Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/168/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107221973
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7107221973.13

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcu v 1/
rade:W.D.,K..:XX.X.XXXX,O.:Y.X,XXXXXS.H.,štátnyobčanSR,maloletýzastúpenýÚradompráce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. 9, 040 01 Košice, v 2/ rade: V.. P. Š., K..: XX.X.XXXX,
O.: Y. X, XXX XX S., občianka SR, žalobcu v 3/ rade: H.. Z. Č., K..: XX.X.XXXX, O.: Y. XX, S., tieto
zastúpené Alenou Zadákovou, advokátkou, Kováčska 32, Košice, proti žalovanej: Slovenská republika,

Štátne divadlo Košice, Hlavná 58, Košice, v konaní o určenie vlastníckeho práva k pozemkom

r o z h o d o l :

Určuje sa,žežalobcoviav1/až3/radesúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnosti,nachádzajúcej
sa v S., zapísanej v Katastri nehnuteľnosti Okresného Ú. S. pre okres S.H. H., R. S. - W. Q. a katastrálne
územie W. Q., na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. XX/XX o výmere 81 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, a to žalobca v 1/ rade - W. D. v podiele 1 k celku, žalobkyňa v 2/ rade - V.. P. W. v podiele 1
k celku a žalobkyňa v 3/ rade - H.. Z. Č., Y. C. v podiele 3/6 k celku.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcom v 1/ až 3/ rade trovy konania vo výške 4.054,05 €
predstavujúcichuhradenýsúdnypoplatokvovýške428€atrovyprávnehozastúpeniavovýške3.626,05
€, a to k rukám právneho zástupcu žalobcov Aleny Zadákovej, advokátky, so sídlom Kováčska 32, 040
01 Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1/ až 3/ rade sa návrhom na začatie konania podanom na tunajšom súde dňa 24.11.2006
domáhali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci S. -
W. Q. a zapísaných v katastri nehnuteľností Správy katastra S., pre katastrálne územie: W. Q., na liste
vlastníctva č. XXXX ako parcela č.: XX/X, o výmere 81 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela
č.: XX/X, o výmere 81 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a to žalobca v 1/ rade v podiele 1/4 k celku,
žalobkyňa v 2/ rade v podiele 1/4 k celku a žalobkyňa v 3/ rade v podiele 3/6 k celku. Súčasne požadovali

náhradu trov konania. Konanie bolo vedené pod sp.zn.: 35C/218/2006.

Na základe čiastočného späťvzatia návrhu súd uznesením č.k.: 35C/218/2006-24 zo dňa 1.8.2007
rozhodol, že konanie v časti o určenie, že žalobcovia v 1/ - 4/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci S. - W. Q. a zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra
S., pre kat.územie: W. Q., na liste vlastníctva č. XXXX, ako parc.č.: XX/X - zastavané plochy a nádvoria,

o výmere 77 m2 sa zastavuje. Nárok žalobcov v 1/ až 3/ rade v prevyšujúcej časti o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci S. - W. Q. a zapísané v katastri nehnuteľností Správy
katastra S., pre katastrálne územie: W. Q., na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcela č.: XX/X - zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 81 m2 súd vylúčil na samostatné konanie, v ktorom malo byť rozhodnuté
aj o trovách konania. Žalovanému náhradu trov konania súd nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.8.2007.Pôvodný návrh vedený pod sp.zn.: 35C/218/2006 žalobcovia v 1/ - 3/ rade odôvodnili tým, že sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - domu s pozemkom, ktoré sa nachádzajú B. S. medzi Z.
T. U. Q.T. T. a ktoré sú vedené v katastri nehnuteľností Správy katastra S. H. na LV č. XXXXX ako

parc.č. XX/X o výmere: 240 m2 - zastavané plochy a na nej dom číslo súpisné: XXX, popisné číslo:
XX, na ulici Q.W., pre kat.ú.: W. Q.. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi každý po
1/4 k celku, žalobkyňa v 3/ rade je vlastníčkou 3/6 k celku. Uvedený dom s pozemkom bol pôvodne
vydaný postupom podľa zákona NR SR č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v súdnom
konaní vedenom na Obvodnom súde Košice II pod č.k.: 19C/229/93 rozsudkom zo dňa 9.6.1994, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňom 10.8.1994 a to žalobkyni v 2/ rade v podiele 1/4 k celku, žalobkyni v
3/ rade v podiele 1/6 k celku. V rámci tohto rozsudku bol žalobcom vydaný aj dom s pozemkom na Z.
T. B. S., zapísané na LV č. XXX, pre k.ú.: S. - W., ako parcela č.: XX, o výmere 446 m2 - zastavané
plochy a na nej dom s.č.: XXX. Ostatné oprávnené osoby, ktorým bol dom s pozemkom vydaný, a to
F. D., Q. C. U. X. C. svoje pozemky darovacou zmluvou previedli na žalobcu v 1/ rade a žalobkyňu
v 3/ rade. Vyššie uvedené nehnuteľnosti boli pôvodne vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov

v 1/ - 3/ rade a boli zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX ako parc.č. XXXX - dom s dvorom,
číslo popisné: XXX - Z. XX a parc.č. XXXX - dom s dvorom, číslo popisné: XXX - Q. XX. Podľa vyššie
citovaného rozsudku oprávneným osobám nebola vydaná parcela č. XX/X-P. o výmere 649 m2 pôvodne
zapísaná na LV č. XXX pre kat.úz.: W. Q., v čase rozhodovania vedená na LV č. XXXX ako parc.č. XX/
X o výmere 1.704 m2 - zastavaná časť. Táto parcela bola po odňatí domu s pozemkami pôvodným

vlastníkom zastavaná administratívnou budovou pre Š. P. S. a preto s poukazom na § 8 ods. 3 zákona
NR SR č. 87/1991 Zb. sa taká parcela nevydáva. Proti tejto časti rozsudku sa žalobcovia neodvolali,
nakoľko si za nevydanú parcelu uplatnili finančnú náhradu, avšak túto im štát k dnešnému dňu nevyplatil.
Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku a po vydaní veci povinnou osobou - žalovanou sa ujali držby
nehnuteľností a tieto až do podania žaloby dobromyseľne užívali v dobrej viere, že im okrem domu na

Q. T. (P. K. Z. T. medzitým odpredali) patrí aj dvor v rozsahu, ktorý nie je zastavaný administratívnou
budovou Š. P.. Niekedy vo februári 2006 sa od žalovanej dozvedeli, že nie je v ich vlastníctve časť
dvora, teraz vedená ako parc.č. XX/X, ktorá prináleží k domu na Q. T., pričom táto parcela nadväzuje
na prístupovú chodbu k vchodu do domu a od vydania nehnuteľností bola táto časť oddelená pevným
plotom od ostatného dvora, na ktorom sa nachádza budova žalovanej. Túto časť dvora užívali výlučne

oni,žalovanásažiadnymspôsobomodrozhodnutiasúdunedomáhala,abyjejtútočasťvydaliaprípadne
posunuli existujúci plot, ktorý považovali za hranicu ich zastavaného pozemku - parcely č. XX/X a parcely
patriacej žalovanej, teda parc.č. XX/X. Rovnako im bolo až v tento rok žalovanou tvrdené, že im nepatrí
nezastavaná plocha prináležiaca k parc.č.: XX (teraz vedená ako parc.č. XX/X), ktorú považovali za ich
vlastníctvo s ohľadom na skutočnosť, že podľa rozsudku súdu sa nevydala len skutočne zastavaná časť

dvora. Po nahliadnutí do katastrálnej mapy a do podkladov k listu vlastníctva č. XXXX zistili, že žalovaná
je výlučnou vlastníčkou parc.č. XX/X o výmere 81 m2 - zastavané plochy a parc.č. XX/X o výmere 77
m2 - zastavané plochy, zapísané na LV č. XXXX pre kat.úz.: W. Q.. Podľa podkladov k zápisu týchto
parciel zistili, že žalovaná podaním zo dňa 11.3.1994 podala na KÚ B. S., Správu katastra S. - Q. návrh
na záznam vlastníckeho práva k parcelám č. XX/X, XX/X ,XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X a to na základe

geometrického plánu č. XXX/XX zo dňa 25.10.1993. Sporné parcely, ktoré sú predmetom ich žaloby, a
to parc.č. XX/X U. XX/X boli odčlenené od parcely č. XX/X a teda od parcely, ktorá im nebola vydaná.
Opätovne však tvrdia, že sa od vydania veci domnievali, že im nepatrí len pozemok pod administratívnou
budovou žalovanej. Túto domnienku potvrdzovala aj skutočnosť, že im bola vydaná parcela č. XX/X o
výmere 337 m2, čo zodpovedalo parcele č. XXXX z pozemnoknižnej vložky č. XXXX o rovnakej výmere

337 m2, pričom táto parcela bola vždy označovaná ako dom s dvorom, preto mali za to, že im parcela
t.č. vedená na LV č. XXXX ako číslo XX/X o výmere 81 m2 patrí. Rovnako z pôvodnej parc.č. XXXX o
výmere 1080 m2 im bola vydaná novooznačená parc.č. XX o výmere 446 m2, pričom o novovzniknutej
parcele č. XX/X o výmere 77 m2 nemali dôvod pochybovať, že im patrí, nakoľko táto nebola zastavaná
a nebol daný zákonný dôvod na jej nevydanie. Na základe vyššie uvedeného žalobcovia majú za to,

že im parcely č. XX/X U. XX/X patria právnym titulom vydržania a to každému podľa veľkosti jeho
spoluvlastníckehopodielu.ŽalobcoviapoukázalinauznesenieNSČRpublikovanépodč.C739asp.zn.:
1493/2001, ako aj poukazujú na rozhodnutie NS ČR pod č.k.: 22Cdo/1253/99. Po rozsudku súdu sa
žalobcovia právom mohli domnievať, že im patrí tá časť dvora, ktorá nie je zastavaná, pričom vlastnícke
právo odvodzovali od vlastníckeho práva ich starých rodičov, ktorým vec patrila pred násilným zabratím

štátom a napokon to vyplýva aj z obsahu rozsudku Obvodného súdu Košice II pod sp.zn. 19C/229/93
a teda niet pochýb o poctivosti nadobudnutia vlastníctva vydržaním. Nebolo by preto spravodlivé a v
zmysle zásady zakotvenej v ustanovení § 1 a § 117 ods. 1 O.s.p., ak by konajúci súd neprihliadol kokolnostiam súvisiacim aj s konaním pod sp.zn. 19C/229/93 pred Obvodným súdom Košice II, jeho
príčinám a správaniu sa jednotlivých účastníkov konania.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu 13.3.2008, kedy uviedla, že predmetom
konania je určenie vlastníckeho práva k parcele č. XX/X o výmere 81 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
k.ú.: W. Q.. Samotní žalobcovia uvádzajú, že parcely č. XX/X U. XX/X boli odčlenené od parc.č. XX/X,
ktorá im nebola rozsudkom vydaná a za ktorú požadovali finančnú náhradu. Žalobcovia v predmetnom
konaní žiadali o vydanie parc.č. XX/X v stave, v akom bola ešte pred odčlenením nových parciel č. XX/

