Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/371/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814207810
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814207810.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVranovnadTopľousamosudkyňouJUDr.MartinouMelníkovouvprávnejvecižalobcu:EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XXX, Š. R. W. Y. o zaplatenie 8.298,08 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6.592,50 eur spolu s úrokom z omeškania za
obdobie od 21.09.2011 do 11.08.2013 vo výške 251,38 eur a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne zo sumy 6.592,50 eur od 12.08.2013 do zaplatenia a to všetko sa mu p o v o ľ u j e splácať
v mesačných splátkach po 100 eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, vždy do 25-tého

dňa, toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Námietku proti neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.298,08 eur
s úrokom z omeškania za obdobie od 21.09.2011 do 11.08.2013 vo výške 586,76 a s ročným úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 8.298,08 eur od 12.08.2013 do zaplatenia a trovy konania.
Žalobu odôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 27.06.2013 medzi postupcom W. W., U..W.. a
žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili
dňa 24.10.2008 zmluvu č. 313439006, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v

zneníichdodatkov.NazákladeuvedenejzmluvyW.W.U..W..poskytlažalovanémupeňažnéprostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a VOP. Ďalej uviedol, že
zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere
podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 10.633,20 eur,

ktorá pozostávala z istiny 7.775,83 eur, riadneho úroku 1.939,6 eur, úroku z omeškania 860,96 eur a
ostatného príslušenstva v sume 56,81 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca
deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým
systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia s tým, že sumu 56,81 eur prestavujúcuostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 860,96 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca
neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému úver 6.638,78 eur, ktorý mal byť splácaný v
mesačných splátkach vo výške 133,84 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje len splátky

úveru splatné od 20.09.2010 do 20.10.2015 v počte 62 a celkovej výške 8.298 eur s tým, že splátky
pôvodne splatné od 20.08.2013 do 20.10.2015 sa stali splatnými dňa 11.08.2013, kedy žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, zvyšné splátky si žalobca neuplatňuje. Ďalej uviedol, že si uplatňuje
úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom nasledujúcim po
splatnosti každej splátky samostatne a pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru dňa 21.08.2013 si uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa. Žalovaný odo
dňa postúpenia pohľadávky neuhradil žiadne sumy. Uplatňovaná suma pozostáva z 62 neuhradených
splátok úveru v celkovej výške 8.298,08 eur ( t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom
všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky ) a zo splatných splátok úveru a na základe
uhradených platieb si žalobca vyčísľuje úrok z omeškania.

Žalovaný so žalobou súhlasil, žiadal o povolenie splácať dlh v splátkach.

Vedľajší účastník združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľov na strane žalovaného oznámil vstup
do konania podaním doručeným súdu dňa 04.09.2014. podaním doručením súdu dňa 09.12.2014
súdu oznámil, že vystupuje z konania. Túto skutočnosť súd oznámil účastníkom na pojednávaní dňa

16.01.2015.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, a to zmluvou o splátkovom úvere,
všeobecnýmiobchodnýmipodmienkami,výpoveďouzástupcužalobcu,žalovanéhovyjadrenímžalobcu,
a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol, že žiada, aby súd žalobe vyhovel z dôvodov
uvedených v žalobe a poukázal aj na písomné vyjadrenie zo dňa 05.12.2014. Žiada si priznať splátky
splatné 4 roky pred podaním žaloby v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Mcdo/4/2012
a súhlasil so splátkami vo výške 204 až 250 Eur. Na pojednávanie nariadené na deň 13.02.2015

sa žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili z dôvodu, že v ospravedlnení zo dňa 03.02.2015
žiadali pojednávanie odročiť, že nebolo rozhodnuté o námietke proti neprípustnosti vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, ktorú podal žalobca dňa 28.01.2015.

Podľa § 93 Občianskeho súdneho porisku účinného do 31.12.2014, ako vedľajší účastník môže sa

popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku,
pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie
je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.10a)Do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O

prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

K uvedenému súd uvádza, že vedľajší účastník vystúpil z konania podaním zo dňa 09.12.2014, ktoré
bolo oznámené účastníkom na pojednávaní dňa 16.01.2015 a preto námietka proti neprípustnosti
vstupu vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 28.01.2015 nebola dôvodná. Preto dôvod na odročenie

pojednávania nebol dôvodný, a súd konal aj bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd dopĺňa,
že žalobca paušálne vo všetkých konaniach na tunajšom súde, kde vystupuje podal námietky proti
neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Keďže táto námietka nebola dôvodná, súd ju
zamietol.

