Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2015

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 5P/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815202067
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Prčová
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2015:6815202067.1

Rozhodnutie

Okresný súd Revúca pred samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci o starostlivosti o maloleté
dieťa G. Q., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce,
sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Revúcej, dieťa rodičov: matka - B. O.,
G.. XX.XX.XXXX, K. B., Ž. XXX, zastúpená JUDr. Evou Bornayovou, advokátkou so sídlom v Rimavskej
Sobote, Fučíkova 795/15 a otec - K. Q., G.. XX.XX.XXXX, K. L. XXX, o úpravu styku otca s maloletým

dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Revúcej zo dňa 12.12.2012, č.k. 7P/154/2011 - 556 sa vo výroku o styku
otca s maloletou G. Q., G.. XX.XX.XXXX mení tak, že súd schvaľuje dohodu rodičov, podľa ktorej je
otec oprávnený stýkať sa s maloletou G. Q., G.. XX.XX.XXXX každý utorok v čase od 14:30 hod. do
16.00 hod. v priestoroch Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Revúca za účasti jeho pracovníka.

Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v čase začiatku styku ho na styk odovzdať
v priestoroch Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca.
Po ukončení styku je otec povinný dieťa matke odovzdať v priestoroch Ústredia práce, sociálnych vecí
a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 15.08.2013 sa otec mal. detí G. Q., G.. XX.XX.XXXX a L. Q., G..
XX.XX.XXXX domáhal zmeny styku s mal. deťmi tak, že bude oprávnený stýkať sa s nimi každý utorok,

štvrtok a párnu sobotu v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny víkend od soboty 10:00 hod.
do nedele 18:00 hod.. V návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Revúca zo dňa 12.12.2012,
sp.zn.7P/154/2011bolimal.detizverenédostarostlivosti matky aotcoviboloumožnenéstýkaťsasmal.
deťmi každý utorok, štvrtok a sobotu v čase od 16:00 do 18:00 hod. Nakoľko od právoplatnosti rozsudku
už uplynulo 8 mesiacov, počas ktorých sa s deťmi zblížil a dvojhodinové stretnutia im nepostačujú na
spoločné hry, sebapoznávanie a výlety, navrhol styk rozšíriť.

Matkavpísomnomvyjadreníknávrhusrozšírenímstykunesúhlasilanajmäzdôvodu,žesamal.G.otca,
ktorýjeprísnybojí,máprednímrešpekt,akoajzdôvodu,žesamal.G.vyjadrila,žeuotcaspávaťnechce
a z dôvodu, že od septembra 2013 mal. G. začala navštevovať základnú školu a má aj mimoškolské
aktivity - základnú umeleckú školu, teda styk upravený dvakrát v týždni ako ho navrhol otec, nie je v
jej záujme, nakoľko sa potrebuje pripravovať do školy. Poukázala na znalecký posudok vypracovaný v

predchádzajúcom konaní o úpravu práv a povinností k mal. deťom, vedenom na Okresnom súde Revúca
podsp.zn.7P/154/2011,kdeznalkyňaodporučilaúpravustykukaždýutorokaštvrtok včaseod16:00do17:00 hod.. Poukázala taktiež na svoje unáhlené rozhodnutie v predchádzajúcom súdnom konaní, kde
súhlasila s úpravou styku na 2 hodiny trikrát do týždňa, keď toto urobila preto aby bol otec detí spokojný,
ale nedomyslela všetky dôsledky. Poukázala taktiež na závery znaleckého posudku vypracovaného v

konaní 7P/154/2011 týkajúce sa charakteristiky otca mal. detí, podľa ktorých otec reaguje impulzívnejšie
a expanzívnejšie a má zníženú frustračnú toleranciu, preto je vo výchove rizikovejší, taktiež prezentuje
svoje citové potreby, pričom nerešpektuje citové potreby detí. V prípade agresívnejšieho správania sa
otca k matke mal. detí znalkyňa doporučila obmedzenie styku otca s mal. deťmi, pokiaľ otec svoje
správanie nezačne primerane korigovať. Matka uviedla, že optimálny variant styku by podľa nej mohol

byť každú sobotu a nedeľu v kalendárnom roku v čase od 14:00 hod. do 17:00 hod..

