Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Beniačová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/785/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713204743
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713204743.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa:
Ing. R. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., F. XXXX/X, proti odporcom: 1/ Ing. Alexander Palevič, nar. XX.
XX.XXXX, bytom F., Y. XX, 2/ X. T., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., Y. XX, 3/ T. T., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F., Y. XX, 4/ Ing. T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., H. XX, odporcovia v rade 2/,3/ a 4/
zastúpení splnomocneným zástupcom odporcom v rade 1/, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na
odvolanie odporcov v rade 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/50/2013-86 zo dňa
09. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobu navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcom v rade 1/ až 4/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd určil, že dohoda o vysporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 21.10.2012, vklad ktorej bol povolený rozhodnutím pod č.k.
V 4931/12 zo dňa 07.02.2013 v časti nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. U., je neplatný
právny úkon. Odvolávajúc sa na závery uznesenia krajského súdu, ktorým bol jeho predchádzajúci
zamietajúci rozsudok v prejednávanej veci zrušený, konštatoval, že uvedená dohoda je svojim obsahom

dohodou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Účastníkom tejto
dohody tak mal byť ako podielový spoluvlastník aj navrhovateľ. Na tomto závere nič nemení skutočnosť,
že uvedená dohoda bola uzatvorená medzi príbuznými, ktorou si prevádzali podiely na rôznych
nehnuteľnostiach, vrátane spornej nehnuteľnosti, medzi sebou. Uviedol, že ak mali odporcovia v úmysle
previesť si nehnuteľnosti medzi sebou darovaním, z textu uvedenej dohody to jednoznačne nevyplynulo.
Dodatok, ktorým chceli preukázať skutočnosť, že touto dohodou došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy ,
nebol predložený k návrhu na vklad predmetnej dohody do katastra nehnuteľností, ale zostal len v

dispozícii odporcov v rade 1/ až 4/. Odvolávajúc sa na závery zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho
súdu, že výkladom právneho úkonu nemožno dopĺňať to, čo v príslušnej listine nie je obsiahnuté,
okresný súd uzavrel, že uvedený právny úkon je dohodou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam a že ním nedošlo k darovaniu podielov medzi blízkymi príbuznými a nemožno ho
posudzovať podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní úspech,
priznal uplatnenú náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia v rade 1/ až 4/,
ktorým sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
Nesúhlasili so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu. Namietali, že na základe vykonanéhodokazovania bolo jednoznačne preukázané, že dohodu o vyporiadaní uzatvorili medzi sebou ako rodinní
príslušníci a išlo o vzťah medzi darcom a obdarovaným. Omylom bolo v tejto dohode nesprávne
uvedené, že je uzatvorená podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v tomto prípade išlo o

zrejmú chybu v písaní. Nikde v ďalšom texte uvedenej dohody sa takáto chyba neopakuje, z jej
obsahu je nepochybné, že ňou nedochádza k zrušeniu spoluvlastníctva a vzájomnému vyporiadaniu
nehnuteľností, ktoré sú jej predmetom. Z okruhu účastníkov tohto právneho úkonu vyplýva ich vôľa
upraviť iba vzájomné pomery medzi blízkymi osobami.
Ďalej namietali, že navrhovateľ na žiadanom určení nemá naliehavý právny záujem, keďže sám

potvrdzuje, že predmetnú parcelu č.3009/3 predáva a zároveň uvádza, že samotný spor vedie iba na
to, aby nemusel platiť dane a mohol parcelu predať.
Ďalej poukazovali na postup okresného súdu po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia v
prejednávanej veci. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom účastníci zotrvali na svojich
dovtedajších prednesoch a vyjadreniach, neboli tam uvedené žiadne nové skutočnosti. Následne vo
veci rozhodol a bez ďalšieho, návrhu navrhovateľa vyhovel. Nezaoberal sa relevantnými otázkami pre

posúdenie predmetnej veci, ktoré vyplývali aj zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu, najmä pokiaľ
ide o výklad právneho úkonu. Pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy platný a účinný dodatok k
uvedenej zmluve a vychádzal iba zo zrejmej chyby, ku ktorej došlo pri jej písomnom vyhotovení.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcov žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny

potvrdiť. Uviedol, že z titulu spoluvlastníctva spornej parcely č. 3009/3 má naliehavý právny záujem na
ním žiadanom určení. Za nepravdivé označil tvrdenie odporcov, že túto parcelu predáva, v liste, na ktorý
poukazovali uviedol, že parcela „už je na predaj“. V predmetnom liste ponúka vyporiadanie tejto parcely
rozdelením, alebo výmenou v nadväznosti na iné spoločné pozemky.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a po vykonaní pojednávania, vrátane doplnenia a zopakovania dokazovania, zmenil podľa §
220 O.s.p. napadnutý rozsudok tak ako je to konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.