Vo vyjadrení k žalobe spolu s odpoveďou na výzvu súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že dňa 24.10.2008 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere
( ďalej len Zmluva), na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 6.638,78 eur.
Dátum poskytnutia úveru je v platobnej histórii pod položkou „Bezohot. čerpanie úveru“. V zmysle čl. I
zmluvy sa žalovaný zaviazal splatiť celý úver s úrokovou sadzbou 15,95% p.a. V zmysle čl. I zmluvy

sa žalovanýzaviazal zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 189,17 eur a poplatok za správu
úveru vo výške 1,99 eur mesačne. V zmysle čl. I zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver
spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 133,84 eur vždy k 20.
dňu v mesiaci počnúc dňom 20.11.2008 a s konečnou splatnosťou dňa 20.10.2015. Dňa 27.06.2013pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu vyššie uvedenú pohľadávku v celkovej výške 10.633,20 eur, ktorá
pozostávalo z istiny vo výške 7.775,83 eur, z riadneho úroku vo výške 1.939,60 eur, z úroku z omeškania
vo výške 860,96 eur a z ostatného príslušenstva vo výške 56,81 eur. Sumu 56,81 eur predstavujúcu

poplatky a sumu 860,96 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
Istina vo výške 7.775,83 pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaný
dňa 24.10.2008 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 6.638,78 eur. Žalovaný z poskytnutého
úveru uhradil sumu v celkovej výške 2.330,25 eur. Poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky v
celkovej výške 84,65 eur sú v platobnej histórii označené ako „Zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou“.

Zmluvný úrok v celkovej 3.184,72 eur je v platobnej histórii označený ako Zaúčt. Riadnych úrokov s
kapitalizáciou“. Istina tak predstavuje súčet položiek „Bezhot. Čerpanie úveru + Zaúčtovanie poplatku s
kapitalizáciou + Zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou“, mínus úhrady žalovaných započítané na
istinu (6.638,78 eur + 84,65 eur + 3.184,72 eur - 2.132,32 eur = 7.775,83 eur). Podľa zmluvy postupca
poskytol žalovanému úver vo výške 6.638,78 eur, ktorý mal byt splácaný v mesačných splátkach vo
výške 133,84 eur vždy k 20. dňu v mesiaci, Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné

od 20.09.2010 do 20.10.2015 v počte 62 a celkovej výške 8.829,08 eur. Splátky pôvodne splatné od
20.08.2013sastalisplatnýmidňa11.08.2013,kedyžalobcavyhlásilmimoriadnusplatnosťúveru.Zvyšné
splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Zároveň súdu zaslal výpis z účtu žalovaného ako
je na čl. 57 až 63 spisu.

Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu potvrdil, že uzatvoril so W. W. zmluvu o splátkovom
úvere a to v Žiline. Potreboval sumu 200.000 Sk na zakúpenie auta. Navštívil pobočku W. W., kde mu
povedali, že mu takúto sumu požičajú, kde sa s nimi dohodol aj na jednotlivých ustanoveniach ako ich
zmluva obsahuje. Splátky prestal platiť ako bol už nezamestnaný, pričom nevedel súdu uviesť, kedy to
bolo. Od dňa 20.09.2010 nevykonal žiadnu úhradu. Právny predchodca žalobcu mu doručil vyhlásenie

o mimoriadnej splatnosti úveru a žiadal, aby mu súd povolil splácať dlžnú sumu v splátkach po 100 eur
mesačne z dôvodu, že aj keď bol zamestnaný od 30.01.2015 ukončil s nim zamestnávateľ okamžite
pracovný pomer z dôvodu, že nenastúpil do práce bez ospravedlnenia. Mal príjem 500 eur mesačne,
avšak súdu uviedol a predložil o tom aj listinný dôkaz, že za mesiac december 2014 mu bola vyplatená
čistá mzda vo výške 321,89 eur a po zrážke exekúcie vo výške 255,71 eur, preto do práce nenastúpil

a hľadá si nové zamestnanie. Je rozvedený a platí výživné na 9 ročnú dcéru vo výške 75 eur. Býva v
spoločnej domácnosti s otcom, ktorému prispieva sumou 100 eur mesačne a zakupuje si ešte potrebné
osobné veci a potraviny.