Matka súčasne navrhla zvýšiť výživné na mal. deti, u mal. G. zo sumy 60,- € na 100,- € mesačne a u mal.
L. zo sumy 40,- € na 70,- € mesačne, počnúc dňom 02.09.2013. Uviedla, že u mal. detí sa od posledného
rozhodnutia o výživnom zmenili pomery, G. od septembra 2013 začala navštevovať základnú školu čím
sa zvýšili jej potreby, zároveň poukázala na to, že otec vlastní niekoľko osobných motorových vozidiel,

motoriek, pravidelne chodí na diskotéky aj do zahraničia, do mesta Ózd, bol aj na kúpalisku v zahraničí,
v Maďarsku, ako aj na dovolenke v Maďarsku. Pracuje na polícii asi 20 rokov, kde má už odpracované
roky za čo by mu mohol byť priznaný výsluhový dôchodok aj odstupné. Vlastní rodinný dom so záhradou
a garážou. Má síce ďalšie vyživovacie povinnosti voči trom deťom. Aj keď na dvoch synov, ktorí žijú v
Starej Ľubovni prispieva výživným v súhrnnej výške 99,58 € mesačne, na ďalšieho syna, ktorý je zverený

do jeho osobnej starostlivosti mu jeho bývalá manželka platí výživné v rovnakej výške, čo teda podľa
matky mal. detí vytvára situáciu, ako keby otec žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť ani nemal.

V priebehu konania rodičia mal. detí mnohými písomnými vyjadreniami reagovali na ich vzájomné
predchádzajúce vyjadrenia, najmä matka mal. detí súdu opakovane podrobne opisovala situáciu medzi

ňou a otcom mal. detí, podrobne do detailov vykresľovala správanie sa otca mal. detí k nej a k mal.
deťom pri jednotlivých stretnutiach, ako aj opisovala predchádzajúce správanie otca k nej ešte počas
ich spolužitia, ako aj finančné a materiálne pomery otca mal. detí.

Dňa 10.04.2015 súd uzneseniami vylúčil konanie o úpravu styku otca s mal. G., ako aj konanie o úpravu

styku otca s mal. L. na samostatné konania nakoľko predpokladal, že v týchto konaniach bude potrebné
vykonávať širšie dokazovanie, odlišné od dokazovania v konaní o zvýšenie výživného a uloženie
výchovného opatrenia.

Uznesením zo dňa 25.02.2015, č.k. 3P/41/2013 - 398 súd začal konanie o nariadenie výchovného

opatrenia mal. G. Q. a rodičom mal. detí.

Dokazovanie súd v predmetnom konaní vykonal výsluchmi účastníkov, výsluchmi svedkov M. K., M..
V. K. a Z. O., znaleckým posudkom č. 12/2014 PhDr. Štefánie Stanislavovej, znalkyne z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, poradenská psychológia a listinnými

dôkazmi a to najmä správami kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov u rodičov mal. detí, správami
Referátu poradensko-psychologických služieb pri Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Revúca z konzultácií uskutočnených s rodičmi mal. detí a mal. deťmi, obsahom
pripojených spisov Okresného súdu Revúca sp. zn. 7P/154/2011 z toho znaleckým posudkom č.
20/2012 Mgr. Lívie Adamcovej, znalkyňou v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí

a dospelých, poradenská psychológia, rozsudkom Okresného súdu Revúca zo dňa 12.12.2012, č.k.
7P/154/2011 - 556, sp. zn. 7Em/3/2011 z toho návrhom na výkon rozhodnutia, písomnými podaniami
rodičov mal. detí, uznesením zo dňa 17.12.2012, č.k. 7Em/3/2011-230, sp. zn. 4Em/1/2012 z toho
návrhom na výkon rozhodnutia, ostatnými písomnými podaniami rodičov mal. detí v tomto konaní,
správami kolízneho opatrovníka, zápisnicou z pojednávania zo dňa 25.02.2013, uznesením zo dňa

17.09.2013, č.k. 4Em/1/2012 - 131, vyšetrovacím spisom Ministerstva vnútra SR, Úradu inšpekčnej
služby PZ, ČVS: ÚIS-53/IOSS-SV/2007, z toho zápisnicou o trestnom oznámení, zápisnicami o
výsluchu svedkov, zápisnicou o konfrontácii medzi svedkami, znaleckým posudkom č. 22/2007 znalca
Ing. Júliusa Puskajlera z odboru elektronika, riadiaca a výpočtová technika, zvukovými nahrávkami
tvoriacimi súčasti znaleckého posudku, uznesením MVSR, Úradu inšpekčnej služby PZ zo dňa

