného práva na
trojizbový byt č. 9, nachádzajúci sa na 4. podlaží obytného domu, zapísaný na liste vlastníctva č. 2089
- čiastočný, pre katastrálne územie Sládkovičovo, obec Sládkovičovo, okres Galanta vrátane podielu
7354/271 167 na spoločných zariadeniach obytného domu a pozemku parc. č. 993, nachádzajúceho
sa na ulici J. Dalloša, č. vchodu 34, súpisné č. 1352, vedeného ako zastavaná plocha o výmere 539

m2 a to Zmluvou o zriadení záložného práva Z-08/01/98 zo dňa 17.04.1998. V čl. 6 citovanej Zmluvy o
zriadení záložného bremena bol deklarovaný súhlas záložcu, aby záložný veriteľ v prípade nezaplatenia
svojej pohľadávky po upozornení záložcu v súlade s ust. § 151f Občianskeho zákonníka pristúpil kpredaju predmetu zálohu vo verejnej dražbe, v priamom predaji sám alebo prostredníctvom tretej osoby
oprávnenej na výkon tejto činnosti alebo predať nehnuteľnosť iným vhodným spôsobom.

Z listu Komerční banky Bratislava, a.s. zo dňa 15.10.2003 vyplýva, že v súvislosti s ukončením
zamestnaneckého pomeru Z.. D. v uvedenej inštitúcii jej boli ponúknuté dva spôsoby riešenia jej
zamestnaneckého úveru a to preklasifikovanie zamestnaneckého úveru na dlhodobý splátkový úver s
úrokovou sadzbou 12% p.a. pri ponechaní splatnosti pôvodného splátkového kalendára s končenou
splatnosťou úveru ku dňu 06.03.2013 alebo preklasifikovanie na dlhodobý splátkový úver s úrokovou

sadzbou 10 % p.a. pri zmene pôvodného splátkového kalendára s konečnou splatnosťou ku dňu
31.12.2003.

Z dodatku č. 1 k Zmluve o zamestnaneckom úvere číslo Z-08/98 zo dňa 17.10.2003 vyplýva, že Z..
D. k uvedenému dátumu pristúpila k preklasifikovaniu úveru na dlhodobý splátkový úver s úrokovou
sadbou 12 % ročne pri zachovaní pôvodného splátkového kalendára a konečnej splatnosti úveru ku

dňu 06.03.2013.

Z výzvy Komerční banky Bratislava, a.s. zo dňa 07.09.2004 na vyrovnanie debetného zostatku na
bežnom účte vyplýva, že bežný účet Z.. D. vykazoval ku dňu 02.09.2004 nepovolený debet vo výške
2.143,- Sk, pričom podľa parametrov uvedeného finančného ústavu bola povinná udržiavať na účte

minimálny disponibilný zostatok vo výške 2.000,- Sk. V nasledujúcej výzve zo dňa 28.09.2004 bola Z.. D.
opätovne vyzvaná na vyrovnanie debetného zostatku na bežnom účte, ktorý vzrástol na sumu 4.975,89
Sk s upozornením, že v prípade ak Z.. D. nevysporiada nepovolený debetný zostatok v stanovenej lehote
7 dní, bude peňažný ústav nútený pohľadávku vymáhať súdnou cestou.

Z dodatku č. 2 k Zmluve o zamestnaneckom úvere číslo Z 08/98 zo dňa 25.11.2004 vyplýva, že dlžníčka
Z.. D. sa zaviazala zostatok istiny splatiť v 3 splátkach a to vo výške 2.700,- Sk, splatnej dňa 06.11.2004,
vovýške2.750,-Sk,splatnejdňa06.12.2004avovýške344.700,-Sk,splatnejdňa31.12.2004.Konečný
termín splatnosti úveru bol uvedeným dodatkom zmenený do 31.12.2004. Rovnako bolo zmenené
zabezpečenie úveru, a to avalovanoubianco zmenkou a Dohodou o pristúpení k záväzku uzatvorenou

medzi bankou a fyzickými osobami - odporcom v 1. a 2. rade.

