Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. jún 2010

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 33T/98/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109010679
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2010:4109010679.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Pamely Záleskej a prísediacich Ing.

Evy Antalíkovej a Jozefa Čereša v trestnej veci obžalovaného M. K. a spol., pre obzvlášť závažný zločin
úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno e), písmeno f) Trestného zákona a
iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 21.06.2010 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

1/ M. K. , narodený XX.XX.XXXX v G. J.,

trvale bytom C. č. XXX, okres G. J.,

t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Nitra,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e:

1/ pod zámienkou vybavenia bližšie neurčených obchodných a pracovných záležitostí si dohodol s
poškodeným N. M. stretnutie v obci Kolta v okrese Nové Zámky, na ktorom ho v nočných hodinách

dňa 23. októbra 2008 vylákal z pohostinstva „U Sedliaka“, odišiel s ním do rodinného domu č. XXX,
ktorý si vopred zabezpečil od Q. K. a tu po príchode vyšiel s poškodeným N. M. na prvé poschodie
prístavby domu, kde využil jeho nepozornosť a pre finančné nezhody namieril na temeno jeho hlavy
vopredzadováženouaprinesenoupištoľouznačkyČZ,vzor70,kaliber7,65Browningazbezprostrednej
blízkosti ho touto strelil do zadnej časti hlavy, čím mu spôsobil zranenie - priestrel mozgu pri zástrele
hlavy zozadu, ktorému poškodený hneď na mieste podľahol,

2/ dňa 23. októbra 2008, v nočných hodinách, v obci Kolta v okrese Nové Zámky, s časovým odstupom
nepresahujúcim dve hodiny od usmrtenia N. M., sa vrátil do pohostinstva „U Sedliaka“, z ktorého

následne odišiel spoločne s priateľkou N. M. - poškodenou M. E. ako aj so J. M., týchto odviezol osobným
motorovým vozidlom poškodeného do domu č. XXX a v dielni nachádzajúcej sa na prízemí prístavby
domu, z obavy pred prezradením predchádzajúceho skutku, dvakrát vystrelil na M. E. pištoľou značky
ČZ, vzor 70, kaliber 7,65 Browning, raz do oblasti hlavy a raz do oblasti hrudníka, čím jej spôsobil
zranenia - strelné pomliaždenie mozgu a priestrel pravých pľúc, pričom každé z týchto zranení bolo
samo o sebe smrteľné a ktorým poškodená na mieste podľahla,

pričom následne bližšie nezisteným spôsobom prinútil tam prítomného J. M., aby mu pomohol obe mŕtve
telá zabaliť do spacích vakov, deky a igelitov, previazať špagátmi a textilnými popruhmi - gurtňami, čo J.

M. aj spravil a takto zabalené telá obaja spoločne hodili do nepoužívanej studne na pozemku pri domeč. XXX, kde boli dňa 25. februára 2009 nájdené pri domovej prehliadke a prehliadke priestorov k tomuto
domu priľahlých,

3/ bezprostredne po skutkoch v bodoch 1/ a 2/ si z osobných vecí nebohých N. M. a M. E. prisvojil

ich platobné karty a z osobného bankového účtu M. E., vedeného v ČSOB, a. s., číslo XXXXXXXXXX/
XXXX v dňoch od 24.12.2008 do 14.01.2009, z bankomatov ČSOB, a. s. v Šali, v Nových Zámkoch a v
Nitre uskutočnil 41 výberov hotovosti, celkovo vo výške 22.226, 412 eura, z osobného účtu N. M. číslo
XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v Slovenskej Sporiteľni, a.s., v období od 24.10.2008 do 12.11.2008
uskutočnil prostredníctvom platobnej karty 37 platieb v celkovej sume 86.253,53- Sk (2.863,10 eura),

výber platobnou kartou vo výške 2.000,- Sk (66,39 eura) a jeden jednorazový príkaz cez Telebanking
vo výške 5.000,- Sk (165,97 eura) a z osobného účtu N. M. číslo XXXXXXXXX/XXXX, vedeného v
Slovenskej Sporiteľni, a.s., v období od 25.10.2008 do 09.11.2008 uskutočnil 13 platieb prostredníctvom
platobnej karty v celkovej sume 21.226-Sk (704,57 eura), výber platobnou kartou vo výške 12.300,- Sk
(408,29 eura) a dva jednorazové výbery cez Telebanking v celkovej výške 102.000,- Sk (3.385,78 eura),
čím spôsobil N. M. škodu vo výške 7.594,10 eura,

4/ od presne nezisteného dňa mesiaca október 2008 až do dňa 16.01.2009 v Nových Zámkoch, v
byte číslo 5 obytného domu na E. ulici číslo X, kde sa bez prihlásenia sám ako nájomník zdržiaval,
prechovávalstreľbyschopnúzbraň,atojedenkussamonabíjacejpištoleznačkyČZ,vzor70,kaliber7,65
K., spolu s jedným zásobníkom, obsahujúcim dva kusy nábojov kalibru X,XX K., ktoré môže nadobudnúť
do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, zbrojnej licencie alebo zbrojného sprievodného listu na

trvalý vývoz, pričom nebol držiteľom žiadneho zbrojného preukazu, ani ostatných, na to potrebných listín,

5/ od presne nezisteného času až do dňa 16.01.2009, v rodinnom dome č. XXX v obci Kolta, v okrese
Nové Zámky, v priestoroch obývacej izby a predsiene prechovával väčšie množstvo streliva, a to 36
kusov nábojov kalibru 7,65 Browning, značky S&B, 8 kusov nábojov kalibru 7,65 Browning značky S&B,
jeden kus náboja kalibru 9 mm Luger, značky C&T, 44 kusov nábojov kalibru 22 Long Rifle, značky

S&B, 15 kusov nábojov kalibru 22 Long Rifle, značky S&B, 69 kusov nábojov kalibru 2 Flobert, značky
S&B, dva kusy nábojov kalibru 9 mm Luger značky S&B, 7 kusov nábojov kalibru 22 Long Rifle, značky
S&B, šesť kusov nábojov kalibru 22 Short, značky S&B a 22 kusov nábojov kalibru Flobert, značky S&B,
pričom ide o strelivo, ktoré môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, zbrojnej
licencie alebo zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz, pričom nebol držiteľom žiadneho zbrojného

preukazu, ani ostatných, na to potrebných listín,

t e d a :

v bode 1/

iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a čin spáchal v úmysle získať majetkový
prospech,

v bode 2/

iného úmyselne usmrtil a čin spáchal z osobitného motívu - v úmysle zakryť iný trestný čin a v úmysle
získať majetkový prospech,

v bode 3/

neoprávnene si obstaral platobnú kartu a túto použil, pričom čin spáchal vo väčšom rozsahu,

v bode 4/sebe zadovážil strelnú zbraň a jej súčasť - zásobník so strelivom bez povolenia a túto zbraň držal bez
jej označenia určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná,

v bode 5/

sebe zadovážil a držal strelivo bez povolenia,

t ý m s p á c h a l :

v bode 1/

obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno f) Trestného zákona,

v bode 2/

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno d), písmeno e) Trestného zákona
s poukazom na § 140 písmeno c) Trestného zákona,

v bode 3/

zločin neoprávneného vyrobenia a používania elektronického prostriedku, elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona,

v bode 4/

zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona,

v bode 5/

zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 144 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného
zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek
2, odsek 7 Trestného zákona a podľa Zásad upravených v § 41 odsek 2 Trestného zákona a § 47 odsek
1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to jedného kusu pištole
značky ČZ, vzor 70, kaliber 7,65 Browning.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to jedného kusu zásobníka

obsahujúceho dva kusy nábojov kalibru 7,65 Browning.Podľa § 60 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to peňažných prostriedkov
vo výške 4.100 eur.

Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 83 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona zhabanie veci, a to zaistených nábojov - 36 kusov
nábojov kalibru 7,65 Browning, značky S&B, 8 kusov nábojov kalibru 7,65 Browning značky S&B, jeden
kus náboja kalibru 9 mm Luger, značky C&T, 44 kusov nábojov kalibru 22 Long Rifle, značky S&B, 15
kusov nábojov kalibru 22 Long Rifle, značky S&B, 69 kusov nábojov kalibru 2 Flobert, značky S&B, dva
kusy nábojov kalibru 9 mm Luger značky S&B, 7 kusov nábojov kalibru 22 Long Rifle, značky S&B, šesť
kusov nábojov kalibru 22 Short, značky S&B a 22 kusov nábojov kalibru Flobert, značky S&B.

Podľa § 83 odsek 2 Trestného zákona vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodeným V. E., narodenému
XX.XX.XXXX, trvale bytom M., I. XXXX/XX a M.. K. C. narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom M., J.
XXXX/XX škodu vo výške 23.416,61 eura a poškodenej T. M., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom V.
G., M. M. XXXX/X, škodu vo výške 7.594,10 eura.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodení V. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom
M., I. XXXX/XX, M.. K. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom M., J. XXXX/XX a T. M., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom V. G. Z., M. M. XXXX/X odkazujú so zvyškom ich nárokov na náhradu škody
na občianske súdne konanie.

Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku sa

obžalovaný

J. M. , narodený XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., K. ul. č. X,

prechodne bytom K., Z. ul. č. X,

toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon

väzby Nitra,

o s l o b o d z u j e ,

spod obžaloby Krajského prokurátora v Nitre, podanej na Okresný súd Nitra dňa 18.06.2009 pod číslom
Kv 24/2009, pre skutok v bode 1/ obžaloby právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin úkladnej
vraždy spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 140 písmeno c) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:

obvinený M. K. v nočných hodinách dňa 23.10.2008 v obci Kolta okres Nové Zámky pre finančné
nezhody vylákal z pohostinstva „U Sedliaka“ poškodeného N. M. a po príchode do rodinného domu č.
XXX, využil jeho nepozornosť na prvom poschodí prístavby domu a prinesenou pištoľou zn. ČZ vzor
70 kal. 7,65 Browning z bezprostrednej blízkosti namieril na temeno jeho hlavy a následne ho strelil
do zadnej časti hlavy čím mu spôsobil priesttrel mozgu pri zástrele hlavy zozadu, ktorému zraneniu N.

M. na mieste podľahol a s krátkym časovým odstupom z pohostinstva „U Sedliaka“ spolu s obvineným
J. M. priviezol na osobnom motorovom vozidle N. M. do toho istého domu poškodenú M. E. a pretože
bola jeho priateľkou z obavy pred prezradením predchádzajúceho skutku ju v dielni nachádzajúcej sa na
prízemí prístavby domu presne nezisteným spôsobom dvakrát strelili tou istou pištoľou do oblasti hlavya hrudníka, čím jej spôsobili zranenia - strelné pomliaždenie mozgu a priestrel pravých pľúc, pričom
každé z týchto poranení bolo samo o sebe smrteľné a poškodená im na mieste podľahla, telá nebohých
krátko po skutku po vzájomnej dohode zabalili do spacích vakov, deky a igelitov, previazali špagátmi a

textilnými popruhmi „gurtňami“ a telá hodili do nepoužívanej studne pri dome, kde boli dňa 25.02.2009
pri domovej prehliadke nájdené,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodení V. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom
M., I. XXXX/XX, M.. K. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom M., J. XXXX/XX. a T. M., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom V. M. XXXX/X odkazujú s nárokom na náhradu škody na občianske súdne

konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Krajského prokurátora v Nitre prejednal Okresný súd Nitra trestnú vec
proti obžalovaným M. K. a J. M. a na hlavnom pojednávaní v dňoch 30.11.2009, 01.12.2009,
02.12.2009, 03.12.2009, 11.12.2009, 15.02.2010, 27.04.2010, 28.05.2010 a 21.06.2010 vykonal

rozsiahle dokazovanie výsluchom oboch obžalovaných, poškodených V. E., M.. K. E.-C., T. M.,
prečítaním výpovedí svedkov B. I., P. K. a P. R., vykonaním konfrontácie medzi obžalovaným M. K. a
svedkom Q. K., výsluchom svedkov T.. O. O., B. A., M. Z., M. T., V. R., L. C., B. Y., M. L., A. Y., U.
L., M. O., Q. K. a M. Y., ďalej výsluchom znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho
lekárstva, psychiatrie a psychológie, prečítaním znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho

ústavu Prezídia Policajného zboru v Bratislave a Výskumného ústavu súdnej optiky a tiež prečítaním
listinných dôkazov ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný M. K. využil na hlavnom pojednávaní (30.11.2009) svoje právo a ku zažalovaným skutkom

vypovedal.

Ku skutku v bode 1/ obžaloby, v časti týkajúcej sa úmyselného usmrtenia N. M., sa obžalovaný v plnom
rozsahu priznal a v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný. Následne
však absolútne poprel, že by sa dopustil spáchania skutku popísaného v tomto bode obžaloby, a to v
časti týkajúcej sa úmyselného usmrtenia M. E..

Obžalovaný uviedol, že pre dlhšie pretrvávajúce nezhody s N. M. ako aj nespokojnosť, ktorú pociťoval
pri spolupráci s ním a pri vybavovaní firemných záležitostí, si vopred jednak zadovážil strelnú zbraň
Čezeta, kaliber 7,65 mm a jednak aj vopred zabezpečil miesto činu, teda si požičal na presne určený
čas rodinný dom č. XXX, a to všetko od svedka Q. K. a dohodol si s N. M. stretnutie v obci Kolta. Po
príchode M. do miestneho pohostinstva U sedliaka odišiel s týmto do rodinného domu č. XXX a tam ho

po krátkom rozhovore jedenkrát strelil odzadu do hlavy. V tejto súvislosti uviedol, že sa nedokáže presne
vyjadriť, prečo tak urobil a dodal, že išlo o bezprostrednú reakciu na to, že sa s M. začali hádať a teda ho
„v jednom momente jednoducho zavraždil“. Obžalovaný tvrdil, že už ďalej nechcel spolupracovať s M. a
chcel skončiť a odísť od neho, čo mu však M. nechcel umožniť a vyhrážal sa mu. Obžalovaný uviedol,
že spoluobžalovaný J. M. o tomto nevedel a vedieť nemohol, pretože neboli spolu vopred dohodnutí

na zavraždení M. a ich predchádzajúce rozhovory na túto tému nepovažoval za vážne, pretože J. M.
bol počas pobytu v obci Kolta 60% času pod vplyvom alkoholu. Dodal, že spoluobžalovaný nevedel,
kam odchádza s N. M. a nemohol vedieť ani to, že ho zavraždí, pretože ani on sám to tak neplánoval
a keby so sebou nemal v tej situácii strelnú zbraň, nič také by sa ani nestalo. Po streľbe zanechal telo
M. na mieste a vrátil sa späť do pohostinstva U sedliaka, kde sedela priateľka už zavraždeného M. M.

E. a spoluobžalovaný J. M.. Zbraň nechal v dome, pravdepodobne na kuchynskej linke, alebo niekde vkuchyni. Nevedel uviesť, prečo ju tam nechal. Mal ju u seba celý večer až do momentu, kedy zastrelil
M., potom už nie.

Obžalovaný tiež uviedol, že nevie koľko prešlo času, kým sa vrátil do krčmy. Nevedel, čo sa mu

premietalo hlavou, nevedel to popísať, pretože v tom momente nebol schopný vôbec rozmýšľať. Po
návrate do krčmy u Sedliaka sa všetci dohodli, že idú na jeden dom a on konkrétne E. oznámil, že sa
s ňou chce porozprávať, pretože mal v úmysle všetko jej povedať a najmä jej všetko vysvetliť. K domu
K. sa presunuli autom, pričom v tom momente nemal žiadny ďalší plán, ani nepremýšľal, čo bude, keď
jej to povie. Obžalovaný sa ale vyjadril, že si bol už vtedy vedomý, čo by nastalo, ak by to išla nahlásiť,

teda presne vedel, že ho môžu zatknúť. Po príchode do domu išli do obývačky. Niekto nalial minerálku
a E. potom išla na záchod. Zo záchoda sa už nevrátila, resp. on ani nestihol poriadne zaregistrovať kam
išla, len vedel, že J. M. ju ohlásil, že jej chce niečo povedať. Vtedy sa ani nezamýšľal, kam išla s M. a
čo od nej M. chce, ale následne po krátkom čase počul dva výstrely. Keď všetci spolu prišli do domu,
nepovedal E. ani M., že M. je mŕtvy. E., ktorá sa na neho pýtala, odpovedal, že príde neskôr. Obžalovaný
uviedol, že nemal najmenšie tušenie, čo chce urobiť J. M., keď poškodenú volal mimo, ale vedel, že J.

sa na ňu hnevá, pretože táto donášala M. všetko, čo vedela o M., resp. čo videla, že robil. V tom čase
M. ležal v prístavbe domu, bol mimo obývačky, teda ho poškodená ani spoluobžalovaný nemohli vidieť.
Nedokázal si spomenúť, ani nevedel, čo robil, keď zazneli tie dva výstrely a na detaily odpratávania tiel
a upratovania v dome si už nepamätal. Vedel len, že telá s M. hodili do studne, pričom toto následne aj
prezradil polícii, keď im poskytol náčrtok, pretože ani psi nevedeli nájsť tie telá na pozemku svedka Q. K..

