Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/255/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212396
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114212396.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: F. podnik A., a.s., so sídlom v A., ul. Y. 1, J.: XX XXX
XXX, zastúpený JUDr. M. K., advokátom so sídlom v A., N.. M. A. X - E proti odporkyni W. B., trvale bytom
N. F., ul. SNP XX/XX, t. č na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou Mgr. J. X., vyššou súdnou
úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. februára 2015, č. k. 17C/232/2014-32 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p o
t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 50,70 eur. Vo výroku II. uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy

konania v sume 28,33 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 11,83 eur a zo
zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur. V odôvodnení uviedol, že doručený doručeným
návrhom sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumu 50,70 eur a náhrady trov konania.
Tento návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ vykonáva v Bratislave mestskú hromadnú dopravu. Odporca
cestoval dňa 09.12.2013 na linke mestskej hromadnej dopravy č. 21 v Bratislave a nepreukázal sa
na výzvu kontrolného orgánu, revízora, zamestnanca navrhovateľa, platným cestovným lístkom, ani

iným platným cestovným dokladom. Preto navrhovateľovi v zmysle článku 6 Prepravného poriadku
mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a článku 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy vznikol nárok
na zaplatenie úhrady v sume 50 eur a 0,70 eura za cestovné. Odporca bol na úhradu dlžnej sumy
vyzvaný dňa 21.01.2014, avšak bezvýsledne. Súd vec právne posúdil tak, že medzi navrhovateľom a
odporcom, tým, že odporca nastúpil do dopravného prostriedku mestskej hromadnej dopravy a cestoval
v ňom, bola konkludentným spôsobom, t.j. nevýslovne, uzatvorená zmluva o preprave osôb podľa §

760 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že odporca cestoval bez platného cestovného lístka,
bol povinný podľa § 8 ods.2, 6 zákona o doprave zaplatiť bežné cestovné v sume 0,70 eura a postih
vo výške najviac sto násobku cestovného, teda najviac v sume 70 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca
si uplatnil 50 eur tohto postihu, súd rozhodol o tejto časti žalovanej sumy v navrhovateľom uplatnenej
výške. Vzhľadom k tomu, že odporca si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona nesplnil, súd návrhu
navrhovateľa vyhovel a rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70

eur. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a ustanovenia § 150 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný
úspech súd priznal čiastočnú náhradu účelne vynaložených trov konania, tak aby boli primerané výške
uplatnenej pohľadávky. Navrhovateľ v konaní zaplatil súdny poplatok za podaný návrh v sume 16,50 eur.
Takistomuvkonanívzniklitrovyprávnehozastúpenia,ktorépozostávajúzodmenyzadvaúkonyprávnej
službyatoprípravaaprevzatievecizodňa10.03.2014apísomnépodanienasúdtýkajúcesavecisamej

- návrh na začatie konania zo dňa 10.03.2014. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovinavrhovateľa podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej
len "vyhláška", odmena vo výške 16,60 eur. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3

vyhláškyajrežijnýpaušál-náhradavýdavkovnamiestnetelekomunikačnévýdavkyamiestneprepravné
vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý.
Výpočtový základ v roku 2014 bol vo výške 804 eur. Právny zástupca navrhovateľa je platiteľom dane z
pridanejhodnoty,apretosúdzvýšilpriznanúodmenuanáhraduvýdavkovpodľa§18ods.3vyhláškyo20
%. Celkovú výšku trov právneho zastúpenia súd určil v sume 59,14 eur. Súd na rozhodovanie o trovách

konania aplikoval aj ustanovenie § 150 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že v
konaní ide o drobný spor znížil priznanú náhradu trov konania na sumu zodpovedajúcu zaplatenému
súdnemu poplatku a účelným trovám právneho zastúpenia, ktoré zodpovedajú ich 20 percentám, teda
vo výške 11,83 eur. Celková náhrada trov konania navrhovateľa tak predstavuje sumu 28,33 eur, ktorá sa
rovná približnej polovici uplatnenej pohľadávky. Ak by súd neznížil náhradu trov konania navrhovateľa,
tieto trovy by prevyšovali samotnú pohľadávku o takmer polovicu. Súd pri tomto rozhodnutí vzal do

úvahy skutočnosť, známu mu z jeho rozhodovacej činnosti, a to že navrhovateľ si hromadne uplatňuje
svoje právo, ktorého sa v tomto konaní domáha prostredníctvom právneho zástupcu, ktorého návrhy
na začatie konania sú takmer identické. Navrhovateľ je opakovane navrhovateľom v skutkovo veľmi
podobných konaniach. Ide o pomerne vysoký počet týchto konaní vedených na Okresnom súde Trenčín.
V čase rozhodnutia súdu predstavoval tento počet približne 150 neskončených konaní. Návrh na začatie

konania je v týchto konaniach obdobný. Líšia sa len v osobe odporcu a okolnostiach porušenia právnej
povinnostiodporcu.Zveľkejčastijeodôvodnenienávrhunavyšeúplnetotožné.Pretosúdnepovažujeza
spravodlivé, aby bola navrhovateľovi priznaná plná odmena za úkony právnych služieb v tomto konaní
v rámci rozhodnutia o náhrade trov konania. Berúc do úvahy tieto skutočnosti súd v záujme dodržania
zásady uvedenej v § 2 Základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorej vyjadrením je aj