Odporcovia v rade 1/ až 4/ vo svojich výpovediach uviedli rovnaké skutočnosti ako v podanom odvolaní.

Doplnili, že motívom pre uzatvorenie dohody, ktorej neplatnosti sa navrhovateľ domáha, bola snaha o
vysporiadanie si rodinného majetku medzi sebou ako blízkymi príbuznými. Odporca v rade 1/ uviedol,
že sa ho s manželkou - odporkyňou v rade 2/ snažili rozdeliť tak, aby ich obe deti, odporkyňa v rade
3/ a odporca v rade 4/ mali každý rovnaký diel a aby zostala zachovaná „dedovizeň rodiny T.“. Za tým
účelom vykonali aj ocenenie týchto nehnuteľností a ceny uviedli v dodatku k predmetnej dohode zo dňa

21.10.2012, na ktorom boli overené podpisy dňa 14.02.2013. Navrhovateľ rozporoval pravdivosť týchto
tvrdení, poukázal na to, že odporcovia v rade 3/ a 4/ mu spoluvlastnícke podiely ponúkli na odkúpenie
za určitých finančných prostriedkov.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi doplnil, že naliehavý právny záujem na žiadanom určení vidí v tom, že

predmetnou dohodou prestala byť odporkyňa v rade 3/ spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti parcely
č. 3009/3, naďalej však ostala spoluvlastníčkou stavby - chaty nachádzajúcej sa na tejto parcele. Z
tohto titulu si môže vo vzťahu k spoluvlastníkom tejto parcely uplatňovať zriadenia práva prechodu k
chate, prípadne iné nároky, ktorú skutočnosť označil za zásadný dôvod, pre ktorý sa domáhal určenia
neplatnosti právneho úkonu. Odporcovia v rade 1/ a 4/ zasa poukazovali na to, že spoluvlastníkom chaty

je aj brat odporcu 1/ JUDr. H. T., ktorý je rovnako osoba odlišná od vlastníkov spornej nehnuteľnosti.
Ďalej poukazovali na list, ktorý navrhovateľ adresoval odporcovi v rade 1/ dňa 22.04.2014. Podľa tohto
listu sám navrhovateľ žiadal vyporiadanie spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti parcely č. 3009/3.
Z obsahu listu krajský súd zistil, že navrhovateľ ním odporcovi v rade 1/ oznámil, že by prijal spodnú
polovicu parcely 3009/3 (kde je chata) a za polovicu chaty dá podiel v lese 1/48, s tým, že odporcovi v

rade 1/ by pripadla horná polovica tejto nehnuteľnosti aj so včelínom. Ďalej súdu predložili list zo dňa
30.03.2015, z obsahu ktorého vyplýva, že navrhovateľ odporcovi v rade 1/ týmto navrhol vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva okrem iného aj k parcele 3009/3 tak, že táto by mu pripadla spolu s chatou
a včelínom do vlastníctva za tam určených podmienok.

Krajský súd z vykonaného dokazovania zistil, že odporcovia v rade 1/ až 4/ boli účastníkmi dohody
nazvanej „DOHODA o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti uzavretej podľa § 141
ods. 1 Občianskeho zákonníka“ ( ďalej v texte „Dohoda“). V článku II Dohody bol špecifikovaný jejpredmettak,žebolopresneurčené,ktorýzodporcov,vakejveľkostivlastníspoluvlastníckepodielyvtam
uvedených nehnuteľnostiach, vrátane pozemku parc. č. 3009/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
2301 m2, nachádzajúcom sa v k.ú. U., okres Martin, zapísanej na LV XXXX( sporná nehnuteľnosť).

V tejto nehnuteľnosti mali odporcovia v rade 3/ a 4/ každý podiel 1/12-tiny a odporcovia v rade 1/
a 2/ spoločný podiel v rozsahu 4/12-nástin. V článku II v bode 3 sa ďalej konštatuje, že „účastníci
sa vzájomne vyporiadávajú tak, že :... „ a ďalej sa v tomto bode uvádza, kto z odporcov vlastníkom,
resp. spoluvlastníkom, ktorých nehnuteľností sa stáva. Podľa bodu III písm. b) vlastníkom nehnuteľnosti
pozemku parc. č. 3009/3 sa stávajú odporca v rade 1/ a odporkyňa v rade 2/ v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov spolu vo veľkosti podielu 6/12. V bode V účastníci vyhlásili, že predmet
Dohody„prijímajúdoichvlastníctva“súčinnosťouodpovoleniavkladuvlastníckehoprávavichprospech
príslušným katastrálnym úradom. Po vykonanom „vysporiadaní“ sa odporcovia v rade 1/ a 2/ stali
podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti v rozsahu 6/12-tin, je teda nepochybné a potvrdili to aj
odporcovia v rade 1/ a 4/ vo svojich výpovediach, že podiely odporcu v rade 3/ a odporkyne v rade 4/
boli prevedené na odporcov v rade 1/ a 2/.

Ďalej sa krajský súd oboznámil s „ DODATKOM K DOHODE o vysporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti“ zo dňa 21.10.2012 ( ďalej v texte „ Dodatok 1“). Podľa tohto Dodatku
1 sa článok II. Dohody dopĺňa o text, ktorým sa nehnuteľnosti uvádzané v tejto Dohode, špecifikovali
ich označením ako parcely registra „C“. Podľa osvedčovacej doložky pravosť podpisu odporcu v rade
4/ na tomto dodatku bola osvedčovaná dňa 28.01.2013, pravosť podpisov ostatných odporcov dňa

30.01.2013. Odporca v rade 1/ vo výpovedi uviedol, že uvedený dodatok bol reakciou na rozhodnutie
Správy katastra Martin o prerušení vkladového konania, ktorým boli vyzvaní na odstránenie nedostatkov
návrhu na vklad a jeho príloh s tým, že tento musí obsahovať označenie, či ide o pozemok evidovaný
ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“.

Ďalším „DODATKOM K DOHODE o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti“ zo dňa
21.10.2012 ( ďalej v texte „ Dodatok 2“) ktorým v článku II boli určené ceny predmetu Dohody s tým,
že v závere článku sa udáva, že „Zároveň sa účastníci dohody dohodli, že na právne vzťahy upravené
touto dohodou sa pozerá ako na vzťahy darovacej zmluvy medzi darcom a obdarovaným, kedy jeden
účastník/ci dohody nehnuteľnosť dáva a druhý účastník/ci dohody ju prijíma/jú“. Z osvedčovacej doložky

vyplýva, že podpisy na tomto dodatku boli vyhlásené za vlastné jeho účastníkmi (odporcami v rade 1/ až
4/) dňa 14. februára 2013. Navrhovateľ namietal, že z časového hľadiska, predmetný Dodatok 2 nebol
uzatváraný dňa 21.10.2012, ale odporcovia sa s ním snažili dodatočne odstrániť nedostatok neplatnosti
Dohody.

Z týchto listov vlastníctva ako aj zo samotného vyjadrenia navrhovateľa je nepochybné, že v čase pred,
aj v čase po uzatvorení spornej Dohody bol navrhovateľ podielový spoluvlastník uvedenej nehnuteľnosti
v rozsahu 6/12-tin. Inými slovami povedané, uzatvorením Dohody medzi odporcami v rade 1/ až 4/
nedošlo k zmenšeniu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa na tejto nehnuteľnosti. Podľa názoru
krajského súdu uvedená okolnosť je významná pre posúdenie otázky existencie naliehavého právneho

záujmu na navrhovateľom žiadanom určení.

Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je je, že účastník,
ktorý sa určenia domáha, má na takomto určení naliehavý právny záujem ( § 80 písm. c) O.s.p. ), ktorý
musí tvrdiť a zároveň preukázať. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez

takéhoto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez takéhoto určenia jeho právne
postavenie stalo neisté. Určovacia žaloba je odôvodnená vtedy, ak sa vytvorí pevný právny základ pre
právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám na plnenie alebo ak žaloba
na plnenie nerieši a ani nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva.

