Uznesenie – Odmietnutie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/136/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214202960
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4214202960.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Bratislava, Astrová
2/A, IČO: 45 869 464, zastúpený advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karpatská
18, IČO: 45 869 464, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Jozef Novák, proti povinnému: R. G.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom G., N. XXXX/XX, o vymoženie sumy 694,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 27. marca 2014 č. k. 14Er/197/2014-26,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa, exekučný súd) napadnutým uznesením zo dňa 27. 03.
2014 č. k. 14Er/197/2014-26 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Gaspera PhD., so sídlom
Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, K. Mikszátha 268, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 17. 02. 2014. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 5 a § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21.
01. 2014 domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 694,70 eura s príslušenstvom, trov konania a trov
exekúcie. K návrhu priložil kópiu zmluvy o úvere č. 5904880809 zo dňa 03. 06. 2009 a rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná,
a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, vedený pod sp. zn. IO-C/0112/0142 zo dňa 21. 06. 2013,
ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom. Dňa 17. 02. 2014 požiadal súdny exekútor súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa v rámci vykonaného dokazovania preskúmal
Zmluvu o úvere č. 5904880809 zo dňa 03. 06. 2009 uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného
(Poštová banka, a.s.) a povinným, na základe ktorej veriteľ poskytol povinnému úver vo výške 700,-
eur povinný sa zaviazal zaplatiť ho oprávnenému v 50 mesačných splátkach po 27,62 eura. Súčasťou
zmluvy o úvere sú aj Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú
v bode 10. Riešenie sporov a rozhodcovská doložka uvedené, že Banka a Klient sa budú snažiť o
urovnanie všetkých sporov, ktoré vzniknú z Bankových obchodov rokovaním vedeným v dobrom úmysle
a v snahe vyhnúť sa súdnemu riešeniu sporov. Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke
týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri
poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/ alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom
spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to
podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského
konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na
prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku,
ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Ak Klient,
najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/ alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie,

že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Banka a Klient sa dohodli, že
sa podrobujú základným vnútorným právnym predpisom Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a
Rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. Jazykom
rozhodcovského konania bude slovenský jazyk. Banka a Klient sa ďalej dohodli, že táto rozhodcovská
doložka zaväzuje právnych nástupcov oboch zmluvných strán. Banka a Klient sa dohodli, že odstúpenie
od Zmluvy sa nedotýka rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou Zmluvy uzavretej medzi Bankou
a Klientom. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že oprávnený ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a ktoré spotrebiteľ
nemôže podstatným spôsobom ovplyvniť, rovnako ako preformulovanú rozhodcovskú doložku, ktorá je
súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Takto koncipovaná doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa
(oprávneného). Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania spočíva v tom, že faktickým
subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je dodávateľ (oprávnený), ktorý zostavil
znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve používanej v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná. Neplatná
rozhodcovská doložka nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto predložený
rozhodcovský rozsudok nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Vzhľadom k tomu, že
rozhodcovská doložka je neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej
doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu
exekúcie. V súvislosti s uvedeným súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd,
aby rozhodnutie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovuje, alebo alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Podanie odvolania odôvodnil s
poukazom na ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/, § 120 ods. 4, § 221 ods. 1 písm. d/, f/ a h/
OSP. Uviedol, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia,
pričom prekročenie spočíva v skúmaní iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne
zisteného skutkového stavu a zároveň ním súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. V
zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súd nemal
skúmať iné listiny, ako je napr. zmluva o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Okrem iného
poukázal aj na nedostatočné zdôvodnenie vydaného uznesenia. Uviedol, že ak je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, súdom príslušným na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne
príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie alebo ako kasačný súd, či súd konajúci o opravnom
prostriedku, ale len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu
väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia
len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V
súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo
159/2009. Oprávnený mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul len v zákonom určených medziach. Dodal, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje
rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda ak
existuje prekážka res iudicata, konanie súdu porušuje článok 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z. z. Ústavy
SR, keďže štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Súd svojím konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.
z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08, s
ktorými sa v celom rozsahu stotožnil. Uviedol, že nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu,
ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Zdôraznil, že
v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a. s.
postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. Klient rozhodcovskú doložku neodmietol, čo je prejavom jeho osobnej a zmluvnej
slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak
opomenul tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej

doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu
si zákonom stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia. V súvislosti s uvedeným dal do pozornosti odvolacieho súdu uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. apríla 2001, sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2. apríla 2009, sp.
zn. III. ÚS 264/05 z 29. septembra, Nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/09 z 29. septembra
2009 a sp. zn. I. ÚS 390/08 z 23. apríla 2009 a sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. októbra 2007. Oprávnený vo
svojom odvolaní namietal porušenie zákazu retroaktivity vychádzajúcej z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, a to
aplikáciou ustanovení § 52 a nasl. OZ. Zdôraznil, že Občiansky zákonník v čase uzavretia predmetnej
zmluvy o úvere taxatívnym spôsobom vymedzoval, na ktoré zmluvné typy sa piata hlava vzťahuje.
Retroaktivita nie je v našom právnom poriadku prípustná, a tak je nevyhnutné zákaz retroaktivity ako
základný právny princíp rešpektovať. Do pozornosti odvolacieho súdu dal Nález Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 20/2011 z 29. marca 2011, PL. ÚS 36/95, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 6/04
a sp. zn. I. ÚS 238/04 z 31. januára 2005. Ďalej súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 OZ a porušil §
153 ods. 1 OSP. Zároveň sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy
toho istého stupňa alebo samotný exekučný súd. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú
doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by prebiehalo na štátnom súde,
súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol
prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. V rozhodcovskom konaní rozhodujú traja
rozhodcovia, pričom žalobca a žalovaný si určia každý jedného rozhodcu. V rozhodcovskom konaní
pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s
právnickým vzdelaním, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán,
a teda aj dlžníka ako spotrebiteľa. Ďalšou namietanou skutočnosťou bolo, že súd prvého stupňa odňal
oprávnenému možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu.
Ďalej uviedol, že ani OSP, Exekučný poriadok a dokonca ani ZoRK neposkytuje oporu pre záver,
že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo
veci samej. V súvislosti s aplikáciou sekundárneho práva EÚ a judikatúry mal za to, že smernica je
záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť,
pričom voľba foriem a metód sa ponecháva vnútroštátnym orgánom. Záver o neplatnosti rozhodcovskej
doložky teda nemožno oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, keďže ide výlučne o akt sekundárnej
povahy a jeho priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, nie
interpretačný. V súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky taktiež nie je možné brať do úvahy
judikatúru ESD, keďže sa vzťahuje na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky
v spotrebiteľských zmluvách, nie však voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania.
Okrem iného konštatoval, že súd prvého stupňa porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní,
keďže exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie niekedy zamietnu a inokedy
vydajú. Na podporu správnosti tohto tvrdenia poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.
k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26. 06. 2012 a 18CoE/632/2011-23, Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 2CoE/292/2012-59 a č. k. 2CoE/112/2012-59. Podotkol, že súdy svojím konaním neprimerane
zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. Oprávnený
zastáva právny názor, že postupom súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez
toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, bol nezákonne zvýhodnený len na základe svojho
postavenia. Exekučný súd takýmto konaním nahrádza pasivitu povinného, svojím konaním a svojou
vôľou bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek úkon. Takýmto spôsobom sú spotrebitelia motivovaní k
pasivite namiesto toho, aby boli vedení k dodržiavaniu zákonov a povinností. V súvislosti s uvedeným
poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. 23/2013-8, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
153/07 z 18. októbra 2007 a sp. zn. III. ÚS 171/096 z 5. apríla 2007. Na základe vyššie uvedeného
konštatoval, že exekučný súd mu svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2
OSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je oneskorene podané,
a preto ho v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odmietol.

Podľa § 204 ods. 1 prvej vety OSP, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 57 ods. 1 OSP do uplynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty.

Podľa § 57 ods. 2 druhej vety OSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je
posledným dňom tejto lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že napadnuté uznesenie bolo právnemu
zástupcovi oprávneného doručené dňa 14. 04. 2014 a nasledujúcim dňom, t. j.15. 04. 2014 mu začala
plynúť 15-dňová zákonná lehota na podanie odvolania, ktorá uplynula dňa 29. 04. 2014 (utorok), ktorý
bol zároveň posledným dňom na podanie odvolania osobne na súde, alebo na pošte. Oprávnený podal
odvolanie na poštovú prepravu dňa 30. 04. 2014, ako to vyplýva z odtlačku prezenčnej pečiatky pošty,
teda jeden deň po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania.Odvolací súd v dôsledku márneho
uplynutia odvolacej lehoty odvolanie oprávneného podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odmietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ OSP,
per analógiam, pretože odmietnutie odvolania má podobné účinky ako zastavenie odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.