§ 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, znížil trovy konania navrhovateľa, na nahradenie ktorých
odporcu zaviazal vo výroku tohto rozsudku. V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je
odporca povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Protitomutorozsudku,atojehovýrokovejčastionáhradetrovkonaniapodalvzákonnejlehoteodvolanie
navrhovateľ. Dôvodil tým, že súd pri svojom rozhodovaní o trovách konania nesprávne aplikoval

ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a neodôvodnene
priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania, uplatnených v návrhu na začatie konania vo veci
samej. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea
O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých
prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú súdnu prax, najmä rozhodnutia Krajského

súdu Bratislava sp. zn. 7Co/32/2009, sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj iných zmeňujúcich v obdobných
prípadoch. Mal za to, že k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je primeraná len situácia, keď suma
trov konania niekoľko násobne prekročí sumu ako samotná pohľadávka. Vytýkal súdu, že v odôvodnení
rozsudkunedostatočneodôvodnilzníženietrovkonaniaatolentým,žetrovykonaniasúvočipohľadávke
neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho

zastúpenia a istiny. Domnieval, sa že niekoľko násobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického
výkladu dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako
samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že súd svojím postupom
odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal o trovách konania

rozhodnúťpodľa§142ods.1O.s.p.,ktorývyjadrujezásaduzodpovednostiovýsledokkonania,apriznať
navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V
prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu
a minimálnu tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z .z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poukazoval na to, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný
a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať
sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv.
drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode

29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Poukázal na to, že Krajský
súd v Žiline ako odvolací súd v uznesení sp. zn. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorýbol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu
(okrem vlastne účelne vynaložených trov) i trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v
označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací

súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak,
že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 88,70 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uplatnil si aj náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 20,03 eur.

Opatrovník odporkyne sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu / vo výroku o náhrade

trov konania / bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa
uvádza nasledovné:

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Uvedené ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp.

ichnáhradu.Naprotiustanoveniu§150ods.1O.s.p.,ktorépresúddávatakútomožnosťvovýnimočných
prípadochhodnýchosobitnéhozreteľa,aplikáciaustanovenia§150ods.2O.s.p.jezákonomviazanálen
na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou skutočnosť, že trovy
konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom
konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné skúmať pomery účastníkov

konania.

V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 50,70
eur. Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konanie nepresahuje výšku 1 000 eur a nejde o vec
uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p.. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok pre aplikáciu ustanovenia §
150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Navrhovateľ, ktorý bol vo veci samej úspešný,

a ktorému by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania, si uplatnil trovy v celkovej výške
105,20 eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania predstavuje 16,50 eur a trovy
právneho zastúpenia 88,70 eur. V pomere k predmetu konania 50,70 eur tak celkové uplatnené trovy
konania navrhovateľa predstavujú 2-násobok sumy uplatnenej pohľadávky a v tomto zmysle sa preto
aj odvolaciemu súdu javia ako neprimerané. Je pritom potrebné prihliadnuť nie len na trovy právneho

zastúpenia navrhovateľa v konaní, ale ja na ostatné uplatnené trovy konania navrhovateľa, teda aj trovy
zaplateného súdneho poplatku. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nijakým spôsobom nerozlišuje medzi
trovami právneho zastúpenia účastníka konania a ostatnými trovami účastníka konania a hovorí len o
trovách konania ako takých. Je nepochybné, že ak by zákonodarca chcel týmto spôsobom rozlišovať
trovy konania účastníka, tak by priamo stanovil, že neprimeranosť sa skúma v pomere k predmetu

konania len pri trovách právneho zastúpenia účastníka. Okrem toho ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.,
ale aj § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako neodvodzuje možnosť zníženia, prípadne nepriznania náhrady len
na trovy právneho zastúpenia účastníka, ale na trovy účastníka ako také, teda bez ohľadu na to, čím
sú tvorené. Gramatický a logický výklad ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. takto podľa odvolacieho súdu
vedie k tomu, že neprimeranosť v pomere k predmetu konania sa skúma pri účastníkom uplatnených

celkových trovách konania a rovnako tak sa aj rozhodne v rozhodnutí súdu o znížení, či nepriznaní
náhrady, týka sa celých uplatnených trov konania.V danej veci preto odvolací zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené všetky
podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Miera
zníženia náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako o nej rozhodol súd prvého stupňa, sa nejaví ako

neprimeraná a odvolací súd sa s ňou plne stotožňuje.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčastivovýrokuonáhrade
trov konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnila (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .