Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2012

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/111/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310214284
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2012:2310214284.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej

veci navrhovateľa: P. R., Z.. X.X.XXXX, B. F. Č.. XXX/XX zastúpený JUDr. Vojtechom Zuzákom,
advokátom so sídlom Galanta, Mierové nám. 4, proti odporcom v 1/ rade : X. F., J.. Q., Z.. XX.XX.XXXX,
B. Š. XXX, V. 2/ P. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. Š. XXX, V. 3/ P. L. J.. X.A., Z.. XX.X.XXXX, B. F. XXX/XX,
odporcovia v 1/ až 3/ rade zastúpení JUDr. Lýdiou Vylimcovou, bytom Močenok č. 1431/18, v 4/ rade V.
X., Z.. X.XX.XXXX, B. Š.-V., G.. A. XXXX/X T. v 5/ Š. F., Z.. X.X.XXXX, B. X.Á. B., O. XXXX/X, t.č. na
neznámom mieste, o návrhu vlastníka stavby na zriadenie vecného bremena takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcom v 1/ a až 3/ rade náhradu trov konania v sume 749,41 €, k

rukám ich právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 21.7.2010 domáhal zriadenia vecného bremena
vo svoj prospech, pričom vecné bremeno malo spočívať v práve prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosť
vedenú Správou katastra Šaľa na E. Č.. XXX T. parc. registra „. Č.. XX - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 579 m2, v kat. úz. Močenok. Toto právo prechodu malo zabezpečovať prechod cez vyššie
uvedenú parcelu na susediacu parcelu registra „C“ č. 95/1 v spoluvlastníctve navrhovateľa - o výmere
205 m2, ktorá je vedená Správou katastra Šaľa, pre kat. úz. Močenok na E. Č.. XXX. Tomuto právu
prechodu navrhovateľa mala zodpovedať povinnosť odporcov v 1/ až 3/ rade toto právo prechodu a

prejazdu strpieť.

Podaním zo dňa 7.1.2011 navrhovateľ svoj návrh zmenil a to tak, že žiadal, aby súd vydal rozsudok,
v ktorom určí, že vyššie formulované právo prechodu a prejazdu vzniklo z titulu vydržania vecného
bremena. V uvedenom podaní navrhovateľ svoj návrh rozšíril aj voči ostatným spoluvlastníkom parcely
č. 95/1, s ktorými súd konal ako s odporcami v 4/a 5/ rade.

Na základe vyššie formulovanej zmeny návrhu súd túto zmenu uznesením vyhláseným na pojednávaní
dňa 27.9.2011 túto zmenu pripustil.

Odporcoviav1/až3/radesnávrhomnesúhlasili,uvádzali,žekvznikuvecnéhobremenajehovydržaním
nemohlo dôjsť, nakoľko užívanie práva prechodu a prejazdu či už navrhovateľom alebo jeho právnymi

predchodcami nebolo dobromyseľné a právo prechodu a prejazdu nebolo nimi užívané pokojne v súlade
s dobrými mravmi.Odporkyňa v 4/ rade, ktorá je spoluvlastníčkou parc. č. 95/1 s návrhom navrhovateľa súhlasila, hoci
fyzicky uvedenú parcelu neužíva.

Odporcovi v 5/ rade, ktorý sa v zmysle šetrenia vykonaného súdom zdržiava na neznámom mieste boli

súdne zásielky doručované formou uloženia v súdnom spise.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, taktiež vo veci vypočul svedkov T. L., F. Q., I.
L.A. T. Hanu . Súd vo veci taktiež dňa 15.6.2011 vykonal miestnu ohliadku. Súd sa taktiež oboznámil
s obsahom ostatných na vec sa vzťahujúcich listín a dôkazov a po takto vykonanom dokazovaní zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Odporcovia v 1/ až 3/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi parc. reg. „C“ č. 94 - zastavané plochy a

nádvoria - o výmere 579 m2.

