Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714210813
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3714210813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľky F. N., nar. XX.XX.XXXX
(do nadobudnutia plnoletosti zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A. N., pracovisko A.)
proti odporcovi M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX a v právnej veci mal. M. N., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A. N., pracovisko A., dieťa rodičov

W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., T. XXX/XX a M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o zvýšenie
výživného, na odvolanie matky a na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica,
č.k. 11P/165/2014-30 zo dňa 14. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že s účinnosťou od 01.01.2015 z v y š u
j e vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku F. N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 68 Eur
na sumu 100 Eur mesačne s tým, že odporca je povinný výživné zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci, k
rukám navrhovateľky F. N. a na mal. M. N. zo sumy 61 Eur na sumu 90 Eur mesačne s tým, že

otec je povinný výživné zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, čím mení rozsudok
Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 3P/10/2011 zo dňa 16.03.2011.

Odvolanie matky o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 3P/10/2011 zo
dňa 16.03.2011 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. F. zo sumy 68 Eur na sumu
100 Eur mesačne a na mal. M. zo sumy 61 Eur na sumu 90 Eur mesačne, u oboch od 01.01.2015 s
tým, že otec je povinný výživné zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky mal. detí. Vo

zvyšku návrh matky zamietol. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že od poslednej úpravy výživného v roku 2011 došlo k podstatnej zmene pomerov najmä
na strane mal. detí, ktoré sú vekovo staršie a vyspelejšie. Zvýšené výdavky mal. detí súvisia na strane
F. s tým, že F. je v maturitnom ročníku a mal. M. je žiakom X. stupňa základnej školy a venuje sa hokeju.
K výraznejšej zmene pomerov na strane rodičov nedošlo. Matka dosahuje príjem vyšší o cca 100 Eur,
otec dosahuje príjem 500 Eur až 800 Eur mesačne podľa svojho vlastného tvrdenia, avšak v daňovom

priznaní za rok 2013 mal stanovený základ dane na sumu 2.770 Eur. Pri stanovení výživného
zohľadnil zdravotný stav otca a jeho náklady na liečbu. S poukazom na ust. § 75 ods. 1 veta
prvá a § 78 ods. 1 Zákona o rodine zvýšil vyživovaciu povinnosť na mal. F. na sumu 100 Eur a na mal.
M. na sumu 90 Eur s účinnosťou od 01.01.2015.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, odvolanie podala aj matka.Matka v podanom odvolaní žiadala, aby súd opätovne posúdil jej návrh na zvýšenie výživného a
výživné stanovil odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného, resp. odo dňa, kedy sa konalo prvé
pojednávanie, t. j. od 19.11.2014. Trvala na zvýšení výživného na mal. F. na sumu 150

Eur a na mal. M. na sumu 120 Eur mesačne s tým, že otec bol dvakrát na leteckej dovolenke, na ktorú
nevzal deti, kúpil dom v hodnote 60.000 Eur, do ktorého deti chodiť nechceli, preto otec dom
predal. Súdu vytýkala, že sa dostatočne nezaoberal príjmami otca za rok 2014.

Otec v podanom odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
návrh matky na zvýšenie výživného zamietne z dôvodu, že doteraz určené výživné zodpovedá jeho

možnostiam a schopnostiam a nie je schopný platiť výživné v rozsahu, ako určil prvostupňový súd. V
odvolaní spochybňoval výdavky mal. M. na hokej, keďže v žiadnych súpiskách hokejových
družstiev a zápasov maloletý nefiguruje. Uviedol, že má vedomosť o tom, že s matkou býva aj jej druh
a je teda pravdepodobné, že na nájom v jednej polovici prispieva. Predovšetkým zdôraznil, že jeho
ekonomická situácia sa zhoršila, keďže základ dane poklesol na sumu 2.770 Eur, ktorá zmena pomerov
nebola v napadnutom rozsudku zohľadnená. Pokiaľ pred súdom uviedol, že jeho príjem je 500 Eur až

800 Eur, jeho vyjadrenie nemá žiadnu výpovednú hodnotu, keďže v tomto príjme nie sú zahrnuté žiadne
výdavky (odvody, náklady na lieky, výživné, nájomné a podobne), ktoré musí mesačne platiť, a ktoré sú
nevyhnutné pre dosahovanie príjmu . Objektívne je len daňové priznanie. Namietal, že súd nezohľadnil
jeho zdravotný stav. Čaká na operáciu kolien, a preto bude dlhodobo bez pravidelného príjmu. Pokiaľ
bude PN, nebude môcť dosahovať príjem v doterajšom rozsahu.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zotrváva na názore,
že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane mal. detí, ktoré sú vekovo staršie,
fyzicky vyspelejšie a náklady so zakupovaním školských potrieb, zdravotnou starostlivosťou, ako aj
zabezpečovaním osobných potrieb stúpajú. Doporučil potvrdenie rozsudku. V písomnom vyjadrení k
odvolaniu matky navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil a zvýšené výživné stanovil

s účinnosťou od 01.10.2014.

Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu zo strany otca uviedla, že otec so zvýšením
výživného nikdy nesúhlasil a vždy mal nedostatočný príjem na to, aby mohol platiť viac. Je živnostníkom
už 12 až 13 rokov a nikdy nemal dostatočný príjem. Vždy dokázal spraviť daňové priznanie tak, aby
jeho príjem bol nízky. V súčasnosti ho súd zaskočil tým, že vyžiadal jeho príjmy od spoločnosti, v ktorej

pracuje, a tak sa vlastne zistilo, koľko zarába. Aj pri nízkych zárobkoch si otec dovolil dvakrát leteckú
dovolenku a v priebehu roka kúpiť a predať obratom dom, o ktorom tvrdí, že finančnú hotovosť na kúpu
mu poskytla priateľka. Jeho zdravotný stav je taký, že na vysoký cholesterol a krvný tlak sa lieči už
minimálne 20 rokov a lieky kupuje stále. Pokiaľ otec poukazuje na problémy s kolenom, uviedla, že má
vedomosť o tom, že bol na operácii v Martine, kde ho o 13:00 hod. operovali a o 20:00 hod. bol doma,

za čo si aj priplatil. Uviedla, že otec nie je v takej zlej finančnej situácii a počas PN môže žiť zo svojich
úspor. Pre porovnanie uviedla, že aj jeho bratia robia v totožnej firme ako otec detí, nesťažujú sa a žijú
na vysokej úrovni. Pokiaľ ide o tvrdenie, že na domácnosť jej prispieva priateľ, vysvetlila, že jej priateľ
má svoju domácnosť a svoje deti, a pokiaľ prispieva, tak len nejakými nákupmi, zoberie ich na výlet,
na plaváreň a podobne.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že svoje príjmy dostatočne zdôvodnil. Na
dovolenke bol so svojou priateľkou, ktorá dovolenky platila (2 x). Deti na dovolenku
nebral z dôvodu, že dovolenky, na ktoré by bral deti, nemá financie. V súčasnosti je po operácii kolena
a zo Sociálnej poisťovne poberá priemerne 220 Eur mesačne. Žiadny dom nekupoval, dom kupovala a
následne predala jeho priateľka. Namietal vyjadrenia matky, ktorá otca vykresľuje ako majetnú osobu,

čo sa nezakladá na pravde.

Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaných odvolaní, zisťoval, či odvolanie
účastníkov tohto súdneho konania bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektmi, ktoré sú na
podanie odvolania oprávnené, ako aj to, či smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný
prostriedok pripúšťa.Podľa ust. § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. sa odvolanie podáva do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Spôsob doručovania písomností súdom upravuje ust. § 45 a nasl. O.s.p. Podľa ust. § 45 ods. 1 prvá

veta O.s.p. súd doručuje písomnosti sám alebo poštou. V súlade s ust. § 47 ods. 1 O.s.p. do vlastných
rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Podľa ust. § 57 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toto
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu

alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa
posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa ust. § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“)
sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.

V danom prípade z obsahu spisu krajský súd zistil, že rozsudok bol účastníkom konania doručovaný

prostredníctvom pošty. Z pripojených doručeniek, ktoré majú charakter verejnej listiny, vyplýva, že matke
bol rozsudok doručený do vlastných rúk dňa 23.02.2015.

Deň prevzatia rozsudku matkou, t. j. 23.02.2015, je skutočnosťou, určujúcou začiatok lehoty na podanie
odvolania. Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť nasledujúci deň po doručení
rozsudku, t. j. 24.02.2015 a uplynula dňom 10.03.2015. Odvolanie bolo matkou podané na pošte dňa

13.03.2015, teda po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej odvolacej lehoty. Na základe uvedených
skutočností, keďže matka podala odvolanie oneskorene, krajský súd podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p.
jej odvolanie odmietol a ňou uplatneným odvolacím návrhom sa preto nezaoberal.