29.05.2007, pripojenými spismi Okresného súdu Revúca týkajúcimi sa starostlivosti o mal. O. Q.,
nar. 28.04.1996 - sp. zn. RA-3P/53/2004 z toho návrhom matky na vydanie predbežného opatrenia,
správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov u otca mal. O., uznesením zo dňa 10.11.2004, č.k.
3P/53/2004, ktorým súd zamietol návrh matky mal. O. na vydanie predbežného opatrenia, odvolanímmatky proti uzneseniu, vyjadrením otca k odvolaniu, uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo
dna 14.12.2004, č.k. 16CoP/67/04-47, sp. zn. Ra-2C/3/2004 z toho návrhom a rozsudkom zo dňa
09.05.2005, č.k. RA-2C/3/04-30, pripojenými spismi Okresného súdu Stará Ľubovňa týkajúcimi sa

úpravy práv a povinností k mal. deťom M. a B. C.Ý. - 4P/20/2003, 4P/70/2003, 4P/139/2004, 4P/43/2003
a 2Em/9/2005 z nich najmä návrhmi, písomnými vyjadreniami matky a otca mal. detí, rozhodnutiami v
tej ktorej veci, pripojeným spisom Okresného súdu Revúca 7T/90/2012 z toho obžalobou a rozsudkom
zo dňa 17.04.2013, č.k. 7T/90/2012-94, vyšetrovacím spisom Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly
a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby - stred, ČVS: SKIS-34/IOSS-

SV/2012 z toho zápisnicou o trestnom oznámení, uznesením MVSR, Sekcie kontroly a inšpekčnej
služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby - stred zo dňa 09.11.2012, pripojeným
spisom Obvodného úradu Rimavská Sobota, odbor všeobecnej vnútornej správy č. H/2012/05181 z
toho záznamom o podaní oznámenia, záznamami o podaní vysvetlenia, zápisnicou o prejednávaní
priestupku, rozhodnutím č. 1251/2012 - JAK zo dňa 05.09.2012, zvukovými záznamami ohľadne
odovzdávania mal. L. otcovi na styk a obrazovými záznamami o priebehu styku otca s mal. G. a L. v r.

2013 a 2014 a s mal. L. z 11.04.2015 a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Maloleté deti, G. Q., nar. XX.XX.XXXX a L. Q., nar. XX.XX.XXXX pochádzajú zo vzťahu otca K. Q., nar.
XX.XX.XXXX a matky B. O., nar. XX.XX.XXXX.

Rozsudkom Okresného súdu Revúca zo dňa 12.12.2012, č.k. 7P/154/2011-556 súd schválil rodičovskú
dohodu matky a otca mal. detí, podľa ktorej boli obe mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky
a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu výživným vo výške 60,- € mesačne na mal. G. a 40,-
€ mesačne na mal. L.. Zároveň schválil dohodu rodičov o styku otca s mal. deťmi, podľa ktorej od
13.01.2013 bol otec oprávnený stretávať sa s mal. deťmi každý utorok, štvrtok a sobotu v čase od 16:00

hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si mal mal. deti vyzdvihnúť v mieste ich bydliska a po ukončení styku
ich mal v mieste ich bydliska odovzdať matke.

Ako vyplynulo z písomných vyjadrení ako aj výsluchov účastníkov na pojednávaní, styk otca s mal. deťmi
od rozhodnutia súdu sa realizoval tak, že matka mal. deti na styk otcovi vozila do miesta jeho bydliska,

pričom počas styku deti čakala v miestnej cukrárni, čo odôvodňovala tým, že si to vyžadovala mal. G.,
ktorá sa otca bála, mala pred ním rešpekt. Z výsluchov účastníkov vyplynulo, že v marci 2014 došlo
medzi rodičmi mal. detí k incidentu pri odovzdávaní detí otcovi, pri ktorom sa mal. G. bála tak, že sa
až pocikala, od ktorého obdobia G. odmieta k otcovi chodiť. Zo znaleckého posudku PhDr. Štefánie
Stanislavovej č. 12/2014, konkrétne samotného vyšetrenia mal. G. vyplynulo, že dieťa otca odmieta,

nechce k nemu ísť, myslí si o ňom, že je zlý lebo mame škaredo nadáva a kričí na ňu. Maloletá uviedla,
že má z otca strach čo cíti v celom tele. Zo znaleckého vyšetrenia vyplynulo, že mal. G. sa bojí o matku
vzhľadom na konfliktný vzťah s otcom.

Zo správy zo psychologických vyšetrení účastníkov realizovaných na Referáte poradensko-

psychologickýchslužiebpriÚstredípráce,sociálnychvecíarodiny,Úradupráce,sociálnychvecíarodiny
Revúca zo dňa 16.09.2014 taktiež vyplynulo odmietanie otca zo strany mal. G. z dôvodu jej obavy o
ublíženie matke a potreby chrániť ju. Taktiež z nej vplynulo, že maloletá je ovplyvnená postojmi rodičov,
pričom sa prikláňa na matkinu stranu, nepriateľstvo medzi rodičmi vyhodnocuje ako nebezpečné matke.
Maloletá G. počas uskutočnených konzultácií mala odmietavý postoj aj k samotnému poradenstvu,

odmietla komunikovať aj so samotnou psychologičkou. Aj keď rodičia mal. detí súhlasili s poradenským
procesom, ich motiváciu psychologička RPPS vyhodnotila ako formálnu, pričom psychologička referátu
naznačila existenciu aj odmietavého postoja matky k psychologickým konzultáciám, čo mohlo ovplyvniť
aj postoj samotného dieťaťa.

Z vykonaného dokazovania - nespočetných a rozsiahlych písomných vyjadrení matky a otca mal. detí,
prečítaného obsahu pripojených spisov, ako aj ústnych vyjadrení najmä otca mal. detí na adresu matky
mal. detí na pojednávaní mal súd preukázané, že vzťah rodičov mal. detí je dlhodobo a to prinajmenšom
od r. 2007 výrazne konfliktný, medzi rodičmi sú prítomné nespracované negatívne emócie. U otca ide o
výlučne a hlboko negatívny vzťah k matke mal. detí hraničiaci s pociťovaním odporu až nenávisti voči

nej, čo prezentoval aj na súdnych pojednávaniach. Matka sa otca mal. detí bojí, tento strach nedokáže
skrývať a dáva ho najavo aj pred mal. deťmi, čo bolo potvrdené aj znaleckými posudkami a tak tento
strach prenáša aj na samotné mal. deti. Obe mal. deti sú výrazne ovplyvňované týmito negatívnymi
postojmi ich rodičov voči sebe, čo u mal. G. vyústilo do ochranárskeho postoja voči matke, keďže je voveku, keď už aj sama bola schopná vnímať niektoré incidenty, ktoré sa medzi rodičmi odohrali a počas
ktorých vnímala otca v polohe agresora voči matke.

Ohľadne osobnosti rodičov mal. detí mal súd zo znaleckého posudku Mgr. Evy Adamcovej č. 20/2012,
vypracovanom v konaní týkajúcom sa úpravy práv a povinnosti k mal. deťom Q. vedenom na súde pod
sp. zn. 7P 154/ 2011 preukázané, že osobnosť otca mal. detí je extravertovane orientovaná, s črtami
k egocentrizmu, s impulzívnejším a povrchnejším emocionálnym reagovaním. Jeho sociálne správanie
je expanzívnejšie s tendenciou k presadzovaniu. Je uňho deficit regulačných mechanizmov v emotívnej

afektívnej oblasti, kde prevládajú dráždivejšie spôsoby reagovania so zníženou frustračnou toleranciou.
Jeho sebaponímanie je nadštandardné. Existenciu konfliktného partnerského vzťahu (s matkou mal.
detí) redukuje na správanie sa a odchod partnerky, jeho postoj k vlastnému správaniu je nekritický.
Osobnosť matky mal. detí je primerane diferencovaná, skôr intravertovane orientovaná s racionálnym
postojom k životným témam. Podľa znalkyne v záťažových situáciách a v situáciách ohrozenia matka
nemá tendenciu reagovať impulzívnejšie, má reálny sebaobraz a dokáže reálne odhadovať svoje

možnosti. Jej výchovné postoje sú determinované obavami s reakciami otca. Výchovné postoje matky
možno podľa znalkyne považovať za primerané vekovému obdobiu mal. detí, matka je realistická a
citovo vníma citové potreby detí.