Obžalovaný doplnil svoju výpoveď, že vôbec neuvažoval takým spôsobom, že by snáď tá situácia pre M.
E. mohla byť nebezpečná, keď sa nachádzala s ním a s M. v dome u K. sama. Chcel jej všetko povedať
a bol presvedčený, že M. z veľkej časti už aj tušila, čo je M. zač a že niečo nie je v poriadku, pretože
krátko pred smrťou prestala aj užívať drogy. Tvrdil, že bol uzrozumený s tým, že by ho zatkli, ak by to
E. ohlásila, ale už sa nevedel vyjadriť, prečo to neohlásil sám a prečo odniesol mŕtve telá zavraždených

do studne a prečo následne robil kroky smerujúce k zahladeniu tohto činu. So spoluobžalovaným sa o
tom spolu nebavili, prebehla medzi nimi len jedna otázka a jedna odpoveď, keď sa on M. spýtal, prečo
to urobil a ten mu odpovedal, že „vieš, že som musel“. Po zavraždení E. mal zbraň u seba J. M., ktorú
odniesol do auta. Obžalovaný tiež tvrdil, že svedok Q. K. o všetkom vedel, teda vedel, čo sa udialo u
neho na dome a vedel to od neho a od M., lebo mu to povedali.

Ku skutku v bode 2/ obžaloby sa obžalovaný priznal, keď uviedol, že je vinný a že ho spáchal a dodal, že
bankomatovú kartu M. mal k dispozícii už skôr, pretože pomocou nej už dávno pred jeho zavraždením
zvykol platiť napríklad za tankovanie do auta a nákupy, ale bankomatovú kartu E. získal až v deň vraždy.
Potvrdil, že robil všetky výbery uvedené v skutkovej vete obžaloby, pričom nevedel uviesť ani dátumy
ani sumy, pretože si to nepamätal.

Ku skutkom v bode 3/ a 4/ obžaloby obžalovaný vypovedal, že nie je držiteľom žiadneho zbrojného
preukazu. Zbraň, ktorá sa u neho doma našla, bola Čezeta, ktorou boli spáchané obe vraždy a pokiaľ
išlo o strelivo, niektoré mal už dávnejšie doma, pretože pracoval v SBS a ani netušil, že niektoré druhy
toho streliva sú zakázané.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že J. M. vedel, kam odchádza s M. z pohostinstva, ale

nevedel, čo ide urobiť. Zbraň si vzal k sebe až po telefonáte M., v krčme ju už mal so sebou, a to z dôvodu
vlastnej bezpečnosti, pretože vedel, že aj M. si zabezpečil zbraň. Nepamätal sa, či videl zbraň na mieste,
kde ju zanechal po zastrelení M., keď sa vrátil s M. a E. späť do toho domu. Nevedel, či si J. M. všimol
zbraň na kuchynskej linke, alebo v priestoroch kuchyne. M. E. si tú zbraň určite nevšimla, lebo inak by
sa na ňu určite pýtala. Ona v kuchyni ani nebola, teda nemohla byť osobou, ktorá nalievala minerálku.

V čase pred výstrelmi sedel v obývačke, následne počul dva výstrely. Keď prišiel M. do obývačky, obaja
odišli dolu do garáže, nekomunikovali až do momentu, kedy mu položil otázku, že čo to urobil. Najskôr
bolo ticho a potom M. povedal, že musí ísť do Bratislavy pre nejaký dôležitý papier. J. M. držal v ruke
zbraň, keď sa vrátil po tých výstreloch do obývačky. Nepamätal si, či mal M. v rukách zbraň, keď sa išli
pozrieť na telo E. a od toho momentu si vôbec nevedel vybaviť, kde tá zbraň bola a začal ju znova vnímať

až vo chvíli, keď ju M. priniesol do auta. Celá jeho účasť na odpratávaní tiel bola v tom, že M. pomáhal
odniesť telá ku studni. M. mal všetko premyslené, priniesol všetky potrebné veci, telá sám zabalil.

Obžalovaný uviedol, že si je vedomý, že v tejto veci poskytol viacero výpovedí, ktorých obsah vždy s
postupom času menil, ale zdôraznil, že platí jeho posledná výpoveď, pretože zo začiatku mal strachpovedať pravdu. Jednak, aby sa mu nevypomstilo to, čo spravil a jednak išlo aj o strach konkrétne z
ľudí z Orientu.

Vzhľadom na podstatné rozpory, ktoré vyvstali z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní

ohľadne skutku uvedeného v bode 1/ obžaloby, prečítal súd postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného
poriadku časť jeho výpovede z prípravného konania z č. l. 246 zo dňa 23.03.2009 a obžalovaný k
rozporom uviedol, že pravdivá je prečítaná výpoveď a že na nej nechce nič meniť. Pokiaľ pred súdom
uvádzal, že zavraždenie M. bolo len jeho bezprostrednou reakciou na mieste činu, vyvolanou hádkou
o ukončení jeho spolupráce s M., mal tým na mysli to, že skutočne bolo vopred všetko pripravené a

naplánované, ale mal ho zastreliť dole v garáži pri príchode do domu, čo ale neurobil. Vyšli spolu hore
do obývačky, čím mal na mysli, že sa to udialo v dôsledku tej hádky a že až tam v obývačke, keď sa mu
M. vyhrážal, že odísť od neho nemôže, vytiahol zbraň a zastrelil ho.

Obžalovaný J. M. na hlavnom pojednávaní (30.11.2009 a 01.12.2009) ku zažalovanému skutku,
kladenému mu za vinu v bode 1/ obžaloby uviedol, že tento nespáchal a tvrdil, že je nevinný.

Obžalovaný vypovedal, že poznal N. M. asi 15 rokov, avšak vo vzťahu k M. E. tvrdil, že ju videl len

zopárkrát v živote a nemal najmenší dôvod ju zavraždiť. Do obce Kolta pri Nových Zámkoch sa dostal
prostredníctvom spoluobžalovaného M. K., ktorý sa ponúkol, že mu zabezpečí ubytovanie a prácu,
pretože sa na nejaký čas potreboval vzdialiť z Bratislavy kvôli problémom, ktoré mal v jeho firme. V
kritický deň bol na pracovisku až do 17.00 - 17.30. hod. a potom sedel v krčme U sedliaka, kde prišiel aj
K. a povedal mu, že príde N. M. a pôjdu do Bratislavy. Tak ostal sedieť a čakal, K. išiel preč. Po nejakej

dobe sa K. vrátil v sprievode M. a Miroslavy E.. K. s M. išli niečo vybavovať, on ostal s E. sedieť v krčme,
popíjali a nezáväzne sa bavili. Dosť dlho čakali, kým sa vrátia spoluobžalovaný a M.. K. ale prišiel sám
a povedal, aby podopíjali, lebo že idú za N. M.. N. M. v aute nebol, čo nebolo podozrivé, lebo veľakrát
požičiaval auto. Tak išli a ocitli sa v dome svedka Q. (Q. K.). K. otvoril dom a posadali si. Za chvíľu sa
K. pýtal, čo chcú piť, dali si minerálku a pozerali televízor. Po chvíli sa E. spýtala, kde je N., tak mu K.

išiel telefonovať. Keď sa vrátil, tak povedal, že N. sa zdrží, aby teda čakali. Potom E. potrebovala ísť
na WC a keď odišla, zavolal ho, že mu chce niečo ukázať. Zobral ho cez kuchyňu, ktorá bola spojená
s obývačkou len barovým pultom, vo vedľajšej miestnosti bola nedokončená prístavba. Tam zbadal na
zemi telo a hneď mu napadlo, že to bude N., spoznal ho podľa oblečenia, ale nebol si 100%-ne istý.
Spýtal sa teda K., kto to je, či je to N. a ten mu povedal, že samozrejme, že je to N.. Rýchlo odtiaľ odišiel

a K. išiel hneď za ním a potom sa vrátila aj E. z WC. Chvíľu sedeli v obývačke, pozerali televízor a bavili
sa a K. povedal E., či sa s ním nejde pozrieť na nejaké auto, ktoré tam Q. prerábal. Ona si chcela zobrať
so sebou veci, ale K. jej povedal, že si nemusí brať nič, že idú do garáže. Spolu išli preč z domu, on išiel
do izby, lebo sa chcel pozrieť kam idú, ale nevedel, či ich cez okno uvidí. Vtedy začul ranu, ale nevedel,
či je to výstrel. Keď išli tí dvaja preč, bol pustený agregát. Chcel odísť z tej izby a keď bol v polovičke

izby, možno v trištvrte, začul druhú ranu. Ten agregát stále išiel. Asi pol minútu na to sa zjavil K. a keď
sa ho opýtal, kde je E., tak mu K. povedal, že ju musel zabiť, lebo ona by to všetko vykvákala. Nevedel,
čo mala vykvákať a čoho mala byť svedkom, pretože keď ich K. priviezol na dom, tak ani on a ani ona
netušili, že M. je mŕtvy. Pýtal sa K., či ju zastrelil a kde má pištoľ. K. ju mal za pásom, odtiaľ ju vytiahol.
Pištoľ vtedy videl prvý raz. Keď sa ho pýtal, čo chce vlastne robiť a ako to bude riešiť, tak mu K. najprv

povedal, že nevie, že musí niečo vymyslieť a potom mu povedal, že mu musí pomôcť, lebo že bol tiež
na tom dome ako on. K. mu kázal pomôcť zahladiť stopy, aby sa nikto nič nedozvedel a vyjadril sa, že
je v tom tak isto namočený ako on.

Obžalovaný uviedol, že K. ho do toho natiahol a chcel ho zneužiť, lebo si myslel, že robil na patológii a
vyhliadol si ho, že mu pomôže s mŕtvolami, čo je ale výmysel, pretože nikdy tam nepracoval. Povedal

K., že také veci nechce urobiť, ale keď mu povedal, že musí a videl, že bol nervózny, tak mu nechcel
odporovať, veľmi sa ho bál, lebo stále mal u seba tú zbraň. Nikdy v takejto situácii nebol, preto sa ani
nesnažil K. odporovať a vykonal všetko, čo chcel.

Keď zabalili a odpratali telá do studne, K. povedal, že idú do Bratislavy. Po ceste sa zastavili v nejakej
obci, kde sa mal zdržiavať Q. u družky alebo bývalej ženy, lebo K. sa sním potreboval porozprávať.

Obžalovaný nevedel, o čom sa tí dvaja spolu bavili. V Bratislave išli do bytu, kde býval M. a v ktorom K.
niečo hľadal, ale nič odtiaľ nevzal. Zobrali iba čistiace prostriedky. Nezdržali sa tam dlho, možno 15-20
minút a odtiaľ išli späť do Nových Zámkov, kde v Tescu K. kúpil gumené pracovné rukavice a gurtne, s
čím sa zväzuje batožina. Išli naspäť na ten dom, s tými gurtňami previazali spoločne telo M. a spoločneho odniesli dolu po schodoch smerom ku garáži a potom ku studni. Potom išli späť do garáže, tam takisto
s tými gurtňami zväzovali aj E. a odniesli ju ku studni, kam ju hodili. Potom išli na návrh K. očistiť škvrny
a krv. Po vyčistení domu mu K. povedal, aby odtiaľ vypadol a že sa postará o to, aby nezabudol, čo sa

tam stalo. Odviezol ho do Nových Zámkov na stanicu na vlak do Bratislavy. S K. sa následne nestýkal,
bol s ním len dva alebo tri razy. Niekoľkokrát mu telefonoval, lebo chcel, aby mu K. z Kolty priniesol
jeho veci, ale ten iba sľuboval a nič mu nepriniesol. Na Kolte od tej doby nebol, nechcel tam ísť kvôli
tomu, čo sa tam udialo.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že s K., M. E. a N. M. bol v Taliansku pred Veľkou nocou v

roku 2008 na asi 7 dňovom pobyte, kde mal konflikt s M., ktorý mu vytýkal, že načo ho spomínal vo
svojej výpovedi v súdnom konaní prebiehajúcom na súde v Banskej Bystrici, ale nič vážne to nebolo,
žiaden incident, ktorý popisuje K. vo svojej výpovedi, sa tam nestal. Nikto ho nezranil, nikto ho nemučil a
ani inak mu neubližoval. Nikdy sa nerozprával s K. na tému ako odstrániť M., nemal na to žiaden dôvod.
V tom bystrickom súdnom konaní M. z ničoho neusvedčoval. Počas svojho pobytu na Kolte cestoval do
Bratislavy, Nových Zámkov, chodil kam chcel, nikto ho tam nekontroloval. K. v deň skutku na jeho dome

nevidel, dom odomykal K.. Keď vošli spoločne s E. do domu, kompresor nebol spustený, tento začal
hučať až potom, ako odišiel K. akože telefonovať M., že kde toľko je. Zbraň, s ktorou boli poškodení
zastrelení, v ruke nikdy nedržal a ani nevedel, že K. má nejakú zbraň. Po skutku nemal s K. žiadnu
dohodu, tento mu len oznámil, že ho nemá kontaktovať. S E. nemal žiadny konflikt, ani sa poriadne
nepoznali. K M. K. nemal v podstate žiadny vzťah, pred skutkom ho len málo poznal.

Obžalovaný uviedol, že bol spolumajiteľom vo firme, ktorá mala určité problémy, pre ktoré odišiel do
obce Kolta a že bol uzrozumený s tým, že bol „bielym koňom“, a preto sa na podrobnosti nepýtal a na
požiadanie Z. a po dohode s M. odišiel na Koltu. V súdnom konaní v Banskej Bystrici bol on a M. boli v
pozícii obvinených. Nikdy nezažil, že by sa E. k nemu správala spôsobom, ktorý by ho dehonestoval.

Poškodený V. E. (otec M. E.) sa na hlavnom pojednávaní (01.12.2009) ku skutku v bode 1/ obžaloby

vyjadriť nevedel a uviedol, že obžalovaných vôbec nepozná. Potvrdil, že jeho dcéra M. E. sa neozývala
od večera dňa 25.10.2008, resp. od 26.10.2008 a že bola priateľkou N. M., s ktorým žila asi jeden rok
v spoločnej domácnosti v K. na B. XX. S N. zvykli veľa cestovať po celej Európe, ale vždy odvšadiaľ
zavolala a povedala, že je v poriadku. Nikdy mu nespomínala finančné problémy, ktoré by mala mať v
Taliansku, nevedel nič o jej dlhoch. Nemal vedomosť, že by bol N. M. členom podsvetia, alebo že by

patril k takýmto ľuďom. Podľa jeho názoru bola dcéra s N. šťastná. Číslo účtu, ktoré neskôr poskytoval
polícii, bolo k účtu, na ktorom došlo k pohybu peňazí v čase, keď považoval dcéru za nezvestnú. Účet
patril dcére.

Poškodená M.. K. E. - C. (matka M. E.) sa ku skutku v bode 1/ obžaloby nevedela vyjadriť a na hlavnom
pojednávaní(01.12.2009)uviedla,žepolíciavôbecnemalazáujemovyšetrovanienezvestnostijejdcéry.

Už keď bola z prenajatého bytu vyzdvihnúť dcérine veci, tušila, že niečo nie je v poriadku, pretože
vo vreciach, ktoré jej dal svedok O., sa nachádzali všetky veci, bez ktorých by dcéra na dlhší čas z
domu neodišla. Okrem toho, dcéra sa neozvala ani na jej meniny, ktoré má 02.12. a neozvala sa ani
na Vianoce, hoci vopred sľúbila, že ich strávia spolu. Dňa 07.01.2009 prišla obálka z ČSOB na dcérine
meno, pretože táto stále mala u nej v Malackách trvalý pobyt. Celú noc nedokázala zaspať a hoci nemala

vo zvyku otvárať jej poštu, musela tú obálku otvoriť a takto zistila, že na jej účte nastalo viacero pohybov,
pričom prvým dňom výberu bol 24.12.2008. Obratom to oznámila polícii. Vyšetrovanie sa pohlo až keď
to prešlo na ÚBOK, už predtým však s bývalým manželom pátrala aj sama. Mená obžalovaných nikdy
predtým nepočula, tieto osoby nepoznala. Dcéra s N. M. bola veľmi šťastná, absolútne vylúčila, že by N.
M. niekedy dcéru uderil, alebo použil voči nej fyzické násilie. N. sa k nej choval veľmi pekne. Svedkyňa

nevedela, odkiaľ mala dcéra peniaze na účte ani či mala alebo nemala nejaké dlžoby v Taliansku.