Zo zmlúv medzi VÚB, a.s. a odporcami v 1. a 2. rade o poskytnutí flexihypotéky podpísanou odporcami
dňa 10.09.2004 a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti podpísanou Z.. D. dňa 27.10.2004
vyplýva, že na základe uvedenej zmluvy mal byť odporcom poskytnutý hypotekárny úver vo výške

453.375,- Sk s úrokovou sadzbou 7,49 % za účelom kúpy bytu č. 9, nachádzajúci sa na 4. podlaží
obytného domu súp. č. 1352, na parc. č. 993 vo výmere 539m2, zapísaný na liste vlastníctva č. 2089
- čiastočný, pre katastrálne územie Sládkovičovo, obec Sládkovičovo, okres Galanta vrátane podielu
7354/271 167 na spoločných zariadeniach obytného domu a pozemku, ku ktorej nehnuteľnosti malo byť
za účelom zabezpečenia úveru zriadené záložné právo v prospech veriteľa.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že
dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,
sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch
v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb

s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

Podľa § 42b ods. 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.Podľa § 42b ods. 3 OZ právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s
dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti
tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu

proti ich predchodcovi.

Podľa § 42b ods. 4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou
odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže
požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k
tomuto úkonu vôbec nedošlo. Kto od dlžníka nadobudne vlastníctvo k veci, nestráca ho ani v prípade,

ak veriteľ právnemu úkonu dlžníka úspešne odporoval.

Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou
je pohľadávka, ktorá má už kvalitu judikovaného práva v zmysle Občianskeho súdneho poriadku,
alebo je vykonateľná podľa iných procesných predpisov. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky

predpokladá také skrátenie majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu, alebo aspoň
z časti. Odporovacia žaloba nemôže byť úspešná, pokiaľ dlžník - navzdory odporovateľnému právnemu
úkonu a ďalším svojim dlhom - vlastní taký majetok, ktorý postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ
uspokojil (viď rozhodnutie NS ČR zo dňa 21.12.2000, sp. zn 21Cdo 2426/99).

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

V prípade blízkych osôb platí pri posudzovaní odporovateľnosti právneho úkonu vyvrátiteľná právna

domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa dlžníka. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu
pozíciu veriteľa. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje druhú stranu odporovateľného úkonu, keďže
ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak druhá strana preukáže, že ani pri náležitej
starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Žalobcovi stačí tvrdiť, že
napádaným úkonom došlo k jeho ukráteniu.

Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba
zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom prípade.

Osoba dlžníkovi blízka sa teda môže v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 OZ ubrániť odporovacej žalobe

len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela
a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula „starostlivosť“, aby poznala tento dlžníkov úmysel a
išlo o „náležitú starostlivosť“ Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka
vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú
činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovaného právneho

úkonu, z ich výsledkov poznala (t.j. aby sa o tomto dozvedela).

Ak sa má osoba dlžníkovi blízka v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 OZ ubrániť odporovacej žalobe,
musí preukázať, že dlžníkov úmysel ukrátiť úmysel ukrátiť veriteľa nemohla i pri náležitej starostlivosti
poznať, i keď dlžník uzavretím odporovanej zmluvy alebo urobením odporovaného právneho úkonu v

jej prospech plní svoju „morálnu“ alebo právnu povinnosť (zo zákona, zmluvy alebo z iného právneho
dôvodu). (Rč 35/2002)

Súd po vyhodnotení dokazovania v predmetnej veci dospel k záveru, že odporcovia, ktorých zaťažovalo
dôkazné bremeno preukázať súdu, že ani pri náležitej starostlivosti nemohli poznať úmysel svojej dcéry

ukrátiť svojho veriteľa, toto bremeno neuniesli.