Otec podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1, 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok

okresného súdu je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie
námietky otca vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa, a s

ktorými sa súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia dôsledne vyporiadal. Ani v odvolacom
konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.
Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje, nakoľko odvolací pristúpil k zmene rozsudku len vzhľadom na okolnosť,
že navrhovateľka počas konania nadobudla plnoletosť. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia

súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa.

Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1
Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie § 78 Zákona
o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď
súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane detí, a

to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a
to zvýšením alebo znížením príjmu, zmenou ich majetkových pomerov, prípadne pribudnutím alebo
odbudnutím ďalších vyživovacích povinností.Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov s ohľadom na odôvodnené
potreby oprávneného dieťaťa (§ 62 ods. 2 veta prvá a § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Odôvodnené

potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností jednotlivého prípadu. Závislé sú predovšetkým od veku
a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na
budúce povolanie a podobne. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované reálnymi schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, sú odôvodnené len bežné
potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú zásadnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život

kultúrneho človeka.

Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada
sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových
pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Krajský súd preskúmaním veci zistil, že okresný súd v danom prípade náležite porovnával pomery na
strane detí, ako aj pomery na strane rodičov, ktoré správne vyhodnotil tak, že vyživovaciu povinnosť
zo strany otca k mal. M., ako aj k F. je potrebné zvýšiť. Pokiaľ otec v podanom odvolaní spochybňuje
výšku odôvodnených potrieb mal. M., táto námietka otca nie je dôvodná, nakoľko matka v
odvolacom konaní predložila faktúru o tom, že uhradila za maloletého účastnícky poplatok - prvú splátku

za hokejové zabezpečenie do 31.12.2014 v sume 102 Eur, a to úhradou v mesiaci september 2014.

Nedôvodná je aj námietka otca, že sa súd nedostatočne zaoberal jeho príjmom a nedôsledne tak
vyhodnotil jeho možnosti a schopnosti prispievať na výživné pre deti vyššou sumou. Z obsahu spisu
v danej veci vyplynulo, že naposledy bolo upravované výživné rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystrica, č.k. 3P/10/2011-16 zo dňa 16.03.2011, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 31.03.2011.

Takto bolo stanovené výživné na F. na sumu 68 Eur na M. sumou 61 Eur. V čase poslednej úpravy
výživného súd vychádzal zo základu dane podľa daňového priznania v sume 3.753 Eur a z príjmu matky
472 Eur. Od poslednej úpravy uplynuli štyri roky. Zmena pomerov nastala jednak na strane detí,
ktoré sú vekovo staršie a vyspelejšie, čím nepochybne a objektívne stúpli ich náklady. Náklady u F. sú
ovplyvnené tiež tým, že je študentkou hotelovej akadémie, mal. M. hrá hokej. V čase poslednej úpravy

výživného vychádzal okresný súd zo základu dane podľa daňového priznania otca v sume 3.753 Eur, čo
v podstate predstavuje netto príjem 312 Eur mesačne. V súčasnosti otec tvrdí, že dosahuje príjem 500
Eur až 800 Eur, ktorú skutočnosť nespochybnil ani v podanom odvolaní, keď výslovne uviedol, že jeho
príjem je od 500 Eur až 800 Eur a z tohto príjmu má výdavky, ktoré musí mesačne platiť „ako odvody,
náklady na lieky, výživné a nájomné“.

Za daných okolností sa súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že v možnostiach a
schopnostiach otca je prispievať na výživu pre mal. deti s účinnosťou od 01.01.2015 v sume 100
Eur na F. a 90 Eur na mal. M.. Rozsah vyživovacej povinnosti sa zvýšil o sumu 32 Eur mesačne na F. a
o sumu 29 Eur mesačne na mal. M., hoci odôvodnené pomery detí sú nepochybne podstatne
vyššie, preto nemožno ponechať výlučne na matke, aby zo svojho príjmu 560 Eur mesačne (správa z

G.) popri svojej osobnej starostlivosti o deti hradila všetky odôvodnené potreby mal. detí. Pokiaľ sa otec
bráni tým, že v súčasnosti je po operácii kolena, tento stav je nepochybne dočasný a nemôže mať vplyv
na rozsah vyživovacej povinnosti.

Vzhľadom na to, že v priebehu konania F. nadobudla plnoletosť, odvolací súd zmenil výrok rozsudku
súdu prvého stupňa tak, že odporca je povinný platiť zvýšené výživné na navrhovateľku zo sumy 68

Eur na sumu 100 Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2015 s tým, že výživné je povinný poukazovať k
rukám navrhovateľky, vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .