Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/13/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107201699
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1107201699.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej

veci navrhovateľa: T.. X. Q., F. W.. Y. F. XX, Bratislava, I. L., zastúpená: JUDr. Ľubica Balková, advokátka,
Cintorínska 21 Bratislava, proti odporcovi: R.. Y. F., L. XX, XXX XX Bratislava, I. L., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane navrhovateľky K.. Y. S., F. L. X, XXX XX M., občan SR, o určenie neplatnosti
vyhlásenia o uznaní dlhu, súhlase s exekúciou a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva , takto

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 281,54,-EUR na účet právnej

zástupkyne odporcu Y.. Y. N.I. U. U. M. F., E..L.., Č..Ú..:XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.1.2007 domáhala určenia
neplatnosti právnych úkonov a to vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlasu s exekúciou spísané notárskou
zápisnicou dňa 23.3.2006 a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 29.3.2006.
Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 20.1.2004 uzavrela s odporcom, ako advokátom, dve samostatné
mandátne zmluvy identického obsahu, jednu ako fyzická osoba a jednu za spoločnosť WOOD-
Šľachtiteľská stanica Radošina spol. s.r.o. ako konateľka tejto spoločnosti. Úplne zhodný predmet

právnych služieb v oboch mandátnych zmluvách, absencia riadneho vyúčtovania a riadnej prezentácie
služieb vykonaných odporcom jednotlivo ku každej mandátnej zmluve, sú podľa navrhovateľky
skutočnosti vylučujúce možnosť posúdenia opodstatnenosti odporcom účtovaných súm:
-voči spoločnosti WOOD- Šľachtiteľská stanica Radošina spol. s.r.o. vo výške 5.913.145,70,-Sk,
uplatnenej odporcom ako jeho pohľadávku voči spoločnosti v konkurznom konaní 1K 116/04,
konkurzným správcom popretej, z dôvodu, že pohľadávka nie je špecifikovaná a je nepreskúmateľná
- voči navrhovateľke vo výške 5.694.000 plus DPH.

Ako fyzická osoba uhradila odporcovi zálohu na právne služby vo výške 600.000,-Sk.
Dňa 3.3.2006 navrhovateľke diagnostikovali na onkologickom pracovisku v Bratislave nádorové
ochorenie v pokročilom štádiu. Odporca o jej diagnóze od počiatku vedomosť mal. Vedomosť mal
i o jej stave plnom bolestí, užívania tlmiacich liekov, bolestivých zákrokoch vrátane chemoterapie
a psychického stavu na pokraji zrútenia. V takomto stave z iniciatívy odporcu a pod opakovanými
hrozbami, že ju nebude ďalej zastupovať, ani spoločnosť WOOD- Šľachtiteľská stanica Radošina spol.
s.r.o.:

- navrhovateľka potvrdila dňa 23.3.2006 do notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade v F., M. G.
X, W. R.. C.X. F. T. Č.. W. XX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W. XXX/XXXX uznanie dlhu odporcovi vo výške
5.694.000,-Sk plus DPH a to, čo do dôvodu a výšky a vyhlásila, pre prípad nesplnenia jej záväzkov zmandátnejzmluvy,žesúhlasí,abynotárskazápisnicasastalaexekučnýmtitulompodľa§41Exekučného
poriadku.
- dňa 29.3.2006 uzavrela zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva za účelom

zabezpečenia vyššie uvedenej pohľadávky, na nehnuteľnosť v podiele ? , kat. územie Staré mesto,
3- izbového bytu s príslušenstvom, N. Č.. XXXX - Č., U. W. Y.. F. XX, X. T., F. Č..XX, U. F. H. L.. Č..
XXXX, na T.. Č.. XXXXX/X, A.L. na N. Č.. XXXX, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu o veľkosti 12566/1008700, spoluvlastníckeho podielu 6229/1000000 na
pozemkoch zapísaných na N. Č.. XXXX - Č., T.. Č.. XXXXX/X I. U. XXXX Y., A.. T., T.. Č.. XXXXX/X I.

U.Y. XXXmX, I.. T. T.. Č.. XXXXX/X I. U. XX Y., I.. T. T.. Č.. XXXXX/X I. U. XX Y., I.. T.. Spoluvlastníčkou
uvedených nehnuteľností v podiele ? je jej dcéra K.. Y. S., ktorá s odporcom dňa 29.3.2006 uzavrela na
svoj spoluvlastnícky podiel zmluvu o zriadení záložného práva.
Navrhovateľka teda poukazuje na existenciu dvoch mandátnych zmlúv identického obsahu, s úplne
zhodným predmetom právnych služieb, absenciu riadneho vyúčtovania a riadnej prezentácie služieb
vykonaných odporcom, nemožnosť preskúmania opodstatnenosti pohľadávky odporcu vo výške

5.694.000,-Sk,nevyúčtovanie zálohyprijatejodporcomvovýške600.000,-Sk,vsúhrnenaexekučnýtitul
na všetok jej majetok nepomerne prevyšujúci výšku pohľadávky odporcu, spisovanie notárskej zápisnice
a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva v ťažkom fyzickom a psychickom stave, na iniciatívu
a naliehanie odporcu, pod opakovanými hrozbami, že ju nebude vo veci zastupovať, neposkytnutie
potrebnej súčinnosti zo strany odporcu pri jej snahe splniť dlh v lehote do 31.12.2006 spoločnosťou

IMMO SERVICE, s.r.o., neposkytnutie súčinnosti odporcu na ktorú sa tento zaviazal podľa bodu 3 článku
VI. Zmluvy (t.j. povinnosť predať nehnuteľnosť kupujúcemu, ktorého vyhľadá samotná navrhovateľka).
Navrhovateľka má za to, že tieto právne úkony sú absolútne neplatné pre ich rozpor s § 37 a §39
Občianskeho zákonníka (právne úkony navrhovateľka urobila neslobodne z donútenia, právne úkony
odporujú dobrým mravom).

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.3.2007 žiadal žalobný návrh zamietnuť s
odôvodnením, že na základe mandátnej zmluvy uzavretej s navrhovateľkou dňa 20.1.2004 a
navrhovateľkou udelených splnomocnení poskytoval navrhovateľke ako spoločníčke v obchodnej
spoločnosti WOOD- Šľachtiteľská stanica Radošina spol. s.r.o. právne služby vo viacerých právnych
veciach. Na základe obdobnej mandátnej zmluvy uzavretej dňa 20.1.2004 so spoločnosťou WOOD-

Šľachtiteľská stanica Radošina spol. s.r.o. a udelených splnomocnení poskytoval právne služby vo
viacerých právnych veciach aj tejto spoločnosti. Keďže ide o dva samostatné právne subjekty, právny
vzťah s každým z nich bol vyjadrený prostredníctvom samostatných zmluvných záväzkov, obsiahnutých
v samostatných mandátnych zmluvách, upravujúcich aj odmenu a náhrady za poskytnuté právne služby.
Prevažnáčasťjednotlivýchprávnychvecíakonaní,vktorýchodporcaoduzatvoreniamandátnychzmlúv

až do nedávnej súčasnosti postupne zastupoval navrhovateľku a spoločnosť WOOD- Šľachtiteľská
stanica Radošina spol. s.r.o. pred viacerými orgánmi verejnej moci, vrátane orgánov činných v trestnom
konaní, súdov všetkých stupňov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, bola
vzhľadom na predmet a najmä okolnosti jednotlivých prípadov, po skutkovej aj právnej stránke značne
zložitá a časovo náročná.

Vzhľadom na narastanie dlhu za poskytnuté právne služby zo strany navrhovateľky, odporca žiadal
navrhovateľku o priebežnú úhradu dlžných súm. Navrhovateľka však opakovane požadovala odloženie
splatnosti dlhu a na žiadosti odporcu reagovala uistením, že dlžné sumy uhradí hneď ako bude môcť.
Na základe dôvery medzi advokátom a klientom vyhovel odporca žiadostiam navrhovateľky o odklad
zaplatenia dlhu.

Dňa 13.9.2005 spoločnosť WOOD- Šľachtiteľská stanica Radošina spol. s.r.o. v zastúpení jej konateľky
(navrhovateľky) písomne uznala svoj dlh voči odporcovi čo do dôvodu aj výšky za poskytnuté právne
služby. Vzhľadom k tomu, že uznesením Krajského súdu v Bratislave z 20.9.2005 č.k. 1K 116/04-591
bol na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uvedenú pohľadávku si odporca ako veriteľ uplatnil v
konkurznom konaní. Predmetné konkurzné konanie ani rozhodnutie o prihlásenej pohľadávke odporcu,

neboli do dnešného dňa právoplatne ukončené.
Čo sa týka pohľadávky za poskytnuté právne služby evidovanej voči navrhovateľke, po viacerých
opakovaných slovných ubezpečeniach o ochote splniť si svoje záväzky za poskytnuté právne služby,
navrhovateľka z vlastnej iniciatívy na preukázanie skutočnej vôle uhradiť vzniknutý záväzok, písomne
uznala svoj dlh, a to dokonca opakovane.

Najprv v písomnom uznaní dlhu z 29.3.2005 s úradne osvedčeným podpisom sa navrhovateľka
zaviazala zaplatiť svoj dlh (4.228.000,-Sk plus DPH) uznaný k uvedenému dátumu najneskôr do
6.4.2005. Navrhovateľka svoj uznaný dlh k uvedenému dátumu neuhradila, a to ani čiastočne a požiadal
o odklad splatnosti.V ďalšom písomnom uznaní dlhu z 13.9.2005 s úradne osvedčeným podpisom sa navrhovateľka
zaviazala zaplatiť svoj dlh (5.448.000,-Sk plus DPH) za poskytnuté právne služby najneskôr do

13.10.2005. Navrhovateľka ani tentoraz svoj uznaný dlh k uvedenému dátumu neuhradila, a to ani
čiastočne a opätovne požadovala odklad splatnosti.
Navrhovateľka teda ešte predtým, ako uznala svoj dlh v notárskej zápisnici, ktorej platnosť spochybňuje
v tomto súdnom konaní, vždy po určitých časových úsekoch (približne s odstupom šiestich mesiacov)
dobrovoľne, slobodne, vážne a pri plnom vedomí písomne uznala svoj dlh voči odporcovi za poskytnuté

právne služby v príslušnej zodpovedajúcej výške.
Vzhľadom na výšku dlhu a záujem navrhovateľky na jej ďalšom právnom zastupovaní odporcom,
sa navrhovateľka po predchádzajúcej konzultácii a dohode so svojou dcérou K.. Y. S. (vedľajšou
účastníčkou) rozhodla, že svoj záväzok uhradiť dlžnú sumu za poskytnuté právne služby nielen písomne
uzná, ale aj zabezpečí. Následne sa odporca s navrhovateľkou dohodol na zaplatení uskutočnených
právnych služieb najneskôr do konca roku 2006.

Navrhovateľka na preukázanie svojho skutočného záujmu splniť svoj záväzok dňa 23.3.2006 uznala
voči odporcovi svoj dlh vo forme notárskej zápisnice N 21/2006, Nz 11198/2006, NCRIs 11136/2006
k 23.3.2006 čo do dôvodu aj výšky v sume 5.694.000,-Sk plus DPH. Uvedený dlh predstavuje
dohodnutú odmenu za poskytnuté právne služby navrhovateľke podľa mandátnej zmluvy k 23.3.2006.
Navrhovateľka sa v notárskej zápisnici zaviazala zaplatiť odporcovi uznaný dlh v plnej výške najneskôr

do 31.12.2006.
Na zabezpečenie uvedenej pohľadávky následne dňa 29.3.2006 za prítomnosti notárky R.. C. F. E. H.
navrhovateľV. K.. Y. S. odporca s navrhovateľkou uzatvorili na notárskom úrade dve samostatné zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva z ktorej jedna sa vzťahovala na prevod vlastníckeho práva k polovici
3-izbového bytu v bytovom dome na nám. Y.. F. XX U. F. a zodpovedajúcej časti pozemku a druhá sa

vzťahovala na prevod vlastníckeho práva k stavbe (rekreačnej chate) a pozemkom nachádzajúcim sa
v obci Y. I.. W. Y. W. U.. Na zabezpečenie predmetnej pohľadávky odporca v uvedený deň s dcérou
navrhovateľky v prítomnosti notárky a navrhovateľky na notárskom úrade uzatvoril zmluvu o zriadení
záložného práva vzťahujúcu sa k druhej polovici predmetného bytu v spoluvlastníckom podiele K.. Y. S..
Navrhovateľka do dnešného dňa neuhradila uznaný dlh a namiesto splnenia si povinnosti spochybňuje

notársku zápisnicu o uznaní dlhu, jednu zo zmlúv o zabezpečovacom prevode práva. Navrhovateľka
až do splatnosti svojho dlhu voči odporcovi opakovane ústnou aj písomnou formou deklarovala svoju
vôľu uhradiť pohľadávku. Navrhovateľka uznala svoj záväzok vo forme notárskej zápisnice z vlastnej
iniciatívy, slobodne, vážne a pri plnom vedomí v prítomnosti W. R.. C. F. bez akéhokoľvek nátlaku
či absencie slobodnej vôle. Dokonca faktúru vystavenú notárkou (notársky poplatok) za notársku

zápisnicu o uznaní dlhu navrhovateľka uhradila až 28.3.2006, teda päť dní po jej spísaní. Ak teda
bola navrhovateľka presvedčená, že svoj dlh uznala pri nedostatku slobodnej vôle a pod nátlakom,
vyvstáva otázka, prečo potom s určitým časovým odstupom bez akýchkoľvek pochybností uhradila
notárke poplatok v sume približne 18.500,-Sk za spísanie notárskej zápisnice.
Obdobne ako notársku zápisnicu aj zmluvu o zabezpečovacom prevode práva uzatvorila navrhovateľka

z vlastnej iniciatívy, slobodne, vážne a pri plnom vedomí, nie v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok,čopotvrdilasvojimpodpisomvprítomnostiW.R..C.F..Zmluvuuzavrelapopredchádzajúcej
konzultáciisjejdcérouakospoluvlastníčkounehnuteľnostíuvedenýchvzmluve.Odporcanavrhovateľku
k uznaniu dlhu a zabezpečeniu dlhu nijakým spôsobom nenútil, ani sa jej nevyhrážal.

Dňa 18.1.2007 bol odporcovi od navrhovateľky doručený list zo 17.1.2007, ktorým navrhovateľka s
odvolaním sa na ust. §49 OZ odstúpila od zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, z dôvodu, že ju
uzavrela v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a pri absencii slobodnej vôle.
Vzhľadomnaprítomnosťdcérynavrhovateľkypripodpiseuvedenejzmluvyjuodporcaihneďpodoručení
odstúpenia od zmluvy navrhovateľkou požiadal o vyjadrenie k okolnostiam podpisu zmluvy. Dcéra

navrhovateľky následne odporcovi v tejto súvislosti poskytla čestné prehlásenie, v ktorom okrem iného
uviedla, že predmetnú zmluvu jej matka uzavrela z vlastnej iniciatívy a po predchádzajúcej konzultácii
s ňou, a to dobrovoľne, vážne, slobodne a pri plnom vedomí.
Navrhovateľka po uzavretí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva opäť celkom dobrovoľne a
slobodne, poskytla svoju súčinnosť v apríli roku 2006 v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva

k bytu do katastra nehnuteľností, keď vznikli pochybnosti o správnosti rodného čísla navrhovateľky
ako prevodkyne v evidencii katastra. Navrhovateľka vtedy ochotne poskytla osvedčenú kópiu svojho
občianskeho preukazu a originál vyhlásenia správcu podľa §5 ods. 2 zákona č.182/1993 Z.z..
navrhovateľka ani v tom čase nespochybňovala platnosť zmluvy, ani od zmluvy neodstúpila.Navrhovateľka sa rozhodla podať návrh na určenie neplatnosti právnych úkonov po takmer 10
mesiacoch od ich uskutočnenia, počas ktorých jej odporca s jej plným súhlasom, naďalej poskytoval
právne služby, ktoré tiež odmieta uhradiť, a až potom, čo jej uznaný dlh nadobudol splatnosť, začala

spochybňovať existenciu dlhu, ako aj jednotlivé právne úkony, ktorými tento dlh uznala a zabezpečila.
Navrhovateľka na jednej strane spochybňuje platnosť uznania dlhu voči odporcovi, samotnú výšku
dlhu ako aj zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Na druhej strane zo skutočností uvedených v
žalobnom návrhu vyplýva, že pred uplynutím lehoty splatnosti dlhu, navrhovateľka žiadnym spôsobom
nespochybňovalaopodstatnenosťsvojhodlhuvočiodporcoviajednotlivýchprávnychúkonov,ktorétento

dlh zabezpečujú, plne rešpektovala obsah týchto právnych úkonov a sama bola ochotná uznaný dlh
odporcovi zaplatiť.
Hoci navrhovateľka namieta platnosť týchto právnych úkonov z dôvodu údajnej absencie slobodnej
vôle, mandátnu zmluvu z 20.1.2004 však nevypovedala ani od nej neodstúpila a požadovala od
odporcu poskytovanie právnych služieb ešte aj v nových právnych veciach. Keď odporca dňa 19.1.2007
osobne odovzdal navrhovateľke odstúpenie od mandátnych zmlúv tak v prítomnosti viacerých svedkov

navrhovateľka vyjadrila očakávanie, že ju má odporca ešte dva mesiace právne zastupovať.
Súd vytýčil pojednávanie na deň 31.10.2011, pričom doručenie predvolania na uvedený termín
pojednávania mal súd vykázané u všetkých účastníkov konania a ich právnych zástupcov. Súd konal
a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky, právnej zástupkyne navrhovateľky a vedľajšej účastníčky na
strane navrhovateľa , nakoľko mal za to, že boli splnené podmienky podľa §101 ods. 2 OSP.

V tomto smere súd poukazuje na to, že navrhovateľka sa opakovane nedostavuje na pojednávania,
hoci bola súdom (prostredníctvom PZN) na predchádzajúcom pojednávaní upozornená na obštrukcie s
poučením, že súd ďalšiu obštrukciu v tomto smere na ďalšom pojednávaní nebude akceptovať. Aj v
tomto prípade však navrhovateľka vo svojom podaní doručenom súdu faxom dňa 28.10.2011 o 11.57

hod. ospravedlnila svoju neúčasť s odôvodnením zo zdravotných dôvodov (bližšie nešpecifikovaných)
s tým, že PN-ku predloží súdu na ďalšom pojednávaní. K tomu faxom podanému ospravedlneniu však
navrhovateľka žiadnu PN-ku nepripojila.

Podľa § 42 ods. 1 OSP podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami

alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do
zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom,
doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho
originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Telefaxové podanie je využívané najmä pri náhlej nutnosti ospravedlniť sa z nariadeného pojednávania,
no nie je vylúčené ani v ostatných prípadoch. Telefaxové podania je potrebné doplniť do 3 dní
predložením originálu. V tomto smere nie je prax jednotná či trojdňová lehota má charakter lehoty
hmotnoprávnej alebo procesnej. Konajúci súd má za to, že predmetná lehota má hmotnoprávny

charakter, nakoľko to vyplýva zo slovného spojenia "....do troch dní predložením originálu". V prípade
ak by išlo o lehotu procesnú, zákonodarca by skôr použil pojem "..do troch dní zaslaním originálu príp.
doručením originálu" a pod. Keďže zákon výslovne vyžaduje predložiť originál podania mal súd za to, že
takéto predloženie je zachované, ak bolo v posledný deň lehoty doručené súdu do podateľne. Obdobne
aj komentár k OSP (§42) od autorov JUDr. Števček/JUDr. Ficová a kol. vydavateľstvo C.H.Beck, ktorí

predmetnú lehotu považujú za lehotu hmotnoprávnu.

V danom prípade navrhovateľka v lehote do 31.10.2011 (tretí deň lehoty) originál faxového podania,
obsahujúceho jej ospravedlnenie z pojednávania, na súd nepredložila. V tento deň (31.10.2011)
navrhovateľka len odoslala na poštovú prepravu originál podania (viď pečiatka pošty na obálke).

Predmetná zásielka bola následne súdu doručená až 2.11.2011, kedy si už súd nemohol overiť
pravdivosť a existenciu dôvodu ospravedlnenia. Aj vzhľadom na uvedené mal súd za to, že na faxové
podanie navrhovateľky, obsahujúce jej ospravedlnenie na pojednávanie, nie je možné prihliadať.