Navrhovateľ tvrdil, že predmetnou Dohodou bol dotknutý na svojich právach spoluvlastníka k spornej
nehnuteľnosti. Tento argument nepovažoval krajský súd za náležitý, odôvodňujúci naliehavosť právneho
záujmu navrhovateľa na žiadanom určení.
V prípade určenia neplatnosti tohto právneho úkonu by sa na rozsahu a obsahu spoluvlastníckeho
práva navrhovateľa k spornej nehnuteľnosti nič nezmenilo. Navrhovateľ by naďalej ostal tak ako doteraz

spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti v rozsahu 6/12-tin. Pokiaľ poukazoval na to, že v prípade neplatnosti
tejto dohody by sa spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti stala opätovne odporkyňa v rade 3/, ktorá je
zároveň aj spoluvlastníčkou stavby nachádzajúcej sa na tejto nehnuteľnosti - chaty, ani táto skutočnosť
nie je dôvodom pre existenciu naliehavého právneho záujmu na navrhovateľom žiadanom určení.Účastníci konania zhodne uviedli, že spoluvlastníkom predmetnej chaty okrem odporkyne v rade 3/ je
aj brat odporcu v rade 1/ JUDr. H. T.. To znamená, že pokiaľ sa navrhovateľ obával uplatňovania práva
prechodu k tejto chate zo strany odporkyne v rade 3/ cez spornú nehnuteľnosť, nie je zrejmé, prečo sa

neobával realizácie tohto práva zo strany druhého spoluvlastníka tejto chaty. Aj tento ďalší spoluvlastník
sa môže vo vzťahu k navrhovateľovi domáhať práva prechodu, a to bez ohľadu nato, či bude alebo
nebude spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti aj odporkyňa v rade 3/. Tento argument ako dôvod pre
určovaciu žalobu krajský súd tak isto nepovažoval za dôvodný.
Ak by aj v prípade určenia neplatnosti tohto právneho úkonu ostali spoluvlastnícke podiely účastníkov

na spornej nehnuteľnosti nezmenené a navrhovateľ by bol spoluvlastníkom najväčšieho podielu
6/12, odporcovia, ako osoby blízke (§116 Občianskeho zákonníka) si môžu medzi sebou prevádzať
spoluvlastnícke podiely a navrhovateľ nemá ako podielový spoluvlastník predkupné právo podľa § 140
Občianskeho zákonníka . Opätovne by tak mohlo dôjsť k situácii, že by odporcovia v rade 3/ a 4/ „mimo“
osoby navrhovateľa boli oprávnení previesť svoje spoluvlastnícke podiely na odporcov v rade 1/ a 2/.

Zároveň možno prisvedčiť odvolateľom, že okresný súd dôsledne nevychádzal z právnych záverov
krajského súdu prezentovaných v zrušujúcom uznesení. Krajský súd v ňom zdôraznil, že pri výklade
prejavu vôle písomného právneho úkonu je nutné dôsledne aplikovať výkladové pravidlá upravené v §
35 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V prípade, že ide o dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, z dohody

spoluvlastníkov musí byť zrejmý jednak ich zmluvný konsenzus v smere zrušenia spoluvlastníctva a
jednak jeho následne vyporiadanie. Dohoda o zrušení a vyporiadaní preto musí týmto požiadavkám
vyhovovať. Takúto dohodu nemožno zamieňať s dohodou o prevode spoluvlastníckeho podielu podľa §
140 Občianskeho zákonníka, pretože účastníkmi takejto dohody sú prevodca a nadobúdateľ, zmluvnými
stranami tak nemusia byť všetci spoluvlastníci a zmyslom dohody o prevode spoluvlastníckeho podielu

je iba zmena v osobe vlastníka pri zachovaní doterajšieho režimu spoluvlastníctva; medzi prevodcom
a nadobúdateľom preto nedochádza ku vzájomnému vyporiadaniu nad rámec nárokov obsiahnutých v
zmluve o prevode spoluvlastníckeho podielu.

Vychádzajúc z obsahu Dohody uzatvorenej medzi odporcami v rade 1/ až 4/ a výpovede odporcov v

rade 1/ a 4/ v odvolacom konaní krajský súd dospel k záveru, že účastníci Dohody ako spoluvlastníci
viacerých tam uvádzaných nehnuteľností, si medzi sebou usporiadali spoluvlastnícke vzťahy týkajúce sa
týchto podielov, vrátane podielu na spornej nehnuteľnosti, parcela č. 3009/3. Nebolo preukázané, že by
účastníci tejto dohody, predmetom ktorej boli prevod spoluvlastníckeho podielu, okrem zmeny v osobe
spoluvlastníka pri doterajšom zachovaní režimu spoluvlastníctva, mali záujem toto spoluvlastníctvo

zrušiť.