X U. XX/X a o tejto parcele súd aj rozhodol. Súd teda rozhodol o nevydaní parcely č. XX/X, vrátane ešte
neodčlenených parciel č. XX/X a XX/X. To znamená, že pod odčlenení uvedených parciel od pôvodnej
parcely č. XX/X, ktorá nebola vydaná sa právny stav vzťahujúci sa na parc.č. XX/X vzťahoval aj na
parcely č. XX/X U. XX/X. Žalobcovia sa proti tomuto rozsudku neodvolali, teda vedeli, že parc.č. XX/
X im nepatrí a preto ak aj užívali časť pozemku, nemohli byť dobromyseľní v tom, že im nehnuteľnosť
patrí. Pochybnosť o žalobcami tvrdenej oprávnenej držbe vnáša aj skutočnosť, že žalobcovia vzali svoju

žalobu čiastočne späť. Následne žalovaná citovala judikát R 45/1986, R 8/1991 a judikát zbierky Z
IV.strana 428 ods. 3. Žalobcovia od počiatku vedeli, že parc.č. XX/X im nepatrí, rozsudkom im vydaná
nebola a uvedený rozsudok rešpektovali, neodvolali sa proti nemu. Na tejto skutočnosti nemení nič
ani fakt, či došlo k odčleneniu ďalších parciel z parc.č. XX/X alebo nie. Preto aj keď časť parcely v
rozpore s rozsudkom Obvodného súdu Košice II sp.zn.: 19C/229/1993 užívali, nekonali tak v dobrej

viere, že im časť tejto parcely patrí. Uvedeným rozsudkom bolo presne vymedzené, ktoré parcely im
boli vydané a ktoré nie, nemohli sa preto žalobcovia právom domnievať, že im patrí aj časť parcely,
ktorá im vyslovene vyššie uvedeným rozsudkom nebola vydaná. Z objektívneho hľadiska žalobcovia
nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní, že im parcela č. XX/X patrí a teda nie sú
splnené zákonom požadované podmienky vydržania. Zároveň žalovaná poukazuje na skutočnosť, že v

danom konaní vedenom pod sp.zn. 19C/229/1993 sa súd musel vysporiadať s prejudiciálnou otázkou
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré žalobcovia resp. ich právni predchodcovia žiadali vydať, a
teda aj parc.č. XX/X a XX/X, ktoré boli vytvorené z parcely č. XX/X. Preto ma žalovaný za to, že v tomto
prípade možno hovoriť o prekážke už v rozhodnutej veci res judicata.

Žalobcovia podali svoje stanovisko k vyjadreniu žalovanej podaním doručeným súdu 28.4.2008, kedy
uviedli, že čiastočne vzali návrh späť z dôvodu, že dom na parc.č. XX ich právni predchodcovia predali a
tedanaurčenívlastníckehoprávakprináležiacejparcelenemajúnaliehavýprávnyzáujem.Zuvedeného
rozsudku Obvodného súdu Košice II sp.zn.: 19C/229/93 vyplýva, že ich právnym predchodcom nebola
vydaná parcela č. XX/X o výmere 649 m2 v k.ú. W. Q.. V čase rozhodovania tejto právnej veci však

táto parcela nebola v teréne vytýčená a hranice medzi vydávanými parcelami č. XX/X o výmere 337
m2 a XX o výmere 446 m2 a spornou parcelou č. XX/X neboli zrejmé. Parcela č. XX/X spolu s
domom im bola vydaná oplotená a žalovaná im žiadnym spôsobom nedala na vedomie, že by dvor k
domu nepatril. Dom na Q. T. im bol vydaný spolu s parcelou - zastavanou plochou a to o pôvodnej
výmere 337 m2, takže ich právni predchodcovia nemali pochýb, že sa im vec vydala v stave, aká

bola pred prechodom do vlastníctva štátu, t.j. dom a dvor. Právni predchodcovia žalobcov mali dôvod
domnievať sa, že pozemkom, ktorý sa nevydáva, sa rozumie len pozemok pod budovou stavby, vrátane
prístupovej cesty k budove z Z. T. a tejto skutočnosti ani nevenovali pozornosť, nakoľko pozemky okolo
budovy sa nedali žiadnym spôsobom užívať, bola a je to vlastne verejná komunikácia, okrem parcely,
ktorá je predmetom tohto sporu. Právni predchodcovia žalobcov nemali dôvod premeriavať vydané

a nevydané parcely, rešpektovali daný stav, uspokojili sa s vydaním parciel tak, ako je to uvedené v
rozsudku. Žalobcovia poukázali na platnú právnu úpravu Občianskeho zákonníka platnú po 1.1.1992,
ktorá umožňuje vydržanie vlastníckeho práva k pozemku, ak je držiteľ dobromyseľný, hoc vec v držbe
mal na základe omylu a ktorý ani nevie, že sa dopúšťa bezprávia za splnenia tých podmienok, ktoré
uvádzala aj žalovaná, oprávnená držba podľa § 130 OZ, uplynutie času podľa § 134 ods. 1 OZ, o ktorú

mal mať oprávnený nehnuteľnú vec v nepretržitej držbe a spôsobilý predmet vydržania v zmysle § 134
ods. 2 OZ. Z uvedeného vyplýva, že pre splnenie podmienok vydržania sa oprávnená držba ani nemusí
zakladať na právnom dôvode stačí, že sa držiteľ domnieva, že titul má. Držba vedúca k vydržaniu sa
môže opierať o domnelý titul, ak sa nejedná o násilné alebo podvodné nadobudnutie držby. Môže ísť o
právny dôvod neplatný, nulitný a dokonca putatívny, lebo ťažisko problematiky vydržania nespočíva v