Zo znaleckého posudku č 12/2014 PhDr. Štefánie Stanislavovej vyplynulo, že osobnosť matky je s

miernou prevahou extroverzie, menej stabilnou a zrelou emotivitou, s oslabenou sociálne emočnou
prispôsobivosťou. Ťažšie mobilizuje obranné sily voči rušivým vplyvom a záťaži. Vystupuje skôr
pasívne a voči okolnostiam bezradne, resp. mnohokrát rieši menej podstatné drobnosti na úkor
kľúčových alebo podstatných aspektov situácií a konfliktov. Podľa znalkyne u matky mal. detí absentujú
aktívne a konštruktívne životné stratégie a prístup k zvládaniu životných situácií. Uviedla, že v

interpersonálnych vzťahoch je závislá na mienke okolia, nestála, naivná, častejšie prvoplánová na úkor
kvality riešenia situácie. Matka mal. detí je skôr otvorená, ovplyvniteľná až manipulovateľná, miestami
naivná, prostoreká. Možno konštatovať tendenciu radikálne meniť názory a postoje k predmetu konania
smerom k nadmernej ústretovosti a opačne. Záťaž z konfliktov s otcom detí nezvláda bez ventilovania
svojich pocitov v prítomnosti detí.

Zo znaleckého posudku č. 22/2007 Ing. Júliusa Puskajlera, nachádzajúceho sa v pripojenom spise
Ministerstva vnútra SR, Úradu inšpekčnej služby PZ, ako aj z vypočutých zvukových záznamov
tvoriacich súčasť znaleckého posudku mal súd preukázané, že už v r. 2007 sa otec mal. detí správal k
matke mal. detí verbálne agresívne až ponižujúco, písaním sms správ a telefonicky jej obzvlášť vulgárne

nadával, vyhrážal sa jej, že jej zoberie dieťa (v danom čase bola matka mal. detí v ôsmom mesiaci
tehotenstva) a rozkopaním.

Z vyjadrení predchádzajúcich partneriek otca mal. detí - jeho bývalej manželky Q. Q., rod. W. a Q.
C.Č. v súdnych konaniach týkajúcich sa ich mal. detí s K. Q. mal súd preukázané, že aj ku svojim

predchádzajúcim partnerkám sa otec mal. detí správal minimálne verbálne agresívne. Jeho bývalá
manželka Q. Q. uviedla, že zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala z dôvodu fyzického násilia
a psychického týrania. Q. C. v mnohých písomných a ústnych vyjadreniach v súdnych konaniach
poukazovala na nervóznu až agresívnu povahu otca mal. detí, nedostatok trpezlivosti otca vo výchove,
nepekné verbálne správanie sa k ich spoločnému mal. synovi M. C., pričom poukazovala na to, že

záujem o deti otec iba predstiera. Uvádzala taktiež, že ju niekoľkokrát aj fyzicky napadol a to aj tesne
pred pôrodom. Takéto vyjadrenia predchádzajúcich partneriek otca mal. detí korešpondovali opisom
správania otca mal. detí matkou mal. detí.

V priebehu súdneho konania uzavreli rodičia mal. G. ohľadne styku otca s ňou dohodu, podľa ktorej

sa maloletá bude s otcom stretávať každý utorok v čase od 14:30 hod. do 16:00 hod. za prítomnosti
pracovníka Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Revúcej.

Podľa ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

V prípade, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a nevedia sa dohodnúť na styku rodiča s mal.

dieťaťom, môže styk upraviť súd. Hlavným kritériom pri rozhodovaní súdu o úprave styku mal. dieťaťa
s rodičom je, podobne ako pri rozhodovaní o všetkých otázkach týkajúcich sa maloletých detí, záujem
maloletého dieťaťa (čl. 3 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa). Základnou premisou je, že je v
záujme mal. dieťaťa zachovať čo najširší možný styk a kontakt s tým z rodičov, ktorému mal. dieťa nebolo
zverené do osobnej starostlivosti. Vychádza z práva mal. dieťaťa na prítomnosť, starostlivosť a výchovu
oboch rodičov (čl. 9 Dohovoru OSN o právach dieťaťa).

Právo na styk rodiča s dieťaťom je právom mal. dieťaťa ako aj právom rodiča. Malo by sa realizovať
tak, aby záujmy rodiča a mal. dieťaťa boli pritom v rovnováhe. V prípadoch, ak záujmy mal. dieťaťa
nekorešpondujú alebo nie úplne korešpondujú so záujmami rodiča, môže podľa okolností konkrétneho
prípadu prevážiť záujem mal. dieťaťa, samozrejme pri zachovaní proporcionality medzi záujmami rodiča

a mal. dieťaťa.