Navrhovateľ síce vyslovil dôvodnú pochybnosť o čase, kedy bol uzatvorený Dodatok 2 k Dohode,
v ktorom jej účastníci vyhlásili, že touto dohodou došlo medzi nimi k darovaniu. Táto skutočnosť
však nemá vplyv na záver krajského súdu, že predmetnou dohodou nebola vôľa jej účastníkov zrušiť

a vyporiadavať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti 3009/3. Skôr je tu pochybnosť o tom, či
predmetnou Dohodou došlo medzi účastníkmi k darovaniu tak ako to tvrdili odporcovia, prípadne či nešlo
o zámenu spoluvlastníckych podielov v rôznych nehnuteľnostiach. Pre právne posúdenie dôvodnosti
nároku navrhovateľa však táto okolnosť nie je právne významná.

Navrhovateľ tvrdil, že prvostupňový a ani odvolací súd sa dostatočne nezaoberali jeho námietkami
týkajúcimi sa ustanovení Dohody o jej účinnosť.
Od vzniku zmluvy treba odlišovať jej účinnosť, t.j. skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať zamýšľané
právne následky, inak povedané, že sa možno úspešne domáhať plnenia zo zmluvy. Účastníci sa
dohodli v článku V . bod 3 Dohody, že táto nadobúda účinnosť dňom jej podpísania oboma účastníkmi.

Nepochybne teda plnenia z tejto zmluvy sa bolo možné domáhať dňom podpisu tejto zmluvy. V rozpore
s týmto ustanovením nie je ani článok II. bod 5 , v ktorom sa konštatuje, že účastníci prehlasujú, že
predmet dohody prijímajú do ich vlastníctva s účinnosťou od povolenia vkladu vlastníckeho práva. Táto
skutočnosť sa týka vecno-právnych účinkov predmetnej dohody. V prípade, že je predmetnom prevodu
nehnuteľnosť, vlastnícke právo k nej sa nadobúda až pokiaľ k zmluve uzavretej v písomnej forme

pristúpiďalšiaprávnaskutočnosťvpodobevkladudokatastranehnuteľnostípodľaosobitnýchpredpisov.
To znamená, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe zmluvy sa nadobúda vkladom do katastra
nehnuteľnosti, pričom tento vklad má konštitutívne účinky. Nemožno tak povedať, že by išlo o nejakú
nejasnosť v predmetnej Dohode, ktorá by mala vplyv na platnosť tejto zmluvy.Krajský súd nevykonal navrhovateľom žiadané dokazovanie výsluchom odporkýň v rade 2/ a 3/. Po
doplnení a opakovaní dokazovania v rámci odvolacieho konania dospel k záveru, že nie je potrebné

doplňovať dokazovanie ich výsluchom. Navrhovateľ neuviedol a odvolací súd nezistil žiadne
skutočnosti, ktoré by v prípade výsluchu týchto odporkýň mohli mať vplyv na jeho skutkové a právne
závery.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1

O.s.p. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia okresného súdu boli v konaní úspešní odporcovia v rade 1/ až
4/, ktorým vzniklo právo na náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi. Odporcovia si však
túto náhradu trov konania neuplatnili, krajský súd z obsahu spisu existenciu trov na strane odporcov
nezistil , preto im ich náhradu nepriznal.

Krajský súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13. mája 2015, na ktorý sa odporkyňa v rade 2/ a 3/

neustanovili, v čase pojednávania nemal doručenie predvolania od týchto osôb vykázané. Odporkyne v
rade 2/ a 3/ sú však v konaní zastúpené splnomocneným zástupcom odporcom v rade 1/ (č.l. 31 spisu),
ktorý sa pojednávania zúčastnil a zákonnú lehotu na prípravu pojednávania mal riadne zachovanú.
Odporkyne v rade 2/ a 3/ boli predvolávané z dôvodu, že krajský súd pôvodne chcel tieto vypočuť v rámci
opakovania dokazovania. Následne po vykonaní dokazovania v odvolacom konaní dospel k záveru, že

nie je potrebný výsluch týchto odporkýň z dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.