Odporcovia sú rodičia dlžníka navrhovateľa - Z.. J. D., voči ktorej má navrhovateľ vymáhateľnú
pohľadávku. Hoci odporcovia v 1. a 2. rade nežili zo svojou dcérou v spoločnej domácnosti, v rozhodnomčase, kedy došlo k uskutočnenému právnemu úkonu sa pravidelne stretávali. Svojej dcére pomáhali so
zabezpečovaním starostlivosti o deti, vozili ju s deťmi na lekárske vyšetrenia a pomáhali jej aj finančne.
Navyše obaja odporcovia potvrdili aj skutočnosť tvrdenú svedkom U., že svojej dcére pomáhali aj v

súvislosti s jej podnikateľskými aktivitami, keď odporca v 1. rade vykonával montáže na základe zákaziek
jeho dcéry a odporkyňa v 2. rade pomáhala v dielni, kde šila. Vzhľadom na uvedené je teda nepochybné,
že medzi nimi okrem príbuzenského vzťahu existoval aj blízky vzťah. O takomto charaktere ich vzťahu
svedčí aj skutočnosť, že po prevode bytu, ktorý bol predmetom odporovaného právneho úkonu, ich
dcéra byt zostala naďalej užívať a motiváciu k takémuto úkonu vysvetľoval odporca v 1. rade práve tým,

že chceli dcére pomôcť s bývaním.

Z dokladov založených v spise súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku so sídlom Levická 1288/16,
925 01 Vráble, sp. zn. Ex 2048/05, ako aj z výpovedí svedkyne Z.. D. súd zistil, že v r. 2004
odporkyňa prestávala byť v rámci svojich podnikateľských aktivít schopná uhrádzať záväzky vyplývajúce
jej z jej obchodnoprávnych vzťahov a v rozhodnom čase nemala okrem bytu v jej vlastníctve žiadny

hodnotnejší majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku navrhovateľa. Do pozastavenia
jej živnostenského oprávnenia vo februári 2005 jej dlhy narástli na sumu 1.781.678,51 Sk, pričom
pohľadávky vykazovala iba v celkovej výške 144.838,05 Sk.

Z.. D. nepoprela, že o celkovej výške záväzku voči navrhovateľovi vedela už od decembra r. 2003, ktorú

skutočnosť potvrdila aj svedkyňa Z.. E., z výpovede vyplynulo pre rozhodnutie vo veci zásadné zistenie,
že v apríli r. 2004 Z.. E. p. U., (ktorý vzhľadom na zdravotné problémy jeho družky a ich syna v tom čase
na základe plnej moci fakticky vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia
Z.. D.) výslovne upozorňovala na to, že pristúpia k vymáhaniu pohľadávky navrhovateľa súdnou cestou.
Y. Z.. E. súčasne opísala reakciu p. U. tak, že uviedol, že nebude z čoho, pretože byt Z.. D. vlastní jej

otec (čo sa však v danom čase ešte nezakladalo na pravde).

Uvedené tvrdenie Z.. E. časovo korešponduje so skutočnosťou vyplývajúcou z výpovede Z.. D., že práve
v apríli r. 2004 začali vyvíjať snahy o prevod predmetného bytu v jej vlastníctve, ktoré ona, zhodne
so svedkom U. odôvodňovali snahou o prefinancovanie nevýhodného zamestnaneckého úveru, ktorý

jej bol poskytnutý pri kúpe bytu. Tak odporca v 1. rade, Z.. D., ako aj svedok U. zhodne tvrdili, že Z.
D. hrozila predčasná splatnosť úveru, alebo prekvalifikovanie úveru na bežný úver s vyššou úrokovou
sadzbou. Nakoľko však tento úver bol prekvalifikovaný na bežný úver na základe Dodatku č. 1 k Zmluve
o zamestnaneckom úvere č. Z 08/98 už zo dňa 17.10.2003, tvrdená hrozba, vyžadujúca si urýchlené
riešenie v apríli r. 2004, t.j. po uplynutí už takmer pol roka od jeho prekvalifikovania, resp. v októbri r.

