Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/115/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113237295
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113237295.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vexekučnejvecioprávneného:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomBratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XXXX, R. - Y., o vymoženie sumy 1.095,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 34Er/1417/2013-16 zo dňa 20. novembra 2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Patrícia Baďuru o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 35, § 45 ods. 1, 2, 3 zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2
písm. a), b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„Zákonospotrebiteľskýchúveroch“),§3ods.1,§52ods.1,2,3,4,§53ods.1,2,4,5,§54ods.
1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník"), čl. 2 písm. a), čl. 3

ods. 2, čl. 6 Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách,rozhodnutímSúdnehodvora(ES)voveciC-240/98zodňa27.06.2000,rozhodnutímSúdneho
dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 a rozhodnutím Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08
zo dňa 04.06.2009. Súd prvého stupňa dôvodil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Patríciovi Baďurovi dňa 28.10.2013 domáhal vymoženia sumy
1.095,40eurspríslušenstvomnazákladeexekučnéhotitulu-rozhodcovskéhorozsudkusp.zn.1790313

vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. v Bratislave dňa
14.03.2013. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe Zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8500005370 zo dňa 30.06.2011. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s
ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z Obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že
súdu bolo z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne.
Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah

medziúčastníkmijenutnéaplikovaťajpríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľských
zmluvách. Exekučný súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení z úradnej povinnosti -
ex offo skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že uvedené podania nie sú v súlade so zákonom,
pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na
plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo

znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Súd mal tiež za preukázané, že súčasne
s príslušnou Zmluvou o revolvingovom úvere bola uzatvorená aj Rozhodcovská zmluva. Podľa názorusúdu bolo uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, ako podmienka uzatvorenia Zmluvy, ktorú oprávnený
používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Táto zmluva spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide podľa súdu aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Napokon
ani doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej zmluve je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa
sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie
priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením,

ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Odvolateľ
namietalspôsob,akýmsúdpristúpilkzisťovaniuskutkovéhoaprávnehostavuohľadneriešeniaplatnosti
rozhodcovskejzmluvy.Rozhodcovskázmluvač.8500005370jesamostatnýmprávnymúkonom,ktorého

existencia nie je podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Poukázal pri
tom na bod 2 a bod 7 rozhodcovskej zmluvy. Obsah vzájomných vzťahov medzi oprávneným (ako
veriteľom) a povinným (ako dlžníkom) v tom smere, či bude zahrňovať aj rozhodcovskú zmluvu, mohol
povinný ovplyvniť a to aj jednostranne. Odmietnutie uzavrieť rozhodcovskú zmluvu by nemalo následok
v podobe neuzavretia úverovej zmluvy. Odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy by nespôsobilo zánik

úverovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva preto podľa oprávneného vykazuje všetky znaky individuálne
dojednaného právneho úkonu. Okrem toho je rozhodcovská zmluva samostatným právnym úkonom,
ktorý nie je súčasťou žiadneho iného dokumentu. Preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nejde o ustanovenie obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve.
Ďalej oprávnený namietal, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani definíciu neprijateľnej podmienky

podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Neprijateľným môže byť len také ustanovenie v
rozhodcovskej zmluve/doložke, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní obžaloby.
Z článku 3 a článku 5 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu
byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Konanie pred
rozhodcovskýmsúdomjelenalternatívne,atedasanevyžadujeodspotrebiteľa,abypostupovallenpred

arbitrážou. Teda rozhodcovská zmluva v danom prípade žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje.
Zmyslom § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je zaručiť spotrebiteľovi v procesnej pozícii
žalobcu právo vybrať si miesto (konajúci orgán) pre rozhodovanie o ním podanej žalobe. Predmetné
ustanovenie nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Oprávnený ďalej namietal
aj zmätočnosť tvrdení súdu o rozhodcovskej doložke v rozhodcovskej zmluve, pretože v danom prípade

bola uzavretá rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Na podporu svojej argumentácie
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 21CoE/24/2012 zo dňa 15.05.2012. Okrem
uvedených námietok si oprávnený zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 92,44 Eur vrátane DPH pozostávajúce z dvoch úkonov právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia a podanie odvolania vo výške á 36,85 Eur s DPH (30,71 Eur + 20 % DPH) + 2 x paušálna

náhrada nákladov vo výške á 9,37 Eur vrátane DPH (7,81 Eura + 20% DPH).

