Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/413/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513213894

Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7513213894.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: UniCredit
Bank Slovakia, a.s., IČO: 00 681 709, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, zast.: advokátska kancelária
MCGA legal, s.r.o., IČO: 36 715 662, so sídlom Partizánska 2, Bratislava proti žalovanému J. H., V..

XX.XX.XXXX, B. P. I. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 296 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 296 spolu s úrokom z omeškania 5,75% ročne
zo sumy 262,49 eura od 1.5.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalovaný sa k veci nevyjadril.

Po zistení, že sa jedná o drobný spor (pohľadávka neprevyšuje 1000 eur), že je o veci možné rozhodnúť
na základe predlžených listín a o skutkových okolnostiach neboli pochybnosti, súd rozhodol aj bez
nariadenia pojednávania a verejne rozsudok vyhlásil dňa 13.10.2014, o čom bol vyvesený oznam na
úradnej tabuli súdu i na webe MS SR po zákonom stanovenú lehotu.

Ako žalobca v žalobe tvrdil, dňa 24.6.2009 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Žiadosť
o vydanie kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca
žalovanému poskytol úverový rámec 420 eur za podmienok uvedených v Zmluve a Obchodných
podmienok (ďalej len OP). Povinnosťou žalovaného bolo v zmysle čl. IV. OP platiť pravidelné mesačné

splátky. Poplatky, úrokové sadzby ako aj RPMN na úver sa vzťahujúce sú uvedené priamo v Zmluve.
Žalovaný porušil svoju povinnosť a preto listom zo dňa 25.6.2010 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť
celého úveru a vyzval ho na zaplatenie dlhu. Ten k danému dňu činil sumu 259,07 eura titulom istiny,
sumy 3,42 eura titulom poplatkov, 15,51 eura riadnych úrokov a 18 eur úrokov z omeškania.

Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca predložil súdu:1/ Žiadosť o vydanie kreditnej karty zo dňa 24.6.2009 (čl.3), z obsahu ktorej súd zistil, že formulár
obsahuje vypísané len - údaje o žiadateľovi (žalovanom), jeho zamestnávateľovi a príjme ako aj deň
a miesto podania.

2/ oznámenie o predčasne splatnosti úveru s výzvou na úhradu celého zostatku zo dňa 25.6.2012 (čl.7),
ktorým žalobca konštatuje, že (súd uvádza stručne): „na základe žiadosti a zmluvy o vydaní a používaní
kreditnej karty sme Vám poskytli úverový rámec 420 eur, ktorý ste čerpali Vašou kreditnou kartou č.
4052368000274340. Dostali ste sa do omeškania so splácaním vášho záväzku, preto banka v súlade
s príslušnými ustanoveniami OP týmto vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úverového rámca podľa Zmluvy

o karte ku dňu 25.6.2012. V lehote do 3 dní odo dňa doručenia tejto výzvy uhraďte celý zostatok vášho
záväzku, ktorý predstavuje 274,60 EUR...“

3/ z výpisu z knihy účtov žalobcu súd zistil, že l 30.4.2013 dlh činí 286 eur

Súd, majúc z nedostatočne preukázané relevantné skutočnosti v predmetnej veci vyzval dňa 14.5.2014
žalobcu, aby do 10 dní od doručenia výzvy a) predložil dôkazy o existencii písomnej zmluvy o úvere
formoukreditnejkarty,b)prehľadsplácania, c)presnešpecifikovaljednotlivýchpoložiekžalovanejsumy.

Žalobca, reagujúc na výzvu súdu, dňa 10.6.2014 doručil súdu podanie, v ktorom ozrejmil, že žiadosť
podpísaná klientom spolu so všetkými potrebnými dokladmi doručená do banky sa považuje za písomný
návrh na uzavretie zmluvy o kreditnej karte a po schválení žiadosti banka zasiela klientovi potvrdenie
o uzatvorení zmluvy o karte spolu s informáciou o výške schváleného rámca. Tým, že žalovanému
bola kreditná karta vydaná a peňažné prostriedky boli žalovaným reálne čerpané, žalobca mal za to, že

zmluva bola platne uzatvorená.

Žalobca o.i. predložil ešte

- prehľad úhrad na kartový účet (čl. 44), z ktorej súd zistil, že žalovaný poskytol plnenie celkom v
sume 582,37 eura

- prehľad čerpania z kartového účtu (čl. 48), z čoho je zrejmé, že žalovaný vyčerpal celkom 553,39 eura

- prehľad o spôsobe a výške započítania plnení žalovaného na úroky a poplatky (čl. 45, 49)

Na ďalšiu výzvu súdu zo dňa 24.6.2014, aby predložil písomnú zmluvu o úvere formou kreditnej karty,
žalobca nereagoval.

Súd vyhodnotil predložené dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:

Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, upravenej v zákone

258/2011 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku v pomere špeciality.

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť

z nich úroky v dojednanej výške,

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúcesa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis., Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere vznikol podľa osobitného predpisu -

zákona 25/2001 Z.z. ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah teda podlieha
režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z.z., i aplikácii všeobecných ustanovení ochrany
spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej
úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda
úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi

tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o stavebnom sporení, 2. občiansky zákonník,
3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku
neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom
slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka. To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa
môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a
vykonávacích predpisoch k nemu.

Podľa § 1 ods. 3) zákona č. 258/2001 Z.z.: Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na
kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Inak povedané, ak banka poskytne úver formou kreditnej karty, zákon sa na to plne vzťahuje.

Podľa § 4 cit. Zákona ods. 1): Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je

neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ods.(5) cit. ust.: Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Pod sankciou neplatnosti zmluva o spotrebiteľskom úvere má obligatórne stanovenú písomnú formu,
pričom ohľadom tohto úverového vzťahu nebola súdu predložená písomne uzavretá zmluva. Ide
totiž o neplatnosť absolútnu a v takom prípade je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému účastníkovi
zmluvy všetko, čo na jej základe prijal (§ 451 ods. 1 OZ).

Plnenie, ktoré má žalovaný vrátiť, preto možno uplatňovať a aj posudzovať iba z titulu bezdôvodného

obohatenia t.j. sumy, ktorú by bolo treba zaplatiť v prípade, že by dlh existoval. Ak žalobca prezentoval,
že poskytol žalovanému 420 eur a žalovaný celkom využil sumu 553,39 eura tak za stavu, že žalovaný
zaplatil sumu 582,37 eura, žalobcovi nič nedlhuje.

S poukazom na zistený skutkový stav súd v súlade s cit. právnou úpravou žalobu ako plne nedôvodnú
zamietol.

Žalobca nebol konaní úspešný a žalovaný trovy konania nežiadal, preto vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.