2004 (kedy malo byť pristúpené k zmluve o flexihypotéke s VÚB bankou a napokon došlo k uzavretiu
odporovaného právneho úkonu), t.j. po uplynutí takmer celého roku, vyznieva toto tvrdenie účelovo. O
prekvalifikovaní úveru sa odporcovia v 1. a 2. rade museli dozvedieť, keďže z Dodatku č. 2 k Zmluve
o poskytnutí zamestnaneckého úveru č. Z-08/98 vyplýva, že pristúpili ako dlžníci k záväzku z uvedenej
zmluvy. Listy Komerční banky zo 07.09.2004 a 28.09.2004, na ktoré poukazoval právny zástupca

odporcov a ktoré mali podľa neho potvrdzovať problémy Ing. D. zo splácaním zamestnaneckého úveru
za takýto dôkaz rozhodne nemožno považovať, keďže oba listy predstavovali iba výzvy na vyrovnanie
debetného zostatku na bežnom účte v celkovej výške 4.975,- Sk, a rovnako upozornenie na vymáhanie
súdnou cestou smerovalo k vymáhaniu sumy vo výške zisteného debetu, a rozhodne nie k realizácii
záložného práva na byt, keďže v tom čase boli všetky splátky úveru riadne strhávané z účtu Z.. D..

V súdnom konaní bol teda nespochybniteľne aj na základe svedeckej výpovede Z.. E. preukázaný
úmysel dcéry odporcov v 1. a 2. rade ukrátiť svojho veriteľa (t.j. navrhovateľa). Ten mal súd za
preukázaný aj tým, že v čase overenia podpisov zmluvných strán odporovaného právneho úkonu (28
a 29.10.2004) bol už Z.. D. doručený platobný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 7Rob 81/04

(25.10.2004), proti ktorému nepodala včas odpor a na jej neskoršie tvrdenie o jeho podaní sa ako na
nevierohodné neprihliadalo. Rovnako úmysel ukrátiť veriteľa vyplýval i zo skutočnosti, že z dohodnutej
kúpnej ceny bola odporcami v 1. a 2. rade fakticky ich dcére poskytnutá iba časť zodpovedajúca výške
nesplateného zostatku zamestnaneckého úveru, hoci hodnota bytu bola ešte vyššia než dohodnutá
kúpna cena a to bez ohľadu na tú skutočnosť, že ich dcéra nevyžadovanie doplatenia zvyšku kúpnej

ceny od rodičov odôvodňovala s prihliadnutím na to, že jej nepretržite finančne vypomáhajú, z čoho
možno vyvodzovať, že takéto konanie chcela odôvodňovať morálnymi dôvodmi.Navyše je potrebné poukázať i na ďalšie rozpory spochybňujúce obranu odporcov, keď vo svojom prvom
vyjadrení k návrhu tvrdili, že kúpou predmetnej nehnuteľnosti chceli svojej dcére pomôcť kvôli finančným
problémom, ktoré mala so splácaním zamestnaneckého úveru, poskytnutého za účelom kúpy bytu.

Neskôr svoje konanie odôvodňovali predovšetkým nevýhodnosťou uvedeného úveru po ukončení jej
zamestnaneckého pomeru s veriteľom, pričom tvrdili, že nevedeli o žiadnych dlhoch ich dcéry. Odporca
v 1. rade však vo svojej výpovedi v inom kontexte potvrdil, že dcéra mala v tom čase finančné problémy.
Uvedené rozpory rovnako spochybňujú vierohodnosť tak výpovedí odporcov v 1. a 2. rade, ako aj
svedkov Z.. D. a p.U.. N. ako nevierohodné súd vyhodnotil aj tvrdenie odporcu v 1. rade, že dcére navrhol

prevod nehnuteľnosti sám, keďže z obsahu pripravovanej zmluvy o flexihypotéke s VÚB bankou vyplýva,
že už samotný úver, o ktorý mali odporcovia 1. a 2. požiadať, aby pomohli dcére predčasne splatiť
zamestnanecký úver, mal byť poskytnutý formou hypotekárneho úveru, t.z. za účelom kúpy predmetnej
nehnuteľnosti, ktorá mala byť súčasne zaťažená záložným právom. Rovnako súd zaznamenal rozpory
vo výpovediach odporcu v 1. rade, ktorý tvrdil, že ho so žiadosťou o vybavenie si úveru oslovila jeho
dcéra, ktorú skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi aj Z.. D. a p. U., ktorý tvrdil, že takéto riešenie im

navrhol sám odporca v 1. rade. Rozporuplné bolo aj tvrdenie Z.. D. že otca požiadala, aby si rodičia
vzali úver, pričom však vedela, že otec sa nerád zadlžoval a preto by ho o prípadnú inú finančnú pomoc
nežiadala.

Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že bytová situácia Z.. D. v období od

apríla do konca roku 2004 nebola ohrozená a nevyžadovala okamžité riešenie či už formou predčasného
splatenia zamestnaneckého úveru, ktorý jej bol poskytnutý za účelom kúpy bytu, alebo formou prevodu
nehnuteľnosti na tretiu osobu. Konečný termín splatnosti tohto úveru bol dohodnutý na 06.03.2013 a
zostal nezmenený aj po prijatí Dodatku č. 1 k Zmluve o zamestnaneckom úvere č. Z 08/98 zo dňa
17.10.2003. Finančné prostriedky získané predajom bytu boli použité na splatenie zamestnaneckého

úveru, t.j. k uspokojeniu pohľadávky iného veriteľa, ktorá síce vznikla skôr ako pohľadávka navrhovateľa,
avšak ktorá sa stala splatnou až po právoplatnosti platobného rozkazu Okresného súdu Galanta
7Rob 81/04. K jej predčasnej splatnosti došlo až po dobrovoľnom uzavretí dodatku č. 2 k Zmluve
o zamestnaneckom úvere č. Z 08/98. Splátky úveru dcéra odporcov podľa pôvodného splátkového
kalendára riadne uhrádzala, pričom z listov Komerční banky, a.s. nevyplýva, že by mala problém s ich

úhradou. Tak, ako už bolo uvedené vyššie banka uvedenými listami iba upozorňovala na nepovolené
prečerpanie debetu. Pôvodné vyjadrenie odporcov k návrhu vyznelo tak, že odporcovia mali pochybnosti
o tom, či ich dcéra bude kvôli finančným problémom schopná splácať zamestnanecký úver s navýšeným
úrokom, čo však podľa názoru súdu vylučuje neskôr odporcami prezentovaný pozitívny dojem z
výsledkov podnikateľskej činnosti ich dcéry. Ak by totiž boli odporcovia skutočne presvedčení o tom, že

ich dcére sa v podnikaní, ktoré bolo zdrojom jej príjmov a obživy darí, t.z. nemá problémy s príjmami a
teda ani dlhy voči svojim obchodným partnerom, nemali by žiadnu pochybnosť o jej schopnosti uhrádzať
záväzok z úveru poskytnutého Komerční bankou, hoci aj s vyššou úrokovou sadzbou. Navyše v takom
prípade by Z.. Danová ani logicky nemala dôvod žiadať svojich rodičov o takúto formu pomoci, keď ako
sama uviedla vo svojej výpovedi jej pripadalo neetické zaťažovanie rodičov finančnými požiadavkami.

T. na v konaní preukázané úzke väzby odporcov 1. a 2. ako rodičov voči ich dcére (v rozpore s
prvotnou obranou odporcov, kde ich kontakty označovali za sporadické) mal súd za to, že napriek ich
tvrdeniu o tom, ako sa im dcéra nezverovala so svojimi problémami, museli mať odporcovia minimálne
podozrenie o jej zhoršenej finančnej situácii a to jednak vzhľadom na fakt, že začiatkom roku 2004 sa

kvôli svojmu zdravotnému stavu ako aj zdravotným problémom svojho dieťaťa nemohla riadne venovať
podnikateľskej činnosti a tiež vzhľadom na jej pochybne zdôvodňované kroky smerujúce k prevodu
nehnuteľnosti.