Aj v prípade, ak by sa dalo stotožniť s tým, že lehota 3 dní na predloženie originálu podania je lehotou

procesnou,ateda,žebynavrhovateľkaoriginálpodaniapredložilavčas(vtretídeňlehotybolodovzdaný
na poštovú prepravu) nemohol súd akceptovať dôvod ospravedlnenia, nakoľko ani k faxovému podaniu
ani k originálu tohto podania navrhovateľka nepriložila žiaden dôkaz preukazujúci jej práceneschopnosť
(zlý zdravotný stav) a teda nepriložila dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu zákonného dôvodu preospravedlnenie (navrhovateľka nepripojila PN-ku). Za danej situácie teda nebolo možné (nie je možné)
posúdiť opodstatnenosť a oprávnenosť dôvodu pre ktorý navrhovateľka žiadala odročiť pojednávanie.

Zároveň súd konštatuje, že navrhovateľka bola už v konaní vypočutá, vyjadrila sa k predmetu veci,
pričom navrhovateľka je riadne právne zastúpená advokátkou. Právna zástupkyňa navrhovateľky sa
rovnako nariadeného pojednávania nezúčastnila, svoju neprítomnosť neospravedlnila a nežiadala
odročiť pojednávanie z dôležitého dôvodu.

Vedľajšia účastníčka na strane navrhovateľa rovnako nepožiadala o odročenie pojednávania, ale len
ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní s tým, že bola deň pred pojednávaním (dňa
30.10.2011) ošetrená na pohotovosti, o čom doložila záznam o poskytnutí lekárskej prvej pomoci. V
tomto smere súd poukazuje na to, že pre odročenie pojednávania zákon (§101 ods. 2 OSP) vyžaduje
aj žiadosť účastníka konania o odročenie pojednávanie (nestačí len ospravedlnenie z pojednávania).
V tomto smere vedľajšia účastníčka nepožiadala súd o odročenie pojednávania (iba ospravedlnila

svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní). Zároveň, vzhľadom na vyčiernenie dôvodov účasti
vedľajšej účastníčky na lekárskej pohotovosti v predloženom zázname, súd rovnako nemohol overiť
dôvod zdravotnej indispozície vedľajšej účastníčky a teda nemohol posúdiť, či v jej prípade išlo o
ospravedlniteľný dôvod (či išlo o dôvod, ktorý jej objektívne bránil v účasti na pojednávaní) pre ktorý sa
nemohla vedľajšia účastníčka zúčastniť na pojednávaní. Súd zdôrazňuje, že vedľajšia účastníčka bola

na lekárskej pohotovosti deň pred pojednávaním (nie v deň pojednávania), pričom tým, že nepredložila
súdu prípadnú PN-ku, ktorá by preukazovala, že zhoršenie jej zdravotného stavu (pre ktorý navštívila
pohotovosť) trvá aj ďalšie dni (a teda vzťahuje sa aj na deň pojednávania), mal za to, že jej účasť
na lekárskej pohotovosti bola jednorazová bez ďalšieho dopadu resp. bez ďalšieho vzniku zhoršenia
zdravotného stavu, ktorý by jej bránil v účasti na pojednávaní, ktoré malo byť nasledujúci deň.

Súd musí mať možnosť posúdiť aká konkrétna okolnosť bráni účastníkovi v účasti na pojednávaní, či
ide o okolnosť významnú, ktorá neúčasť na pojednávaní ospravedlňuje, a v prípade potreby ju môže aj
overiť. Súd na základe vyššie uvedeného predmetné ospravedlnenie tak navrhovateľky ako aj vedľajšej
účastníčky nepovažoval za dostatočné a pojednával v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi

založenými v spise a to mandátnou zmluvou, zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, zmluvou
o zriadení záložného práva, listom AK Šiška a Partners z 2.1.2006, listom navrhovateľky zo dňa
5.12.2006, notárskou zápisnicou N21/2006,Nz 11198/2006, NCRIs 11136/2006, potvrdením o úhrade
sumy 500.000,-Sk, potvrdením o prevzatí sumy 100.000,-Sk, žiadosťami o odloženie vyúčtovania
právnych úkonov a odmeny z 20.2.2004, z 8.4.2004, z 2.6.2004, z 24.6.2005, podaním adresovaným

správe katastra zo dňa 12.4.2006, čestným prehlásením K.. Y. S. zo dňa 18.1.2007, uznaním dlhu zo
dňa 29.3.2005, uznaním dlhu zo dňa 13.9.2005, N., vyjadrením vedľajšej účastníčky zo dňa 26.11.2009,
odstúpením od mandátnej zmluvy zo dňa 17.1.2007, vyhlásením manžela vedľajšej účastníčky T.. E. S.
zo dňa 28.3.2006, znaleckým posudkom č. 005/2006, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v
súdnom spise, z ktorého ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 7.3.2006 jej bola diagnostikovaná rakovina, v dňoch
28.3.2006 a 30.3.2006 jej boli stanovené ďalšie vyšetrenia, v septembri 2006 sa podrobila operačnému
zákroku.Bolito najstrašnejšiechvílejejživotaavtakejtoťažkejsituáciiodporcazneužiljejsituáciuatrval
na tom, aby uznala dlh a súhlasila s exekúciou a podpísala zmluvu o zabezpečovacom prevode práva.
Nešlo teda o vôľu navrhovateľky, ale vôľu odporcu, ktorý chcel, aby takéto právne úkony navrhovateľka

urobila. K tomuto bola výslovne donútená ťaživou zdravotnou a psychickou situáciou. Tieto úkony
urobila len na naliehanie a hrozby odporcu, ktorý hrozil, že ju nebude ďalej zastupovať, ak neuzná dlh,
nebude súhlasiť so zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva. Pod ťarchou všetkých okolností
navrhovateľka tieto úkony urobila a trvá na tom, že pre absenciu vôle a rozpor s dobrými mravmi sú
absolútne neplatné. Uviedla aj to, že dňa 20.1.2004 vyplatila z účtu svojej dcéry odporcovi 100.000,-

Sk a 500.000,-Sk.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľka doposiaľ nepreukázala svoj nepriaznivý zdravotný
stav v ktorom sa údajne nachádzala v čase uskutočnenia napadnutých právnych úkonov. Uviedol,
že je pravdou, že poskytoval navrhovateľke právne služby na základe mandátnej zmluvy zo dňa
20.1.2004 a že pri podpise zmluvy mu navrhovateľka vyplatila zálohu vo výške 100.000,-Sk na

nevyhnutné výdavky. Suma 500.000,-Sk, ktorú prijal od dcéry navrhovateľky s odmenou za právne
služby poskytnuté navrhovateľke nijako nesúvisí. Navrhovateľke poskytoval právne služby v priebehu
2 rokov bez vyúčtovania, išlo o veľmi aktívnu klientku, ktorá ho zahrňovala pravidelne množstvom
podkladov a telefonátov. Nie je pravdou, že navrhovateľke nevyúčtoval právne služby predtým akouznala dlh. Navrhovateľka uznala dlh pred jeho uznaním na notárskom úrade viackrát písomne. K
uznaniu dlhu pred notárom a k uzavretiu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva došlo z iniciatívy
navrhovateľky a nešlo o odporcovu iniciatívu. Urobila tak slobodne, vážne a opakovane uznala dlh

písomne.

Pokiaľ ide o okolnosti podpisovania listín na notárskom úrade, odporca uviedol, že dňa 23.3.2006
bola navrhovateľka u neho v advokátskej kancelárii, spoločne si prešli obsah dokumentov s ktorými
bola navrhovateľka riadne oboznámená. Súhlasila s predbežným obsahom zápisnice, sám odporca

ju odviezol do notárskeho úradu, kde jej bola notárska zápisnica prečítaná a túto notársku zápisnicu
následne podpísala. Vzhľadom na to, že bolo potrebné zaplatiť notársky poplatok v sume 18.500,-Sk,
navrhovateľka sa dohodla s notárkou, že tento poplatok zaplatí v splátkach a následne jej bude vydaná
notárska zápisnica, toto sa stalo dňa 28.3.2006.
Odporca uviedol, že navrhovateľke priebežne vyúčtoval odmenu za právne služby, ktorých výšku
navrhovateľka uznala v marci 2005, v septembri 2005 a februári 2006 a suma uvedená v notárskej

zápisnici je sumár týchto právnych služieb, ktoré pre navrhovateľku poskytoval do decembra 2006.

Odporca sa na pojednávaní konanom dňa 31.10.2001 vyjadril aj v tom smere, že notárska zápisnica
je verejná listina, pri ktorej zákon predpokladá (prezumuje) pravdivosť obsahu tejto listiny, v prípade
spochybneniatejtopravdivostibolopovinnosťounavrhovateľky dostatočnerelevantnýmapresvedčivým

spôsobom preukázať svoje tvrdenia (opak pravdivosti obsahu notárskej zápisnice), čo navrhovateľka
neurobila. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, že notársku zápisnicu podpísala neslobodne, teda
pod údajným nátlakom odporcu, že ju nebude ďalej v právnych veciach zatupovať, uvedené tvrdenie
považuje odporca za nepravdivé, pričom ak by aj bolo pravdivé, tak je bez právneho významu.

Právny úkon nie je urobený slobodne v prípade, ak je druhý účastník tohto úkonu buď fyzicky donútený
tento právny úkon uskutočniť, alebo ho vykonal na základe bezprávnej vyhrážky. Protiprávna vyhrážka je
psychické donútenie takej intenzity že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. Ako uviedol
ÚS SR vo svojom uznesení sp. zn. IV. ÚS 123/2009, aby takáto vyhrážka spôsobila neplatnosť právneho
úkonu musí byť bezprávna, a musí byť dôvodom na vykonanie právneho úkonu, musí však aj byť

takého druhu a najmä intenzity aby u osoby, voči ktorej sa uplatňuje vznikla dôvodný strach a musí byť
adresovaná voči konajúcej osobe.

Z uvedeného podľa odporcu vyplýva, že za protiprávnu vyhrážku nemožno považovať ak advokát klienta
žiada o zaplatenie odmeny za poskytnutie právnych služieb s upozornením o možnosti ukončenia

poskytovania právnych služieb, ak tak klient neurobí. Toto právo advokáta vyplýva z ust. § 22 zák. o
advokácii. Postup v súlade zo zákonom nemožno považovať za bezprávnu vyhrážku. V tejto súvislosti
odporca tiež upozornil na skutočnosť, že navrhovateľka ešte predtým ako podpísala predmetnú notársku
zápisnicu svoj dlh za poskytnuté právne služby opakovane písomne uznala v priebehu roka 2005.
Skutočnosť, že navrhovateľka uvedenú notársku zápisnicu podpísala bez nátlaku, slobodne dokonca z

vlastnej iniciatívy preukazuje aj čestné vyhlásenie jej dcéry K.. Y. S. z 18.01.2007. Pokiaľ ide o tvrdenie
navrhovateľky, že uznanie dlhu v notárskej zápisnici vykonala v zlom zdravotnom stave, toto tvrdenie
odporca považuje za nepravdivé, a zjavne účelové. V tejto súvislosti odporca opätovne poukázal na
opakované písomné uznanie dlhu navrhovateľkou v priebehu roku 2005 s notársky overenými podpismi
navrhovateľky, a tiež na skutočnosť, že navrhovateľka svoj záväzok voči odporcovi zabezpečovala aj

uzatvorením zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, konkrétne rekreačnej chaty a
pozemku nachádzajúcich sa v obci Y., I.. W. Y. W. , pričom v tejto súvislosti sama a z vlastnej iniciatívy
dala vypracovať znalecký posudok na ohodnotenie uvedených nehnuteľností, pričom z obsahu tohto
znaleckého posudku vyplýva, že bol vyhotovený na základe objednávky navrhovateľky, ( za účelom
"podklad k prevodu nehnuteľnosti"), zo dňa 3.2.2006, t.j. mesiac predtým ako bola navrhovateľke údajne

diagnostikovaná choroba. Z uvedenej skutočnosti podľa odporcu vyplýva, že navrhovateľka sama a
z vlastnej iniciatívy pristúpila k zabezpečeniu svojich záväzkov formou notárskej zápisnice a zmlúv o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva.

Na otázku súdu, kto bol prítomní pri uzatváraní predmetných právnych úkonov, odporca odpovedal,

že notárska zápisnica bola podpísaná 23.3.2006, na notárskom úrade R.. F., za jeho prítomnosti,
prítomnosti navrhovateľky a prítomnosti notárky. Pri uzatváraní zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva, zo dňa 29.3.2006 táto bola uzatváraná tiež na notárskom úrade G. R.. F., to v
prítomnosti navrhovateľky , odporcu, notárky a dcéry navrhovateľky K.. Y.. S., ktorá bola prítomnáz dôvodu, že rovnaký deň podpisovala záložnú zmluvu, ktorou zabezpečila záväzky navrhovateľky
voči jeho osobe. Pokiaľ ide o uznanie dlhu, predtým bola navrhovateľka u neho v kancelárii, kde
si preštudovala podklady k notárskej zápisnici, odtiaľ spolu išli k notárke. Pokiaľ ide o zmluvu o

zabezpečovacom prevode tam prišla navrhovateľka spolu s dcérou (tam ju neviezol).

O účelovosti tvrdení navrhovateľky podľa odporcu svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľka začala
spochybňovaťplatnosťuznaniadlhuazmluvyozabezpečovacomprevode vlastníckehopráva,ažvroku
2007, čiže cca. 9 mesiacov po uskutočnení uvedených právnych úkonov, teda v čase keď sa uznaný

záväzok stal platným a odporca sa začal domáhať splnenia tohto záväzku. Po čas uvedeného obdobia
9 mesiacoch navrhovateľka nijakým spôsobom nespochybňovala dôvodnosť a zákonnosť uvedených
právnych úkonov, pričom v tomto období od odporcu dokonca naďalej požadovala poskytovanie
právnych služieb.
Dňa 20.1.2004 boli medzi účastníkmi konania uzavreté dve mandátne zmluvy na základe ktorých
odporca poskytoval právne služby jednak navrhovateľke ako spoločníčke obchodnej spoločnosti

WOOD- Šľachtiteľská stanica Radošina spol. s.r.o., a jednak samotnej spoločnosti WOOD- Šľachtiteľská
stanica Radošina spol. s.r.o.. V danom prípade išlo o dve samostatné zmluvy uzavreté medzi odporcom
a dvoma rozličnými subjektmi, z ktorých účastníkom vyplývali vzájomné práva a povinnosti.
Predmetom mandátnej zmluvy uzavretej medzi odporcom a navrhovateľkou, ako spoločníčkou
obchodnej spoločnosti WOOD- Šľachtiteľská stanica Radošina spol. s.r.o., bol záväzok odporcu

vykonávať právne úkony na ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľky, najmä ale nielen v
súvislosti s protiprávnymi úkonmi spoločníka a konateľa K.. L. C. a iných osôb. Odporca sa zaviazal
poskytnúť navrhovateľke právne poradenstvo a v prípade potreby alebo na požiadanie vypracovať
právne stanoviská a právne rozbory. Navrhovateľka sa zaviazala zaplatiť odporcovi odmenu za
vykonanú činnosť podľa článku II. Predmetnej zmluvy.

Listom zo dňa 20.2.2004 navrhovateľka ako konateľka spoločnosti WOOD- Šľachtiteľská stanica
Radošina spol. s.r.o. žiadala odporcu (v dôsledku zlej finančnej situácie spoločnosti) o odloženie
vyúčtovania jednotlivých právnych úkonov a odmeny za poskytnuté právne služby na dobu neurčitú,
najneskôr ku dňu ukončenia poskytovania právnych služieb spoločnosti. Rovnako tak urobila aj listom
zo dňa 8.4.2004, 2.6.2004 a 24.6.2005. Uvedené súd pri dokazovaní bral na zreteľ (hoci sa listy týkajú

poskytovania služieb právnej pomoci spoločnosti WOOD- Šľachtiteľská stanica Radošina spol. s.r.o. a
nie navrhovateľky) len z pohľadu toho, že navrhovateľka v týchto listoch ďakuje odporcovi za detailné
informovanie o stave jednotlivých vecí a právnych úkonov. Z uvedeného mal súd za to, že komunikácia
medzi účastníkmi ohľadne výkonu činností odporcu pre navrhovateľku bola minimálne do júna roku 2005
bezproblémová.

Dňa 29.5.2005 (obdobie do ktorého spadajú aj žiadosti navrhovateľky o odloženie vyúčtovania za
poskytovanú právnu pomoc zo strany odporcu) navrhovateľka ako spoločníčka spoločnosti WOOD-
Šľachtiteľská stanica Radošina spol. s.r.o. po prvý krát písomne uznala dlh čo do dôvodu a výšky voči
odporcovi, ktorý jej mal vzniknúť v súvislosti s poskytovaním právnych služieb na základe mandátnej
zmluvy zo dňa 20.1.2004. Výška predmetného dlhu ku dňu 29.3.2005 predstavovala sumu 4.228.000,-

Sk plus DPH. Navrhovateľka sa v uznaní dlhu zaviazala tento uhradiť najneskôr do 6.4.2005. Podpis
navrhovateľky na uznaní dlhu bol notársky overený. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať,
že k uznaniu tohto dlhu došlo v čase kedy navrhovateľke nebolo diagnostikované žiadne ochorenie.
Navrhovateľka v tomto smere ani nenamietala nedostatok slobody vôle pri uskutočňovaní tohto
jednostrannéhoprávnehoúkonu.Navrhovateľkavšakpredmetnýdlhvlehotesplatnostineuhradila(opak

preukázaný nebol, hoci v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno práve navrhovateľku ako dlžníka).
Dňa 13.9.2005 navrhovateľka ako spoločníčka spoločnosti WOOD- Šľachtiteľská stanica Radošina spol.
s.r.o. po druhý krát písomne uznala dlh, čo do dôvodu a výšky voči odporcovi, ktorý jej mal vzniknúť
v súvislosti s poskytovaním právnych služieb na základe mandátnej zmluvy zo dňa 20.1.2004. Výška
predmetného dlhu ku dňu 13.9.2005 predstavovala sumu 5.448.000,-Sk plus DPH. Navrhovateľka

sa v uznaní dlhu zaviazala tento uhradiť najneskôr do 13.10.2005. Podpis navrhovateľky na uznaní
dlhu bol notársky overený, pričom súd rovnako poukazuje na to, že k uznaniu tohto dlhu došlo v
čase kedy navrhovateľke nebolo diagnostikované žiadne ochorenie, navrhovateľka ani v tomto smere
nenamietalanedostatokslobodyvôlepriuskutočňovanítohtojednostrannéhoprávnehoúkonu.Rovnako
tak navrhovateľka ani tento dlh v lehote splatnosti neuhradila (opak preukázaný nebol).

Podľa vyjadrenia navrhovateľky dňa 7.3.2006 malo byť navrhovateľke diagnostikované ochorenie -
rakovina, s tým, že sa v dňoch 28.3.2006 a 30.3.2006 mala podrobiť ďalším vyšetreniam. Uvedené
skutočnosti neboli síce zo strany navrhovateľky preukázané žiadnym dôkazom, avšak súd mal za to,
že nastali, nakoľko ich odporca nerozporoval. Podľa vyjadrenia navrhovateľky jediný kto od začiatkuvedel o jej vážnych zdravotných problémoch bol navrhovateľ. Dcéra navrhovateľky sa o nich dozvedela
v mesiaci apríl 2006, počas cyklu chemoterapie (viď č.l.323 spisu). Vedomosť dcéry navrhovateľky
(vedľajšej účastníčky v tomto konaní) o jej ochorení má vplyv na posudzovanie hodnovernosti čestného

prehlásenia vedľajšej účastníčky z januára 2007 (uvedené súd rozoberie nižšie).
Z obsahu notárskej zápisnice č. N 21/2006,Nz 11198/2006, NCRIs 11136/2006 spísanej na notárskom
úrade v Bratislave na továrenskej ulici 8, dňa 23.3.2006 R.. C. F., notárom, vyplynulo, že navrhovateľka
požiadala notárku, aby do notárskej zápisnice pojala v súlade s §46 notárskeho poriadku vyhlásenie
o uznané dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou notárskej zápisnice podľa §41 ods. 2 Exekučného

poriadku. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že navrhovateľka ako dlžník a povinná osoba vyhlásila,
že dňa 20.1.2004 podpísala mandátnu zmluvu s veriteľom - odporcom. Podľa mandátnej zmluvy sa
navrhovateľka (dlžník) zaviazala veriteľovi (odporcovi) zaplatiť odmenu za poskytované právne služby.
Odmena veriteľa za poskytnuté právne služby ku dňu 23.3.2006 predstavuje sumu 5.694.000,-Sk plus
DPH. Navrhovateľka ako dlžník a osoba povinná vyhlásila, že uznáva svoj záväzok z predmetnej
mandátnej zmluvy zaplatiť veriteľovi (odporcovi) odmenu vo výške 5.694.000,-Sk plus DPH v plnom

rozsahu, čo do dôvodu a výšky. Navrhovateľka zároveň vyhlásila, že výslovne súhlasí s tým, aby v
prípade nesplnenia svojich záväzkov z mandátnej zmluvy, za podmienok v nej uvedených, ako aj jej
záväzkov vyplývajúcich z tejto notárskej zápisnice, sa táto notárska zápisnica stala exekučným titulom
podľa § 41 exekučného poriadku a to tak, že aj bez predchádzajúcej žaloby môže osoba oprávnená
viesť exekučné konanie voči dlžníkovi ako osobe povinnej na všetok jej hnuteľný a nehnuteľný majetok.