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods.

1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 28.10.2013, kedy bol
súdnemu exekútorovi JUDr. Patríciovi Baďurovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn. 1790313 vydaného Slovenskýmarbitrážnym súdom zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. v Bratislave dňa 14.03.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15.05.2013 a vykonateľnosť dňa 21.05.2013. Súdny exekútor podal súdu dňa
31.10.2013 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorému priložil návrh na vykonanie

exekúcie, zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 30.06.2011, rozhodcovskú zmluvu č. 8500005370 zo
dňa30.06.2011,exekučnýtitulavýpiszobchodnéhoregistraoprávneného.Následnesúdprvéhostupňa
obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie. Oprávnený proti tomuto uzneseniu
podal odvolanie, ktorému zákonný sudca nemienil vyhovieť.

K odvolaniu oprávneného sa povinný nevyjadril.

Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa k nemu vyjadrovať nebude.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru,
že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil
aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej
právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,
preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 OSP.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekučného konania, súd
preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak

rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

V zmysle ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadískuvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj
povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto, ak súd prvého stupňa posudzuje

rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje
predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom
prípade je zmluva o revolvingovom úvere.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré
je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa

Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo
výrokovejčastirozsudkujedovolenéačizároveňniejevrozporesdobrýmimravmi.Uvedenéposudzuje
exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti

spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľaadodávateľa.Súdjeoprávnenýajbeznávrhu vexekučnomkonanískúmaťnekalú
povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o revolvingovom úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského

súdu, ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej zmluvy s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného
poriadku, ako aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto zmluvy, v súvislosti s článkom 6
Smernice rady 93/13/EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako

aj znenie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného
odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa
svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv
dodávateľom.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že
napadnuté uznesenie je správne. Ak súdny exekútor podá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúma súlad exekučného titulu (v tomto
prípade rozhodcovského rozsudku), žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a aj návrhu
na vykonanie exekúcie so zákonom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez
návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívnenemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V tomto smere odvolací súd poukazuje
narozsudokSúdnehodvoravoveciC-40/80,AsturcomTelecomunicacionesSLprotiCristinaRodríguez
Nogueira zo dňa 6. októbra 2009. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý

rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na
tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi podnikateľom a
spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie
vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o

rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so
zákonom, nakoľko zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore s dobrými
mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci rozhodcovskú zmluvu
používa oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého

druhu a neurčitého počtu. Obsah tejto zmluvy nemal povinný možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie
takejto zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná.

Odvolací súd iba zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej zmluvy, keďže následne v prípade
spornosti nároku, napríklad neplnenia odporcom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky

automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd, ako tomu bolo i v
tomto prípade, ktorý starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane
spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.

Z uvedených podstatných dôvodov súd prvého stupňa ako exekučný súd správne, v štádiu
posudzovania rozporu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie

oprávneného a exekučného titulu so zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože
exekučnýtitul,nazákladektoréhožiadalsúdnyexekútorexekúciuvykonať,vzhľadomnavyššieuvedené
skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal
ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.

Odvolací súd postrehol určitú nepozornosť zo strany prvostupňového súdu, ktorý v niektorých častiach

odôvodnenia poukazoval na rozhodcovskú doložku namiesto rozhodcovskej zmluvy, avšak tento mierny
nedostatok nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia ani jeho vecnú nesprávnosť.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. V ostatných dôvodoch poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa ako na svoje vlastné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.