I v prípade, ak by súd akceptoval tvrdenia odporcov o výlučnom presvedčení o nevýhodnosti

zamestnaneckého úveru, muselo im byť v prípade ich presvedčenia o tom, že sa ich dcére v podnikaní
darí nápadné, že má problémy so splácaním úveru a situáciu sa snaží riešiť ich prostredníctvom.
Svedkyňa Z.. D. vo svojej výpovedi uviedla, že rodičom povedala, že ako fyzická osoba, slobodná matka
dvoch detí a živnostníčka nespĺňala podmienky na poskytnutie úveru. Z kontextu jej výpovede vyplynulo,
že rodičia sa s takýmto vysvetlením uspokojili a nepýtali sa jej či má problémy s podnikaním a nezisťovali

ani dôvod ukončenia prevádzky štúdia na Šancovej ulici. Žeby odporcovia 1. a 2. rade ako rodičia Z.. D.
prejavili záujem o výsledky podnikateľskej činnosti ich dcéry, ktorá bola zdrojom jej obživy nevyplynulo
ani z ich výpovedí. Naopak tvrdili, že nemali z čoho usudzovať akékoľvek jej problémy. Súd má všakza to, že takýmto pasívnym postojom nevynaložili náležitú starostlivosť o to, aby spoznali úmysel ich
dcéry ukrátiť svojich veriteľov.

Všetky uvedené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach navodzujú skutkový i právny záver, že konanie
odporcov v 1. a 2. rade a ich dcéry, v dôsledku ktorého došlo k prevodu nehnuteľnosti vo vlastníctve
dlžníčky navrhovateľa došlo k naplneniu predpokladov k úspešnému uplatneniu právnej neúčinnosti v
návrhu odporovaného právneho úkonu v zmysle § 42a a 42b Občianskeho zákonníka.

Skutková a právna argumentácia odporcov sa súdu javila ako účelová, nakoľko produkovanými dôkazmi
bol v konaní preukázaný opak ich právne najrelevantnejších tvrdení. Za nedôvodnú považoval súd
obranu odporcov, že navrhovateľ nepreukázal, že by využil všetky možnosti uspokojiť svoju pohľadávku
z iného majetku dlžníka, pričom mali za to, že v danom čase disponovala dlžníčka navrhovateľa
dostatočným množstvom majetku, z ktorého mohla byť uspokojená pohľadávka navrhovateľa. Sama Z..
D. sa vo svojej prvej výpovedi pred súdom vyjadrila tak, že v čase uzavretia napadnutej zmluvy žiadny

iný hodnotnejší majetok nemala. Hoci v priebehu ďalšieho konania bola obrana odporcov založená
na poukazovaní na hodnotnejšie zariadenie bytu a štúdia, v ktorom Z.. D. vykonávala podnikanie a
ktorý považovala za svoj vlastný majetok ako fyzickej osoby, v tejto súvislosti súd poukazuje jednak na
skutočnosť, že väčšina zhodne so svedkom U. opísaných hnuteľných vecí by bola z exekúcie vylúčená
s poukazom na ust. § 115 ods. 1 a 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku v znení neskorších

predpisov, nakoľko išlo poväčšine o veci, ktoré povinná nevyhnutne potrebovala na uspokojovanie
hmotných potrieb svojich a svojej rodiny a na svoje podnikanie a nevyhnutné vybavenie domácnosti
(posteľ povinného a členov jeho rodiny, stôl, stoličky podľa počtu členov jeho rodiny, chladnička,
sporák, varič, vykurovacie teleso, palivo, práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad,
rádioprijímač). Tieto veci teda nemožno považovať za majetok, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie

pohľadávok veriteľov povinnej. Hoci ostatné hnuteľnosti, ktoré by z uvedeného zariadenia boli exekúciou
postihnuteľné (napr. TV, DVD prehrávače, obrazy, koberce atp.) neboli oficiálne spísané a ich opis zo
strany oboch svedkov nebol dostatočne určitý, javí sa súdu ako absolútne zrejmé, že tie veci, , by mali
v súhrne hodnotu rádovo maximálne v desiatkach tisícov korún. Vychádzajúc z daňového priznania
Z.. D. za r. 2004, ktoré podávala podľa stavu k 31.12.2004, t.j. dva mesiace a tri týždne po podpise

napadnutej zmluvy, resp. dva mesiace po overení podpisov na zmluve, by však pri výške jej dlhov
1.681.977,-Skazápornomrozdieleúčtovnéhomajetkuazáväzkovvovýške1.372.047,-Sk,bolomožné
z ostatného súkromného majetku opísaného povinnou v tomto konaní, vrátane dodatočne spísaného
majetku exekútorom vo výške 80.727,50 Sk, uspokojiť iba absolútne zanedbateľnú časť jej celkových
dlhovvdanomobdobí. Hocisanepodarilozdôvodunedostatočnejsúčinnostipovinnejvykonaťznalecké

dokazovanie k zisteniu jej majetku k 10.10.2004 v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu, má
súd prvého stupňa za to, že z vykonaného dokazovania je možné vzhľadom na krátky časový odstup od
tohto obdobia k obdobiu, ku ktorému existujú oficiálne relevantné údaje (daňové priznanie) jednoznačne
ustáliť, že už v rozhodnom čase bola povinná vo výraznom predĺžení. Je nepravdepodobné, aby za dva
mesiace narástli dlhy odporkyne pri charaktere a objeme jej podnikania o viac ako 1,5 milióna Sk, keď

v daňovom priznaní za r. 2004 uvádza nákup materiálu a tovaru za bežné účtovné obdobie celého r.
2004 iba v o niečo vyššej hodnote (1.700.314,- Sk + 27.787,- Sk). Navyše sama povinná potvrdila vo
svojej výpovedi problémy v podnikaní, ergo so splácaním svojich záväzkov potom, čo nezvládli v r. 2003
rozbiehanie interiérového štúdia na Šancovej ul., kedy ich neprimerane zaťažil vstup zamestnancov do
podnikania. Výraznejšia zmena v zadlžení povinnej za posledné dva mesiace r. 2004, v ktorom období

smerovala k ukončeniu svojej podnikateľskej činnosti, by bola pochybná a nelogická aj vzhľadom na
jej tvrdenie, že v rozhodnom období sa zameriavala na úhradu iných, nižších dlhov, čo samotné jej
už robilo problémy. Je teda zrejmé, že kvôli vážnym finančným problémom čo i len čiastočnú úhradu
značnej pohľadávky navrhovateľa ako jedného z veriteľov odsúvala, neodôvodnene sa spoliehajúc na
jeho predchádzajúcu ústretovosť.

Z výsledkov vykonaného dokazovania teda súd zistil, že majetok dcéry odporcov v 1. a 2. rade ako
dlžníčky navrhovateľa v čase vykonania napadnutého právneho úkonu za zohľadnenia jej preukázaných
značných dlhov, na ktoré súd musí prihliadať (viď rozhodnutie NS ČR zo dňa 21.12.2000, sp. zn
21Cdo 2426/99) nepostačoval na plné uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, pričom sama Z.. D. vo

svojej výpovedi uviedla, že žiadny majetok väčšej hodnoty v tom čase nevlastnila. Hoci sa konkrétna
hodnota majetku k dátumu 10.10.2004 a teda aj presná výška dlhov povinnej k tomuto dňu súdu
nepodarila zistiť (odporkyňa súdu a znalcovi predložia vyšlé faktúry, avšak nie dodávateľské), má súd
za to, že môže spoľahlivo vychádzať z jej výrazného predĺženia už k uvedenému dňu 10.10.2004, ktorúskutočnosť odporcovia žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili. Nesúčinnosť povinnej v tomto
smere nemôže byť v konečnom dôsledku vykladaná na jej prospech. Súd opätovne zdôrazňuje, že
v konaní bolo nad všetky pochybnosti samotným daňovým priznaním za r. 2004 preukázané vysoké

predĺženie Z.. D. k dátumu iba o dva mesiace neskoršiemu.

Čo sa týka poukazovania na čl. 4 ods. 1 posledná veta kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2002 uzavretej
medzi navrhovateľom a Z.. D. (založenou v súdnom spise OS Galanta sp. zn. 8Cb 37/04), o ktorý
právny zástupca odporcov oprel svoj názor, že nakoľko z uvedeného článku zmluvy vyplýva, že

tovar poskytnutý na jej základe zostáva až do jeho úplného zaplatenia majetkom predávajúceho,
a teda navrhovateľ ako vlastník mohol s uvedeným tovarom nakladať podľa vlastného uváženia a
kedykoľvek si ho celý, prípadne jeho časť prevziať, resp. žiadať späť, čím mohlo dôjsť k uspokojeniu
jeho pohľadávky. Súd je toho názoru, že uvedená klauzula nemala vplyv na existenciu záväzku dlžníčky
navrhovateľa zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar, ktorý bol ďalej použitý v podnikaní Z.. D., oprávnenej
s tovarom takýmto spôsobom nakladať a v zmysle § 446 Obchodného zákonníka po jeho predaji

tretej osobe vlastnícke právo k tovaru mohla previesť na tieto osoby aj ako nevlastníčka. Rovnako
z nej nemožno vyvodzovať výlučný spôsob uspokojenia pohľadávky navrhovateľa a i eventuálna
možnosť takéhoto uspokojenia je pochybná, nakoľko hoci svedok U. vo svojej výpovedi uviedol,
že časť tovaru poskytnutého navrhovateľom Z.. D. je zložený v garáži, Z.. D. uviedla, že tovar bol
použitý v podnikateľskej činnosti. Navyše má súd za to, že hodnota v podnikaní nevyužitého tovaru

pochádzajúceho od navrhovateľa by sa mala prejaviť v skladových zásobách, čo potvrdila aj samotná
svedkyňa Z.. D.. Skladové zásoby však k 31.12.2004 boli v hodnote iba 53.008,- Sk. Tiež je v tejto
súvislosti potrebné poukázať na skutočnosť, že pohľadávka navrhovateľa voči povinnej sa do celkovej
súdom priznanej sumy 400.036,50 Sk navyšovala postupne, pričom spočívala z neuhradenej kúpnej
ceny za viaceré neuhradené dodávky tovaru na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy od r. 2002 do

r. 2004. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z daňového priznania povinnej
za r. 2004 a síce, že v uvedenom roku povinná nakúpila materiál v celkovej hodnote 1.700.314,- Sk a
tovar v hodnote 27.787,- Sk, pričom z predaja tovaru, výrobkov, služieb a ostatných príjmov mala celkom
príjmy v hodnote 2.312.412,- Sk, čo podporne svedčí k potvrdeniu skutočnosti, že väčšina uvedeného
tovaru bola skutočne použitá v podnikateľskej činnosti povinnej. Na zápornom výsledku hospodárenia,

keď rozdiel jej príjmov a výdavkov predstavoval za r. 2004 sumu mínusovú hodnotu 439.088,- Sk, sa
podieľali mzdy, platby do fondov, a prevádzková réžia, čo tiež potvrdzuje výpoveď svedkyne v časti, že
nezvládla už v predchádzajúcom roku vstup zamestnancov do podnikania. Bližšie skúmanie ostatne
uvedených skutočností však súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nepovažoval za významné pre
rozhodnutievoveci.Rovnakosúdnepovažovalzarelevantnévovzťahukpredmetnémukonaniurozpory

ohľadom výšky pôžičky poskytnutej odporcami v 1. a 2. rade ich dcére pri zakúpení predmetného bytu,
na ktorú skutočnosť upozorňoval právny zástupca navrhovateľa a preto túto skutočnosť rovnako bližšie
neskúmal.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd považoval návrh na určenie neúčinnosti
odporovaného právneho úkonu voči navrhovateľovi za plne dôvodný a preto rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania vzhľadom na skutkovú zložitosť prípadu rozhodol za použitia ust. § 151 ods. 3 O.s.p.,
a to tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do

15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
9/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
10/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
11/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
12/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
13/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.