Poškodená T. M. na hlavnom pojednávaní (01.12.2009) vypovedala, že o skutku v bode 1/ obžaloby
nič nevie a uviedla, že s M. sa rozviedli v roku 2003, ale aj po rozvode mali priateľské vzťahy, M. sa
pravidelne a so záujmom staral o spoločného syna N.. Obžalovaného K. spoznala prostredníctvom N.,
zvykol jej ho poslať na pomoc, ak bolo N. alebo ju niekam treba odviezť, alebo niečo vybaviť. Dňa

10.10.2008 jej M. poslal SMS, že si príde pre syna, aby mu ho nachystala, ale už neprišiel a ani sa
neozval, nebolo možné sa mu dovolať. Nemala detailné vedomosti o jeho majetkových pomeroch, bolirozvedení a toto ju nezaujímalo, pretože na syna riadne platil. O jeho smrti sa dozvedela z televízie v
rámci spravodajstva. Obžalovaný K., keď bol s ňou v kontakte v čase, keď jej už M. nedvíhal telefón,
jej o tomto nikdy nič nepovedal, práve naopak, oznámil jej, že N. niekam odišiel. Svedkyňa si počas

nezvestnosti M. myslela, že tento je v Taliansku.

Z výpovedí svedkyne B. I. (sestry obžalovaného M. K.), ktoré boli na hlavnom pojednávaní (01.12.2009)
prečítané postupom podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku, súd zistil, že o skutkoch nevedela
nič, pretože pri nich nebola a do poslednej chvíle nemohla uveriť tomu, že by brat spravil to, z čoho
je obvinený. Brat mal veľa kamarátov, ale mal aj veľa zamestnaní, pretože si nedokázal dlhšie udržať

prácu. Spoluobžalovaného M. poznala pod prezývkou V. a vedela, že je z Bratislavy a že býval na Kolte,
kde robil na stavbách, ale nevedela, prečo bol na Kolte. Svedkyňa potvrdila, že jej brat priniesol jej synovi
mobilný telefón značky Nokia N95, ale nič bližšie k tomu uviesť nevedela. Rovnako potvrdila, že jej brat
začiatkom novembra 2008 zapožičal auto značky Fiat Panda, ktoré bolo písané na T. M..

Svedok P. K. (otec obžalovaného M. K.) na hlavnom pojednávaní (01.12.2009) odoprel vypovedať, a
preto súd podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania a takto

zistil,žesynmuprinávštevevoväzbepovedal,žeskutkynespáchalažesaichdopustilspoluobžalovaný
M.. Svedok nevedel uviesť, čím sa jeho syn živil ani aké boli jeho majetkové pomery. Spoluobžalovaného
tiež poznal pod prezývkou V. a potvrdil, že M. býval na Kolte u svedka L., ale nevedel prečo. Žiadne
zranenia si vtedy na ňom nevšimol. M. a E. vôbec nepoznal. Svedok potvrdil, že syn mu dal auto značky
Škoda Octavia zlatej metalízy s ŠPZ: P. 1, a to asi 03.11.2008 alebo 05.11.2008. Podrobnosti ohľadne

auta uviesť nevedel a nič nevedel uviesť ani k samotným skutkom.

Svedkyňa P. R. (družka obžalovaného J. M.) na hlavnom pojednávaní (01.12.2009) využila svoje právo
a odoprela vypovedať. Preto súd podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jej výpovede z
prípravného konania, z ktorých zistil, že so J. M. žila 4 roky, predtým mala vzťah s M.. N. M. im zasahoval
do vzťahu, snažil sa ich rozdeliť, znevažoval ju a M. neustále niečím zamestnával. M. je podľa nej

nekonfliktný typ človeka, vždy sa N. podriadil. O usmrtení M. a E. svedkyňa nič nevedela, poškodenú E.
vôbec nepoznala. Svedkyňa uviedla, že po návrate z Talianska, kde bol M. s M. aj s K., sa vrátil zranený,
kríval na nohu a mal poranenú aj ruku, vravel jej, že spadol z motorky. Počas jeho pobytu na Kolte za ňou
M. pravidelne chodieval cez víkendy, ale M. sa to nesmel dozvedieť. V obci Kolta sa J. M. ukrýval pred
kriminálkou na odporúčanie N. M. a odišiel tam asi týždeň po návrate z Talianska, pričom tam pracoval

na stavbách. Žiadne podrobnosti svedkyňa uviesť nevedela.

Svedok T.. O. O. na hlavnom pojednávaní (01.12.2009) vypovedal, že okolnosti usmrtenia N. M. a M.
E. nepozná a k trestnej činnosti, ktorá je predmetom konania, sa nijako nevedel vyjadriť. Naposledy N.
videl asi týždeň pred skutkom, M. asi týždeň alebo dva a telefonoval s ním asi dva - tri dni predtým,
ako zmizli. Nevedel, kedy bol naposledy spoločne na byte s M. a N.. Po skutku tam išiel s majiteľkou

a tiež volali kľúčovú službu, pretože N. vymenil zámok, byt bol rozhádzaný, ale nábytok bol na svojom
mieste, pričom taký neporiadok tam nikdy predtým nebol. Nevedel, kto ho spravil. Bol v kontakte aj s
otcom M., vzájomne si vymieňali informácie. Do nového roku sa takmer nič nedialo, polícia nejavila o
vyšetrovanie záujem, byt zostal vlastne nedotknutý, aj veci tam stále boli, všetko sa dalo do pohybu až
po novom roku. O zavraždení M. a N. sa dozvedel z médií. Nevedel, či boli na byte obžalovaní. M. na

neho pôsobil dojmom, že nevedie celkom štandardný život, teda že nemusel ráno vstať a ísť do práce,
aby uživil rodinu, z finančného hľadiska bol už vysporiadaný. Vzťah M. k K. vnímal tak, že M. bol šéf
a K. ako jeho pravá ruka.

Svedok B. A. na hlavnom pojednávaní (01.12.2009) vypovedal, že pozná obžalovaného K. len podľa
krstného mena a dodal, že si s ním vymenil svoj mobilný telefón Samsung SGH 800 za použitý telefón

Nokia N95, ktorý mu dal obžalovaný a on mu ešte doplatil 2.000,- Sk. Mobilný telefón od Borbélyho
používal celkom normálne do času, kým mu ho nezaistili v Bratislave, kde ho musel odovzdať, čím mu
vznikla škoda 9.000,-Sk. S obžalovaným K. odvtedy nebol v žiadnom kontakte. Viac k veci nemal čo
uviesť.Svedok M. Z. na hlavnom pojednávaní (01.12.2009) vypovedal, že N. M. ho zoznámil s oboma
obžalovanými, títo sa pohybovali v jeho spoločnosti, vnímal ich ako jeho kamarátov. Nevedel uviesť, kde
N.pracoval,jehomajetkovépomerynepoznal.PoznalajM.E.,ktorúmuN.predstavilakosvojupriateľku.

O skutočnostiach týkajúcich sa zakúpenia Škody Octavia, zápisu jej majiteľa ako aj neskoršieho prepisu
na otca obžalovaného M. K. svedok vypovedal, že auto prihlásil na dopravnom inšpektoráte v Trnave,
používal ho len M., ŠPZ si nepamätal. Nevidel, že by auto niekedy šoféroval K.. Na aute bola 3-mesačná
zákonná poistka a keď mu obžalovaný K. koncom októbra 2008 volal, prišiel mu práve šek na nové
tri mesiace. Naposledy N. videl niekedy začiatkom septembra 2008, potom sa mu už nevedel dovolať.

Presný dátum prepisu auta si nepamätal, ale určite to bolo koncom októbra alebo začiatkom novembra
2008. Že bol M. nezvestný, sa dozvedel až keď ho kontaktovala kriminálka a že bol zavraždený sa
dozvedel z televízie. V tom momente si prepis Škody Octavia s týmito skutočnosťami nedával nijako
do súvisu.

Svedkyňa M. T. na hlavnom pojednávaní (02.12.2009) uviedla, že M. E. bola jej najlepšia kamarátka a k
trestnej činnosti obžalovaných sa nevedela nijako vyjadriť, pretože pri tom nebola a vôbec nevedela, čo

sa stalo. Všetko sa dozvedela len z médií. N. a M. sa veľmi ľúbili, bývali spoločne v byte na Kramároch.
Nebola svedkom žiadnych hádok ani násilia medzi nimi. Naposledy bola s M. a N. začiatkom októbra
2008. Svedkyňa vypovedala, že nemá vedomosť o žiadnych násilnostiach, ktoré by sa mali stať počas
pobytu M. E., N. M., J. M. a M. K. v Taliansku, M. E. jej nikdy nič takéto nespomínala.

Svedkyňa V. R. na hlavnom pojednávaní (02.12.2009) vypovedala, že s obžalovaným M. K. chodila od

novembra 2006 približne do augusta 2008. M. E. nepoznala, videla ju asi len raz v živote, Z. M. poznala
cez M. K.. E. M. poznala takisto cez M. K., pretože spolu robili. M. K. charakterizovala ako človeka s
výbušnou povahou, ale ku nej nikdy nebol zlý. O jeho práci nevedela nič bližšie. K jeho majetkovým
pomerom uviedla, že nemal na seba nič napísané a peniaze raz mal a raz nemal. Už v čase po ich
rozchode sa jej K. pochválil, že má byt v Nových Zámkoch. Bolo to niekedy na jeseň 2008. Vedela o

tom, že obžalovaný J. M. býval na Kolte, ale nikdy nepochopila prečo. Býval u M. L., neskôr aj u A., ktorá
tam na Kolte robila barmanku. N. M. si neželal, aby sa J. M. ukazoval v Bratislave, ale tiež nevedela
prečo. Keď býval M. na Kolte, videla, že bol zranený na nohe, na ruke a tiež v oblasti hlavy a kríval. M.
K. jej spomínal, že sa to J. stalo v Taliansku a dokonca sa vyjadril, že nielenže ho zbili, ale že ho chceli
aj zabiť. Niekedy v novembri 2008 ju M. pozval do toho jeho bytu v Nových Zámkoch na raňajky. Vtedy

sa ho pýtala na N. a M. uviedol, že už s ním skončil a že N. je odídený, takto nejako sa vyjadril. Počas
ich vzťahu viackrát M. prosila, aby s N. skončil, pretože sa jej nepáčilo, aký život viedol N., teda že mal
milenky a užíval drogy. O zavraždení N. a M. sa dozvedela zo správ z televízie.

O vzniku M. zranení jej niečo naznačil K. do telefónu a neskôr jej osobne k tomu uviedol, že sa mu to
stalo v Taliansku, keď ho hostitelia, u ktorých bývali, mali zviazať, nechať na studenej dlážke a ubližovať

mu a biť ho a M. ho akože z tohto vyslobodil a zachránil. So J. sa o tomto nikdy nerozprávala a ani J.
jej o tomto nikdy sám nehovoril.

Svedkyňa L. C. na hlavnom pojednávaní (02.12.2009) vypovedala, že s obžalovaným K. sa zoznámila
niekedy na jeseň v roku 2008 a raz s ním bola na byte v Bratislave a tiež v Nových Zámkoch. O trestnom
čine samotnom nevedela nič. Podľa nej bol obžalovaný K. veľmi dobre finančne zabezpečený, mal pri

sebe veľa peňazí, aj jej požičal 5.000,-Sk, keď ho o to požiadala. Obžalovaného J. M. vôbec nepozná a
nepoznala ani E. M. a M. E.. O ich smrti sa dozvedela buď z Nového času alebo z televízie.

Svedkyňa B. Y. na hlavnom pojednávaní (02.12.2009) vypovedala, že Z. M. pozná len z videnia, videla
ho asi 2-krát v živote v krčme U Sedliaka na čaji a obžalovaného K. pozná viac, spoznali sa v bistre v
Kolte, kde brigádovala. Zvykla aj s kamarátkou upratovať jeho byt v Nových Zámkoch. Raz s ním bola v

Bratislave na nejakom byte, kde sa nezdržali dlho, M. odtiaľ vzal nejaké veci a išli preč. Jeho majetkové
pomery boli podľa svedkyne dobré, vždy zaplatil, čo si objednal. O zavraždení M. E. a E. M. sa dozvedela
v ten deň, keď boli v Kolte policajti, teda niekedy v januári 2009 a keď zatkli M., pretože to mal urobiť.
Nič viac o tom nevedela. Svedkyňa potvrdila, že na Kolte býva aj osoba Q. K., prezývajú ho Q., ale nikdy
ho nevidela v krčme U Sedliaka v spoločnosti obžalovaného Z. M..Svedok M. L. na hlavnom pojednávaní (02.12.2009) uviedol, že obžalovaného K. pozná od malička,
vyrastali v tej istej dedine, chodili do jednej školy. Obžalovaného M. pozná asi od leta roku 2008, bol u
neho ubytovaný na Kolte. K ich trestnej činnosti nevedel vôbec nič uviesť. O majetkových pomeroch K.

nič nevedel, videl ho jazdiť na Škode Octavia a na väčšom dopravnom služobnom aute. M. vedel veľmi
dobre variť, bola s ním celkom sranda a dobre sa s ním popíjalo, nevedel, kde pracoval a nepoznal jeho
majetkovépomery.Vdobe,keďunehoM.býval,čoboloasi4až5mesiacov,muriadneplatilnájomnéod
3.000 do 5.000,-Sk a čo nezaplatil, to si odrobil, brával ho na brigády v okolí Nových Zámkov. Nevedel,
kde predtým naozaj býval a nepoznal dôvod jeho pobytu na Kolte. Nevedel nič o tom, že by Z. M. v čase

jeho pobytu na Kolte mal nejaké problémy so zákonom. Odišiel od neho v dôsledku vzájomnej hádky
kvôli žene A. Y.. O trestnej činnosti obžalovaných nevedel vôbec nič, o nezvestnosti N. a M. sa dozvedel
na Prezídiu PZ. Svedok uviedol, že pozná aj osobu s prezývkou Q., je to Q. K., býva na Kolte v dome, v
ktorom sa to stalo. Nikdy ho nevidel v kontakte s obžalovanými. Nevšimol si žiadnu agresiu vo vzťahu M.
E. a E. M., títo mali priateľský vzťah, boli milenci, správali sa k sebe v tomto duchu. Nevšimol si žiadne
zranenia na tele Z. M. v dobe, kedy u neho býval. Medzi E. M. a Z. M. bol kamarátsky vzťah, boli si

určite bližší ako E. M. a M. K..

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedka prečítal súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného
poriadku časť jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 25.02.2009 z č. l. 606-607 a svedok k
rozporom uviedol, že je pravda, čo vypovedal v prípravnom konaní, že ak bol v krčme na Kolte prítomný
aj E. M., tak mu bolo naznačené, aby sa vzdialil a aby nepočúval jeho rozhovory s obžalovaným M..

Potvrdil aj to, že E. M. nechcel, aby mal J. mobilný telefón a J. nechcel, aby N. vedel, že telefón má. Pre
odstup času si svedok na tieto skutočnosti pred súdom nespomenul.

Svedkyňa A. Y. na hlavnom pojednávaní (02.12.2009) uviedla, že ku skutku samotnému nevie vôbec
nič povedať. Oboch obžalovaných pozná, pretože robila v pohostinstve U Sedliaka na Kolte, kam obaja
obžalovaní chodievali. Obžalovaného Z. M. pozná od augusta 2008, tento býval u M. L. a potom asi

mesiac u nej. Nevedela odkiaľ ani prečo prišiel na Koltu. Robieval na stavbe, a to každý deň. S L. aj
s M. K. bol kamarát. Nemala vedomosti o finančnej situácii a majetkových pomeroch ani jedného z
obžalovaných. E. M. poznala len z videnia, sedel u nich v krčme 2-krát, raz v auguste 2008 a raz v októbri
2008 v spoločnosti Z. M. a M. K. ako aj jeho priateľky M.. Nič zvláštne si nevšimla, normálne sedeli za
stolom a debatovali. M. chodil do krčmy len cez týždeň, pretože cez víkendy chodil asi do Bratislavy.