V závere notárskej zápisnice sa uvádza, že notárka účastníkovi (navrhovateľke) zápisnicu prečítala a
vysvetlila, na čo ju navrhovateľka ako úplnú a správnu schválila a pred notárkou vlastnoručne podpísala.
Dňa 29.3.2006 uzavreli účastníci zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva predmetom
ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti ? k bytu špecifikovaného v článku II. Zmluvy
ako aj prisluchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

bytového domu a na pozemkoch uvedených v článku II ods. 2 zmluvy za účelom zabezpečenia záväzku
navrhovateľky voči odporcovi, ktorý jej vyplýval z vyššie popísanej notárskej zápisnice a ktorý mal
byť navrhovateľkou splatený najneskôr do 31.12.2006. Predmetná zmluva bola urobená v písomnej
forme a je z nej dostatočne zrejmý záväzok navrhovateľky (čo do dôvodu aj výšky) ako aj predmet
zabezpečenia (dočasný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej v zmluve). Zároveň

predmetný zabezpečovací prevod nebol dohodnutý vo forme tzv. "prepadného prevodu", t.j. v prípade
nesplnenia záväzku navrhovateľkou nedošlo automaticky k trvalému nadobudnutiu vlastníckeho práva
odporcom, ale odporca bol v takomto prípade oprávnený predmetné nehnuteľnosti predať s tým, že
pri ich predaji bude postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby prevádzané nehnuteľnosti predal
najmenej za cenu stanovenú znaleckým posudkom (článok VI. Bod 4). Zároveň predmetná zmluva

obsahuje aj vyhlásenie o pristúpení k zmluve o výkone správy, čím spĺňa zákonné požiadavky aj v
zmysle zákona č. 182/1993 Z.z.. Všeobecná hodnota nehnuteľností (celého bytu a spoluvlastníckych
podielov na spoločných častiach, zariadeniach bytového domu a pozemku) bola znalcom určená na
sumu 6.301.430,-Sk takže je tu daná aj rovnováha (primeranosť) medzi hodnotou zabezpečovanej
pohľadávky a hodnotou dočasne prevádzaných nehnuteľností (dokonca hodnota pohľadávky je cca

o polovicu vyššia ako hodnota spoluvlastníckeho podielu vo vlastníctve navrhovateľky, ktorým bola
pohľadávka zabezpečená). Z vyššie uvedených dôvodov (pokiaľ ide o formu tohto právneho úkonu,
ako aj riadne popísanie jeho podstatných náležitostí, vrátane ekvivalentnosti výšky zabezpečovanej
pohľadávky vo vzťahu k výške predmetu zabezpečenia) súd považoval predmetnú zmluvu za platný
právny úkon. Pokiaľ ide o dostatok/nedostatok vôle navrhovateľky pri jeho uzavieraní o tom sa súd

zmieňuje nižšie (v právnom posúdení).
Tohto istého dňa (dňa 29.3.2006) uzavrel odporca aj zmluvu o zriadení záložného práva L. K.. Y. S.
(vedľajšou účastníčkou, dcérou navrhovateľky) predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k
podielu ? bytu a príslušnému spoluvlastníckemu podielu k spoločným častiam a zariadeniam bytového
domu ako aj podielu na pozemkoch (nehnuteľnosti špecifikované v článku II zmluvy) za účelom

zabezpečenia odporcovej pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej notárskej zápisnice. Napriek tomu, že
platnosť tejto zmluvy nebola navrhovateľkou napadnutá, súd poukazuje na to, že aj táto zmluva bola
urobená v predpísanej písomnej forme, s riadnym označením predmetu zálohu ako aj zabezpečovanej
pohľadávky, nebola dohodnutá vo forme tzv. prepadného zálohu, preto súd tento právny úkon vyhodnotil
ako platný právny úkon.

Rovnakého dňa 29.3.2006 uzavreli účastníci aj ďalšiu zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva, predmetom ktorej bol prevod rekreačnej chaty s pozemkom v obci Y. I.. W. Y. W. U., ktorej platnosť
(napriek tomu, že bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o zabezpečovacom prevode práva k polovici
bytu) navrhovateľka nenamietala.V podstate tu nastala situácia, kedy dlh navrhovateľky voči odporcovi (uznaný v notárskej zápisnici) bol
zabezpečenýjednakzabezpečovacímprevodompráva(voformedočasnéhoprevoduspoluvlastníckeho
práva k bytu, ktorý v ? vlastnila navrhovateľka a k chate, ktorú vlastnila navrhovateľka) a jednak

zriadením záložného práva k druhej polovici spoluvlastníckeho podielu k tomu istému bytu, ktorý bol vo
vlastníctve dcéry navrhovateľky K.. Y. S..
Navrhovateľka zaplatenie uznaného dlhu (ani jeho prípadný iný zánik) v konaní pred súdom
nepreukázala, hoci ju v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno.
Odporca poskytoval navrhovateľke právne služby aj po uznaní dlhu a podpísaní zmluvy o

zabezpečovacom prevode práva, až do januára 2007.
Dňa 18.1.2007 bol odporcovi od navrhovateľky doručený list zo 17.1.2007, ktorým navrhovateľka s
odvolaním sa na ust. §49 OZ odstúpila od zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, z dôvodu, že ju
uzavrela v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a pri absencii slobodnej vôle. Toho istého dňa
odporca doručil navrhovateľke odstúpenia od uzavretých mandátnych zmlúv.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 553 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva, splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa
(zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.
V danom prípade bolo potrebné odlišovať situáciu, kedy je právny úkon urobený neslobodne (čo vedie

k jeho absolútnej neplatnosti) od situácie, kedy bol právny úkon urobený v tiesni (čo nespôsobuje jeho
neplatnosť, ale vedie k oprávneniu odstúpiť od takéhoto úkonu za splnenia ďalších podmienok).
Navrhovateľka v danom prípade mala za to, že napadnuté právne úkony (uznanie dlhu, zmluva o
zabezpečovacom prevode práva) trpia nedostatkom vôle z jej strany, nakoľko ich urobila v čase, keď
jej bolo diagnostikované vážne ochorenie, pričom odporca sa jej "vyhrážal", že ju nebude ďalej právne

zastupovať.
V § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú uvedené niektoré základné náležitosti, ktoré musí vykazovať
vôľa, a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon. Podľa citovaného ustanovenia musí byť právny
úkon urobený: slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne. To, že navrhovateľkou napadnuté právne úkony
vykazovali prvky vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti nebolo v tomto konaní sporné.

O slobodný právny úkon nejde v prvom rade tam, kde bol tento úkon urobený v dôsledku priameho
fyzickéhodonútenia-visabsoluta.Vtýchtoprípadochvšakvskutočnostinejdevôbecovôľukonajúceho,
nakoľko táto je nahradená vôľou donucujúceho. V posudzovanom prípade takáto situácia nenastala,
preto sa ňou súd v ďalšom nezaoberal.
O slobodný právny úkon však nejde ani tam, ak bol úkon urobený v dôsledku psychického donútenia

(nátlaku), najmä bezprávnej vyhrážky - vis compulsiva. Vyhrážka znamená, že konajúci je v dôsledku jej
druhu a intenzity prinútený za daných okolností konkrétneho prípadu k svojmu prejavu vôle vzbudením
dôvodného strachu. Vyhrážka musí byť bezprávna (protiprávna), t.j. jej prostredníctvom sa vynucuje
niečo, čo týmto spôsobom sa vynucovať nemôže. Bezprávna vyhrážka musí byť adresovaná tomu,
ktorého právny úkon sa vynucuje. Od psychického donútenia je však potrebné odlišovať tieseň. Ani pri

tiesni nekoná síce osoba slobodne, avšak jej konanie nie je ovplyvnené ani fyzickým donútením, ani
bezprávnou vyhrážkou. Preto konanie v tiesni nepodlieha absolútnej neplatnosti.
Pri konaní v tiesni ide o vadu v pohnútke právneho úkonu, ktorou je tieseň. V tomto prípade neprejavuje
konajúci celkom slobodnú vôľu. Nekoná však pod vplyvom fyzického donútenia ani bezprávnej vyhrážky,
a preto právny úkon nie je absolútne neplatný. Bezprávna vyhrážka je vyhrážka, ktorou je vynucované

niečo, čo nesmie byť vynucované. Môže spočívať v tom, že je vyhrážané niečím, čo hroziaci vôbec nie je
oprávnený vykonať, alebo čo síce oprávnený vykonať je, ale nesmie tým hroziť tak, aby niekoho pohol k
určitémuprávnemuúkonu.Niejepotrebné,abycieľktorýjesledovanýpoužitímbezprávnejvyhrážky,bol
sám protiprávny. Musí ďalej ísť o vyhrážku takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolností a povahy
konkrétneho prípadu u toho, voči komu bola použitá, vzbudila dôvodnú obavu (strach) a vyhrážka musí

byť adresovaná tomu, ktorého úkon sa vynucuje, alebo osobám jemu blízkym.
Pokiaľ ide o tieseň, tento pojem zákon sám nevymedzuje. Za tieseň je potrebné podľa zhodného výkladu
doktríny a praxe považovať sociálny, najmä hospodársky, ale aj psychický stav osoby, ktorý na ňu,
objektívne posudzované, dolieha tak závažným spôsobom, že táto osoba bez slobodného vytváraniasvojej vôle (nie však v dôsledku typického donútenia, či bezprávnej vyhrážky) uzatvorí zmluvu, ktorá
jej zrejme spôsobí ujmu a ktorú by za normálnych okolností pre seba ako neprospešnú neuzavrela.
Možno to klasifikovať aj tak, že tieseň je reálne existujúci objektívny stav, ktorý sa stal u konajúceho

dôvodom k jeho neslobodného prejavu vôle. Tieseň umožňuje oprávnenej osobe odstúpiť od zmluvy za
splnenia ďalšieho predpokladu, že zmluva bola zároveň uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok.
Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave - musí teda pre ňu byť objektívny
dôvod a súčasne sa musí stať pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že koná vo
svoj neprospech.

