Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/249/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114221176
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114221176.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa:S.O.,nar.XX.X.XXXX,bytomU.XXX,U.,právnezastúpený:AdvokátskakanceláriaJUDr.
Milan Chovanec s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 17, Žilina, proti odporcovi: 1/ O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom
A. S. XXX/X, S., právne zastúpený Burian & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova ul. č. 1, Žilina, 2/ O. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. S. XXX/X, S., právne zastúpená Mgr. Tomášom Balážom, advokátom, so
sídlom Štúrova ul. č. 1, Žilina, o zaplatenie 3.017,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16.6.2014 domáhal voči odporcom v 1/ a 2/ rade zaplatenia 3.017,50

eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.017,50 eur od 1.2.2011 do zaplatenia.
a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že trestným rozkazom Okresného súdu Žilina č.j. 2817109/2013-500 zo dňa
17.09.2013boliodporcoviauznanívinnýmizospáchaniaprečinunevyplateniamzdyaodstupnéhopodľa
§ 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona,
ktorého sa dopustili tým, že ako štatutárni zástupcovia spoločnosti ROKER, s.r.o., IČO: 36006262. so
sídlom J. Milca 1, Žilina nevyplatili mzdu za obdobie od september 2010 až február 2011 a odstupné
v celkovej výške 3017,50 €, na ktorých vyplatenie majú zamestnanci nárok, v deň ich splatnosti, hoci

v tento deň mali peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotrebovali na zabezpečenie
činnosti právnickej osoby a uvedeným činom spôsobili väčšiu škodu. Vo výroku trestného rozkazu
č.j. 28T 109/2013-500 vydaný Okresným súdom Žilina dňa 17.09.2013, Okresný súd Žilina odkázal
poškodených podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne
konanie. Odporcovia svoj dlh napriek výzve navrhovateľa - pokus o zmier právneho zástupcu zo dňa
06.03.2014 neuhradili.

Uviedli, že v zmysle § 129 ods. 3 je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu splatnú
za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak. V praxi sa po dohode

posledná mzda zamestnancovi vypláca v bežnom výplatnom termíne. Zamestnávateľ je povinný
poskytnúť zamestnancovi odstupné v súlade s § 76 Zákonníka práce. S účinnosťou od 1. 1. 2013
zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo
strany zamestnávateľa.Odporcovia v 1/ a 2/ rade zhodne vo vyjadrení k žalobe uviedli, že sú si nie vedomí, že by navrhovateľovi
spôsobili akúkoľvek škodu.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní účastníci zotrvali na svojich tvrdeniach.

Navrhovateľ osobitne uviedol, že v trestnom konaní vedenom pred týmto súdom 28T/109/2013 bolo
preukázané, že žalovaní ako štatutárni zástupcovia obchodnej spoločnosti Roker s.r.o. v čase, keď
táto spoločnosť mala dostatok fin. prostriedkov na vyplatenie mzdových nárokov navrhovateľa zámerne
a úmyselne tieto nevyplatila, peniaze použili na iný účel a v súčasnosti táto spoločnosť nedisponuje
s dostatkom peňažných prostriedkov na zaplatenie mzdových nárok navrhovateľa. Preto navrhovateľ
sa ani nemôže domáhať zaplatenia mzdových nárokov voči tejto spoločnosti, jednak preto, že táto

nedisponuje s dostatkom fin. prostriedkov pred skončením trestného konania vstúpila do konkurzu a
podľa oboznamovania súdu zostatok, ktorý po speňažení majetku v spoločnosti zostal na účte správcu
nebude postačovať ani na úhradu nákladov správcu konkurznej podstaty tak, ako vyžaduje zákon. Z
tohto dôvodu navrhovateľ sa nedomáha nároku na náhradu mzdy voči obchodnej spoločnosti, ale voči
osobám, ktoré zavinili, že táto spoločnosť mzdové nároky nevyplatila sa domáha nároku na náhradu

škody vo výške, ktorá mu vznikla nevyplatením jeho mzdových nárokov. Z tohto dôvodu považujú
žalovaných 1/ a 2/ O. T. a O. T. za pasívne legitimované osoby v tomto konaní, pretože výhradne oni
dvaja mohli rozhodnúť o tom, že vyplatia za spoločnosť za zamestnávateľa mzdové nároky alebo že
nevyplatia a oni sa rozhodli nevyplatiť. Výšku mzdových nárokov odporcovia nerozporovali a považujú
ichzanesporné.Zdôraznil,žeprávevdôsledkutrestnejčinnostižalovaných1/a2/došloktakejtosituácii

a žalobcovi vznikla škoda. Za škodu páchatelia trestného činu zodpovedajú bez ohľadu na to, či konali
vo vlastnom mene, alebo v mene právnickej osoby, pretože to bolo ich rozhodnutie ich úmyselný trestný
čin, ktorí spáchali. Uviedol, že ak by aj prihlásil nárok v konkurznom konaní, nebol by uspokojený.

Odporcovia uviedli, že popierajú žalobný návrh tak, ako je postavený a poukázali na absenciu pasívnej
legitimácie v tomto konaní zo strany odporcov a z jednoduchého dôvodu. Poukázali na to, že právny

poriadok SR nepozná trestnú zodpovednosť právnických osôb a z toho jedného dôvodu nemôže
byť účastníkom trestného konania v podstate právnická osoba, teda spoločnosť Roker, ktorá mala
priamy zmluvný vzťah s navrhovateľom. Nakoľko súd nemohol v rámci adhézneho konania vyhovieť
uplatnenému nároku v trestnom konaní práve z dôvodu netotožnosti subjektu trestne zodpovedného
so subjektom zodpovedným v zmysle občianskoprávnych predpisov, vylúčil tento nárok poškodených

v trestnom konaní na samostatné konanie civilné. Poukázal aj na ust., ktoré sám navrhovateľ cituje
v samotnom návrhu, ust. § 420 ods. 2, kde sa uvádza, že škoda je spôsobená právnickou osobou
alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto
osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Znamená to celkom jasne, že tieto osoby, teda

konatelia spoločnosti, ktorí konali v mene zamestnávateľa za takúto škodu nezodpovedajú vo vzťahu ku
navrhovateľovi ako zmluvnému partnerovi zamestnancovi spoločnosti Roker, ale tieto fyzické soby moji
klienti by mohli zodpovedať v prípade, že porušili nejaké takéto predpisy vo vzťahu ku práve spoločnosti
Roker. Vyslovili názor, že nárok nie je možné priznať aj z dôvodu, že by sa jednalo o, alebo teda ďalší
argument nepriznania nároku je duplicita možná duplicita priznania tohto nároku, nakoľko tento nárok

je uplatniteľný v samotnom konkurznom konaní. Považovali za právne irelevantné, aký je zostatok na
konkurznom účte po speňažení majetku alebo pred speňažením majetku a to vzhľadom na skutočnosť,
že tento nárok je možné alebo bolo možné uplatňovať spôsobom v zmysle zákona č. 7/2005 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii cestou uplatnenia si to cestou garančného poistenia. Zároveň vzniesli aj
námietku premlčania.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Obč. zák. škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.Podľa § 420 ods. 3 Obč. zák. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:

Trestným rozkazom č.k. 28T109/2013-500 zo dňa 17.9.2013 OS Žilina boli obvinení O. T. a O. T. uznaní

vinní, že v období mesiacov júl 2010 až marec 2011 ako štatutárni zástupcovia spoločnosti Roker
s.r.o. so sídlom J. Milca 1, Žilina nevyplatili svojim zamestnancom A. N., S. O., A. Z., O. S., a ďalej
navrhovateľovi S. O. mzdu za obdobie mesiacov september 2010-február 2011 a odstupné v celkovej
výške 3.017,50 eur, na ktorých mali vyplatiť zákonný nárok, pričom zo záverov znaleckého posudku
znalca v odbore ekonómia manažmentu odvetvia účtovníctva a daňovníctva a kontroly vyplynulo, že v
deň splatnosti mzdy odstupného mali 8 x dostatok peňažných prostriedkov na ich výplatu v plnej výške

12.972,07 eur a jeden krát čiastočne vo výške 3.727,21 eur, pričom nevyplatením mzdy a odstupného
spôsobili obvinení celkovú škodu vo výške 17.206,90 eur, teda spoločným konaním ako štatutárny orgán
právnickej osoby, ktorá je zamestnávateľom nevyplatili svojim zamestnancom mzdu za prácu a odstupné
naktorýchvyplateniemajúzamestnancinárokvdeňsplatnosti,hocivtentodeňmalipeňažnéprostriedky
na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotrebovali na zabezpečenie činnosti právnickej osoby, čím spôsobili

väčšiu škodu a spáchali prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 240 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. o
spolupáchateľstve a podľa § 20 Tr. zák. Poškodení boli odkázaní na náhradu škody na občianskoprávne
konanie.

Súd mal z právoplatného trestného rozkazu preukázané, že odporcovia sa dopustili protiprávneho
konania, ktorého následkom nebola navrhovateľovi vyplatená mzda za obdobie mesiacov september

2010-február 2011 a odstupné v celkovej výške 3.017,50 eur.

Nárok si navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil listom voči spoločnosti Roker s.r.o. a
voči odporcom 1/ a 2/.

Súd z odpovede správcu konkurznej podstaty ktorým je Prvý správcovský dom k.s. zistil, že uznesením
OS Žilina 4K 1/2012 zo dňa 16.3.2012 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Roker s.r.o. a do

funkciesprávcuustanovilPrvýsprávcovskýdomk.s.,uzneseniebolozverejnenévObchodnomvestníku
23.3.2012podč.OV59/2012,pričomsprávcauviedol,ženavrhovateľS.sineprihlásilžiadnupohľadávku
do konkurzu na majetok úpadcu. Po speňažení takmer celého majetku úpadcu zostáva aktuálne na účte
správy podstaty suma 4.782,15 eur.

Súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že konanie osôb vystupujúcich v mene právnickej osoby,

ktorým spôsobia škodu, aj keď je takéto konanie prečinom a daná osoba bola za to právoplatne
odsúdená, neznamená, že za škodu sami aj zodpovedajú.

Podľa § 420 ods. 2 Obč. zák. škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá.

Podľa § 13 ods. 1 Obch. zák. právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa § 133 ods. 1 Obch. zák. štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je
konateľovviac,jeoprávnenýkonaťvmenespoločnostikaždýznichsamostatne,akspoločenskázmluva
neurčuje inak.

Nakoľko trestného činu a vymedzeného skutku sa dopustili odporcovia ako členovia štatutárneho orgánu
ktorý vyjadruje vôľu právnickej osoby, nemôžu podľa § 420 ods. 2 Obč. zák. zodpovedať za škodu sami,
ale zodpovedá právnická osoba.Naviac, nevyplatenie mzdy automaticky neznamená, že takýmto konaním vznikla škoda. Nároky si
mohol navrhovateľ uplatniť v súdnom konaní, však voči zamestnávateľovi a následne aj prihláškou v
konkurznom konaní, kde zostatok presahuje pohľadávku navrhovateľa a nemožno a priori určiť, že nárok

navrhovateľa by nebol uspokojený.

Navyše, ak by si navrhovateľ prihlásil pohľadávku v konkurznom konaní, jeho nárok mohol byť
uspokojený aj z garančného fondu.

Totiž nárok na dávku garančného poistenia má zamestnanec , ktorý je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa , ktorý sa stal platobne neschopný a neuspokojoval

nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu. Za deň vzniku platobnej neschopnosti
zamestnávateľa sa považuje aj deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania, ak súd
začne konkurzné konanie bez návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa osobitného predpisu. Zamestnanec
si uplatňuje nárok na dávku garančného poistenia v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa
miesta útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd alebo podľa sídla zamestnávateľa alebo

jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba, alebo ak
útvar, ktorý vedie evidenciu miezd je mimo územia Slovenskej republiky, do 60 dní od vzniku platobnej
neschopnosti zamestnávateľa alebo od dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnanec má
právo uplatniť si nárok na dávku garančného poistenia aj po uplynutí tejto lehoty. Podľa názoru
súdu, prihlásenie nárokov v konkurznom konaní nie je priamo podmienkou vzniku nároku na dávku.

Nárok na dávku garančného poistenia si zamestnanec uplatňuje na základe písomnej žiadosti, tlačivo
poskytne sociálna poisťovňa. Na príslušnom tlačive zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej
podstaty alebo správca konkurznej podstaty potvrdí nároky z pracovnoprávneho vzťahu za posledné
tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za
posledné tri mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktoré neboli zo strany zamestnávateľa

uspokojované. Ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej
podstaty nepotvrdí v potvrdení zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia
údaje potrebné na poskytovanie dávky garančného poistenia, pobočka Sociálnej poisťovne poskytne
zamestnancovi, ak preukáže vznik nároku na dávku garančného poistenia, preddavok na túto dávku
vo výške 99,60 EUR za jeden kalendárny mesiac. Ak zamestnávateľ nepredloží požadované doklady

najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného
konania, resp. uznesenia súdu o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu a správca konkurznej
podstaty najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku, pobočka Sociálnej poisťovne doplatí do
30 dní od skončenia tejto lehoty dávku garančného poistenia do výšky minimálnej mzdy zamestnancov
v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou podľa osobitného predpisu, platnej v období,

v ktorom zamestnávateľ neuspokojoval nároky zamestnancov z pracovnoprávneho vzťahu. Nárok
na dávku garančného poistenia vznikne, ak zamestnanec je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu
u zamestnávateľa, ktorý nemôže uspokojiť nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu a
zamestnávateľ sa stal platobne neschopný. Zamestnanec - žiadateľ si môže uplatňovať dávku
garančného poistenia najviac v rozsahu a za obdobie troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania

pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti alebo dňu skončenia
pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Nakoľko súd nezistil, že by doposiaľ navrhovateľovi vznikla škoda, resp. že by za škodu zodpovedali
odporcovia v 1/ a 2/ rade, súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným odporcom náhradu

trov konania nepriznal a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pretože svojim konaním zavinili
nevyplatenie mzdy, pričom s dávkou aspoň minimálnej úcty k nárokom zamestnancov, ktorí pre nich
vykonávali činnosť, mohli ich upovedomiť o návrhu na konkurz či jeho vyhlásení, prípadne platobnej
neschopnosti zamestnávateľa a postupe pri uplatňovaní nárokov z garančného poistenia, čím by
predišli aj vzniku sporu. Priznaním trov konania odporcom, by súd fakticky trestal navrhovateľa ako

zamestnanca, ktorý pre spoločnosť odporcov odvádzal a vykonával prácu, avšak odporcovia ako
štatutári nároky zamestnancov hrubo odignorovali.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).