Pamätala si, že 23.10.2008 prišiel do pohostinstva U Sedliaka J. aj M. niekedy okolo 17.00 alebo 17.30
hod., debatovali spolu a podľa ich rečí čakali na N., boli tam až do večera, kým neprišiel N.. C. prišiel
N., tento následne s M. odišiel, ale nevedela ako dlho boli preč, možno dve hodiny. Nevedela, o čom sa
rozprával za ten čas J. s M.. C. sa M. vrátil, zaplatili a spolu so J. a M. odišli všetci. V ten večer si nevšimla
nič zvláštne, správali sa úplne normálne. Nepamätala si, kde v tom čase, teda 23.10.2008 býval Z. M.

a či bol ešte u nej. Nepamätala si, čo bolo na ďalší deň 24.10.2008. Po dni 23.10.2008 začal M. K. viac
piť, predtým toľko nepil. Nevedela, dokedy bol Z. M. na C.. K osobe Q. K. sa nevedela bližšie vyjadriť.

Vzhľadom na podstatné rozpory bola svedkyni prečítaná jej výpoveď z prípravného konania a svedkyňa
k týmto na vysvetlenie uviedla, že pokiaľ dňa 14.04.2009 vypovedala, že sa J. s M. bavili pri stole pred
príchodom N. 23.10.2008 a M. hovoril J., aby sa ukľudnil a aby nepanikáril, že všetko sa vyrieši, mala

tým na mysli, že N. mal prísť a vyriešiť spor, ktorý mali s L., pričom pred súdom si na to už nespomenula.
Ďalej uviedla, že M. u nej ešte býval 23.10.2008, čo bolo piatok. K. ho potom odviezol ako vždy na vlak
do Bratislavy. Po víkende v utorok mu povedala, že už viac nechce, aby u nej býval. Pred súdom si už
na toto nepamätala, a preto to nevedela uviesť.

Svedkyňa tiež vysvetlila, že pokiaľ dňa 26.02.2009 vyšetrovateľovi uviedla, že N. M. nemal vedieť o tom,

že J. M. chodil na víkendy preč, tak je to pravda. Ale pokiaľ uvádzala, že J. s M. čakali na N. celý deň,
nebolo to tak, pretože M. pobehoval do krčmy a z krčmy celý deň, bol tam v priebehu dňa niekoľkokrát,
J. prišiel do krčmy až z práce. Neboli tam obaja, čakal ho len M., J. sa pridal až po práci.

Svedok U. L. na hlavnom pojednávaní (02.12.2009) nevedel nič k veci uviesť. Nevedel, čo by mal
rozprávať.

Na doplňujúce otázky uviedol, že pozná osobu s prezývkou Q., je to Q. z C., ktorý je mechanikom a
opravuje autá. Nevedel, kedy ho naposledy videl, ale bolo to v Nových Zámkoch. Nikdy pre Q. nezháňalžiadne veci, nič pre neho nevybavoval, nezháňal pre neho žiadnu zbraň. Nevedel, kto je I. a nevedel
ani, kto je V.. Nikdy nemal strelnú zbraň, nikdy nič také nedržal v ruke, ani nestrieľal, nikdy žiadnu zbraň
nevidel ani u Q. z C..

Svedok M. O. vypovedal na hlavnom pojednávaní (02.12.2009), že obžalovaných pozná
prostredníctvom E. M., pričom so Z. M. boli v dobrom vzťahu. M. K. poznal asi dva roky s tým, že si
veľmi nesadli, stretávali sa len vtedy, keď to bolo nevyhnutné, pretože nemá rád takých agresívnych
ľudí ako je M..

Svedok ďalej uviedol, že nevie, kde bol zamestnaný Z. M. a nevie, či mal nejakú firmu. S N. bol J.
kamarát, N. mu platil byt, ale do týchto vecí sa nestaral. M. K. nebol zamestnaný, peniaze mu dával

N., lebo s ním mal nejaké kšefty. Svedok robil N. aj M. šoféra, tohto im robil aj M. K.. M. poznal ako
agresívneho chalana, ktorý sa správal celkom inak, keď tam nebol N.. M. býval v V. G. Z., potom
neskôr s priateľkou na C., kde ich viackrát navštívil, chodil tam aj M., niekedy aj J.. M. bol finančne
dobre zabezpečený. Z. M. býval na Kolte, ale svedok nevedel odkedy, u koho a ani prečo. Osobu Q.
K. nepoznal. Naposledy videl N. a M. niekedy v októbri 2008, potom sa dlhší čas neozývali, obaja mali

vypnuté telefóny, nemohol sa s nimi spojiť, čo mu prišlo podozrivé, pretože sa spolu častokrát stretávali
a nemali vo zvyku dlhší čas sa neozvať. Že sú zavraždení, mu volal švagor niekedy v marci 2009. N. sa
veľmi pekne správal k M., nikdy nevidel medzi nimi žiadne násilie. M. zvykol užívať kokaín, nebolo to
často, kokaín bol drahý a navyše celé to skončilo, keď sa dal dokopy s M.. Svedok poprel, že by niekedy
do SMS napísal, že ho chce E. M. zabiť.

Svedok Q. K. vypovedal na hlavnom pojednávaní (27.04.2010) a uviedol, že M. K. pozná, ale J. M.
nepozná. S touto trestnou vecou nemá nič spoločné, vôbec nechápal, čo sa stalo. Dodal, že, že bol
dobre zneužitý a využitý a očiernený na celý zvyšok svojho života. M. K. požičal kľúče od svojho domu,
pretože ho o to žiadal, chcel tam ísť s nejakou kočkou. Kľúče mu preto dal a odišiel k svojej priateľke.
Ráno mu K. kľúče vrátil, poďakoval a odišiel, viac sa nebavili.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že pred 23.10.2008 J. M. videl, ale nerozprávali sa spolu. M. si
prišiel pre kľúče od domu sám okolo 18.00 alebo 19.00 hod., žiadal ho o ne v krčme U A. asi dva až
tri dni, možno týždeň vopred. Nikdy predtým a ani potom M. kľúče na tento účel nepožičiaval, stalo sa
to iba raz, považoval to za normálnu kamarátsku službu. M. mu nehovoril, s kým konkrétne chce ísť do
domu. Keď mu dával kľúče, aj keď mu kľúče vracal, správal sa K. celkom normálne, nič podozrivé si na

ňom nevšimol. M. bol predtým u neho na dome viackrát, pretože pre neho opravoval veľa áut a nebol
len v autodielni, ale bol aj vo vnútri v dome. Kľúče vrátil hneď na druhý deň ráno, okolo 08.00 hod.. Po
návrate do domu ešte v teň deň poobede, alebo večer, si nevšimol v dome vôbec nič podozrivé, nenašiel
tam žiadne veci, ktoré by mu nepatrili, a to ani v hale nad garážou ani v samotnej garáži neboli žiadne
škvrny, ani farba. Halu nad garážou osobne upravoval, teda natieral podlahu, aby sa z nej neprášilo,

pretože asi týždeň po vrátení kľúčov od M. plánoval v dome urobiť zábavu. Nič podozrivé si nevšimol,
v dome mu ani nič nechýbalo. V autodielni hneď za dverami má kompresor, ktorý používal pri práci. Na
jeho pozemku sa nachádza 26-metrov hlboká studňa, ktorá sa ale už 3 roky nepoužíva, je prázdna, v
jej okolí je burina a haraburdie, zvykla byť prekrytá paletou. O zavraždení N. M. a M. E. sa dozvedel až
od polície v deň, keď táto prišla na pozemok a zistila, že v studni sú dve mŕtve telá.

Vzhľadom na podstatné rozpory súd prečítal výpoveď svedka z prípravného konania a svedok k
rozporom uviedol, že pokiaľ vyšetrovateľovi uviedol, že bol M. požiadaný o kľúče asi tak 3 týždne
dopredu, tak by to tak mohlo byť. Nebol prítomný pri žiadnom rozhovore, kde by nejaké osoby plánovali
vraždu. Nikdy nesedel v krčme U Sedliaka súčasne v spoločnosti J. M. a M. K.. Pred požičaním kľúčov a
ani v ten večer nebol v kontakte so J. M.. Osobu s prezývkou „V.“ pozná, je to cigáň, pre ktorého zvykol

robiť a opravovať veľa áut. Od tohto V. strelnú zbraň nekupoval a ani nevedel o tom, že by si niekto
od neho strelnú zbraň zabezpečoval. Osobu s prezývkou „W.“ nepozná, nikdy nebol s obžalovaným K.
v Trnave v žiadnom hoteli a nevedel nič o tom, že by si jeho sestra od obžalovaného K. potrebovala
požičať peniaze. Kompresor v dielni sa zapína alebo spúšťa vsunutím kábla do zásuvky, ktorá je hore
nad schodmi, priamo v dielni sa spustiť nedá. Toto K. nikdy neukazoval, ani sa ho na to K. nikdy nepýtal.Keďže po výpovedi svedka vyvstali podstatné rozpory v porovnaní s výpoveďou obžalovaného K.,
pristúpil súd k realizácii konfrontácie medzi nimi v zmysle § 125 Trestného poriadku, pričom svedok Q. K.
zotrval na tom, že kompresor sa zapína v rohu do zásuvky, na 380 voltov a že toto nikdy obžalovanému

M. K. neukazoval. Obžalovaný trval na tom, že svedok mu to ukazoval, inak by to nemal odkiaľ vedieť
a dodal, že svedok klame.

Svedkyňa M. Y. na hlavnom pojednávaní (27.04.2010) uviedla, že M. K. pozná, je to bývalý priateľ
jej dcéry. Vedela, že bol automechanikom. Priznala, že si prostredníctvom neho požičala peniaze,
pretože bola v núdzi. Požičal jej takto dňa 06.12.2008 sumu 400.000,-Sk a vrátiť bolo treba 700.000,-

Sk. Nevedela, v akom vzťahu bol M. K. s jej bratom Q. K., boli zrejme kamaráti. Potvrdila, že u jej brata
K. bola na dome oslava dňa 10.01.2009, lebo jeho priateľka mala narodeniny, oslava bola v nadstavbe
nad garážou. Svedkyňa nevedela uviesť, či tam bola nejako upravená dlážka.

O skutku nevedela nič, dozvedela sa to až z televíznych novín. S bratom Q. K. sa o tomto skutku vôbec
nebavila, on sa o tom nechce rozprávať. Obžalovaného J. M. nepoznala. Osobu menom Z. pozná aj
pod prezývkou „W.“, je to človek, za ktorým ju zaviedol M. K. do jedného hotela v Trnave, kde ho žiadala

o poskytnutie peňazí.

M.. V. I., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, na hlavnom pojednávaní
dňa 03.12.2009 predniesol znalecký posudok č. 9/2009 a č. 18/2009 v zhode s jeho písomným
vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania mu neboli známe
žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Zo záverov predmetného posudku

vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti N. M. bolo strelné pomliaždenie mozgu pri zástrele hlavy
zozadu po výstrele strelnou zbraňou. Išlo o zranenie, ktoré bolo smrteľné a úmrtie bolo v príčinnej
súvislosti s týmto strelným poranením hlavy.

Znalec doplnil, že závery rekonštrukcie prakticky neboli v rozpore s písomne podaným znaleckým
posudkom. V rámci rekonštrukcie išlo o objasnenie skutočností so strelným poranením E. M., ktoré

zodpovedajú zisteným skutočnostiam pri pitve a ktoré sú následne vysvetlené v znaleckom posudku.
Prakticky aj na základe rekonštrukcie a aj na základe pitevného nálezu bolo možné skonštatovať, že
nebol rozpor v týchto súvislostiach a k strelnému poraneniu, na základe aj rekonštrukcie, aj na základe
pitevného nálezu a výpovede obžalovaného, mohlo dôjsť tak, ako to uvádzal a v rámci rekonštrukcie aj
predviedol obžalovaný K.. Vzhľadom na pokročilé posmrtné zmeny zistené pri pitve M. sa nebolo možné

jednoznačne vyjadriť, ale pokiaľ to pitevný nález dovoľoval, neboli na tele M. zistené také známky, ktoré
by jednoznačne svedčili pre zápas, resp. pre pôsobenie fyzického násilia pred jeho usmrtením. Išlo o
strelné poranenie hlavy s poškodením mozgu a úmrtie nastalo v priebehu niekoľkých sekúnd, nanajvýš
desiatok sekúnd po poranení. Strelné poranenie hlavy bolo takého charakteru, že úmrtiu sa nedalo
zabrániť ani poskytnutím odbornej vysokokvalifikovanej lekárskej pomoci. Prakticky na tele M. nezistili

žiadne zranenia, ktoré by jednoznačne súviseli s ich vznikom pri páde do studne.

M.. E. K., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, na hlavnom pojednávaní
dňa 03.12.2009 predniesol znalecký posudok č. 12/2009 a č. 21/2009 v zhode s jeho písomným
vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania mu neboli známe
žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Zo záverov predmetného posudku

vyplynulo, že vykonal pitvu M. E. dňa 25.02.2009. Táto zomrela v dôsledku poranení priestrelov hlavy
a hrudníka po výstreloch zo strelnej zbrane.

Znalec na doplňujúce otázky uviedol, že by sa nevyjadril tak, že závery rekonštrukcie sa zhodujú s
pitevným nálezom. Povedal, že demonštračný pokus navrhli jednak s prihliadnutím na pitevný nález,
ktorý im dával možnosť uvažovať o dvoch uhloch strelných kanálov a ďalej vychádzali zo zistení pri

rekonštrukcii prípadu. Obe poranenia boli strelného charakteru, obe samé o sebe boli smrteľné, pričom
strelné poranenie hlavy mohlo viesť ku smrti v priebehu niekoľkých sekúnd, až desiatok sekúnd. Pri
poranení pľúc by pravdepodobne prežívala dlhší čas, rádovo niekoľko pár minút. Pokiaľ ide o ustálenie
polohy tela M. E. v čase streľby, toto bolo možné ustáliť len v rovine najväčšej pravdepodobnosti.
E. v čase vzniku strelného poranenia hlavy s najväčšou pravdepodobnosťou stála v polohe v stoji,

vzpriamená. V čase vzniku strelného poranenia hrudníka bola táto pravdepodobnosť o niečo nižšia aprichádzali do úvahy dve polohy jej tela, jednak poloha v stoji vzpriamená a jednak v polohe ležiaca
na bruchu. Obe strelné poranenia smerovali zozadu. Vzdialenosť hlavne zbrane od tela obete nebolo
možné ustáliť iba na základe pitevného nálezu v teréne výrazných hnilobných zmien. Časové poradie

vzniku strelných poranení nebolo možné jednoznačne určiť len na základe pitevného nálezu. Znalec
pripustil, že strelné poranenie hrudníka vzniklo počas behu, resp. úteku E. pred útočníkom. Na základe
zváženia fyziologických vlastností postáv oboch obžalovaných, fyziologických vlastností tela obete a
uhlu strelného kanála poranenia hlavy obete pri porovnaní oboch páchateľov, toto strelné poranenie
bolo spôsobené pravdepodobne nižším z páchateľov, tzn. obžalovaným M.. Nebolo možné jednoznačne

určiť po vykonaní pitvy, že pred smrťou E. došlo k nejakému zápasu medzi ňou a páchateľom. Po
vykonaní pitvy mohli konštatovať, že poranenia hlavy, zlomeniny a tržno-zmliaždené rany, ktoré neboli
sprevádzané stopami krvácania, vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou až po smrti E. pádom jej tela
do studne. Vzhľadom na rozvoj posmrtných zmien nebolo možné ustáliť, že ich stav nie je v rozpore s
predpokladaným časom smrti - 23.10.2008. Posmrtné zmeny na oboch telách boli rovnakého charakteru
a ich smrť nastala s najväčšou pravdepodobnosťou v rovnakom čase, resp. v minimálnom časovom

odstupe.

Poranenie hrudníka dovoľovalo E. konať ešte určitý čas, prakticky pri plnom vedomí a ovládaní
motorických pohybov, a preto bolo možné konštatovať, že ak by utrpela ako prvé strelné poranenie
hrudníka, mohla v stojacej polohe vydržať ešte niekoľko sekúnd, až desiatok sekúnd. V prípade, že by
ako prvé utrpela strelné poranenie hlavy, jej vzpriamená poloha bola neudržateľná už bezprostredne po

vzniku strelného poranenia. Pokiaľ išlo o poranenia, ktoré utrpela M. E., jednalo sa v obidvoch prípadoch
o priestrel, nie o zástrel. Polohu M. E. v predklone, či už v miernom alebo vo väčšom predklone, napríklad
za účelom obzerania si motorového vozidla, čo by mohla byť zámienka, pod ktorou ju mal v zmysle
výpovedeobžalovanéhoZ.M.vylákaťdogarážovýchpriestorovobžalovanýM.K.,nebolomožnévylúčiť,
ale vzhľadom na orientáciu strelného kanála priestrelu hlavy bol znalec toho názoru, že táto v okamihu

vzniku strelného poranenia bola skôr vo vzpriamenej stojacej polohe.

Obe strelného poranenia boli takého charakteru, že s najväčšou pravdepodobnosťou mohli byť
spôsobené strelnou zbraňou - pištoľ ráže 7,65 mm.

Pri rekonštrukcii znalci skúšali verziu, ktorá im vzhľadom na pitevný nález a osobné odborné skúsenosti,
ako aj vyšetrené okolnosti prípadu, pripadala najpravdepodobnejšia.

K charakteru, orientácii a priebehu strelného kanála sa mohol vyjadriť len po demonštračnom pokuse
a len na základe jeho vykonania v najpravdepodobnejšej polohe, nakoľko nebolo možné ustáliť polohy
a umiestnenie osôb v miestnosti. Výška páchateľa výrazne ovplyvňuje priebeh strelného kanála vo
vzťahu k výške obete za predpokladu, že obaja stáli vo vzpriamenej polohe. Uhol strelného kanála sa
v dôsledku toho potom mení v horizontálnej rovine. Pokiaľ išlo o spoločné znaky smrteľných poranení

oboch zavraždených, resp. určité zhodné prvky, tak u oboch bolo možné konštatovať, že sa jednalo o
strelné poranenie hlavy smerujúce zozadu, pričom miesta vstrelu na telách obetí boli v rozličnej výške.
Strelné poranenie E. M. malo menší uhol voči horizontálnej rovine. Vzhľadom na telesnú konštrukciu
obžalovaných a na to, že charakter poranenia bol v zhode s výsledkami rekonštrukcie, znalec ustálil,
že toto bolo spôsobené obžalovaným K.. U M. E. bolo miesto vstrelu nižšie a vo vzťahu k horizontálnej

rovine smerovalo vo väčšom uhle, smerom nahor, čo čisto len vo vzťahu k telesnej výške obžalovaných
dávalo väčší predpoklad pre zavinenie obžalovaným nižšieho telesného vzrastu, ak znalci uvažovali o
najpravdepodobnejšej, teda vzpriamenej polohe tela E..

V.. M.. N. C. R.., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, na hlavnom pojednávaní
dňa 11.12.2009 predniesol znalecký posudok v zhode s jeho písomným vypracovaním a dodal, že trvá

na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mali
vplyv na zmenu týchto záverov. Zo záverov predmetného posudku vyplynulo, že u obžalovaného M. K.
s kolegom prof. M.. Z. G., R.., zistil disociálnu poruchu osobnosti (psychopatiu), ktorá u neho vznikla
v detstve. Táto u neho ale neviedla k významnej poruche ovládacích či rozpoznávacích schopností a
nenarušila mu ani schopnosť poznať protiprávny charakter konania, pre ktoré je stíhaný. Obžalovaný

je schopný chápať zmysel trestného konania, nebola u neho zistená žiadna závislosť od alkoholu či
iných látok. Zistená psychopatia disponuje obžalovaného k protispoločenskému konaniu, tento bol však
schopný dostatočne účinnou vôľou kontrolovať svoje konanie.Na doplňujúce otázky sa znalec vyjadril, že prejavy disociálnej poruchy osobnosti sú také znaky, s
ktorými je jedinec stotožnený vnútorne, ktoré nevníma ako určité anomálie, alebo ako chorobné prejavy,
a preto ani nepovažuje za primerané a potrebné vyhľadávať pomoc lekárov alebo psychológov. Ide o

prejavy, ktoré môže skôr identifikovať jeho najbližšie okolie a tam ostáva už len na rozhodnutí najbližších
osôb, či a kedy sa obrátia na odborníkov z oblasti klinickej psychológie, poradenskej psychológie, či na
psychiatrov a požiadajú o pomoc, prípadne o radu. Porucha osobnosti je (jednoduchšie povedané) istým
krajným variantom povahy človeka, nie je to choroba a nie je ani nie sú známe liečebné medicínske
postupy, ktoré by tento nepriaznivý variant osobnosti ovplyvnili.

U obžalovaného J. M. znalci zistili zvýraznené antisociálne prejavy, avšak tieto nespĺňali kritériá
disociálnej poruchy. Obžalovaný netrpel a ani netrpí psychickou poruchou, je schopný ovládať svoje
konanie a aj chápať zmysel trestného konania, znalci u neho nezistili žiadnu závislosť.

Na doplňujúce otázky znalec odpovedal, že nič nenasvedčovalo poruche ovládacích a rozpoznávacích
schopností obžalovaného. Ak tento vypil tri malé pivá pred skutkom, išlo o dávku, ktorá neviedla pri
neporušenej tolerancii k známkam opilosti.

O.. O.. Q. I. R.., znalec z odboru psychológia, na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2009 predniesol
znalecký posudok v zhode s jeho písomným vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku
dňu hlavného pojednávania mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto
záverov. Zo záverov predmetného posudku vyplynulo, že intelektové schopnosti obžalovaného M. K. boli
na úrovni spodného pásma priemeru. Obžalovaný je výrazne afektívne labilný, výbušný, egocentrický

a má sklony k požívačnosti a nezdržanlivosti. Hoci obžalovaný bagatelizuje zištný motív, jeho konanie
po čine mu nasvedčuje. Vo vzťahu k usmrteniu E. by bolo možné v prípade preukázaného zavinenia
prijať záver, že išlo o kryciu vraždu. Zmeny vo výpovediach považovali znalci za súčasť jeho vedomej
obrany.Uvedenámotiváciajehokonaniaaleajsprávaniepočinebolokonformnésoštruktúrouosobnosti
obžalovaného. Pri celkovej prognóze jeho resocializácie prevažujú negatívne faktory ako napojenie na

prostredie delikventnej subkultúry, porucha osobnosti, disocialita a recidivizmus, gradácia spoločenskej
nebezpečnosti trestných činov, absencia afektívne sýtenej ľútosti, čo všetko v súhrne považovali znalci
za dôvod pre vyslovenie, že prognóza resocializácie obžalovaného M. K. je zlá.

Na doplňujúce otázky sa znalec vyjadril, že z hľadiska intelektových schopností obžalovaného bol tento
schopný pripraviť, naplánovať a vykonať skutok a vykonať aj opatrenia na zahladenie závažnej trestnej

činnosti vraždy a aj jeho správanie po čine súvisí s popísanou štruktúrou jeho osobnosti, napríklad
s nízkou empatiou (schopnosťou vcítenia sa do pocitov druhých), a tým pádom nevzbudzoval ani u
svedkov nejakú mimoriadnu pozornosť. V posudku upozornili na viacero čiastkových motívov, ktoré
sa mohli podieľať na spáchaní trestného činu, za dominantný považovali zištný motív, ale nemohli
vylúčiť ani ďalšie motívy, napríklad že sa bál poškodeného alebo že jeho odstránením sa mohlo

zmeniť postavenie obžalovaného v kriminálnej skupine, v ktorej sa pohyboval. Konštatovali, že každá
vražda spáchaná strelnou zbraňou je extrémne brutálny čin a v hierarchii agresívnych trestných činov
stojí na vrchole. Pri psychologickom vyšetrení v časti, ktorá sa týkala priamo spáchania trestného
činu, neuviedol obžalovaný významnejšie poruchy pamäti v zmysle amnézie a ani znalci nezistili
psychické alebo psychiatrické predpoklady pre poruchu pamäti, akými mohol byť nejaký silný afekt

aleboovplyvneniepsychotropnoulátkou,čiženepokladalikontinuitujehoprežívaniazaniečímnarušenú.
Keďže pri posudzovaní prognózy resocializácie znalci vždy zvažujú množstvo faktorov jednak z oblasti
sociálnej, jednak z oblasti osobnostnej a kriminogénnej, celkovú prognózu potom stanovujú na základe
toho, či prevažujú skôr pozitívne alebo negatívne faktory a či sú tieto skôr trvalého alebo prechodného
charakteru. U M. K. bola prevaha negatívnych faktorov dosť jasná, a navyše jeho správanie sa po

trestnom čine nesvedčilo pre prežívanie viny alebo afektívne sýtenej ľútosti.

Zmena výpovedí obžalovaného sa vyvíjala podľa toho ako vyhodnocoval situáciu, v ktorej sa ocitol,
a preto znalec uviedol, že priznanie obžalovaného bolo výsledkom vyhodnotenia a jeho následná
spolupráca s políciou bola skôr výsledkom racionálneho vyhodnotenia situácie a nie vplyvu nejakých
silných emócií viny a ľútosti. V danom prípade nebolo možné hodnotiť špecifickú vierohodnosť

obžalovaného, a to práve s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný má právo uvádzať na svoju
obhajobu čokoľvek a teda má právo aj klamať a preto špecifická vierohodnosť je parameter, ktorý sa
môže jednoznačne vyšetriť a ustáliť len u svedka, resp. poškodenej osoby.Vo vzťahu k obžalovanému J. M. znalec zistil, že intelktové schopnosti obžalovaného boli na úrovni
hornej hranice priemeru až nadpriemeru, pričom má aj nadpriemerné pamäťové schopnosti. Má plne
zachovaný kontakt s objektívnou realitou, bezporuchové myslene a vzhľadom na aktuálne prebiehajúce

vyšetrovanie trpel vzťahovačnosťou. Je emotívne plochší, impulzívny, egocentrický. V sociálnom
kontakte je submisívny a má tendenciu sa podriaďovať. Agresivita nepatrí k zvýrazneným črtám jeho
osobnosti. Znalec u neho zistil dlhodobý antisociálny vývin, identifikáciu so životným štýlom delikventnej
subkultúry a poruchu vyšších etických a sociálnych citov. Motívom jeho konania mohol byť strach
zo spoluobžalovaného ale aj neschopnosť postaviť sa na odpor. Motív pomsty za ponižovanie zo

strany poškodenej M. E. označil znalec za málo pravdepodobný. Uvedená motivačná alternatíva by
zapadala do štruktúry jeho osobnosti. V prognóze resocializácie k prognostickým prvkom patrili dobré
intelektové schopnosti a neprítomnosť závažnejšej psychopatológie, ale v sociálnej oblasti prevažovali
skôr negatívne faktory. Znalec označil resocializáciu obžalovaného za možnú, avšak výrazne limitovanú
negatívnymi faktormi (malá účinnosť predchádzajúceho trestu, návrat k trestnej činnosti, chýbanie ľútosti
a kritického odstupu od antisociálneho štýlu života).

Nadoplňujúceotázkyznalecodpovedal,ženízkamieraagresivityuobžalovanéhosvedčíprotiúvahe,že
by sa podriadil obžalovanému K. do tej miery, aby sa sám dopustil krycej vraždy za účelom dosiahnutia
neodhalenia tejto trestnej činnosti, a to z pokynu spoluobžalovaného K.. Je to krajne nepravdepodobné.
Znalec zdôraznil, že u obžalovaného nekonštatovali chladnokrvnosť, ale skôr chudobnejšie prežívanie
emotivity, čo však nesúvisí ani s jeho obranou pri obhajobe ani so správaním v čase činu. Z hľadiska

pravdepodobnosti pri hodnotení motivačných alternatív sa zdá pravdepodobnejšia verzia, že obžalovaný
M. sa podieľal len na maskovaní činov, čo zapadá do štruktúry jeho osobnosti a asociálne normy,
s ktorými je identifikovaný, ho neviedli k tomu, aby ten čin oznámil. Navyše, znalec zdôrazmil, že
motívom krycej vraždy je zaistiť vlastnú beztrestnosť, nie beztrestnosť niekoho iného. Aj z toho dôvodu
je psychologicky pravdepodobnejšie, že obžalovaný M. sa podieľal len na tej maskovacej časti trestnej

činnosti. Za tie roky, čo sa obžalovaný pohyboval v delikventných skupinách, by mu „vzdorovanie, resp.
postavenie sa na odpor“, teda zabránenie spáchaniu ďalšej vraždy a následné okamžité oznámenie
orgánom polície, bolo už pre dlhodobé pohybovanie sa medzi takými antisociálnymi osobami, celkom
cudzie.

V súlade s ustanovením § 268 odsek 2 Trestného poriadku vykonal súd dokazovanie aj prečítaním

záverov znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu Prezídia PZ v Bratislave, a to
č. PPZ-463/KEU-BA-EXP-2009, PPZ-462/KEU-BA-EXP-2009, č. PPZ-461/KEU-BA-EXP-2009, č. KEÚ
PZ Bratislava č. PPZ-1750/KEU-BA-EXP-2009, č. PPZ-1750/KEU-BA-EXP-2009, č. PPZ-1750-2/KEU-
BA-EXP-2009, č. PPZ-1750-3/KEU-BA-EXP-2009, č. PPZ-1750-8/KEU-BA-EXP-2009, č. PPZ-1750-4/
KEU-BA-EXP-2009, č. PPZ-1750-4/KEU-BA-EXP-2009 a Výskumného ústavu súdnej optiky č.

082/05/10/2009, č. 0408/03/10/2009 a č.085/06/10/2009.

Z vymienených znaleckých posudkov KEÚ P PZ súd zistil, že tieto boli zamerané na daktyloskopiu,
balistiku, strelivo a skúmanie biologických stôp, pričom z nich súd zistil, že (PPZ-463/KEU-BA-
EXP-2009) na dvoch kusoch zaistených nábojníc kalibru 7,65 Browning sa nenašli daktyloskopické
stopy, zaistená strelná zbraň značky ČZ vz. 70, kaliber 7,65 Browning bez výrobných čísel bola

streľbyschopná, vyrobená v roku 1980 a doposiaľ ňou nebol spáchaný trestný čin. Držba zbrane
aj streliva podlieha povoľovaciemu konaniu v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z.. Všetky zaistené
náboje a nábojky (posudok PPZ-462/KEU-BA-EXP-2009) boli streľbyschopné a rovnako tak podliehali
povoľovaciemu konaniu v zmysle už uvedeného zákona. Na veciach zaistených v rámci domovej
prehliadkyuobžalovanéhoJ.M.nebolizistenépovýstrelovésplodiny(č.PPZ-1750/KEU-BA-EXP-2009).

Jeden kus celoplášťovej strely s oloveným jadrom o hmotnosti 4,35 g a dĺžky 14,6 mm, sploštenej na
rozmer 11,2 x 6 mm bol vystrelený zo zbrane zaistenej u obžalovaného M. K. v rámci domovej prehliadky
(PPZ-1750-2/KEU-BA-EXP-2009). Znaleckým skúmaním biologického materiálu boli ďalej pomocou
analýzy DNA identifikovaní poškodení N. M. a M. E. (PPZ-1750-3/KEU-BA-EXP-2009 a PPZ-1750-8/
KEU-BA-EXP-2009). Na oblečení, ktoré bolo zaistené u obžalovaného M. K. a svedka Q. K. nebola

zistená prítomnosť krvi ani iného využiteľného materiálu (PPZ-1750-4/KEU-BA-EXP-2009). Na veciach
zaistených v rámci domovej prehliadky u obžalovaného M. K. neboli zistené povýstrelové splodiny (č.
PPZ-1750-4/KEU-BA-EXP-2009).

Z vymienených znaleckých posudkov VÚSO súd zistil, že predmetom skúmania boli zaistené mobilné
telefóny Nokia E66-1, Nokia RM-265, Samsung SGH-G800, Sony Eriksson BST-33, Motorola V220striebornej farby a Motorola V3 čiernej farby ako aj k nim patriace SIM karty, pričom v posudku
ústav ustálil zoznam kontaktov ako aj operácií uskutočnených v rozhodnom období prostredníctvom
predmetných telefónov.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa
v trestnom spise, a to zápisnice o vydaní veci a o obhliadke bytu, výpisy z hovorov z telefónnych čísiel
a lokalizácie hovorov a SMS-správ, analýzu hovorov, výpisy z účtu Slovenskej sporiteľne, zápisnicu o
domovej prehliadke a zoznam zaistených vecí, zápisnicu o prehliadke iných priestorov, zmluvu o nájme
bytu, zápisnicu o domovej prehliadke a o prehliadke iných priestorov a pozemkov, výpisy z bankových

účtov ČSOB, a.s. a bankové informácie z VÚB, a.s., informácie zo Slovenskej sporiteľne, a.s., úmrtné
listy, zápisnicu o rekonštrukcii a vyšetrovacom pokuse, zápisnice o prehliadke tela a správy o povesti
obžalovaných.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že skutky uvedené v bodoch 2/, 3/ a 4/ obžaloby sa
stali tak, ako boli uvedené v jednotlivých skutkových vetách a že obžalovaný M. K. tak svojim konaním
naplnil všetky zákonné znaky:

- zločinu neoprávneného vyrobenia a používania elektronického prostriedku, elektronických peňazí
alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona (v bode 3/

rozsudku),

- zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona (v bode 4/ rozsudku) a

- zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného
zákona (v bode 5/ rozsudku).