V posudzovanom prípade pri skúmaní, či navrhovateľka uzavrela resp. vykonala právny úkon
neslobodne (príp. pod vplyvom bezprávnej vyhrážky), alebo ho vykonala len v tiesni bolo potrebné
vychádzať zo všetkých okolností daného prípadu.
Bolo nesporné, že odporca poskytoval navrhovateľke ako spoločníčke v obchodnej spoločnosti právne
poradenstvo na základe uzavretej mandátnej zmluvy z roku 2004 (sama navrhovateľka vo svojich
listoch, ktoré adresovala odporcovi a ktorými žiadala o odklad vyúčtovania zároveň uvádzala, že ďakuje

odporcovi za detailné informovanie o stave jednotlivých vecí a právnych úkonov, ktoré vykonal).
Vzhľadom na narastanie dlhu za poskytnuté právne služby zo strany navrhovateľky, odporca žiadal
navrhovateľku o priebežnú úhradu dlžných súm. Navrhovateľka opakovane požadovala odloženie
splatnosti dlhu, čomu odporca vyhovel.
Následne došlo zo strany navrhovateľky k dvom uznaniam jej dlhu a to dňa 29.3.2005 a 13.9.2005.

Navrhovateľka v tomto smere nespochybňovala platnosť jej uznaní dlhu, ktoré vykonala dňa 29.3.2005
a 13.9.2005, pričom už v tomto čase jej dlh predstavoval sumu 5.448.000,-Sk. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval.
Domnienka existencie dlhu, založená uznaním dlhu, je vyvrátiteľná. Znamená to, že aj dlžník, ktorý svoj
dlh uznal, môže namietať, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania už netrval. Táto námietka však

bude mať úspech iba vtedy, ak bude preukázaná. Uznanie dlhu právne zvýhodňuje veriteľa aj v tom, že
prípadný opak (neexistenciu dlhu) je povinný v konaní preukazovať dlžník (nie veriteľ).
Ako už bolo uvedené, navrhovateľka ku dňu 13.9.2005 mala voči odporcovi titulom nezaplatených
odmien za poskytnuté právne služby dlh vo výške 5.448.000,-Sk (čo je len o 246.000,-Sk menej ako je
uvedené v uznaní dlhu, ktorého platnosť navrhovateľka žaluje), pričom toto predposledné uznanie dlhu

navrhovateľka nenapadla, preto ho súd považoval za oprávnené.
Možno teda konštatovať, že navrhovateľka ešte predtým, ako uznala svoj dlh v notárskej zápisnici, ktorej
platnosť spochybňuje, vždy po určitých časových úsekoch písomne uznala svoj dlh voči odporcovi za
poskytnuté právne služby (inak povedané dlh v predposlednom uznaní vo výške 5.448.000,-Sk sporný
nebol).

Podľa vyjadrenia navrhovateľky, dňa 3.3.2006 jej diagnostikovali nádorové ochorenie v pokročilom
štádiu, v dôsledku čoho sa dostala do zlého psychického stavu. V takomto stave, z iniciatívy odporcu
a pod opakovanými hrozbami odporcu, že ju nebude ďalej zastupovať potvrdila dňa 23.3.2006 do
notárskej zápisnice uznanie dlhu vo výške 5.694.000,-Sk ako aj súhlas s exekúciou. Následne o 6 dní
neskôr (dňa 29.3.2006) uzavrela aj zmluvu o zabezpečovacom prevode práva za účelom zabezpečenia

predmetnej uznanej pohľadávky. Oba tieto právne úkony vykonala navrhovateľka pred notárom.
Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky o tom, že ju odporca nútil (vyhrážal sa) k uskutočneniu predmetných
úkonovsúdpoukazujenato,ženavrhovateľkatútoskutočnosťžiadnymdôkazomnepreukázala(hocijuv
tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno), a táto skutočnosť zostala len v štádiu ničím nepodloženého
tvrdenia.

Právenaopaksúdvtomtosmere poukazujenačestnévyhláseniedcérynavrhovateľkyzodňa18.7.2007
z ktorého vyplýva, že navrhovateľka zmluvu o zabezpečovacom práve uzatvorila z vlastnej iniciatívy a po
predchádzajúcej konzultácii s ňou, pričom zmluvu zavrela navrhovateľka dobrovoľne, vážne, slobodne a
pri plnom vedomí. Dcéra navrhovateľky v čestnom vyhlásení zároveň uviedla, že nemá žiadnu vedomosť
o tom, že by odporca v súvislosti s uzatvorením predmetnej zmluvy alebo v akejkoľvek súvislosti vyvíjal

na jej matku nátlak alebo použil voči nej akékoľvek hrozby či násilie. Rovnako vyhlásila, že nemá
vedomosť o tom, že by jej matka predmetnú zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
uzatvárala v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
V tomto kontexte považoval súd za dôležité aj samotné tvrdenie navrhovateľky, že jej dcéra K.. Y. S.
sa o zdravotnom stave navrhovateľky dozvedela v mesiaci apríl 2006, počas cyklu chemoterapie (viď

č.l.323 spisu). Z čoho potom vyplýva, že v čase kedy písala čestné vyhlásenie vedela, aký je zdravotný
stav navrhovateľky.
K samotnému "vyhrážaniu sa" odporcu voči navrhovateľke v tom smere, že ju nebude ďalej zastupovať
(ak by sme toto tvrdenie považovali za pravdivé), súd poznamenáva, že si v prvom rade treba uvedomiťskutočnosť, že navrhovateľka bola odporcovi dlžná na odmene za poskytnuté právne služby minimálne
sumu cca 5,5 mil. Sk (ak berieme do úvahy uznanie dlhu z 13.9.2005, ktorého platnosť napadnutá
nebola), je teda odôvodnené, aby odporca ako advokát dal najavo svojmu klientovi, že ak mu nezaplatí

zato,čoprenehodoposiaľvykonalpríp.akmuneposkytnevtomtosmereurčitézabezpečenie,prestane
ho vo veci ďalej zastupovať. Z tohto pohľadu mal súd za to (vzhľadom na výšku dlhu, opakované žiadosti
o odklad platieb, ani len čiastočná úhrada dlhu, ako aj zhoršujúci sa zdravotný stav navrhovateľky), že
takáto požiadavka bola zo strany odporcu plne legitímna. Rovnako tak mal súd za to, že odmietnutie
zastupovania klienta advokátom z dôvodu narastajúceho dlhu na odmenách za poskytnuté služby (treba

si uvedomiť, že navrhovateľka neuhradila dlh ani čiastočne), je dôvodom na vypovedanie mandátnej
zmluvy zo strany advokáta, ako aj dôvodom na odmietnutie jeho ďalšieho právneho zastupovania.
V tomto prípade mal súd za to, že nemohlo ísť o typické "vyhrážanie sa" zo strany odporcu, ktoré
by napĺňalo znaky bezprávnej vyhrážky, nakoľko požiadavka odporcu, že nebude ďalej navrhovateľku
právne zastupovať, nemá svojím charakterom a intenzitou taký následok, že by vzbudzoval dôvodný
strach u navrhovateľky. Navrhovateľka jednoducho mohla spraviť to, že by s takýmto postupom

odporcu súhlasila a sama by ukončila spoluprácu vypovedaním mandátnej zmluvy a zároveň sa nechala
zastupovaťnovozvolenýmadvokátom.Navrhovateľkatotižničímnepreukázala,žebyprípadnéokamžité
ukončenie jej právneho zastupovania odporcom v čase podpisu napadnutých úkonov, jej spôsobilo
napr. v majetkovej sfére také škody, pre ktoré nemohla voliť inak (nemohla si zvoliť nového právneho
zástupcu). Inak povedané navrhovateľka ničím nepreukázala, že by prípadné okamžité ukončenie

právneho zastupovania odporcom malo na jej postavenie také nepriaznivé následky, že by bolo možné
takéto "vyhrážanie sa" odmietnutím ďalšieho právneho zastupovania považovať až za bezprávnu
vyhrážku (t.j. navrhovateľka nepreukázala, že v danom čase bola natoľko závislá na službách odporcu,
že nebolo možné sa dať zastupovať napr. iným právnym zástupcom).
Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že údajné "vyhrážanie sa" odporcu nemalo z hľadiska svojej

intenzityarozsahucharakterbezprávnejvyhrážky,právenaopaksúdmalzato(sprihliadnutímnavšetky
okolnostiprípadu-výškadlhu,dobaprávnehozastupovania,anilenčiastočnáúhradadlhu,napriektomu
ďalšie vyžadovanie právneho zastupovania navrhovateľkou a pod.), že išlo o oprávnený postup odporcu,
ktorýmsasnažilzískaťodplaturesp.zabezpečenieodplatyzato,čoprenavrhovateľkudoposiaľvykonal.
Ako už bolo uvedené vyššie, daný prípad treba posudzovať v kontexte všetkých vykonaných úkonov.

V tomto smere súd poukazuje na to, že navrhovateľka sa na základe mandátnej zmluvy nechala
zastupovať odporcom od roku 2004, dva krát s odstupom cca 6 mesiacov uznala svoj dlh voči odporcovi
v sume cca 5,5 mil. Sk, potom tretí krát uznala svoj dlh (vo výške cca 5,69 mil. Sk) a zabezpečila
jeho splnenie dočasným prevodom vlastníckeho práva, následne ďalej využívala služby odporcu (až
do doručenia odstúpenia od mandátnej zmluvy odporcom listom zo dňa 17.1.2007), pričom uznaný

dlh ani čiastočne neuhradila. Potom, čo sa odporca začal domáhať uspokojenia svojej pohľadávky
(po jej splatnosti), začala navrhovateľka napádať neplatnosť posledného uznania dlhu ako aj zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva s odôvodnením, že bola v zlom psychickom stave a odporca sa
jej "vyhrážal" že ju nebude ďalej zastupovať. Treba teda poukázať na to, že napadnuté právne úkony
neboli vykonané "jednorazovo" bez kontextu ďalších skutočností, ale práve naopak k týmto úkonom

dochádzalo postupne, len navrhovateľka ich vytrhla z celkového kontextu a tvrdí, že pri dvoch z nich
konala neslobodne. Potom je otázne, prečo navrhovateľka nespochybňuje platnosť prvých dvoch
uznaní dlhu, prečo navrhovateľka po napadnutom uznaní a uzatvorení zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva naďalej požadovala právne zastupovanie odporcom a toto prijímala, prečo navrhovateľka
napadla neplatnosť týchto úkonov cca po 10 mesiacoch od ich vykonania a to v čase keď jej odporca

doručil odstúpenie od mandátnych zmlúv ako aj v čase, keď už uplynula splatnosť uznaného dlhu
(do splatnosti dlhu navrhovateľka nič nenamietala a naďalej prijímala právnu pomoc od odporcu).
Rovnako je otázne, prečo navrhovateľka (ak konala neslobodne pri uznávaní dlhu a podpisovaní
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva) následne (cca o mesiac neskôr) poskytla potrebnú súčinnosť
pri konaní o vklade zabezpečovacieho práva do katastra nehnuteľností tým, že poskytla osvedčenú

kópiu svojho občianskeho preukazu a originál vyhlásenia správcu bytového domu, ako to vyžadovala
správa katastra. Rovnako je otázne, prečo navrhovateľka (ak konala neslobodne pri spisovaní notárskej
zápisnice o uznaní dlhu) zaplatila o cca 5 dní neskôr notársky poplatok za spísanie zápisnice. Rovnako
tak treba poznamenať, že medzi uznaním dlhu navrhovateľkou a uzavretím zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva uplynulo cca 6 dní (tieto úkony neboli spisované v jeden deň). Potom tu vyvstáva

otázka, prečo by navrhovateľka podpisovala pred notárom zmluvu o zabezpečovacom prevode práva
na zabezpečenie dlhu odporcu týždeň potom, ako na notárskom úrade výslovne uznala svoj dlh voči
odporcovi do notárskej zápisnice, ak by predmetné uznanie dlhu mala urobiť pod nátlakom odporcu, z
donútenia a pri absencii slobodnej vôle.Z uvedeného by teda malo vyplývať (ak by súd uznal argumentáciu navrhovateľky), že všetky úkony,
ktoré navrhovateľka vykonala v čase od uzavretia mandátnej zmluvy do posledného uznania dlhu vo
forme notárskej zápisnice a podpísania zmluvy o zabezpečovacom prevode práva neboli postihnuté

nedostatkom slobody prejavenej vôle, a rovnako tak všetky úkony po podpise napadnutých úkonov
(prijímanie právnej pomoci, vyžadovanie právnej pomoci) takisto netrpia nedostatkom slobody vôle (hoci
boli vykonané v čase keď už bola navrhovateľke diagnostikované onkologické ochorenie), nedostatkom
trpia iba dva z nich a to uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice a zmluva o zabezpečovacom prevode
práva.Napokonnedostatkomvôlenetrpiaaniúkonysmerujúcekodstráneniunedostatkovvovkladovom

konaní pred katastrálnym úradom, ani zaplatenie odmeny notárovi za spísanie notárskej zápisnice (tieto
úkony neboli robené ani v prítomnosti odporcu, ale ich navrhovateľka vykonala sama resp. poskytla
sama).
Podľa súdu, o nedostatku vôle pri prejave napadnutých úkonov, by skôr nasvedčovalo úplne iné
následné správanie sa navrhovateľky po ich vykonaní. V prvom rade by navrhovateľka dobrovoľne
neuhrádzala notársky poplatok za spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu (ku ktorému došlo cca

5 dní po podpise notárskej zápisnice), ani by dobrovoľne neposkytla svoju súčinnosť pri odstraňovaní
vád vkladového konania pred katastrálnym úradom (pričom len tu si musela byť vedomá, že ak
by nedostatky neboli z jej strany odstránené konanie o vklade by sa zastavilo - jej správanie teda
nasvedčuje, že nechcela, aby bolo katastrálne konanie zastavené). Zároveň by sa snažila ukončiť jej
právne zastupovanie odporcom (hľadaním si nového advokáta) a nie ďalej požadovať, aby ju ďalej

zastupoval. Napokon by platnosť predmetných úkonov napádala ihneď po ich vykonaní resp. v krátkom
čase po ich vykonaní, a nie až s odstupom 10 mesiacov a to až potom (v čase), čo sa definitívne
dozvedela, že jej právne zastupovanie odporca vypovedal a že ju nebude tým pádom ďalej zastupovať,
a rovnako nie v čase, čo sa stal uznaný dlh splatným.
Nemožnoopomenúťanitúskutočnosť,žeobanapadnutéprávneúkonyboliurobenépredtreťouosobou,

a to notárom, dokonca jeden vo forme notárskej zápisnice, čo robí tento úkon verejnou listinou, ktorej
pravdivosť obsahu sa prezumuje. Preto ak by navrhovateľka, ako tvrdí, robila tieto právne úkony pod
nátlakom (vyhrážaním sa, donútením) je otázne prečo sa následne neobrátila na príslušné orgány činné
v trestnom konaní, aby preskúmali, či nedošlo k spáchaniu trestného činu vydierania.
Rovnako tak slobodnú vôľu navrhovateľky, ako aj jej skutočný úmysel uzavrieť predmetné právne

úkony, preukazuje aj ďalšie správanie/konanie sa navrhovateľky v tom smere, že navrhovateľka svoj
záväzok (uznaný dlh) zabezpečila nielen zabezpečovacím prevodom práva k 3- izbovému bytu, ale aj
zabezpečovacím prevodom práva k rekreačnej Z. U. I. Y. (I. W. Y. W. U.), pričom obe zmluvy boli uzavreté
v rovnaký deň, kde za účelom jeho zriadenia sama navrhovateľka dala vypracovať znalecký posudok
na ohodnotenie tejto nehnuteľnosti. Tento právny úkon však navrhovateľka (hoci ho uzavrela v rovnaký

deň ako úkon, ktorý napáda) ako neplatný pre nedostatok vôle nenapadla.
V ďalšom súd poukazuje aj na e-mail od advokátskej spoločnosti Šiška a Partners, v ktorom sa deklaruje
vôľa navrhovateľky uhradiť uznaný dlh. Citácia z e-mailu: "T. T.. X. Q. je pripravená uhradiť predmetný
záväzok v čo najkratšej dobe, navrhnite preto prosím spôsob a výšku požadovanej úhrady". Ide o e-
mail zo dňa 18.12.2006 (teda z obdobia po uznaní dlhu). Rovnako tak z listu menovanej advokátskej

kancelárie zo dňa 2.1.2007 (predloženým samotnou navrhovateľkou) vyplýva, že spoločnosť IMMO
SERVICE potvrdila, že nemohla plniť za navrhovateľku dlh vo výške 5.694.000,-Sk plus DPH, nakoľko
jej odporca neposkytol k plneniu potrebnú súčinnosť.
Z uvedených dokumentov je teda zrejmé, že navrhovateľka mala snahu uznaný dlh plniť, avšak k tomu
nedošlo napr. aj z dôvodu neposkytnutia súčinnosti odporcu. V takomto prípade však navrhovateľka

mohla využiť právne inštitúty jej dané zákonom a napr. mohla plniť dlh do úschovy (§568 občianskeho
zákonníka). Podstatné však z tohto je to, že navrhovateľka až do splatnosti uznaného dlhu tento
nenamietala, dokonca bola odhodlaná ho splniť, čo vyvracia argument o nedostatku jej vôle pri
uzatváraní napadnutých právnych úkonov.
Rovnako tak z listu navrhovateľky zo dňa 5.12.2006 (rovnako predloženého navrhovateľkou) vyplynula

jej snaha dlh vyrovnať, keď navrhovateľka v ňom uvádza: "..snažím sa skutočne zo všetkých síl vyrovnať
dlh, ktorý som s maximálnou dôverou písomne uznala aj bez sumarizácie. Preto žiadam o Váš písomný
súhlas s predajom nehnuteľnosti, ktorú máte založenú, aby ste urýchlene peniaze dostali....". Aj z tohto
listu je teda zrejmé, že navrhovateľka pri uznávaní dlhu nekonala neslobodne, nakoľko ešte v decembri
2006 bola ochotná dlh uhradiť. Prečo by navrhovateľka chcela dobrovoľne vyrovnať dlh, ktorý uznala,

ak by považovala jeho uznanie za neplatné?.
Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených dôkazov a tvrdení účastníkov mal súd za to, že
navrhovateľka napadnuté právne úkony neuzavrela neslobodne, pokiaľ ide o existenciu bezprávnej
vyhrážky. Takáto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Prípadný nátlak zo strany odporcu v tomsmere, že ju nebude ďalej zastupovať, nebol takej intenzity a rozsahu, že by ho bolo možné kvalifikovať
ako bezprávnu vyhrážku, nakoľko vzhľadom na okolnosti za ktorých bol urobený (za predpokladu, že
k nemu skutočne došlo - o čom nebol predložený žiadny dôkaz, ale ide len o tvrdenie navrhovateľky)

treba mať za to, že odporca týmto spôsobom mohol v danom prípade konať (navrhovateľka bola v
omeškaní s platením za právne služby, pričom bez akéhokoľvek protiplnenia požadovala ďalšie právne
zastupovanie, pritom výška dlhu presahovala 5 mil. Sk, a dlh nebol uhradený ani len čiastočne).
Nie je bezprávnou vyhrážkou ak advokát klienta žiada o zaplatenie odmeny za poskytnuté služby s
upozornením o možnosti ukončenia poskytovania právnych služieb, ak by tak klient neurobil.

Na druhej strane však nemožno uprieť navrhovateľke, že v čase vykonania napadnutých právnych
úkonov sa nachádzala v zlom psychickom stave z dôvodu diagnostikovania závažného onkologického
ochorenia. Takýto stav, ktorý vznikol objektívne, je možné podľa súdu považovať za tieseň, ktorá však
sama o sebe neplatnosť právneho úkonu nespôsobuje. Ako už bolo uvedené vyššie, za tieseň je
potrebné považovať sociálny, najmä hospodársky, ale aj psychický stav osoby, ktorý na ňu, objektívne
posudzované, dolieha tak závažným spôsobom, že táto osoba bez slobodného vytvárania svojej vôle

(nie však v dôsledku typického donútenia, či bezprávnej vyhrážky) uzatvorí zmluvu, ktorá jej zrejme
spôsobí ujmu a ktorú by za normálnych okolností pre seba ako neprospešnú neuzavrela. Aj keď sa
súd bližšie otázkou existencie tiesne pri uzatváraní napadnutých úkonov nezaoberal, nemožno vylúčiť,
že navrhovateľka, tým, že jej bolo diagnostikované onkologické ochorenie sa v takomto stave (tiesne)
mohla nachádzať a pod tiahou týchto okolností aj uzavrieť napadnuté úkony. Táto skutočnosť však

nespôsobuje neplatnosť predmetných úkonov, ale len oprávnenie navrhovateľky (za splnenia ďalších
zákonných predpokladov - akým je súčasná existencia nápadne nevýhodných podmienok) od takýchto
právnych úkonov odstúpiť. To, že navrhovateľka s najväčšou pravdepodobnosťou konala v tiesni (a nie
podpsychickýmdonútením)svedčíajskutočnosť,žesamanavrhovateľkaodzmluvyozabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva k polovici trojizbového bytu listom zo dňa 17.1.2007 (doručeným odporcovi

dňa 18.1.2007) odstúpila s poukazom na §49 Občianskeho zákonníka. V tomto smere súd poukazuje
na to, že odstúpiť možno len od platného právneho úkonu (nie neplatného), preto navrhovateľka ak od
zmluvy odstúpila podľa §49 OZ, musela si byť vedomá platnosti tohto úkonu. V súčasnosti prebieha
konanie na tunajšom súde, kde sa rieši otázka platnosti odstúpenia a teda aj otázka existencie tiesne
a nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k 3

izbovému bytu.
Na prípadnú tieseň (a nie psychické donútenie zo strany odporcu) preukazuje aj samotné vyjadrenie
navrhovateľky prednesené na pojednávaní, kde sama navrhovateľka uviedla, že k uzavretiu
napadnutých úkonov bola výslovne donútená ťaživou zdravotnou a psychickou situáciou.
V tomto smere súd zamietol aj návrh navrhovateľky na doplnenie dokazovania (č.l. 383 spisu) privzatím

znalca z odvetvia zdravotníctvo (onkológia), ktorý by mal posúdiť slobodu vôle a vážnosť na strane
navrhovateľky pri uzatváraní právnych úkonov v kontexte s jej zdravotným stavom, nakoľko ako už
bolo uvedené vyššie, táto otázka smeruje skôr k preukazovaniu existencie stavu tiesne (čo však nebolo
predmetom tohto konania) a nie k preukazovaniu existencie bezprávnej vyhrážky, ktorá mala nastať zo
strany odporcu. Zároveň navrhovateľka nikdy netvrdila, že v čase úkonov nebola svojprávna.

Rovnako tak súd (hoci to nebolo namietané) posudzoval napadnuté právne úkony aj z hľadiska
ich zrozumiteľnosti, určitosti, možnosti, dovolenosti a predpísanej formy, pričom dospel k záveru, že
napadnuté úkony (tak uznanie dlhu ako aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva) sú z hľadiska
vyjadrenia ich predmetu dostatočne určité, z jazykového hľadiska dostatočne zrozumiteľné, pričom
ich predmet je možný a právom dovolený, boli urobené v predpísanej písomnej forme a spĺňajú

všetky zákonné podmienky pre ich platnosť podľa § 558 a §553 Občianskeho zákonníka. Zároveň
súd poukazuje aj na ekvivalentnosť vzájomných plnení, kedy výška uznaného dlhu (5.694.000,-sk
plus DPH=6.775.860,-Sk) sa približne pohybuje a vzájomne korešponduje s výškou poskytnutého
zabezpečenia (hodnota bytu =6.301.403,-Sk, chaty 2.090.000,-Sk).
Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že napadnuté právne úkony sú úkonmi platnými, nakoľko

nebola v konaní preukázaná existencia bezprávnej vyhrážky zo strany odporcu pri ich uzatváraní
navrhovateľkou.
V ďalšom sa súd zaoberal aj otázkou existencie uznaného dlhu ako aj otázkou zloženého preddavku
von výške 600.000,-Sk.
K náležitostiam uznania dlhu patrí jeho písomná forma, vyjadrenie prísľubu dlžníka dlh uhradiť,

označenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Všetky vyššie uvedené podmienky splnené boli, keďže uznanie
dlhu bolo urobené vo forme notárskej písomnej zápisnice, je v ňom uvedený záväzok navrhovateľky
splniť dlh najneskôr do 31.12.2006, a je v ňom uvedený dôvod dlhu, ktorým je nezaplatená odmena za
poskytnuté právne služby ku dňu 23.3.2006 na základe uzavretej mandátnej zmluvy, ako aj jeho výška- 5.694.000,-Sk plus DPH. Z hľadiska týchto zákonných podmienok je možné predmetný právny úkon
považovať za platný.
Ako už bolo uvedené, uznanie dlhu dlžníkom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o jeho existencii

v čase uznania, pokiaľ dlžník v konaní nepreukáže opak. V tomto smere dôkazné bremeno o existencii/
neexistencii dlhu zaťažuje výlučne dlžníka. Uznanie dlhu nie je teda novým právnym dôvodom záväzku,
ale len uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v prípade sporu, nakoľko veriteľ nemusí preukazovať vznik
dlhu ani jeho výšku v dobe uznania. Naopak dlžník, pokiaľ by namietal, že dlh nevznikol, že bol splnený
alebo že inak zanikol, musel by to preukázať. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa

na dlžníka, ale len ohľadne dlhu v tej výške, v akej bol uznaný.
Navrhovateľka však v tomto smere nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by preukázala, že predmetný dlh
nevznikol príp. že zanikol v uznanej výške (že bol napr. uhradený navrhovateľkou alebo treťou osobou).
Samotné tvrdenie navrhovateľky, že jej odporca nedal riadne vyúčtovanie ním poskytnutých právnych
služieb nie je dôkazom o neexistencii príp. zániku dlhu. Túto skutočnosť by bolo možné hodnotiť iba
ako porušenie povinnosti advokáta z uzavretej mandátnej zmluvy, nie je to však dôkaz o neexistencii

dlhu (najmä pokiaľ ide o samotné tvrdenia navrhovateľky, v ktorých vyjadruje spokojnosť s detailným
oboznámením jednotlivých vecí, najmä ak je nepochybné, že odporca navrhovateľke skutočne právne
služby poskytoval).
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz o neexistencii príp. zániku uznaného
dlhu, hoci ju v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, mal súd za to, že dlh vo výške 5.694.000,-

sk plus DPH ku dňu 23.3.2006 existoval.
Rovnakotakpokiaľideoargumentáciunavrhovateľky,žesiodporcadovyúčtovanejodmenynezapočítal
zálohu vo výške 600.000,-sk, súd poznamenáva, že podľa predložených listín je zrejmé, že odporca
prevzalodnavrhovateľkyvhotovostisumu100.000,-Skakozálohuzaposkytovanéslužby(č.l.29spisu).
Ďalších 500.000,-sk bolo bezhotovostne prevedených na bankový účet odporcu z bankového účtu K.. Y.

S., dcéry navrhovateľky (bez poznámky na aký účel tak urobila). V tomto smere navrhovateľka tvrdí, že
išlo o ďalšiu časť zálohy za poskytovanie právnych služieb odporcom, na druhej strane odporca tvrdí,
že táto suma mu nebola poskytnutá navrhovateľkou, ale jej dcérou, pričom táto platba nemá žiadnu
súvislosť k poskytovaniu právnych služieb. Vzhľadom na rozpornosť tvrdení účastníkov o účele použitia
sumy 500.000,-sk, bola v tomto smere dôkazná povinnosť na navrhovateľke, aby iným spôsobom

preukázala, že predmetná suma bola skutočne určená na účel, ktorý uviedla (ako záloha za poskytované
právne služby). Navrhovateľka však okrem svojho tvrdenia, žiadny iný dôkaz v tomto smere neuviedla.

Napriek tomu mal súd za to, že táto otázka je vo vzťahu k predmetu konania irelevantná (predmetom
sporu bola totiž otázka posúdenia platnosti právnych úkonov z hľadiska absencie vôle resp. existencie

bezprávnej vyhrážky). Irelevantnou sa táto otázka stala aj tým, že navrhovateľka uznala svoj dlh vo
výške 5.694.000,-Sk až potom (cca 1,5 roka), čo odporcovi boli poukázané tieto platby. To znamená, že
k uznaniu dlhu došlo s väčším časovým odstupom od zaplatenia predmetných súm, pričom uznanie dlhu
vytvára vyvrátiteľnú domnienku, že dlh existoval v uznanej výške v čase jeho uznania (preto prípadné
skoršie plnenia sú irelevantné a nespôsobujú zánik dlhu - iná by bola situácia, ak by predmetné sumy

boli odporcovi poukázané po uznaní dlhu, aj keď ani táto skutočnosť by nemala vplyv na posúdenie
platnosti tohto úkonu, ale skôr vplyv len na výšku aktuálneho dlhu).
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že žalobný návrh ako nedôvodný v
celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v

spojení s §145 občianskeho súdneho poriadku. V zmysle citovaných ustanovení účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov
konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. Nakoľko mal odporca
plný úspech v konaní prináleží mu náhrada účelne vynaložených trov konania voči neúspešnému

navrhovateľovi.
U odporcu trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia (za obdobie za ktoré bol zastúpený
právnou zástupkyňou Mgr. Luciou Macalákovou a Mgr. Margarétou Lukačovičovou) ako aj z trov
spočívajúcich v zaplatených súdnych poplatkoch , a to:

I. súdny poplatok v sume 33,19,-EUR za podanie odvolania voči nariadenému predbežnému opatreniu
súdny poplatok v sume 33,19,-EUR za podanie návrhu na zrušenie predbežného opatrenia
II. trovy právneho zastúpenia (§11 ods. 1 písm. a), §14, §16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)
- §14 ods. 1 písm. a) - príprava a prevzatie veci (7.3.2007)..........................45,51,-EUR /1.371,-Sk +rež. paušál 5,90,-EUR/178,-Sk

- § 14 ods. 3 písm. a) - vypracovanie a podanie odvolania proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení

(15.3.2007)...............................................................................................22,75,-EUR/685,50,-Sk
rež. paušál 5,90,-EUR/178,-Sk

- § 14 ods. 3 písm. a), §14 ods. 8 - vypracovanie a podanie návrhu na zrušenie rozhodnutia o
predbežnom opatrení (8.8.2007)...................................................................22,75,-EUR/685,50,-Sk

rež. paušál 5,90,-EUR/178,-Sk

- §14 ods. 1 písm. a) - príprava a prevzatie veci novou právnou zástupkyňou
(21.11.2007).............................................................................................45,51,-EUR /1.371,-Sk +
rež. paušál 5,90,-EUR/178,-Sk

- § 14 ods. 1 písm. b) - písomné podanie na súd -vyjadrenie zo dňa 24.9.2008....48,66,-EUR/1.466,-Sk
rež. paušál 6,34,-EUR/191,-Sk

Spolu trovy právneho zastúpenia (vrátane režijných paušálov): 215,16,-EUR

Trovy celkom (I+II): 215,16,-EUR + 66,38,-EUR.....................281,54,-EUR

Podľa § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis