Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/23/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312010631
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Mozner
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8312010631.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr.
Emila Dubňanského a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom 24. júna 2015 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. poriadku na podklade odvolania obž. V. Q. zrušuje rozsudok
Okresného súdu Humenné z 10. februára 2014, sp. zn. 4T/167/2012, vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obž. V. Q., nar. XX. V. XXXX v M., trvalo bytom K. XXX/XXX, X. I. H., okr. M.,

ukladá

podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 160,-
(stošesťdesiat) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom z 10. februára 2014, sp. zn. 4T/167/2012, uznal obž. V. Q. vinným z
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že 18.
novembra 2011 v čase okolo 21:00 hod. pri toaletách v zadnej časti za budovou staničného bufetu na
ul. M. v meste M. s nožom v ruke zaútočil na maloletého W. Z., nar. XX. V. XXXX, ktorý čakal na priateľa
svojej matky V. J. pred toaletami, kde tento ho pred útokom ochránil a priskočil mu na pomoc a odstrčil
nôž rukami, čím zabránil poraneniu maloletého W. Z. a sám sa pri tomto poranil nožom na pravej ruke
a následne sa V. J. a W. Z. dali na útek, pričom útočník za nimi ešte kričal, že ich pozabíja, kde až po
dobehnutí do miesta bydliska vec oznámila na polícii matka maloletého F. Z..

Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods.
4 Tr. zákona zohľadniac neprítomnosť poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona oproti
priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m) Tr. zákona a s použitím § 34 ods. 6 Tr. zákona a § 56
ods. 1, ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 160,- eur. Zároveň podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona mu

uložil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia
slobody na jeden rok.

Ihneď po vyhlásení tohto rozsudku podal proti nemu obž. V. Q. odvolanie, ktorého rozsah vymedzil tak,
že toto smeruje proti výrokom o vine a treste. V dodatočne predložených dôvodoch poukázal na to, že
V. J., sedemkrát odsúdený recidivista, a jeho syn W. Z., ktorí ho chceli okradnúť, krivo vypovedali, V. J.
žiadnu ranu neukázal a podľa výsledku kriminalistického a expertízneho ústavu na nožíku neboli stopy
jeho DNA. Ďalej uviedol, že V. J. od neho žiadal 200,- eur, čo oznámil aj konajúcej policajtke. Z týchto
dôvodov sa cíti byť nevinný.

Podané odvolanie odôvodnil obžalovaný aj prostredníctvom svojho obhajcu. V týchto dôvodoch
poukázal na to, že na nožíku, ktorý mal vo vrecku, nebola krv poškodeného V. J., nebol pod vplyvom
alkoholu, ale bol pod vplyvom liekov a tvrdenia poškodených, že bol veľmi opitý, až sa opieral o stĺp, nie
sú pravdivé. V tejto súvislosti kladie otázku, ako bolo možné, že poškodených naháňal, keď nevládal
stáť. Okrem toho uviedol, že poškodení ho chceli okradnúť, preto chcel na nich zavolať policajtov, no
oni ho predbehli. Vyslovil pritom názor, že poškodení a svedkyňa F. Z. sa dohodli, ako majú vypovedať
a krivo ho obvinili z výtržníctva. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, keďže
ten bol na možnosť vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti v upovedomení, ktoré sa podľa § 66
ods. 3 Tr. poriadku považuje za doručené, aj keď si ho obžalovaný na adrese, ktorú na účely doručovania
uviedol, v lehote troch pracovných dní od uloženia nevyzdvihol, poučený, obhajca zotrval na vyššie
uvedených dôvodoch odvolania.

Prokurátor príslušnej krajskej prokuratúry navrhol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal na podklade uvedeného odvolania, ktoré bolo podané
oprávnenou osobou včas, v súlade s § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo.

Po takto vykonanom prieskume a po doplnení konania dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o
podanom odvolaní rozhodnúť, dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je sčasti dôvodné, pretože
napadnutým rozsudkom bolo jednak porušené ustanovenie Trestného zákona a uložený trest je
neprimeraný [§ 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. poriadku].

Úvodom treba k veci uviesť, že konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku netrpí takými
podstatnými chybami, ktoré by bez ďalšieho odôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého
stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Okresný súd pritom zákonne vykonané dôkazy v rozsahu
nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie, pokiaľ ide o výrok o vine, zároveň dôsledne vyhodnotil jednotlivo i
v ich súhrne a rešpektujúc ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. poriadku v odôvodnení napadnutého rozsudku
tiež dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia,
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov a ako sa vyrovnal s obhajobou obž.
V. Q..

Odvolací súd sa s dôvodmi, ktoré viedli prvostupňový súd k tomu, že svoje skutkové závery oprel o
v zásade zhodné usvedčujúce výpovede svedkov V. J. a mal. W. Z., na ktoré v odôvodení rozsudku
poukázal a obsah ktorých nepovažuje krajský súd za účelné ani potrebné na tomto mieste opakovať,
plne stotožnil a v celom rozsahu na ne odkazuje.

So zreteľom na podstatu odvolacích námietok považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že V.
J. oznámil polícii spáchanie skutku ihneď potom, čo k nemu došlo, pričom na základe ním poskytnutého
opisu páchateľa bol identifikovaný obžalovaný, ktorý bol podľa výpovedí svedkov - policajtov pod
vplyvom alkoholu a u ktorého bol zároveň nájdený nôž.

Zároveň nemožno prehliadnuť, že u obžalovaného bola diagnostikovaná závislosť na alkohole, ku ktorej
je nekritický, a ani jeho sklon k agresívnemu správaniu pod vplyvom alkoholu, o čom svedčia jeho
záznamy v registri priestupkov a v registri trestov. Aj tieto zistenia tak nepriamo podporujú usvedčujúce
výpovede uvedených svedkov.

Z týchto dôvodov nie je odvolanie obžalovaného v časti smerujúcej proti výroku o vine dôvodné.

Dôvodným je však jeho odvolanie, pokiaľ ide o výrok o treste. Uniklo totiž pozornosti okresného súdu,
že obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Humenné
z 18. júna 2009, sp. zn. 1T/72/2009, osvedčil, teda sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Preto
nie je možné na toto odsúdenie prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona.

Pokiaľ ide o prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), e) Tr. zákona, za
ktorý bol odvolateľ odsúdený trestným rozkazom toho istého súdu z 29. mája 2014, sp. zn. 3T/46/2014,
ten spáchal obžalovaný neskôr, než v tejto veci prejednávaný trestný čin. Ani na toto odsúdenie tak
nemožno prihliadnuť ako na uvedenú priťažujúcu okolnosť.

Navyše, hoci má odvolací súd pochybnosti o tom, či v posudzovanej veci boli vzhľadom na majetkové
pomery obžalovaného, ktorý poberá iba dávku v hmotnej núdzi, splnené podmienky na uloženie
peňažného trestu, avšak uloženie iného trestu, ktorý by nemal za následok zhoršenie postavenia
obžalovaného, neprichádza do úvahy, považuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere jedného
roka za neprimerane prísny, nezodpovedajúci peňažnému trestu uloženému na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby.

Tieto dôvody viedli krajský súd k tomu, že na podklade odvolania obž. V. Q. zrušil výrok o treste
napadnutého rozsudku a sám rozhodol tak, že nezistiac poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, súc
viazaný zákazom zmeny rozhodnutia v neprospech obžalovaného, mu uložil peňažný trest vo výmere
160,- eur a ustanovil mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 1. 2016. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.