K tomuto záveru dospel súd jednak po tom, ako sa obžalovaný M. K. ku spáchaniu vyššie citovaných
trestných činov sám priznal a jednak po tom, ako súd hodnotením ďalších dôkazov zistil, že tieto svojim
obsahom korešpondujú priznaniu obžalovaného.

Všetky skutočnosti, ktoré nasvedčovali zavinenému konaniu obžalovaného opísaného v bode 3/
rozsudku, jednoznačne vyplynuli z jeho výpovede, keď uviedol, že platobných kariet patriacich M. E. a

N. M. sa zmocnil v čase, C. boli títo už po smrti a následne v posledných dňoch roku 2008 a v prvých
dňoch roku 2009 uskutočnil prostredníctvom týchto kariet viacero hotovostných výberov z jednotlivých
bankomatov ČSOB, a.s. (kde mala vedený bankový účet M. E.) a bankomatov Slovenskej Sporiteľne,
a.s. (kde mal vedený bankový účet N. M.) ako aj platieb a telebankingových operácií.

Napriek tomu, že obžalovaný s odstupom času nedokázal uviesť presný počet týchto výberov a platieb

a ani celkovú sumu vybratých či použitých peňazí, súd mal tieto skutočnosti za bezpečne preukázané
listinnými dôkazmi, a to konkrétne výpismi z účtov vedených v konkretizovaných peňažných ústavoch,
informácií poskytnutých Slovenskou Sporiteľňou, a.s. ako aj bankovými informáciami z VÚB, a.s. a
vyhotovenej fotodokumentácie z priemyselných videokamier v kritických okamihoch, keď prichádzalo zo
strany obžalovaného M. K. k jednotlivým výberom.

Takto súd zistil, že obžalovaný z osobného bankového účtu M. E., vedeného v ČSOB, a. s., číslo
XXXXXXXXXX/XXXX v dňoch od 24.12.2008 do 14.01.2009, z bankomatov ČSOB, a. s. v Šali, v Nových
Zámkoch a v Nitre uskutočnil 41 výberov hotovosti, celkovo vo výške 22.226, 412 eura, z osobného
účtu N. M. číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v Slovenskej Sporiteľni, a.s., v období od 24.10.2008
do 12.11.2008 uskutočnil prostredníctvom platobnej karty 37 platieb v celkovej sume 86.253,53- Sk

(2.863,10 eura), výber platobnou kartou vo výške 2.000,- Sk (66,39 eura) a jeden jednorazový príkazcez Telebanking vo výške 5.000,- Sk (165,97 eura) a z osobného účtu N. M. číslo XXXXXXXXX/XXXX,
vedeného v Slovenskej Sporiteľni, a.s., v období od 25.10.2008 do 09.11.2008 uskutočnil 13 platieb
prostredníctvom platobnej karty v celkovej sume 21.226-Sk (704,57 eura), výber platobnou kartou vo

výške 12.300,- Sk (408,29 eura) a dva jednorazové výbery cez Telebanking v celkovej výške 102.000,-
Sk (3.385,78 eura), čím spôsobil N. M. škodu vo výške 7.594,10 eura.

Rovnako tak súd nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti priznania obžalovaného M. K. o spáchaní
skutkov uvedených v bodoch 4/ a 5/ rozsudku, pretože aj v tomto prípade jeho priznaniu nasvedčoval
celý rad ďalších dôkazov (zápisnica o domovej prehliadke, zápisnica o vydaní vecí), vykonaných v

prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný vo výpovedi pred súdom znova uviedol
a potvrdil, že nie je držiteľom žiadneho zbrojného preukazu ani iného povolenia, v dôsledku ktorého by
mohol mať v držbe strelnú zbraň a k nej patriace strelivo ako aj ďalšie strelivo. Strelná zbraň značky
ČZ, vz. 70 a kalibru 7,65 mm bola u obžalovaného zaistená v rámci domovej prehliadky (o čom svedčí
zápisnica), vykonanej v byte č. X v G. J. na E. ulici a znaleckým skúmaním bolo jednoznačne dokázané,
že táto zbraň je streľbyschopná, jej držba podlieha povoľovaciemu konaniu ako aj to, že navyše práve

touto zbraňou boli usmrtení aj N. M. aj M. E..

V rámci už uvedenej domovej prehliadky bolo dňa 16.01.2009 u obžalovaného zaistené aj väčšie
množstvo streliva (presne vymenovaného v skutkovej vete rozsudku podľa znaleckého posudku), ktoré
v zmysle znaleckého skúmania bolo vyhodnotené ako funkčné a opätovne aj ako strelivo podliehajúce
povoľovaciemu konaniu.

Hoci sa po vykonaní dokazovania súdu nepodarilo objasniť odkiaľ, od koho a akým spôsobom si
obžalovaný zabezpečil do držby zbraň a strelivo (pretože jeho výpoveď sa v tejto časti nepotvrdila a
ani nepreukázala ako nepochybná), už samotným držaním zbrane a streliva bez náležitého povolenia
naplnil znaky vyššie označených trestných činov a naznačené neobjasnené skutočnosti tak žiadnym
spôsobom nebránili súdu ustáliť, že obžalovaný sa nedovolene ozbrojil.

Na zmenu právneho posúdenia konania obžalovaného nemalo žiadny vplyv ani jeho tvrdenie, že
vo vzťahu k jednotlivým druhom nábojov a nábojníc z množstva zaisteného streliva nevedel, že ich
držba bez príslušného povolenia je trestná, nakoľko neznalosť zákona v takýchto prípadoch nemôže
obžalovanému privodiť exkulpáciu.

Súd po vykonanom dokazovaní nemal za preukázané, že skutok zažalovaný v bode 1/ obžaloby sa stal

tak, ako to bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby, a preto podľa názoru súdu tento ani nevykazoval
znaky trestného činu úkladnej vraždy spáchanej spolupáchateľstvom a z osobitného motívu, ktorý mali
podľa obžaloby svojim konaním naplniť po stránke subjektívnej ako i objektívnej v jeho druhej časti obaja
obžalovaní.

V tejto súvislosti súd zameral svoju pozornosť na hodnotenie dôkazov, vzťahujúcich sa výlučne a

bezprostredne na obžalobné tvrdenia, ktoré boli uvedené v bode 1/ obžaloby ako v jeho prvej, tak aj v
jeho druhej časti a dospel k záveru, že skutkové okolnosti bolo vzhľadom na vykonaným dokazovaním
zistené skutočnosti potrebné nielen doplniť, ale aj upraviť a následne aj adekvátne zmeniť právnu
kvalifikáciu.

To znamená, že súd vychádzajúc z dokazovaním zistených a preukázaných skutočností z prvej časti

tohto skutku (konanie obžalovaného M. K. vo vzťahu k N. M.) urobil samostatný skutok, označený ako
bod 1/ rozsudku a v ňom precizoval vopred danú premyslenosť konania obžalovaného M. K. tak, že
do skutku vložil skutočnosti svedčiace o tom, že stretnutie tohto obžalovaného a N. M. bolo vopred
dohodnuté, pričom súd zdôraznil a špecifikoval v skutkovej vete konanie obžalovaného aj v tom, že
tento si vopred zabezpečil nielen vražednú zbraň, ale cez konkrétnu osobu - svedka Q. K. si vopred

zabezpečil aj samotné miesto činu.

Prvá časť skutku, zažalovaná v bode 1/ obžaloby (skutok v bode 1/ rozsudku) a v nej obsiahnuté
obvinenie obžalovaného M. K. zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy bola podľanázoru súdu bezpečne preukázaná, avšak vzhľadom na ostatné okolnosti a výsledky dokazovania,
nebolo toto jeho konanie správne právne kvalifikované.

Súd pri ustálení viny obžalovaného vzal do úvahy predovšetkým to, že tento sa ku spáchaniu vyššie

uvedenej časti tohto skutku sám priznal a že tak urobil opakovane. Už v prípravnom konaní sa
obžalovaný pred vyšetrovateľom vyjadril, že poškodeného N. M. zavraždil a opísal okolnosti, za akých
tak urobil. I keď obžalovaný svoje jednotlivé výpovede viackrát modifikoval (od prípravného konania až
po hlavné pojednávanie), a to najmä ohľadne dôvodov svojho konania ako aj vysvetľovaním vzťahových
súvislostí medzi ním a N. M. ako aj spoluobžalovaným J. M. a tiež popisovaním udalostí z obdobia, ktoré

skutku predchádzalo, na hlavnom pojednávaní jednoznačne zotrval na vyhlásení, že N. M. zavraždil
vopred zadováženou strelnou zbraňou a na vopred vyhliadnutom a pripravenom mieste po tom, ako M.
na toto miesto sám vylákal. Obžalovaný popísal, že s M. mal dlhšie pretrvávajúce názorové nezhody,
prameniace z ich spoločných obchodných aktivít ako aj vzájomnej spolupráce a keďže nevidel iný
spôsob ako sa z tejto situácie vymaniť, rozhodol sa vyvolať s ním stretnutie, kde mu chcel oznámiť,
že chce spoluprácu s ním skončiť. Pred stretnutím s M. sa však ozbrojil a aj miesto stretnutia vybral

tak, aby v rodinnom dome na konci obce Kolta boli sami a nikým nerušení. Hoci obžalovaný tvrdil, že
samotnému strelnému útoku na M. predchádzala hádka a že konal náhle, len v bezprostrednej reakcii
na odmietavý postoj M. k ukončeniu ich spolupráce, o vopred premyslenom, pripravenom a zavinenom
konaní obžalovaného svedčali práve všetky preukázané a aj ním samým potvrdené skutočnosti o
zámernej, plánovanej a uváženej príprave na tento skutok.

Skutočnosti týkajúce sa tejto časti skutku mal súd za preukázané aj výpoveďou svedka Q. K., ktorý
bez významných zmien vo výpovediach potvrdil, že obžalovaný ho najmenej tri týždne pred skutkom
požiadal o službu spočívajúcu v uvoľnení jeho rodinného domu v obci C. č. XXX, a to s odôvodnením, že
chce mať súkromie s nejakým dievčaťom. Svedok potvrdil, že obžalovanému skutočne odovzdal kľúče
od domu a dom mu na kritický čas uvoľnil, pričom obžalovaný mu kľúče od domu vrátil na druhý deň po

skutku bez toho, že by sa spolu o tom ešte rozprávali. Tento svedok navyše potvrdil, že obžalovaný M.
K. jeho dom veľmi dobre poznal, keďže pred skutkom tam pravidelne chodieval.

Súd ďalej v tejto súvislosti hodnotil aj výpovede spoluobžalovaného J. M. a svedkyne A. Y., ktorí obaja
zhodne potvrdili, že obžalovaný M. K. odišiel v kritickom čase z pohostinstva U sedliaka v spoločnosti
poškodeného N. M. a asi po dvoch hodinách sa do pohostinstva vrátil už iba sám.

Hoci priznanie obžalovaného bolo uskutočnené pred súdom slobodne a vážne a bolo zrozumiteľné,
súd bral do úvahy celkovú výpoveď obžalovaného a ustálil, že tento sa k priznaniu prepracovával len
postupne, a to pod ťarchou vo veci zadovažovaných dôkazov. Podľa názoru súdu jednotlivé vývojové
štádia dokazovania celého prípadu mali podstatný vplyv na postoj obžalovaného k jeho trestnej činnosti,
a preto bolo potrebné vyhodnocovať priznanie obžalovaného aj s ohľadom na ďalšie dôkazy. Bolo

zrejmé, že obžalovaný najskôr celkom poprel, že by niečo vedel o zmiznutí M. a E. v čase, keď už boli
títo nezvestní, následne vo svojej ďalšej výpovedi uviedol, že oboch zavraždil spoluobžalovaný J. M. a
až v dôsledku zabezpečenia dôkazov vo vzťahu ku skutkom v bodoch 2/, 3/ a 4/ obžaloby sa priznal k
spáchaniu vraždy N. M. a zavraždenie M. E. od tohto momentu popieral a ako páchateľa už nemenne
označoval spoluobžalovaného J. M..

Vo veci zostalo aj po vykonaní dokazovania pred súdom neobjasnené, odkiaľ, kedy presne a akým
spôsobom si obžalovaný M. K. zadovážil vražednú zbraň, nakoľko svedok Q. K. ako aj svedok U.
L. zhodne popreli, že by obžalovanému zohnali alebo predali strelnú zbraň. Túto okolnosť sa súdu
nepodarilo objasniť ani po vykonaní konfrontácie medzi svedkom K. a obžalovaným K..

Z výpovedí svedkov V. E., K. E. - C. (rodičov M. E.) ako aj svedkov T. M., P. R., T.. O. O., M. Z., V. R. a M.

O. bolo možné vyvodiť záver, že obžalovaný M. K. a N. M. sa poznali, pričom svedkovia M. O., T.. O. O.
a M. Z. ako aj spoluobžalovaný J. M. potvrdili, že títo dvaja mali určité, bližšie nešpecifikované obchodné
aktivity a že trávili spolu veľa času. Ich vzťah bolo možné vnímať v rovine podriadenosti obžalovaného
M. K. N. M., kedy mu obžalovaný najmä robil šoféra a na jeho pokyny a príkazy zariaďoval, či vybavoval
aktivity, ktorých špecifikácia nebola predmetom dokazovania v tomto konaní, a preto sa ňou súd bližšie

nezaoberal.Z výpovedí vyššie uvedených svedkov, najmä príbuzných zavraždených osôb, bolo zrejmé, že zmiznutie
oboch bolo neobvyklé, neočakávané a po uplynutí určitého času najmä sprevádzané prepojením na
osobu obžalovaného M. K., čo sa následne potvrdilo v súvislosti so zistením informácií po tom, ako

matkaM.E.-svedkyňaK.C.otvorilapoštovúzásielkuzbanky,určenújejdcéreacezbankouposkytnuté
údaje, týkajúce sa pohybov na účte M. E. v čase po jej zmiznutí, sa zistilo, že v kritických dňoch tieto
pohyby uskutočnil práve obžalovaný M. K..

Navyše, pravdivosti priznania obžalovaného k spáchaniu tejto časti skutku korešpondovali aj všetky
ostatné dôkazy, teda nielen svedecké výpovede, dokresľujúce vzťah páchateľa k obeti, ale aj výsledky

znaleckého dokazovania a listinné dôkazy, a teda súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že skutok
spáchal práve obžalovaný M. K., a to v dôsledku vnútornej potreby riešenia vzťahu s N. M., vyvolanej
vlastnou nespokojnosťou. Usmrtenie M. si vopred premyslel a naplánoval a uskutočnil ho spôsobom,
ktorý svedčal o jeho chladnokrvnosti a brutalite, keď jediným výstrelom z bezprostrednej blízkosti,
namiereným zozadu presne na jeho hlavu, kde sídli životu dôležitý orgán - mozog, ho usmrtil, pričom
ten v dôsledku takéhoto násilného konania nemal podľa znaleckého dokazovania žiadnu šancu útok

obžalovaného prežiť a na následky strelného zranenia ihneď zomrel.

Obžalovaný M. K. tak ako trestne zodpovedný subjekt, netrpiaci žiadnou duševnou chorobou, majúcou
vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase skutku, úmyselne usmrtil N. M. a urobil
tak s vopred uváženou pohnútkou a s cieľom získať finančné prostriedky, o ktorých vedel, že nimi M.
disponuje, čím naplnil všetky znaky obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1,

odsek 2 písmeno f) Trestného zákona.