Navrhovateľ spolu s odporcami v 4/ a 5/ rade sú spoluvlastníkmi parc. č. 95/1, pričom navrhovateľ
je spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti na základe Osvedčenia o dedičstve XXD XX/XXXX,
L. XXX/XXXX I. L. X.X.XXXX po neb. F. R. J.. F.J.. Súd zaujal stanovisko, že navrhovateľ je
spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti aj napriek tomu, že vlastníctvo v jeho prospech nebolo

zapísané v príslušnej evidencii nehnuteľností, pretože v tomto prípade navrhovateľovi spoluvlastnícke
právo vzniklo rozhodnutím štátneho orgánu - notára, ktorý konal ako súdny komisár. Z vykonaného
dokazovania svedeckých výpovedí a miestnej ohliadky súd taktiež zistil, že navrhovateľ ako aj iné osoby
ktoré doprevádzajú navrhovateľa alebo ho navštevujú, používajú na prechod k parcele č. 95/1 parc. č.
94, ktorá je vo vlastníctve odporcov v 1/ až 3/ rade.

Súd taktiež zistil, že na parc. č. 95/1 a parc. č. 91/5 je postavený rodinný dom, ktorý je užívaný
navrhovateľom, ktorý však nie je zapísaný v príslušnej evidencii nehnuteľností. Túto skutočnosť súd zistil
z rozhodnutia o určení súpisného a orientačného čísla, ktoré bolo pod č. XXXX/XXXX vydané Obcou
Močenok dňa 3.10.2008. Z uvedeného rozhodnutia súd taktiež zistil, že na uvedený rodinný dom bolo
H.F. Z. V., H. V. V. Nitre L. XX.XX.XXXX A. J. X. Č.. XXXX/XX - Š..

Pôvodným vlastníkom parc. č. 95/1 bol pôvodne právny predchodca nebohej manželky navrhovateľa,
ktorý zomrel v roku 1973, pričom po ňom vedené dedičské konanie bolo pod sp. zn. L. XXXX/XX-XX
v zmysle ktorého nadobudli spoluvlastnícke právo k parc. č. 95/1 neb. manž. navrhovateľa F. R. J..
F. a odporcovia v 4/ a 5/ rade. Ako už bolo vyššie uvedené navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo
k spoluvlastníckemu podielu na parc. č. 95/1 na základe Osvedčenia o dedičstve 12D 46/2008, Dnot

112/2008 zo dňa 9.1.2009.

Z výpovede svedkyne T. L. súd zistil, že navrhovateľ na prechod k svojim nehnuteľnostiam t.j. k parc.
č. 95/1 a rodinnému domu s.č. 536 používa parc. č. 94 vo vlastníctve odporcov v 1/ až 3/ rade ako aj
ostatné susedné nehnuteľnosti.

Z výpovede svedkyne F. Q. súd zistil, že táto je sestrou odporkyne v 1/ rade a podľa nej sa celý

spor dal vyriešiť už v roku 1996, keď boli nehnuteľnosti ponúknuté na odpredaj navrhovateľovi. Túto
ponuku však navrhovateľ neakceptoval. Podľa svedkyne navrhovateľ niekedy na prechod používa aj
parc. č. 94 a niekedy aj ďalšie susedné nehnuteľnosti. Svedkyňa sa narodila v rodinnom dome, ktorý je
postavený na parc. č. 94 a ktorý sa nachádza v súčasnosti vo vlastníctve odporcov. Podľa jej vyjadrenia
s navrhovateľom a jeho rodinnými príslušníkmi boli vždy problémy. Napr. sa stalo, že jej ročný syn spal

na dvore a brat navrhovateľa cez dvor prebehol na motorke.

Z výpovede svedka I. L. súd zistil, že svedok vlastní susednú nehnuteľnosť popred ktorú vedie parc. č.
94, pričom navrhovateľ a jeho rodinní príslušníci túto používajú na prechod k svojim nehnuteľnostiam. Ztohto dôvodu svedok nemá žiadne súkromie, je rušený v užívaní svojej nehnuteľnosti. Sám svedok bol
napadnutý navrhovateľom a jeho synom. Svedok ďalej uviedol, že osoby, ktoré navštevujú navrhovateľa
a jeho rodinných príslušníkov nadávali jeho synovi do špinavých cigánov. Svedok taktiež uviedol, že

navrhovateľ na prechod používa nielen parc. č. 94 ale aj ostatné susedné parcely.

Z výpovede svedkyne O. U. súd zistil, že pôvodne bola vlastníčkou rodinného domu, ktorý teraz vlastnia
odporcovia, nakoľko ho kúpili po dedičskom konaní, istú dobu sa dom snažili zrekonštruovať, potom
sa však s manželom rozviedla a tak nehnuteľnosť opäť previedli na odporcov. Svedkyňa potvrdila, že
počas doby kedy vlastnila nehnuteľnosť, boli s navrhovateľom neustále problémy. Neakceptoval žiadnu

ponukunausporiadanievzťahovatoformouodkúpeniaresp.darovaniačastinehnuteľnosti.Navrhovateľ
dokonca napadol bývalého manžela svedkyne, ktorý rodinný dom prerábal. Svedkyňa taktiež potvrdila,
že navrhovateľ používa na prechod nielen parc. č. 94 ale aj ostatné susediace nehnuteľnosti.

Zvykonanéhodokazovaniasúduvyplynulzáver,žeprechodcezparc.č.94niejenavrhovateľomužívaný
dobromyseľne a pokojne, o čom svedčia aj záznamy o podaní oznámení H. J. X. I. V. I. L. X.X.XXXX,
I. L. XX.X.XXXX, zo dňa 4.7.2011 a taktiež 4.7.2011 z ktorých vyplýva, že odporca v 2/ rade a vypočutý

svedok I. L. boli verbálne napádaní a bol poškodzovaný ich majetok. Zo stanoviska odporcov súd taktiež
zistil, že problémy spojené s prechodom navrhovateľa resp. jeho právnych predchodcov cez parc. č.
94 sa vyskytujú od roku l973, po smrti svokra navrhovateľa. Cez dvor chodievali opití ľudia, vulgárne a
oplzlo urážali matku odporkyne v 1/ rade. Keď sa jej odporkyňa zastala, bola konca fyzicky napadnutá.
Navrhovateľom, resp. iným osobám prechod cez parc. č. 94 umožnili a to zo strachu. Po tom, čo sa stala

spoluvlastníčkou rodinného domu na parc. č. 94 odporkyňa spolu s odporcom v 2/ rade navrhovateľovi
ponúkli usporiadanie vzťahov a snažili sa inštalovať oplotenie, takže na parc. č. 94 ponechali trojmetrový
pás na prechod. Vtedy bol odporca v 2ú rade napadnutý navrhovateľom a jeho synom. Navrhovateľ sa
im vyhráža pod vplyvom alkoholu a neakceptuje ani žiadny návrh na usporiadanie vzťahov.

Podľa § 151 n/ Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v

prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151 o/ ods. 1 Občianskeho zákonníka veta druhá právo zodpovedajúce vecnému bremenu
možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním), ustanovenia § 134 Obč. zákonníka tu platia

obdobne.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Na základe vyššie cit. ustanovení je súd toho názoru, že návrh návrhu navrhovateľa nebolo možné
vyhovieť a určiť, že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez parc. č. 94 vzniklo
v prospech navrhovateľa a odporcov v 4/ a 5/ rade z titulu výkonu tohto práva po zákonom stanovenú
dobu. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynul záver, že právo prechodu cez uvedenú parcelu je
navrhovateľom resp. jeho právnymi predchodcami vykonávané od roku 1968, kedy bol na parc. č. 95/1postavený rodinný dom pod s.č. 536, ktorý v súčasnosti užíva navrhovateľ. Z vykonaného dokazovania
ktoré bolo potvrdené z výpovedí svedkov súdu vyplynul záver, že po smrti svokra navrhovateľa v roku
1973 nebolo toto právo navrhovateľom, resp. jeho právnymi predchodcami užívané dobromyseľne a

pokojne. Tieto skutočnosti vyplynuli z výsluchu svedkov a to najmä z výsluchu svedkyne F. Q., narodenej
v roku 1959 ktorá sa v rodinnom dome, ktorý v súčasnosti vlastnia odporcovia narodila a ktorá potvrdila,
že vždy boli s navrhovateľom a jeho rodinnými príslušníkmi problémy. Pretrvávanie týchto problémov
svedeckými výpoveďami I. L., ktorý existenciu problémov a problematického spolužitia s navrhovateľom
potvrdil od roku 1995, v neskoršom období je potvrdené výpoveďou svedkyne O. U. ako aj vyššie

uvádzanými oznámeniami svedka I. L. a odporcu v 2/ rade, ktoré boli urobené na Obvodnom oddelenie
policajného zboru Močenok a ktoré svedčia, že v roku 2011 došlo k niekoľkými prípadom, ktoré spočívali
buď v poškodzovaní majetku alebo vo verbálnych útokoch zo strany navrhovateľa.

V tejto súvislosti súd poukazuje na prednes odporkyne v 1/ rade na pojednávaní dňa 26.10.2010
ktorá uviedla, že problémy v spolunažívaní spočívajúce vo verbálnych a dokonca aj fyzických útokoch
osôb pod vplyvom alkoholu začali od roku l973. Toto tvrdenie odporkyne navrhovateľ nespochybnil

žiadnymi dôkaznými prostriedkami, ktorých vykonanie súdu až do rozhodnutia vo veci nenavrhol. V
danom prípade podľa názoru súdu došlo k prenosu dôkazného bremena na navrhovateľa, ktorý bol
povinný tvrdenia druhej strany sporu vyvrátiť označením dôkazných prostriedkov. Keďže k spochybneniu
tvrdenia odporkyne v 1/ rade nedošlo, súd ho pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy.

Návrhu navrhovateľa nebolo možné taktiež vyhovieť z dôvodu, že na základe vyššie cit. ustanovenia

§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepožíva ochranu výkon práva, ktorý nie je v súlade s dobrými
mravmi, pričom dobré mravy je podľa názoru súdu potrebné chápať ako všeobecne rešpektovanie
zásady etického správania sa, ktoré sú rešpektované väčšinou spoločnosti. V danom prípade mal súd za
preukázané konanie navrhovateľa, resp. jemu blízkych osôb, ktoré takéto etické princípy nerešpektuje
(verbálne, rasovo motivované a fyzické útoky, obmedzovanie vlastníkov parc. č. 94 v miere, ktorá

ide nad obvyklý rámec a nevyhnutnosť) a jeho možné vyhodnotiť ako konanie, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu je preto zrejmé, že navrhovateľa a jeho právnych predchodcov
nie je možné považovať za oprávnených držiteľov (vykonávateľov) práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu.

Súd vo veci rozhodol na základe dôkazov navrhnutými účastníkmi, sám vo veci ďalšie dôkazy

nevykonávalatozdôvodurešpektovaniazásadyrovnostistránúčastníkovkonaniaakoajsprihliadnutím
na právo účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko navrhovateľ nepreukázal
splnenie podmienok, z ktorých by vyplývalo, že nim tvrdené vecné bremeno vzniklo výkonom práva.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd odporcom v 1/ až 3/ rade ako procesne úspešným účastníkom priznal právo na plnú náhradu trov
konania v celkovej sume 749,41 €, pričom tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré sú
tvorené odmenou právnej zástupkyne odporcov v1/ až 3/ rade za 3 úkony po 55,49 €, za 4 úkony po
57,- €, za 1 úkon po 58,69 € a z 1 úkonu za 14,25 €. K tomu je potrebné pripočítať hodnotu režijných

paušálov 3 x po 7,21 €, 5 x po 7,41 € a 1x 7,63 €. Právnej zástupkyni odporcov taktiež prináleží náhrada
za účasť na 6 pojednávaniach, pričom za cestu na trase Močenok - Galanta a späť pri vzdialenosti 44
km, základnej náhrady za l km 0,183 €, spotrebe 8 litrov/100 km a cene paliva v jednom prípade 1,29 €/
liter a v 5.-tich prípadoch 1,35 €/liter. K trovám právneho zastúpenia taktiež patrí náhrada za stratu času
za účasť právnej zástupkyne odporcov na 6-tich pojednávaniach pri počte dvoch začatých polhodín za

jedno pojednávanie a náhrade za každú aj začatú polhodinu v hodnote 11,59 € celkovo teda v sume
139,08 €.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.