W. W., U..W.. ako banka a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 24.10.2008 zmluvu o splátkovom úvere č.

0313439006. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou
dlžníkovivsume,meneazapodmienokdohodnutýchvtejtozmluveoúvere.Nazákladeúverovejzmluvy
bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6.638,78 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal ako dlžník splácať
v mesačných splátkach od 20.11.2008 do 20.10.2015 po 133,84 eur a to v 84 mesačných splátkach k
20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 15,95 %

ročne a ročná percentuálna miera nákladov 19,26 %.

Podľa čl. II. bod 2 zmluvy dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú
Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za
ktorých sa bankový produkt poskytuje, súhlasili s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať.

V bode 5. článku II zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom

- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky, ak nie je dohodnuté inak.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky
v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a
príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach

zmluvy o úvere. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a
kedykoľvekpočastrvaniaúverovéhovzťahu.Akkudňusplatnostiúrokov,úrokovzomeškania,poplatkov
a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu
dohodli sa klient a banka na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia
účtu, i keď neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu. Na základe tejto skutočnosti vznikne na účte

nepovolené prečerpanie a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie.

Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých splátok

úveru, banka je oprávnená požadovať od klienta okrem úrokov, tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky,
pričom dlžná čiastka sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania (vrátane) a do dňa
bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky (vrátane).

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného

dojednania zo strany klienta alebo:
ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako
10 dní, banka je oprávnená:
a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a
klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej

splatnosti,
b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva
okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani
zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou,
c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,

d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré
mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru.

Podľa bodu 18.14 VOP klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek
svoje pohľadávky voči klientovi a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo

nepodmienené bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú ako aj bezohľadu na to, či banka
vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu
osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2013 adresovaného žalovanému spoločnosť W. W.,

U..W.. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nemu na žalobcu ako postupníka.

Listom zo dňa 20.05.2013 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že nastal prípad porušenia v zmysle
bodu 7.6.1 písmeno a VOP a preto ku dňu 17.05.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého
úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Žalovaný bol vyzvaný

na splatenie pohľadávky vo výške 10.412,70 eur do 10 dní od prevzatia tohto oznámenia. Z pripojenej
doručenky vyplýva, že žalovaný si toto oznámenie prevzal dňa 27.05.2013.

Právny zástupca žalobcu listom označeným ako pokus o zmier zo dňa 08.08.2014 adresovaným
žalovanému vyzval na splnenie dlžnej sumy vo výške 12.478,01 eur najneskôr do 11.08.2014.

W. W., U..W.. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 27.06.2013 zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 0655/2013/CE. Podľa článku V. bod 5.1 predmetom zmluvy je dohoda zmluvných strán
o odplatnom postúpení pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými
pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve.

Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení splatnosť úveru bola stanovená na 20.10.2015, zostatok
pohľadávky predstavoval sumu 10.633,20 eur a istina celkom sumu 7.775,83 eur a dátum poslednej
úhrady 22.02.2010.Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády

SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba A. D. O. platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny

predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti

dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu

uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s
ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle
Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o

spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6.638,78 eur, ktorý sa žalovaný

zaviazal ako dlžník splácať v mesačných splátkach od 20.11.2008 po 133,84 eur a to v 84mesačných
splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.10.2015,
pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 15,95% ročne a ročná percentuálna miera
nákladov 19,26%. Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť bola dohodnutá na 20.10.2015.
Začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú

zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda
splátky splatné po 28.08.2011, keďže žaloba bola podaná dňa 28.08.2014. Keďže v danom prípade bola
splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú
splatné odo dňa 20.9.2011. Žalobca si však uplatňuje len splátky splatné od 20.09.2010 do 20.10.2015
v počte 62 v celkovej sume 8.298,08 Eur avšak má nárok iba na splátky splatné od 20.09.2011 do

20.10.2015 v počte 50, v sume 6.692 Eur a nárok na ostatné splátky súd zamietol.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú

súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi

podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý

cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa

oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka jednotlivých nárokov, úver bol žalovanému poskytnutý pri úrokovej sadzbe 15,95 % ročne.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( október 2008, spotrebiteľský úver
nad 5 rokov ) činila úrok 8,92% ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov za
platnú, keďže mal za to, že táto výška úroku nepresahovala dvojnásobok úrokovej miery poskytovanej
peňažnými ústavmi.
V zmysle VOP klient splácal pohľadávku z úveru, ktorá sa skladala z istiny, jej súčastí a príslušenstva,

teda súčasťou dojednanej výšky splátky bola aj poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur mesačne.
Potomsplátkaistinyaúrokuzúverupoodpočítanípoplatkuzasprávuúveruvsume1,99eurpredstavuje
sumu 131,85 eur ( výška splátky 133,84 eur - poplatok 1,99 eur ) a keďže žalobca má nárok na 50
splátok ako to súd vyššie odôvodnil, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.592,50 eur ( 50
x 131,85 eur ) a čo do zvyšku žalobu zamietol a to čo do nároku na poplatok za správu úveru, ktorým

sa bude zaoberať nižšie.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a
poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo

vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo

inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.6.2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia

bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie. Preto ak žalobca uplatňuje nárok na predmetný poplatok v rámci splátok,
ktoré sa mali stať splatnými po 10.6.2013, je to v rozpore s citovaným ustanovením zákona a súd nárok
na poplatok za správu úveru obsiahnutý v splátkach po 10.6.2013 žalobcovi nepriznal.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali
splatnými ako súčasť splátky úveru aj pred uvedenou novelou zákona o bankách. splátky splatné do
10.6.2013. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa.Jenesporné,žežalovanýakoklientadlžníkzúverovéhovzťahubolpovinnýplatiťžalobcovi
ako veriteľovi poplatok za vedenie úveru. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným
spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú
potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania
alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi

úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby
náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp.
konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto
na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe
uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie úveru uplatneného žalobou aj v tejto

časti zamietol.

Posledným nárokom žalobcu bol nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy 8.298,08 eur od
12.08.2013 do zaplatenia pri výške úroku z omeškania 8,75% ročne, ktorá výška je v súlade s
citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády a úrok z omeškania za obdobie

od 21.09.2010 do 11.08.2013 vo výške 586,76 Eur. Ako už súd uviedol vyššie, výška žalobcom
uplatňovaného úroku z úveru je v súlade s Občianskym zákonníkom a nariadením vlády, no súd priznal
žalobcovi úrok z omeškania len zo sumy 6.592,50 eur tak ako ju ustálil vyššie a to odo dňa 12.08.2013
tak ako žiadal žalobca, aj keď lehota na plnenie bola žalovanému po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
poskytnutá do 07.06.2013 a teda už nasledujúcim dňom, nie až 12.08.2013, sa dostal do omeškania a

čo do zvyšku, teda v časti nepriznania nároku na úrok z omeškania zo sumy predstavujúcej poplatky
za správu úveru žalobu v tejto časti zamietol. Súd dopĺňa, že súd považoval úver za zosplatnený dňa
17.05.2013, ako to vyhlásil právny predchodca žalobcu a nie žalobca, pretože nie je možné pohľadávku
2 x zosplatniť.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania vo výške za obdobie od 21.09.2011 do 11.08.2013 vo výške 586,76 Eur,
súd priznal úrok z omeškania iba zo splátok od 21.09.2011 do 11.08.2013 z dôvodu premlčania a vo
výške 131,85 Eur ako to súd vyššie odôvodnil a to vo výške 251,38 Eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní, môže súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd tak

vykonal z dôvodu, že súd tento rozsudok vyhlásil na pojednávaní, na ktorom úspešnejší účastník nebol
prítomný pre ospravedlnenie sa, ktoré súd nemal za dôvodné.

Prihliadnúc na osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného povolil mu súd v súlade s ust. § 160
ods. 3 O.s.p., podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých

výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia, zaplatiť sumu, na zaplatenie ktorej bol zaviazaný v mesačných splátkach za
podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.