Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/364/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214212808
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214212808.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Home Credit

Slovakia,a.s.,sosídlomTeplická7434/147,Piešťany,IČO:36234176,vkonanízastúpenýAdvokátskou
kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín proti žalovanej: X. N.,
nar. X.X.XXXX, bytom A. K. XXXX, o zaplatenie 1587,86 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh na zaplatenie sumy 1587,86 eur s kapitalizovaným ročným úrokom z omeškania vo výške
323,40 eur a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1587,86 eur od 18.6.2014 do zaplatenia z
a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 30.6.2014 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie

sumy 1 587,86 eur s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 323,40 eur a ďalším 9%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 587,86 eur od 18.6.2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým že so žalovanou dňa 1.8.2003 uzavrel Úverovú zmluvu č.
5304035950, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške 1700,- eur, čerpaného
prostredníctvom úverovej karty. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku, a tak žalobca
prípisom z 27.2.2012 vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru. Vyčíslený úrok z omeškania
vo výške 323,40 eur bol počítaný ako 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 1587,86 eur od 13.3.2012
do 17.6.2014. Žalovaná suma vo výške 1587,86 eur pozostáva z istiny vo výške 1397,43 eur tvorenej

nezaplatenými splátkami po splatnosti, zosplatnenými budúcimi splátkami, upomienkami a zmluvnou
pokutou. Taktiež je v uvedenej istine zahrnutý úrok vo výške 157,55 eur, poplatok za výpis z účtu vo
výške 1,49 eur a úrok za hotovostné transakcie vo výške 31,39 eur.

Žalobca na výzvu súdu v podaní z 23.3.2015 doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol, že na základe
úverovej zmluvy z 1.8.2003 bol žalovanej poskytnutý revolvingový úver vo výške 995,82 eur. Keďže
žalovaná dlh pravidelne splácala, bol jej 26.8.2010 poskytnutý úverový rámec vo výške 1700,- eur.
Žalovaná celkom vyčerpala sumu 3732,24 eur a uhradila sumu 4012,50 eur. Žalovanú zaťažovala aj

povinnosť platiť poplatok za výpis z účtu vo výške 1,49 eur.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu.

Žalovaná vo svojej výpovedi poprela, že by pri uzatváraní zmluvy vedela výšku úroku z úveru.Právny zástupca žalobcu tvrdil, že výška úroku bola uvedená v sadzobníku poplatkov, ktorý bol
neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Nevedel sa však vyjadriť, prečo je sadzobník poplatkov
založený do spisu (na čl. 10) v znení: strana 15 (celkom 15) na 15. strane niečoho, keď podľa zmluvy

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú (len) úverové zmluvné podmienky na rube zmluvy a samostatnom
liste v počte 2 strán.

Súd v súlade s § 118 ods. 2 O.s.p. účastníkom konania oznámil, že zostalo sporné, že žalovaná mala
vedomosť o výške úroku z čerpaného úveru.

Z tlačiva žalobcu označeného ako Úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a
používaníplatobnejkartyYESvyplýva,žežalovaná11.7.2003požiadalaorevolvingovýúvervovýške30

000,- Sk so splátkou vo výške 1200,- Sk. Termín splatnosti mesačnej splátky je podľa uvedeného tlačiva
vždy k 20. dňu v mesiaci a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy majú byť aj úverové zmluvné podmienky
žalobcu uvedené na rube tejto listiny a samostatnom liste. Uvedené tlačivo zmluvy súčasne obsahuje
aj vyhlásenie, že dolu podpísaný klient podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s úverovými zmluvnými
podmienkami, sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné, a považuje ich za dostatočne určité a prejavuje

súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Výška úroku z úveru však nie je v uvedenej zmluve a Úverových
podmienkach vôbec upravená. Žalobca v konaní nepreukázal uzavretie dodatku k uvedenej zmluve,
resp. uzavretie inej úverovej zmluvy, ktorými by došlo k zvýšeniu úverového rámca na sumu 1700,- eur,
ako to tvrdil žalobca vo svojom podaní z 23.3.2015.

Žalobca v prípise z 27.2.2012 žalovanú vyzval k splateniu celého úveru čerpaného na základe úverovej

zmluvy číslo 5304035950 s tým, že dlh žalovanej vyčíslil sumou 1 663,79 eur.

Zo splátkového kalendára žalovanej, ktorý je v skutočnosti prehľadom účtovných operácií na účte
žalovanej vyplýva, že žalovaná v období od 6.8.2003 do 13.12.2010 vyčerpala z účtu svojho veriteľa
sumu 3 732,24 eur a žalobcovi v období od 29.9.2003 do 25.8.2011 uhradila sumu 4012,50 eur. Z
uvedeného splátkového kalendára tiež vyplýva, že výška splátok do 20.9.2010 bola po 39,83 eur a od

20.10.2010 po 68,- eur.

Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa
jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola
žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca, mal v predmete

svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná
o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaná nemala
možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou
úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou
úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu

ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Súd teda vzťah účastníkov konania
posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 23a
ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb., § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 3 ods. 1 - 3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. OZ vzhľadom na prechodné
ustanovenia OZ (§ 879j/, § 879l/, § 879m/ OZ), § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy (1) Typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo
viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
(2) Typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a

povinnosťamizmluvnýchstrán,najmä1.podmienky,ktoréviažupredajvýrobkualeboposkytnutieslužby
na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch Od spotrebiteľa nemôže veriteľ

požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

V danom prípade v zmluve č. 5304035950 z 11.7.2003 absentuje nielen údaj o nákladoch spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom (najmä výška úroku z úveru) ako podstatnej náležitosti úverovej
zmluvy podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.10.2001, ale nie sú v nej uvedené
ani podmienky, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a ani suma splátok istiny, úrokov (§ 4 ods. 2 písm.

a/ citovaného zákona). Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Keďže v danom prípade
úrok z úveru, ale ani poplatky nie sú v zmluve uvedené, veriteľovi na ne nevznikol nárok a úver je
bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi nepochybne nevznikol ani nárok na zmluvnú pokutu, keď žalobca
až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal existenciu písomnej dohody zmluvných strán o

zmluvnej pokute podľa všeobecnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach § 544 až § 545a Občianskeho
zákonníka, ktorú Obchodný zákonník dopĺňa a modifikuje v ustanoveniach§ 300 až § 302. Použitie
zmluvnej pokuty si musia zmluvné strany výslovne dohodnúť, a to povinne v písomnej forme, čo v danom
prípade žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal, keď nepreukázal písomnú
dohodu účastníkov konania, najmä keď zmluvná pokuta je riešená v žalobcom vopred pripravenom

tlačive úverových podmienok, ktoré sú síce opatrené podpisom žalovanej, ale nie sú opatrené podpisom
zástupcu žalobcu.

Žalobca v konaní nepreukázal uzavretie písomnej zmluvy, predmetom ktorej by bol úverový rámec vo
výške 1700,- eur, ako to tvrdil vo svojich podaniach. Zmluva o spotrebiteľskom (aj revolvingovom) úvere
podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.10.2001musí mať písomnú formu, inak

je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Žalovaná v období od 6.8.2003 do 13.12.2010 vyčerpala z účtu svojho veriteľa sumu 3 732,24 eur
a žalobcovi v období od 29.9.2003 do 25.8.2011 uhradila na bezúročný a bezpoplatkový úver sumu
4012,50 eur. Z uvedeného vyplýva, že sumu bezúročného a bezpoplatkového úveru čerpaného vo
výške 3 732,24 eur žalovaná nielenže uhradila, ale úhradou sumy vo výške 4012,50 eur čerpaný úver

preplatila. Navyše, v zmluve nie je uvedený žiadny úrok, ani úrok za hotovostné operácie, a nie je v nejuvedený ani poplatok za výpis z účtu či upomienku, preto žalobcovi s poukazom na § 4 ods. 5 zákona
č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.10.2001 nevznikol nárok ani na úrok a ani na poplatok za výpis
z účtu, či upomienku.

Nárok žalobcu na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka súd

vyhodnotil ako nedôvodný, najmä keď žalovaná čerpanú sumu bezúročného a bezpoplatkového úveru
nielenže vrátila, ale aj ju preplatila a žalobca v konaní nepreukázal, že by sa žalovaná dostala do
omeškania s úhradou akejkoľvek sumy. S poukazom na uvedené súd nepovažoval návrh žalobcu za
dôvodný ani v časti žalovaného príslušenstva, či už vyčísleného sumou 323,40 eur alebo v podobe 9%
úroku z omeškania od 18.6.2014 do zaplatenia.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej žalovanej náhradu
trov konania nepriznal, keď si ich náhradu podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,

945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.