V prípade ak súd zistí skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že styk mal. dieťaťa s druhým z
rodičov nebude v jeho najlepšom záujme, napríklad z dôvodu, že by mohol nepriaznivo vplývať na citové
prežívaniemal.dieťaťa,prípadnebymoholinaknepriaznivoovplyvniťjehopsychickýalebofyzickývývoj,

možno styk s rodičom v potrebnom rozsahu obmedziť, resp. v najvyhranenejších prípadoch až zakázať.
Existenciutakýchtookolnostítrebaskúmaťvždyindividuálne,sohľadomnakonkrétneokolnostiprípadu,
najmä s ohľadom na konkrétne potreby maloletých detí.

V predmetnom prípade rozchodom rodičov mal. detí (mal. G. a mal. L.) došlo k faktickému narušeniu

optimálnej situácie, v ktorej výchovu mal. detí zabezpečujú obaja rodičia ich každodennou prítomnosťou,
každodenným osobným pôsobením. V konaní bolo preukázané, že správanie otca k matke maloletých
detí bolo dlhodobo, počas niekoľkých rokov negatívne, verbálne agresívne a to aj v prítomnosti
maloletých detí, čo vzhľadom na jej vek, bola staršia G. už schopná vnímať. V dôsledku toho, ako aj v
dôsledku prenášania pocitov strachu matky z otca mal. detí na mal. G., došlo u nej k zhoršeniu jej vzťahu

k otcovi vedúcemu až k úplnému odmietaniu otca. Preto za súčasného stavu neprichádza u maloletej G.
do úvahy iný ako asistovaný styk s otcom, za účasti tretej, neutrálnej osoby (nie matky) a to v častejších
kratších intervaloch. Vzťah otca s mal. G. bude totiž potrebné od počiatku vybudovať tak, aby maloletá
prestala mať z otca obavy, získala v neho opätovnú dôveru a obnovilo sa citové puto medzi ňou a otcom.
Len v prípade ak bude otca, ktorý predstavuje nezastupiteľný mužský prvok v jej živote vnímať aspoň v

určitých aspektoch pozitívne, bude možné uvažovať o pozitívnom vplyve styku s otcom na jej psychický
vývoj a pristúpiť k jeho rozšíreniu.

Rodičia maloletej G. v priebehu konania uzavreli ohľadne styku otca s ňou dohodu, v ktorej je forma a
rozsahu styku primeraný aktuálnemu citovému prežívaniu dieťaťa. Súd mal za to, že dohoda rodičov je

v záujme maloletého dieťaťa, preto ju, vychádzajúc z ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine, schválil.

O trovách účastníkov konania (u matky ide o ňou uplatnené trovy právneho zastúpenia a u otca o trovy
znaleckého dokazovania, ktoré znášal v celom rozsahu) súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.
s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože sa jedná o konanie, ktoré mohlo

začať aj bez návrhu. K podaniam otca mal. detí, ktorými sa opakovane domáhal, aby súd rozhodol
o povinnosti matky znášať trovy znaleckého dokazovania súd uvádza, že o povinnosti otca zaplatiť
preddavok na znalecké dokazovanie v celom rozsahu rozhodol súd v uznesení, ktorým súčasne nariadil
znalecké dokazovanie. Proti výroku o povinnosti zložiť preddavok na znalecké dokazovanie mohol otec
podať odvolanie o čom bol súdom poučený. Nakoľko tak neurobil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť.

Nakoľko v danom prípade ide o konanie starostlivosti o maloleté deti, ktoré mohlo začať aj bez návrhu,
zákon neumožňuje súdu zaviať matku mal. detí na nahradenie trov konania, ktoré otcovi takto vznikli,
pretože výslovne stanovuje, že v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu, nemá žiaden z účastníkov
nárok na náhradu jeho trov.V zmysle ust. § 148 ods. 1 O. s. p. súd rozhodol, že štát nemá nárok na náhradu trov ktoré mu v
predmetnom konaní vznikli vyplatením znalečného zo štátnych prostriedkov, nakoľko tieto boli neskôr

v priebehu konania v celom rozsahu uhradené otcom mal. dieťaťa, ktorý do skončenia konania splatil
preddavok na znalecké dokazovanie v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v platnom znení).