S poukazom na rozsiahlosť vykonaného dokazovania súd ustálil, že ku samotnému skutku v bode
1/ obžaloby v jeho druhej časti boli produkované len dva priame dôkazy, a to výpovede oboch
obžalovaných a následne celý rad nepriamych dôkazov. Žiaden z vypočutých svedkov alebo svedkov,
ktorých výpovede boli na hlavnom pojednávaní prečítané, sa ku skutku nevedel a ani nemohol vedieť

vyjadriť, nakoľko tento skutok bol vykonaný a dokonaný bez svedkov a jeho priamymi účastníkmi tak
boli len obžalovaní M. K. a J. M. a obeť M. E..

Kolektív vo veci vypočutých svedkov tak bolo možné rozdeliť na dve skupiny, a to na svedkov, ktorí
poskytli svedecké výpovede na čas vzťahujúci sa pred spáchaním skutku a následne na svedkov, ktorí
poskytli svedectvo na čas vzťahujúci sa po spáchaní skutku.

Súd mal za to, že žiadna zo svedeckých výpovedí nebola spôsobilá objasniť priame dianie na
mieste činu, avšak z obsahu niektorých svedeckých výpovedí bolo možné ustáliť záver o vzťahu
spoluobžalovaných K. a M. a N. M. a M. E. a takto aj vyhodnotiť pravdivosť a hodnovernosť výpovedných
verzií každého z obžalovaných.

Obžalovaný M. K. ako aj obžalovaný J. M. kategoricky popierali spáchanie skutku v bode 1/ obžaloby

v jeho druhej časti, teda vinu na úmyselnom usmrtení M. E. a obaja navzájom za páchateľa označovali
toho druhého.

V tejto súvislosti sa súd starostlivo zaoberal obžalobným tvrdením, ktoré bolo od počiatku definované
okolnosťami, za ktorých obaja obžalovaní M. E. „presne nezisteným spôsobom dvakrát strelili tou
istou pištoľou do oblasti hlavy a hrudníka, čím jej spôsobili zranenia ......“. Už po podaní obžaloby tak

bolo súdu zrejmé, že takto formulovaná skutková veta neobstojí a že konanie páchateľa - páchateľov
bude potrebné po vykonanom dokazovaní jednoznačne označiť, popísať konanie, a teda odstrániť
nezrovnalosti a zároveň čo najviac upresniť „presne nezistený spôsob“, nakoľko v zmysle obžaloby
nebolo možné rozlíšiť, či páchatelia strieľali z tej istej zbrane obaja dvakrát spolu držiac zbraň alebo či
na telo M. E. vystrelil každý z nich len raz a samostatne.

Keďže obžalovaný M. K. po priznaní sa k zavraždeniu N. M. opakovane popieral, že by úmyselne usmrtil
M. E. a na svoju obranu uvádzal, že skutok v tejto časti spáchal spoluobžalovaný J. M. po tom, ako muukázal už mŕtve telo N. M., musel súd vyhodnocovať výpoveď obžalovaného M. K. ako celok, a teda
brať do úvahy všetky ním uvádzané skutočnosti, o ktorých v tejto trestnej veci vypovedal.

Obžalovaný M. K. uviedol, že po zavraždení N. M. nejaký čas zotrval na mieste činu, v rodinnom dome

č. XXX a do pohostinstva sa vrátil s úmyslom priateľke zavraždeného M. E. všetko povedať a aj vysvetliť
a že si aj uvedomoval následky takéhoto sebaprezradenia, ale spoliehal sa, že M. E. to pochopí aj s
ohľadom na to, ako škaredo sa ku nej N. M. správal a že pochopí aj to, že mal na jeho zavraždenie
dobré dôvody.

Obžalovaný J. M. rovnako tak absolútne popieral spáchanie tejto časti skutku, a to nemenne už od
vznesenia obvinenia a z jeho spáchania obviňoval spoluobžalovaného M. K..

Z takto poskytnutých výpovedných verzií, týkajúcich sa nielen bezprostredného popísania skutku, ale
aj okolností, ktoré mu mali predchádzať a aj s ohľadom na výsledky znaleckého dokazovania znalcov
- súdnych lekárov ako aj psychiatrov a psychológa, ustálil súd záver, že výpoveď obžalovaného M. K.
sa nezakladá na pravde a že obžalovaný v snahe vyviniť sa zo spáchania druhej vraždy a zmierniť tak
následky svojho konania, účelovo klamal už orgánom činným v trestnom konaní a následne aj súdu a

nepravdivo popisoval skutočnosti ohľadne zavraždenia M. E..

Napriek skutočnosti, že počas celého súdneho procesu bolo dokazovanie sprevádzané najmä zo
strany obžalovaného M. K. predkladaním a podsúvaním informácií svedčiacich o závadovosti viacerých
zúčastnených osôb, teda nielen samotných obžalovaných, ale aj oboch zavraždených a svedkov (M. O.,
Q. K., U. L.) a že súd bral do úvahy, že N. M. vykonával pred smrťou činnosť rôzneho druhu, o legálnosti

ktorej bolo možné pochybovať, súd sa nezaoberal objasňovaním jej legálnosti. V tejto súvislosti len
ustálil, že možné odhalenie alebo právny postih jednej z takýchto činností bol aj dôvodom pre pobyt
obžalovaného J. M. v obci C., čo vyplynulo z výpovedí oboch obžalovaných ako aj svedkyne P. R..

Niktozosvedkovnevedelpresneuviesť,akébolimajetkovépomeryN.M.,aleviacerísazhodnevyjadrili,
že s peniazmi nemal problém. Avšak aktivity, o ktorých rozprával obžalovaný M. K. s prepojením na

pána Z. nikto zo svedkov nepotvrdil.

Žiaden zo svedkov nepotvrdil ani tú časť výpovede obžalovaného K., podľa ktorej sa mal N. M. k M. E.
správať často vulgárne a násilne, práve naopak, príbuzní M. E. ako aj jej priateľka svedkyňa M. T., či
svedok M. O. a M. L. toto vyvrátili tvrdeniami, že M. s E. sa mali veľmi radi a boli spolu šťastní.

Nikto zo svedkov ďalej nepotvrdil, že by N. M. mal úmysel zabiť obžalovaného J. M. alebo tomuto inak

fyzicky ublížiť, a to ani pokiaľ išlo o udalosti, ktoré sa mali odohrať na spoločnej dovolenke v Taliansku,
odkiaľsamalobžalovanýJ.M.poútokuM.vrátiťzranený.HocizraneniaobžalovanéhoJ.M.,popisované
obžalovanýmM.K.,počasjehopobytuvobciKoltamalavidieťsvedkyňaP.R.,tátosvedkyňanepotvrdila,
že by mu ich mal spôsobiť N. M. alebo niekto iný na pokyn N. M. a o príčine ich vzniku sama nič nevedela,
len tvrdila, že J. asi spadol z motorky. Ani výpoveď svedkyne V. R. neozrejmila túto skutočnosť, pretože

ani ona nemohla potvrdiť výpoveď obžalovaného M. K., keďže o vzniku zranení J. M. sa dozvedela len
priamo od obžalovaného K..

Súd bral tiež do úvahy, že žiaden zo svedkov nepotvrdil averziu alebo nepriateľstvo N. M. voči
obžalovanému J. M., o ktorom vypovedal obžalovaný M. K., ale práve naopak, svedkovia M. O. a M.
L. uviedli, že títo mali spolu dobrý vzťah. Naproti tomu, svedok M. Z. uviedol, že M. vnímal ako šéfa a

obžalovaného M. K. ako jeho pravú ruku, teda bol to vzťah viac pracovný ako kamarátsky.

Nikto zo svedkov neuviedol a ani nepotvrdil, že by M. E. pred smrťou užívala drogy tak, ako to vypovedal
obžalovaný M. K..

Okolnosti,zaakýchprišielobžalovanýJ.M.doobceC.azakýchdôvodov,žiadenzosvedkovneuvádzal,
avšak v tejto súvislosti mal súd za to, že toto v podstate vysvetlil sám obžalovaný, keď uviedol, že sa na

istýčasnaraduN.M.potrebovalukryťpredkriminalistamizBratislavyaprijalpomocspoluobžalovaného
M. K., ktorý mu toto ukrývanie v obci Kolta umožnil z dôvodu, že v Bratislave robil „bieleho koňa“.Nielen že vyššie uvedené časti výpovede obžalovaného M. K. neboli potvrdené žiadnou inou svedeckou
výpoveďou či inými dôkazmi, ale aj časť, v ktorej popisoval okolnosti týkajúce sa strelnej zbrane a
možnosti jej získania spoluobžalovaným J. M. boli rozporuplné. Súd v tejto časti považoval výpoveď

obžalovaného M. K.ho za vysoko nepravdepodobnú, pretože mal za to, že ak obžalovaný Borbély sám
nevedel uviesť, kde zanechal strelnú zbraň po zavraždení N. M. a uvádzal, že spoluobžalovaný M. po
príchode do domu len sedel v obývačke, respektíve bol sa pozrieť v prístavbe domu na mŕtvolu M. a
potom len náhle odišiel v spoločnosti E. do spodnej časti domu, tak sa podľa názoru súdu len úmyselne
a účelovo vyhýbal popísaniu podrobností svedčiacich o tom, ako sa mal spoluobžalovaný J. M. zmocniť

zbrane a bez akejkoľvek dohody s ním, či bez akejkoľvek prípravy na skutok, vylákať M. E. práve do
spodnej časti domu a tam ju touto zbraňou zastreliť, berúc do úvahy tú podstatnú skutočnosť, že podľa
zhodnej výpovede oboch obžalovaných sa títo spolu vôbec nerozprávali od času, kedy obžalovaný M.
videl mŕtvolu M. a kedy navyše obaja obžalovaní zhodne vypovedali aj k tej okolnosti, že o vražde M.
spolu nehovorili ani predtým, ako sa táto stala. Naviac, E. voľne položenú zbraň sama nevidela (bola by
sa na ňu inak pýtala) a aj do kuchyne išiel minerálku naliať sám obžalovaný M. K..

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené rozpory a žiadnym zo svedkov nepotvrdené skutočnosti, vyhodnotil
súd výpoveď obžalovaného M. K. ako celok za nepravdivú a jeho obranu za účelovú a vymyslenú,
poskytnutú v snahe privodiť si čo najpriaznivejšie rozhodnutie súdu zo všetkých rozhodnutí v danej
situácie vôbec možných.

Pokiaľ súd hodnotil závery znaleckého dokazovania vo vzťahu k mechanizmu vzniku zranení a

vyjadrenia znalcov k najpravdepodobnejšiemu vzájomnému postaveniu páchateľa a obete, ktoré v
prípade úmyselného usmrtenia M. E. svedčalo v prospech výpovede obžalovaného M. K., zaujal súd v
tejto otázke iný konečný záver než znalci, a to s ohľadom na ďalšie podstatné súvislosti a predovšetkým
sohľadomnafakt,žeznalcisavyjadrovalilenvrovinenajväčšejpravdepodobnostiazároveňnedokázali
bezpečne určiť vzájomnú polohu strelca a obete počas jednotlivých výstrelov. Znalci sa vzhľadom na

dve strelné zranenia a strelné kanály v tele M. E. vyslovili, že tieto svedčia skôr o páchateľovi nižšieho
vzrastu, teda v danom prípade o J. M., ale zároveň - a to bolo pre súd podstatné - iného strelca nevylúčili.

Okrem toho, psychiatri a psychológ v znaleckých posudkoch uviedli, že osobnostný profil obžalovaného
J. M. nenasvedčuje spáchaniu skutku kladeného mu za vinu a zdôraznili, že na spáchanie takzvanej
krycej vraždy u neho absentoval nielen motív, ale aj taký vzťah k spoluobžalovanému M. K., pre ktorý

by sa bol takého konania dopustil. Naviac, znalec prof. O.. Q. I. zdôraznil, že motívom krycej vraždy
je zaistiť vlastnú beztrestnosť, nie beztrestnosť niekoho iného a z psychologického hľadiska považoval
za najpravdepodobnejšie, že obžalovaný J. M. sa zúčastňoval len na maskovacích aktivitách skutku
zažalovaného v bode 1/ obžaloby v jeho druhej časti.

Súd preto po vyhodnotení všetkých relevantných dôkazov ustálil, že obžalovaný M. K. bol pevne

rozhodnutý a pripravený vykonať vraždu N. M. a v čase, keď si s týmto dohadoval stretnutie v obci Kolta,
nemohol vedieť, že N. M. na stretnutie príde v spoločnosti svojej priateľky M. E.. Vzhľadom na svoje už
skôr prijaté rozhodnutie a tiež dôkladnú prípravu na jeho vykonanie, od svojho rozhodnutia zavraždiť
M. neupustil ani po zistení, že do obce Kolta prišla aj E.. Po zavraždení M. preto zotrval nejaký čas na
mieste činu a do pohostinstva sa za E. a spoluobžalovaným M. vrátil už s úmyslom spáchať takzvanú

kryciu vraždu. O tomto závere svedčí podľa súdu skutočnosť, že až do tohto momentu a ani následne
až do príchodu na dom, kde sa stala prvá vražda, žiadnym spôsobom nenaznačil spoluobžalovanému
M., čo sa stalo a ten to ani netušil, pričom ani následne medzi nimi neprebehla žiadna konverzácia na
adresu už mŕtveho M.. Takáto konverzácia medzi obžalovanými neprebehla ani nikdy pred skutkom. Súd
bol ďalej toho názoru, že obžalovaný K. nebol schopný uskutočniť to, čo tvrdil vo svojej výpovedi, teda

povedať a ukázať E., čo spravil N. M.. Tento vlastne nič nepovedal a ani nevysvetlil spoluobžalovanému,
hoci mu mŕtve telo M. ukázal. Súd mal tiež za to, že strelnú zbraň, ktorú si obžalovaný K. sám zabezpečil
(bez akejkoľvek účasti obžalovaného M.) a ktorú mal pri sebe v kritický deň, nezanechal po vražde M.
nevedno kde na mieste činu, ale mal ju stále pri sebe a že to bol on, kto vylákal M. E. z obývačky a
dvakrát na ňu v spodných priestoroch domu vystrelil.V tejto súvislosti považoval súd za potrebné zdôrazniť, že pre smrteľný charakter oboch zranení nebolo
potrebné objasňovať, v akom poradí nasledovali výstrely (či bol prvý mierený na hlavu alebo na hruď
obete), ale podstatné bolo to, že pre nemožnosť ustálenia konečnej vzájomnej polohy obete a útočníka

v čase vystrelenia zo zbrane a z viacerých možných alternatív sa nedalo vylúčiť, že strelcom bol aj v
tomto prípade obžalovaný M. K., hoci bol z dvoch možných páchateľov vyššieho vzrastu. Súd tu vzal
do úvahy, že pri inej ako vzájomne vzpriamenej polohe obete a útočníka (teda mierny predklon obete
pri prezeraní nejakého predmetu alebo pri behu v snahe o útek pred útočníkom) nebola telesná výška
útočníka rozhodujúca.

Okrem toho, súd pri ustaľovaní viny obžalovaného M. K. bral do úvahy aj ďalšie dôkazy, svedčiace v
jeho neprospech a tými boli výpoveď svedka Q. K., ktorý jasne vypovedal nielen to, že tento obžalovaný
dobre poznal celý jeho dom a k nemu patriaci pozemok, ale aj to, že obžalovanému bolo známe, že v
jeho dome sa nachádza kompresor - agregát, ktorý svedok používal pri práci v dielni a ktorý obžalovaný
použil ako hlučný zvukový prostriedok na prekrytie výstrelov zo zbrane vystrelených na M. E. a uviedol
ho do chodu práve v čase, keď pred spoluobžalovaným M. ale aj M. E. predstieral, že telefonuje N. M.

a zisťuje, kde sa M. toľko zdržiava.

Skutočnosť, že svedok Q. K. samostatne ale aj pri konfrontácii s obžalovaným K. poprel, že by tohto
obžalovaného učil, ako a kde sa agregát zapína, nebola spôsobilá privodiť pri hodnotení dôkazov také
významné a vážne pochybnosti, ktoré by odôvodňovali iný záver súdu o páchateľovi druhej vraždy.
Pokiaľ aj svedok tomuto obžalovanému priamo nikdy neukázal, ako a kde sa agregát zapína, z jeho

výpovede bolo možné už skôr ustáliť, že obžalovaný K. jeho dom veľmi dobre poznal a bol tam viackrát
prítomný najmä v čase, keď svedok pracoval v autodielni a používal pri práci aj agregát.

Ďalšími spornými skutočnosťami, ktoré súd bral do úvahy pri hodnotení dôkazov, boli vedomosti svedka
Q. K. o skutkoch v bode 1/ a 2/ rozsudku, ktoré tento mal mať podľa obžalovaného K. ako pred skutkami
tak aj po skutkoch, keďže mal jednak zohnať obžalovanému strelnú zbraň, následne požičať na určitý

čas svoj rodinný dom a najmä, odstraňovať v dome stopy po násilných trestných činoch, konkrétne
krvavé škvrny tým, že nechal pretrieť podlahu v prístavbe. Svedok však nemenne zotrvával na svojej
výpovedi, že o skutkoch nič nevie a zdôrazňoval, že bol v tejto veci obžalovaným K. zneužitý, a tak okrem
výpovede samotného obžalovaného K. nebol vo veci produkovaný ani jeden dôkaz, ktorý by potvrdzoval
pravdivosť jeho tvrdení vo vzťahu k tomuto svedkovi. Navyše, tieto neobjasnené skutočnosti nemali

vplyv na zmenu záverov o zavinení jedine a práve obžalovaného K. na spáchaní oboch vrážd.

V tejto súvislosti sa súd preto ani nezaoberal výsledkami psychofyziologického testu, ktorý podstúpil
svedok Q. K. v prípravnom konaní na účely preverenia pravdivosti jeho výpovede a na hlavnom
pojednávaní odmietol vykonať tento dôkaz jeho prečítaním z dôvodu, že pokiaľ obžaloba nemala k
dispozícii a nepredložila iné dôkazy, ktoré by vôbec umožnili hodnotiť výsledky z „detektoru lži“ v širšom

kontexte, bol tento dôkaz neodôvodnený a týkal sa okolnosti, ktorá nebola podstatná pre rozhodnutie.

Vzhľadom na vyššie rozpísané skutočnosti dospel súd k záveru, že skutok uvedený v bode 1/ obžaloby
v jeho druhej časti je potrebné označiť ako samostatný skutok, a preto ho vyňal z bodu 1/ obžaloby a
v rozsudku vyznačil ako samostatný bod 2/, v ktorom doplnil a spresnil spôsob ako aj rozsah konania
obžalovaného M. K. a tiež konanie obžalovaného J. M. tak, že jednoznačne vyjadril a rozlíšil nielen mieru

ich účasti na usmrtení M. E., ale aj na okolnostiach, ktoré nasledovali po jej usmrtení.

Z takto vykonaného dokazovania a na základe vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že obžalovaný
M. K., uvedomujúc si riziko a trestnoprávne následky plynúce z odhalenia už skôr vykonanej vraždy N.
M., dvoma strelnými ranami, vystrelenými z rovnakej strelenej zbrane, úmyselne usmrtil aj M. E., keď
túto po prvom skutku priviezol osobným motorovým vozidlom N. M. na to isté miesto činu a pod bližšie

nezistenou zámienkou, avšak s úmyslom zabiť, ju vylákal z obývacej miestnosti rodinného domu č. XXX
v Kolte do jeho spodných priestorov - konkrétne do dielne a tam ju zavraždil ako nepohodlnú svedkyňu,
ktorá v kritickom čase prišla do obce Kolta na stretnutie s obžalovaným v spoločnosti svojho priateľa N.M. a videla a vedela, že tento opustil pohostinstvo U Sedliaka spoločne práve s obžalovaným M. K. a
s týmto sa už späť nevrátil.

Tento záver súd vyvodil a ustálil (ako už bolo vyššie uvedené) najmä po vyhodnotení viacerých

výpovedí samotného obžalovaného M. K., neustále účelovo menených, a to aj v súvislosti s absolútnym
nepotvrdením, až popretím jednotlivých častí jeho výpovede vo vzťahu k výpovediam svedkov,
vypočutých na okolnosti ním uvádzané. Okrem toho, obžalovaný M. K. mal dôvod, mal plán a mal motív
ako aj prostriedky na vraždu M. E. a v neposlednom rade aktuálne a situačne čelil strachu z dôsledkov,
ktoré by so sebou prinieslo odhalenie vraždy N. M. a ktoré si sám veľmi dobre uvedomoval.

Preto súd jeho konanie právne posúdil ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa ustanovenia § 145

odsek 1, odsek 2 písmeno d), písmeno e) Trestného zákona, teda ako trestný čin vraždy spáchanej z
osobitného motívu - v snahe zakryť trestný čin úkladnej vraždy spáchanej na N. M. ako aj zo zištného
motívu, nakoľko v dôsledku dlhšie trvajúcich vzájomných vzťahov a spolupráci s N. M. veľmi dobre
poznal a vedel aj o majetkových pomeroch, respektíve finančných možnostiach M. E..

Konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska úmyslu ako úmysel podľa § 15 písmeno a) Trestného

zákona, keď obžalovaný chcel svojim konaním porušiť záujem chránený týmto zákonom (tzn. záujem
spoločnosti na ochrane ľudského života). Tento záver vyvodil súd zo skutočnosti, že obžalovaný v
situácii, v ktorej sa nachádzal po zavraždení N. M., nechcel konať inak, ale mal jednoznačný záujem
a cieľ zahladiť všetky stopy, ktoré by ho mohli spájať s prvým skutkom a ktoré by mu bránili v
naplnení ďalšieho svojho cieľa, zmocnenia sa finančných prostriedkov oboch zavraždených. V tomto

prípade nemohlo u obžalovaného prísť ku vzniku žiadnych pochybností o protiprávnosti jeho konania
ako ani pochybnostiam o následkoch, ktoré takým konaním spôsobí, pričom majúc tieto vedomosti
bol obžalovaný zároveň vysporiadaný s vyvolaním takého následku, pretože na účely zmocnenia sa
bankových kariet (a prostredníctvom nich následne aj samotných peňazí) taký následok spôsobiť
potreboval.

Obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt, netrpiaci žiadnou duševnou chorobou ani poruchou,
svojím konaním úmyselne inú osobu usmrtil, a to so zjavne osobitným motívom, pričom úmysel a
zámer spôsobiť M. E. smrť bol jednoznačne preukázaný spôsobom, akým tak urobil a už skôr danými
okolnosťami, za ktorých tak urobil.

Závažnosť konania obžalovaného bola zvýšená nielen výraznou ochranou ľudského života (objekt

skutkovej podstaty prejednávaného trestného činu), ale tiež skutočnosťou, že obžalovaný sa tohto
konania dopustil vo veľmi krátkom časovom slede samostatne na dvoch osobách a po tom, ako bol
vedený najskôr len zištným motívom a neskôr aj snahou zakryť svoj prvý násilný trestný čin.

Obžalovaný M. K. bol do spáchania prejednávaných skutkov trikrát súdne trestaný, naposledy v roku
2003 a v čase rozhodovania súdu sa na neho hľadelo akoby nebol odsúdený.

Priukladanítrestuvychádzalsúdzozákladnýchzásadukladaniatrestov,ktorésúupravenévustanovení
§ 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest, zohľadniac pri
tom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru. Súd tak náležite
prihliadol najmä na spôsob spáchania každého z trestných činov, ich následky, zavinenie, pohnútku,
tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral do úvahy aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy.

Druh trestu bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným ustanovením § 144 odsek 2 Trestného
zákona (najprísnejšie trestné ustanovenie Trestného zákona zo všetkých zbiehajúcich sa trestných
činov spáchaných obžalovaným), kedy bolo možné obžalovanému uložiť len trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. V danom prípade súd vychádzal zo

skutočnosti, že obžalovaného odsudzoval za päť úmyselných trestných činov, z ktorých tri boli zločiny adva boli obzvlášť závažné zločiny, spáchané samostatnými skutkami, a preto mu ukladal úhrnný trest,
rešpektujúc zásadu upravenú v ustanovení § 41 odsek 2 Trestného zákona (tzv. asperačná/zostrujúca
zásada), avšak vzhľadom na ustanovenie § 38 odsek 8 Trestného zákona a s prihliadnutím na vyššie

uvedené trestné sadzby zohľadnil skutočnosť, že tieto už nie je možné zostriť.

Súd pri ukladaní trestu rešpektoval tiež ustanovenie § 38 odsek 7 Trestného zákona a napriek zisteniu,
že u obžalovaného prevažujú priťažujúce okolnosti (keďže súd prihliadol na to, že obžalovaný spáchal
viac trestných činov ako na priťažujúcu okolnosť a zároveň u neho nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť),
neaplikovalnáslednezvýšeniedolnejhranicetrestnejsadzbyojednutretinu,nakoľkopoužitie§38odsek

4 Trestného zákona je na základe § 38 odsek 7 Trestného zákona priamo vylúčené.

Pri úvahách o výmere trestu bral súd do úvahy aj naplnenie predpokladov a podmienok upravených v
ustanovení § 47 odsek 1 Trestného zákona a mal tak za to, že v danom prípade nebude postačujúce,
a teda ani možné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov. S prihliadnutím
na to, že ustanovenie § 144 odsek 2 Trestného zákona súdu umožňovalo uložiť obžalovanému trest
odňatia slobody na doživotie a že zároveň si vzhľadom na charakter trestných činov ako aj ich následok

uloženie takéhoto trestu vyžadovala aj účinná ochrana spoločnosti, súd starostlivo skúmal a zaoberal
sa aj naplnením tretej nevyhnutnej podmienky pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie.

Skutočnosť, že obžalovaného M. K. nebude možné napraviť uložením trestu odňatia slobody vo
výmere na dvadsaťpäť rokov, mal súd za preukázanú a podloženú znaleckým dokazovaním, teda
po oboznámení sa so závermi znaleckých posudkov znalcov psychiatrov a znalca psychológa. Títo

sa zhodne a jednoznačne vyjadrili, že prognóza resocializácie obžalovaného je zlá, nakoľko pri jej
klasifikovaníprevažovaliuobžalovanéhonegatívnefaktory.Vtejtosúvislostiboloužpozistenínaplnenia
zákonných znakov skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 odsek
2 Trestného zákona ako aj zákonných znakov skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy
podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona zrejmé, že tresty, ktoré za ne možno páchateľovi uložiť, už samé

v sebe zahŕňajú a odzrkadľujú závažnosť jeho konania ako aj všetky okolnosti, ktoré použitie takejto
najprísnejšej trestnej sadzby podmieňujú. Preto nemalo význam zaoberať sa a rozoberať brutalitu,
zavrhnutiahodnýspôsobčipohnútkuobžalovaného,pretožetietoužbolipriamoobsiahnutévskutkových
podstatách, ktoré obžalovaný svojim konaním naplnil. Avšak, znalcami zistená a potvrdená absencia
vyššíchľudskýchcitovuobžalovaného,absenciatakzvanejsýtenejľútosti,jehodlhšietrvajúcenapojenie

na prostredie delikventnej subkultúry, zistená porucha osobnosti, disocialita a recidivizmus ako aj
gradácia spoločenskej nebezpečnosti ním spáchaných trestných činov, dávala súdu možnosť a dôvod
pre bezpečné ustálenie záveru, že obžalovanému je potrebné a nevyhnutné uložiť trest odňatia slobody
na doživotie, ktorý jediný bude u neho plniť účel z hľadiska potreby jeho nápravy (keďže súd nevyslovil
podľa § 34 odsek 8 Trestného zákona neprípustnosť jeho podmienečného prepustenia) a tiež z hľadiska

odradenia iných osôb od páchania tohto druhu trestnej činnosti, a to za súčasného obsiahnutia aj
morálneho odsúdenia obžalovaného.

S poukazom na druh uloženého trestu vzhliadol súd splnenie zákonných podmienok pre zaradenie
obžalovaného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom
stráženia (§ 48 odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona).

V rámci dokazovania vykonaného v prípravnom konaní boli u obžalovaného M. K. v dôsledku domovej
prehliadky zaistené veci, ktoré mu preukázateľne patrili. Preto súd v súlade s ustanovením § 60
Trestného zákona rozhodol aj o uložení trestu prepadnutia vecí, ktoré boli použité na spáchanie
trestného činu - strelná zbraň (§ 60 písmeno a/ Trestného zákona), ktoré boli určené na spáchanie
trestného činu - jeden kus zásobníka s dvoma kusmi nábojov (§ 60 písmeno b/ Trestného zákona)

ako aj vecí, ktoré obžalovaný získal spáchaním trestného činu - peňažné prostriedky (§ 60 písmeno c/
Trestného zákona) a súd zároveň náležite vyslovil, že vlastníkom týchto vecí sa stáva štát.

Nakoľko v dôsledku vykonanej domovej prehliadky bolo u obžalovaného M. K. zaistené aj väčšie
množstvo streliva, ktorého zhromaždenie ako ani množstvo a druh priamo ani nepriamo nesúviseli strestnou činnosťou, ktorej sa obžalovaný dopustil v súvislosti s použitím strelnej zbrane, rozhodol súd
podľa § 83 písmeno e) Trestného zákona o uložení ochranného opatrenia - zhabanie týchto vecí, pretože
vzhľadom na ich typ a charakter si to vyžadovala bezpečnosť ľudí. Aj v tomto prípade súd zároveň

rozhodol, že v súlade s ustanovením § 83 odsek 2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabaných vecí
stáva štát.

Pokiaľ išlo o nároky na náhradu škody, uplatnené v prípravnom konaní poškodenými V. E., M.. K. C. a
T. M., súd nemal žiadne pochybnosti o ich dôvodnosti ani výške, nakoľko tieto boli uplatnené riadne a
včas a vznikli v príčinnej súvislosti s trestnou činnosťou obžalovaného M. K., nakoľko sa týkali výdavkov

vynaložených poškodenými na pohreb oboch obetí, teda zavraždených príbuzných. Z toho dôvodu súd
rozhodol o uložení povinnosti obžalovanému M. K. takto spôsobenú škodu nahradiť.

Vo vzťahu k zvyškom uplatnených nárokov na náhradu škody bol súd toho názoru, že k ich priznaniu
súd nemal podklady a ďalšie dokazovanie ich dôvodnosti ako aj výšky by presiahlo potreby trestného
stíhania a konanie by sa predĺžilo, a preto poškodených s týmito časťami nárokov na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie.

Keďže súd vo vzťahu k obžalovanému J. M. nemal za preukázané, a to aj s poukazom na vyššie
rozpísanédôvodyazávery,žebysatentoakýmkoľvekspôsobomspolupodieľalnaúmyselnomusmrtení,
teda zavraždení M. E. a zároveň bol súd toho názoru, že jeho konanie, spočívajúce v tom, že po
donútení zo strany obžalovaného K. pomohol tomuto obe mŕtve telá zabaliť do spacích vakov, deky
a igelitov, previazať špagátmi a textilnými popruhmi a takto zabalené hodiť do nepoužívanej studne a

že skutok samotný nikomu neoznámil, nevykazovalo zákonné znaky žiadneho iného trestného činu v
zmysle Trestného zákona, tak preto ho spod obžaloby Krajského prokurátora v Nitre oslobodil podľa §
285 písmeno c) Trestného poriadku.

K tomuto záveru súd dospel jednak po zistení a ustálení viny obžalovaného M. K. na spáchaní obzvlášť
závažného zločinu vraždy M. E. podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno d), písmeno e) Trestného

zákona s poukazom na § 140 písmeno c) Trestného zákona a jednak po tom, ako nemohol subsumovať
ostatné konanie obžalovaného J. M. (popísaného v záverečnej časti skutku pod bodom 1/ obžaloby)
pod žiadnu inú skutkovú podstatu trestného činu, upravenú v Trestnom zákone, rešpektujúc pri tom
povinnosť zachovania totožnosti zažalovaného skutku.

Súd pre nesplnenie zákonných podmienok nemohol vysloviť, že konanie obžalovaného J. M., smerujúce

k zbaveniu sa mŕtvych tiel zavraždených osôb N. M. a M. E., naplnilo znaky upravené v ustanovení § 21
odsek 1 písmeno d) Trestného zákona a nemohol teda obžalovaného označiť za pomocníka ku skutkom
v bodoch 1/ a 2/ rozsudku.

Rovnako tak súd nemohol a nesmel vytvoriť zo skutku zažalovaného v bode 1/ obžaloby samostatný
skutok tak, že by konanie obžalovaného J. M. posúdil a právne kvalifikoval ako niektorú z foriem trestnej

činnosti, upravených v štvrtom diely, v ôsmej hlave Trestného zákona, pretože súd môže prejednať len
taký skutok a rozhodnúť len o takom skutku, ktorý bol predmetom podanej obžaloby.

V nadväznosti na výrok o oslobodení obžalovaného J. M. spod obžaloby Krajského prokurátora v
Nitre súd zároveň rozhodol o odkázaní poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na občianske
súdne konanie, pretože takýto výrok je odôvodnený vzhľadom na ustanovenie § 288 odsek 3 Trestného

poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.