riešení charakteru a náležitosti právneho dôvodu ako takého, ale v objasnení okolností, za ktorých mohol
držiteľ pri zachovaní potrebnej miery opatrnosti nadobudnúť dôvodné presvedčenie, že mu vec alebo
právopatrí.Vprejednávanejvecitakýmitookolnosťamisú:vydaniedomunaparc.č.XX/Xsvýmerou337
m2,čojetotožnéspôvodnouparceloumpč.XXXXvedenejakodomsdvorom,zápisničnévydaniedomus dvorom, ktorý bol oplotený v čase rozhodovania o reštitučnom nároku bola parc. č. XX/X vo vlastníctve
Q. S., ktoré im dom s dvorom vydávalo, oplotenie bolo uvádzané aj v darovacích zmluvách, ktorými
dom s parcelou nadobudli a teda reštituenti ho považovali za vlastný, až do roku 2006 sa žalovaná o

dvor nestarala, nežiadala o jeho vydanie, nepožadovala od nich nájom, dvor užívali, akoby im patril.
Žalovaná nedala podnet na vypratanie dvora, nepredložila LV na parc.č. XX/X a písomne ich nikdy
neupozornila na bezprávne užívanie. Uvedené okolnosti svedčia o poctivosti nadobudnutia vlastníckeho
práva, pričom ich presvedčenie bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. V danej veci je možné ustáliť, že z
ich strany sa jednalo o ospravedlniteľný skutkový omyl o veľkosti ich parcely, keďže reštituenti, ich právni

predchodcovia sa na základe právnej skutočnosti spôsobilej k nadobudnutiu vlastníckeho práva ujali
držbypozemku(dvora)abolisozreteľomkuvšetkýmokolnostiamvdobrejviere,žesúvlastníkmiajtohto
pozemku. V súvislosti so skutkovým omylom sa prihliada aj na hľadisko tzv. bežnej opatrnosti, nakoľko
je rozdiel, či sa nehnuteľnosť kupuje od tretej osoby alebo sú nehnuteľnosti darované, resp. vydávané.
Súdmi akceptovateľné vydržanie časti parciel ak ide o prípady malých plošných výmer pozemkov, ktoré
prináležia právne do plochy susednej parcely, hoci podľa dlhodobého nikým nerušeného uznávaného

faktického stavu boli súčasťou vedľajšej parcely. Okrem skutkového omylu sa pripúšťa možnosť vzniku
oprávnenej držby, ak držiteľ bude vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere aj v prípade, že jeho
presvedčeniebudevychádzaťzprávnehoomyluaomyluvyvolanéhoštátnymorgánom.Vovšeobecnosti
vykladajú právnu úpravu vydržania súdy smerom k menej formálnemu chápaniu právneho dôvodu,
vrátane pripustenia možnosti vydržania na základe domnelého právneho dôvodu pri ospravedlniteľnom

skutkovom omyle, poprípade aj ospravedlniteľnom právnom omyle.

Na pojednávaní konanom dňa 20.5.2008 žalobcovia doplnili svoje vyjadrenia, pričom odôvodnili, že
majú naliehavý právny záujem na určení tohto vlastníckeho práva s poukazom na § 80 písm. c) O.s.p.,
nakoľko sporná parcela je k tomuto dňu zapísaná vo vlastníctve žalovanej ako vlastníctvo SR v správe

Štátneho divadla Košice. Titul nadobudnutia vydržaním chcú zdôrazniť až potom, čo by podľa ich názoru
mal súd posúdiť ich vlastnícke právo s poukazom na samotné rozhodnutie, ktorým sa vec vydala
žalobcom, pretože keď manžel žalobkyne v 3/ rade premeral predmetnú budovu, tak vyšla výmera
307 m2 a žalobcom bolo vydaných 337 m2. Preto tvrdia, že hranica parcely žalobcov a žalovaného
bude niekde až za plotom, ktorý teraz fyzicky oddeľuje parcelu žalovaného a žalobcov. Po vydaní

rozhodnutia Obvodného súdu Košice II sp.zn. 19C/229/93 bolo na list vlastníctva v prospech žalobcov
zapísaných však len 240 m2. Majú za to, že žalovaný sa dostal k pozemkom žalobcov bez akéhokoľvek
relevantného právneho titulu, teda nemá titul na toto vlastníctvo, dokonca nemá tento titul vlastnícke
právo ani čo sa týka pozemku pod budovou Š. P.. Štát sa bez právneho dôvodu zmocnil okupáciou
pozemkov žalobcov, pretože rozhodnutie, ktorým tieto pozemky boli žalobcom zobraté, bolo vyslovené,

že je neprávoplatné, nakoľko nebolo doručené správne a teda je nezákonné. Súd rozhodol v zmysle
reštitučného zákona, ale zároveň vyslovil, že štát nie je vlastníkom pozemku. Preto podľa názoru
žalobcov W. Y. na držbu pozemku, na ktorom leží administratívna budova Š. P. nemá právny titul. Nárok
si odvodzujú od ich prirodzeného práva k týmto pozemkom, pretože tieto patrili rodine Š. U. C. od konca
19.storočia. Právnym predchodcom žalobcov bola vydaná parcela č. XX/X vo výmere 337 m2, avšak

majú zapísaných len 240 m2, čiže 97 m2 okupuje štát zastúpený Š. P..

Žalovaná sa následne na predmetnom pojednávaní vyjadrila tak, že je tu sporná otázka pasívnej
legitimácie, pretože parcelu č. XX/X vydávalo Q. S.. Čo sa týka zamerania vykonaného manželom
žalobkyne v 3/ rade je potrebné zvážiť, aby aj kataster vstúpil do tohto a vykonal zameranie.

Na pojednávaní vypovedala žalobkyňa v 2/ rade, ktorá uviedla, že parcela im bola vydaná už ohraničená
plotom, ktorý bol postavený vo forme vlnitého plechu, potom na popud Š. P. bol postavený nový plot a
to Pozemnými stavbami, avšak hranicu tohto plota oni neudávali. Prišli na to tak, že kanalizácia Š. P.
vyúsťovala akurát na ten dvor a potom čo oni upozornili Š. P., aby túto závadu odstránili, tak im bolo

povedané, že sa do toho v podstate nemajú čo starať, pretože pozemok je ich.

Žalovaná sa k tomuto vyjadrila nasledovne a to, že plot bol postavený v čase výstavby budovy Š. P.
a mal ohraničovať len stavbu v čase výstavby, aby nedošlo k nejakému poškodeniu resp. zraneniam,
nemal funkciu hraničnú, čiže neurčoval, kde bežala hranica pozemkov a preto žalobcovia sa nemali čo

domnievať, že práve plot ohraničuje ich pozemok resp. ich vlastníctvo. Pokiaľ ide o parc.č. XX/X, tak tá
bola vytvorená z parcely č. XX/X, ktorá vydaná žalobcom nebola, čiže po právnej stránke je to vždy tá
pôvodná parcela č. XX/X, ktorá vydaná nebola.Podaním zo dňa 12.6.2008 žalovaná doplnila svoje vyjadrenia, kedy uviedla, že pôvodne parc.č. XX/X o
výmere 337 m2 zasahovala až pod budovu žalovanej a to vo výmere 78 m2. Táto časť bola ako vyplýva
z predmetného geometrického plánu pričlenená k parcele č. XX/X. Keďže v súlade s ustanovením §

8 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciach sa pozemok, na ktorom je umiestnená
stavba, ktorá bola zriadená až po prevzatí pozemku štátom nevydáva. Zo zákona preto nemohla byť
časť parcely č. XX/X o výmere 78 m2 vydaná. Ak mali žalobcovia pocit, že im patrí aj parcela č. XX/X
a že súd mal postupovať v konaní 19C/229/93 podľa ustanovení OZ, sa mali odvolať. Ani v súčasnosti
žalobcovianežalujúvydanietejtoparcely,resp.jejčasti.Ichtvrdeniaonezákonnostirozhodnutia,ktorými

boli pozemky žalobcom zobraté a o okupácii pozemkov štátom sú účelové a tendenčné. S poukazom na
§ 6 ods. 2 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách vyplýva, že tento zákon sa vzťahoval aj
na prípady, kedy štát prevzal vec bez právneho dôvodu, t.zn., že ak by aj štát nadobudol nehnuteľnosti
bez právneho dôvodu, ako to
tvrdia žalobcovia, aj v takomto prípade sa správne nemalo postupovať podľa osobitného zákona,
ktorým je zákon o mimosúdnych rehabilitáciách a nie podľa ustanovení OZ. Ak si reštituent

neuplatnil nárok alebo si ho uplatnil neúplne, jeho nárok zanikol. Vlastníkom ostáva štát a to aj
v prípade, ak by nehnuteľnosti nadobudol bez právneho dôvodu. Preto riešenie otázky právneho
titulu nadobudnutia nehnuteľnosti štátom v roku 1962 je v tomto prípade irelevantné. Štát sa
stal vlastníkom nehnuteľností. Zákon o mimosúdnych rehabilitáciách dával reštituentom možnosť v
zákonnom stanovených prekluzívnych lehotách žiadať o vydanie majetku. Bolo teda na žalobcoch,

aby správne špecifikovali svoj nárok a včas ho uplatnili. Ak žalobcovia neboli spokojní s rozhodnutím
Obvodného súdu Košice II, mohli zákonnou cestou sa brániť. Neurobili tak, dokonca tvrdia, že sa s
rozhodnutím uspokojili a teraz sa snažia meniť výsledok predošlého konania, čo z právneho hľadiska
nie je možné. Ako vyplýva aj zo samotného rozsudku Obvodného súdu Košice II sp.zn.: 19C/229/93
zmena hraníc a výmery jednotlivých parciel, ktoré boli predmetom konania bola vykonaná ešte pred

rozhodnutím súdu. V čase rozhodovania súdu už bol v katastri nehnuteľností zápis, že parcela č. XX/
X má výmeru 240 m2. Obvodnému súdu Košice II boli tieto skutočnosti známe, keďže rozhodol, že sa
nevydáva parcela č. XX/X - dvor vo výmere 649 m2, teraz vedená na LV č. XXXX, Správy katastra S.
ako parc.č. XX/X o výmere 1.704 m2 - zastavaná časť. Súd vedel o skutočnosti, ako sú v čase jeho
rozhodovania nehnuteľností v katastri vedené. Súd vedel, že parcela č. XX/X sa zmenila a musel vedieť,

že vznikli aj parcely č. XX/X a XX/X, keďže sú zapísané na jednom liste vlastníctva. Ak tieto skutočnosti
vedel súd, potom neobstojí tvrdenie žalobcov, že oni o nich nemali vedomosť. Ani za týchto okolností
žalobcovia nemenili petit žaloby, ani nijako neupresňovali, čo vlastne žiadajú vydať. Bolo však na nich,
aby preukázali a konkretizovali, aké nehnuteľností žiadali vydať. Dokonca ani po vydaní rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorého výroky si navzájom odporujú, tento rozsudok je vlastne nevykonateľný,

žalobcovia nevyužili možnosť riadnych ani mimoriadnych opravných prostriedkov. Je teda otázne, že
takýto rozsudok obsahujúci nesprávnu identifikáciu parciel, mohol byť podkladom pre zápis do katastra
nehnuteľností. Zo samotného listu vlastníctva č. XXXXX je nesporné, že žalobcom bola výmera 240
m2 zapísaná už na základe predloženého rozsudku, nie až neskôr. Okrem iného na parcele č. XX/
X za oplotením, t.j. v časti, o ktorej si mali žalobcovia myslieť, že im patrí, sa nachádza osvetlenie

a kanalizácia žalovanej, o ktoré sa zamestnanci Š. P. starajú a preto ich tvrdenie, že sa žalovaná o
dvor nestarala a nežiadala o jeho vydanie a neurobila iný krok, nie je celkom pravdivé. Žalobcovia
nespĺňajú zákonné podmienky vydržania, čoho sú si aj vedomí, keďže sa snažia odôvodniť svoj nárok
od prirodzeného ich práva k pozemkom. Je zaujímavé, že žalobcovia až po uplynutí desiatich rokov
majú naliehavý právny záujem na určení, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Žalobcovia nepreukázali

ohrozenie svojho práva, ani to, že by ich postavenie bez takéhoto určenia sa stalo neistým. Celé roky
užívali nehnuteľnosť vo vlastníctve štátu bez toho, aby za to museli niečo platiť. Zákon o mimosúdnych
rehabilitáciách dával možnosť, nie povinnosť uplatniť si svoje nároky na vydanie majetku oprávneným
osobám. Pokiaľ tieto v zákonnom stanovenej lehote svoj nárok neuplatnili, alebo ho uplatnili nesprávne,
ich nárok zanikol a majetok ostal zo zákona vo vlastníctve štátu a to aj v prípade, ak by sa štát v

rozhodnom období (od 25.2.1948 do 1.1.1990) dostal k majetkom oprávnených osôb bez právneho
titulu. Preto prirodzené právo k pozemkom, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú možno posúdiť nanajvýš
ako jeden z možných dôvodov pre vydržanie. Žalobcovia nesplnili zákonnom stanovené podmienky pre
vydržanie, títo nezvládli reštitučné konanie a teraz sa snažia zvrátiť ho za každú cenu.

Žalobcovia reagovali stanoviskom zo dňa 20.8.2008 kedy uviedli, že ak v čase rozhodovania o
reštitučnom nároku bol uznaný a zapísaný geometrický plán, je možné ustáliť, že súd doteraz o parcele
č. XX/X o výmere 81 m2 nerozhodol. Zo zápisu v časti B/ na liste vlastníctva č. XXXX je nepochybné, že
geometrický plán bol zapísaný až v roku 1996, t.j. po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku pod č.k.:19C/229/93. Okrem iného sporná parcela č. XX/X o výmere 81 m2 vznikla odčlenením od parcely č. XX/
X, ktorá v čase zápisu geometrického plánu už bola vo vlastníctve ich právnych predchodcov, resp. ani
do právoplatnosti rozsudku pod č. 19C/229/93 nebola vo vlastníctve štátu a v správe žalovanej, nakoľko

od roku 1991 bola vo vlastníctve Q. S., ktoré dom s parcelou č. XX/X vydával. Záznam vlastníckeho
práva bol na prospech žalovanej vykonaný len na základe jej žiadosti, je protizákonný a žalovaná nevie
osvedčiť svoje vlastnícke právo k parcele č. XX/X. Je pravdou tvrdenie žalovanej, že pôvodná parcela
č. XX/X o výmere 337 m2 zasahovala a stále zasahuje až po budovu žalovanej. V čase rozhodovania
v konaní pod č.k. 19C/229/93 s poukazom na vyššie uvedené bola celá pôvodná parcela č. XX/X o

výmere 337 m2 zapísaná vo vlastníctve Q. S. a toto sa vydaniu nebránilo, preto konajúci súd parcelu
vydal s pôvodnou výmerou 337 m2. Katastrálny úrad vlastnícke právo žalobcov záznamom do katastra
nehnuteľností vykonal, avšak nesprávne s výmerou 240 m2. Na opravu výmery Katastrálny úrad nemá
zákonné zmocnenia. Ak považoval rozsudok za nevykonateľný, mal ho zaslať konajúcemu súdu s
opravou s tým, že parcela XX/X nemá výmeru 337 m2 ale len 240 m2. Za daného stavu platí, že
parc.č. XX/X má výmeru 337 m2 a teda im patrí nielen sporný dvor, ale aj časť dvora zapísaný t.č.

na prospech žalovanej a to titulom právoplatného rozsudku súdu. Za situácie, kedy štát má zapísané
vlastnícke právo v Katastri nehnuteľností bez právneho titulu, nie je vlastníkom veci v materiálnom
chápaní v súlade s Občianskym zákonníkom a nič na tom nemení ani skutočnosť, že oni si svoj nárok
uplatnili neúplne, nedostatočne a teda v zmysle zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych reštitúciách tento
zanikol. Tvrdenie žalovanej, že vlastníkom ostáva štát aj v prípade, ak by nehnuteľnosť nadobudol bez

právnehodôvodu,jezústavnoprávnehohľadiskaneudržateľné.Žalovanásanikdyzákonnýmspôsobom
nestala vlastníčkou predmetných parciel, nie je vlastníčkou veci ani k dnešnému dňu. Napriek tomu sa
domáhajú len vydania parcely č. XX/X, resp. parcely č. XX/X o celej výmere 337 m2. Žalobcovia sa
snažia o rešpektovanie rozsudku sp.zn.: 19C/229/93, ktorým sa parc.č. XX/X vydala v pôvodnej výmere
337 m2. K tvrdeniu žalovanej, že konajúci súd v roku 1993 vedel o parcelách č. XX/X U. XX/X, aj o

tom, že parc. č. XX/X má len výmeru 240 m2, keďže sú zapísané na jednom LV je otázne, prečo potom
podľa týchto výmer a čísel parciel nepostupoval. Žalovaná a ani Q. S. sa taktiež odvolaním nedomáhali
zmeny rozsudku a teda platí to, čo uvádzame nižšie, že súd o nevydaní parciel č. XX/X U. XX/X doteraz
nerozhodol. Pri vydaní domu s pozemkom na Q.W. T. B. S., Q. S. im zápisnične vydalo nehnuteľností
s tým, že v čase vydania tam doteraz existujúci plot už bol, po vydaní nehnuteľností manžel žalobkyne

v 3/ rade musel robiť úpravu terénu a kanálu, aby sa z dvora plynule odvádzala voda, žalovaná sa o
kanalizáciu nestarala a nie je im známe, prečo by osvetlenie a kanalizácia mala patriť žalovanej, keď
tieto súčasti veci patria k domu na Q. T., ktorý bol vo vlastníctve Q. S.. Ak by bolo pravdivé tvrdenie
žalovanej, že parc.č. XX/X im nepatrí, potom by sa nedostali do domu, ktorý im bol vydaný, nakoľko
vchod je z dvornej časti, pričom tento dvor žalovaná nikdy ani len neužívala, len zvody z dažďovej vody

budovy divadla odvádzala do ich kanalizácie na tomto dvore, čím bol neúmerne zaťažovaný. Pre toto
konanie je relevantné tvrdenie žalovanej, že predmetný dvor celé roky užívali bez toho, aby štátu museli
sme niečo platiť. Tým žalovaná osvedčila minimálne jeden z predpokladov vydržania a to nepretržitá a
nikým nerušená držba veci.

Súdvykonaldokazovaniepredloženýmilistinnýmidôkazmi,výpoveďamiúčastníkovkonania,pripojeným
spisom a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu pozemkovej knihy vložky č. XXXX S..Ú.. S. zo dňa 26.3.1991 súd zistil zápis parcely č. XXXX -
dom s dvorom č.p. XXX v intraviláne /. T..XX/ o výmere 10 árov 80 m2, parcely č. XXXX - dom s dvorom

č.p. XXX v intraviláne /. T..XX/ o výmere 3 áre 37 m2, ktorých podielovými spoluvlastníkmi boli Q.. P.
W. U. X. C. každý v podiele 1 k celku.

Z Geometrického plánu č. XXX/XX na majetkoprávne vysporiadanie a odčlenenie parciel XX/X, XX/X,
XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X zo dňa 5.10.1993 overeného dňa 25.10.1993 súd zistil, že boli vytvorené

nové parcely odčlenením z pôvodných parciel takto:
· z pôvodnej parcely č. XX/X o výmere 337 m2 - zastavaná plocha sa odčlenil diel 4 o výmere 78 m2
a diel 18 o výmere 19 m2,
· z pôvodnej parcely č. XX/X o výmere 649 m2 - zastavaná plocha sa odčlenil diel 3 o výmere 62 m2
a diel 7 o výmere 77 m2,

a následne novovznikli:
· parcela č. XX/X o výmere 240 m2,· parcela č. XX/X o výmere 1.704 m2 - zastavaná plocha, vlastník (užívateľ) Š.. P., pričom túto parcelu
tvorí diel 1 o výmere 132 m2, diel 2 o výmere 24 m2, diel 4 o výmere 78 m2, diel 11 o výmere 126 m2,
diel 12 o výmere 195 m2, diel 13 o výmere 90 m2, diel 14 o výmere 64 m2, diel 15 o výmere 485 m2,

· parcela č. XX/X o výmere 81 m2 - zastavaná plocha, vlastník (užívateľ) Š.. P., pričom túto parcelu tvorí
diel 18 o výmere 19 m2 a diel 3 o výmere 62 m2,
· parcela č. XX/X o výmere 77 m2 - zastavaná plocha, vlastník (užívateľ) Š.. P., pričom túto parcelu tvorí
diel 7 o výmere 77 m2.

Z návrhu na záznam zo dňa 11.3.1994 súd zistil, že Š. P. S. požiadalo o zápis nehnuteľností do katastra
- pozemkov v kat.úz. S. - Q. - W. na parcele č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X a to na
podklade geometrického plánu č. XXX/XX a 4 zmlúv o prevode správy, ktoré sa týkali parciel č. XX, XX,
XX (K. W. XX/X).

Z kópie z katastrálnej mapy zo dňa 8.7.2008 súd zistil, že pôvodná parcela č. XXXX zasahuje pod celú

budovu postavenú na parcele č. XX/X a sčasti pod budovu postavenú na parcele č. XX/X.

Z identifikácie parciel zo dňa 7.7.2008 súd zistil, že z parcely č. XXXX - dom, dvor o výmere 337 m2
bola identifikovaná parcela č. XX/X - zastavaná plocha o výmere 240 m2, vlastník - žalobca v 1/ rade a
spol., parcela č. XX/X - zastavaná plocha, časť, vlastník - žalovaný, parcela č. XX/X - zastavaná plocha,

časť, vlastník - žalovaný.

Z pripojeného spisu Obvodného súdu Košice 2 sp. zn.: 19C/229/1993 súd zistil, že v právnej veci
navrhovateľov: X/ F. D., X/ P. W.Á., X/ Q. C., X/ H.. Z. Č., X/ X. C. proti odporcom: 1/ najskôr O. Z. Š..V..
S., v čase rozhodovania súdu Q. S., 2/. P. potreby š.p., 3/ Štátne divadlo o vydanie nehnuteľností v

zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 87/1991 Zb. bol dňa 9.6.1994 vydaný rozsudok v tomto znení:
I. Odporca v 1/ rade Q. S. je povinný vydať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku do výlučného
vlastníctva žalobcom nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v kat.úz. S. - W., zapísané na LV č. XX, parc. č.
XX/X, dom, súp.č. XXX, vedené ako zastavaná plocha vo výmere 337 m2 a to navrhovateľkám v 1/ a 2/
rade po 1 z celku a navrhovateľom v 3/, 4/, 5/ rade po 1/6 z celku.

II. Odporca v 2/ rade P. V., Š..V.. V. je povinný vydať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku do výlučného
vlastníctva navrhovateľom nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v kat.úz. S. - W., zapísané na LV č. XXX,
parc.č. XX, dom, súp.č. XXX, vedená ako zastavaná plocha vo výmere 446 m2 a to navrhovateľkám v
1/ a 2/ rade po 1 z celku a navrhovateľom v 3/, 4/, 5/ rade po 1/6 z celku.
III. Návrh navrhovateľov v 1/-4/ rade na vydanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.úz. S. - W.

zapísanej pôvodne na LV č. XXX ako parc.č. XX/X dvor, vo výmere 649 m2, teraz vedená na LV č. XXXX,
Správy katastra v Košiciach ako parc.č. XX/X vo výmere 1.704 m2, zastavaná časť, zamieta.
Vo výrokoch IV., V., VI. rozhodol o trovách konania.
V odôvodnení súd uviedol, že navrhovatelia sú oprávnenou osobou v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) zákona
č. 87/1991 Zb., odporcovia osobou povinnou v zmysle § 4 citovaného zákona, nehnuteľnosti prešli

na Čsl. štát v rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990. Právni predchodcovia boli pôvodnými
vlastníkmi predmetných nehnuteľností, navrhovatelia si svoje nároky uplatnili riadne a včas u odporcov,
ktorí ich výzve nevyhoveli. V prípade navrhovateľov sa jedná o kvalifikovaný spôsob straty vlastníctva
k nehnuteľnostiam v zmysle § 6 ods. 2 citovaného zákona a preto ich návrhu na vydanie spomenutých
nehnuteľností vyhovel. V prípade odporcu v 3/ rade Š. S. súd návrh navrhovateľov zamietol s poukazom

na § 8 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., pretože pozemok, na ktorom je umiestnená stavba, ktorá bola
zriadená až po prevzatí pozemku štátom, sa nevydáva.
Zo spisu súd ďalej zistil, že na pojednávaní dňa 17.12.1993 právny zástupca odporcu v 3/ rade predložil
geometrický plán zo dňa 25.10.1993 č.XXX/XX s tým, že fotokópiu zašle súdu v lehote do 3 dní
od pojednávania. Uvedené učinil odporca v 3/ rade prostredníctvom jeho právnej zástupkyne dňa

10.1.1994.

ZoZáznamuzfyzickéhoodovzdanianehnuteľnostinaQ.T.XXsúdzistil,žedňa21.2.1995boloQ.S.ako
odovzdávajúcim a H.. X. Č. ako preberajúcim došlo k fyzickému odovzdaniu a prevzatiu nehnuteľnosti
na Q. T. XX parc.č. XX/X súp.č. XXX vedenej ako zastavaná plocha vo výmere 337 m2 v katastrálnom

území S. - W..

Darovacou zmluvou zo dňa 3.5.2002 F. D. ako darca darovala žalobcovi v 1/ rade ako obdarovanému
zastúpenému zákonným zástupcom žalobkyňou v 2/ rade svoj spoluvlastnícky podiel 1 k celku knehnuteľnostiam: rodinný dom na Q. XX B. S., č.súp. XXX a pozemku parc. č. XX/X, ako aj príslušenstva
celého domu a oplotenia, všetko zapísané na LV č. XXXXX pre obec S. H.., kat.úz. W. Q.. Vklad bol
povolený dňa 16.9.2002 pod č. B. XXX/XXXX.

Darovacou zmluvou zo dňa 12.1.2006 Q. C. U. X. C. ako darcovia darovali žalobkyni v 3/ rade ako
obdarovanej svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach: rodinný dom č.súp. XXX na parcele č.
XX/X, plot, vonkajšie úpravy, pozemok parc.č. XX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 240 m2
zapísaných na LV č. XXXXX pre obec S. H.., kat.úz. W. Q. vrátane ich súčastí a príslušenstva. Vklad

bol povolený dňa 3.2.2006 pod č. B. XXX/XXXX.

Ohliadkou dotknutých nehnuteľností vykonanou dňa 22.1.2013 súd zistil, že kde sa nachádza vchod
na parcelu č. XX/X G. Q. T. - označené šípkou na pripojenom plániku, jedná sa o odchod vystavaný
popod budovu. Na spornej parcele č. XX/X leží kanál, pričom vchod do pivnice a na poschodie je budovy
je na hranici dielov 3 a 18 parcely č. XX/X. Zároveň bolo ozrejmený priebeh oplotenia pokračujúci na

kraji budovy.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre obec S. - W. Q., kat.úz. W. Q. zo dňa 18.9.2014 súd zistil zápis
parcely registra C č. XX/X o výmere 81 m2 - zastavané plochy a nádvoria v správe žalovaného.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX pre obec S. - W. Q., kat.úz. W. Q. zo dňa 18.9.2014 súd zistil zápis
parcely registra C č. XX/X o výmere 240 m2 - zastavané plochy a nádvoria v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu v 1/ rade v podiele 1 k celku, žalobkyne v 2/ rade v podiele 1 k celku a žalobkyne v 3/ rade v
podiele 1 k celku.

Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť

kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.

Podľa § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.Vychádzajúc z ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať vydania
rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je. Takéhoto určenia
sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na určení právneho vzťahu alebo práva naliehavý

právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu bez tohto určenia je ohrozené alebo
neisté. To znamená, že tu musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným
právnym prostriedkom. Povinnosť preukázať prítomnosť naliehavého právneho záujmu na určení, či
právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je, v konaní zaťažuje žalobcu.

Súd sa mal za to, že žalobcovia v 1/ až 3/ rade jednoznačne majú naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva cestou súdu, pretože ich právne postavenie čo sa týka dotknutej parcely registra
C č. XX/X, ktorá je predmetom konania, je bez určenia súdu neisté a túto neistotu možno odstrániť
jedine rozhodnutím súdu, naviac ak žalovaná toto vlastnícke právo žalobkýň popiera, neuznáva. Tým,
že žalobcovia v 1/ až 3/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcely č. XX/X o výmere

240 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, od ktorej parcely následne tieto odvodzujú svoje
vlastníckeprávoajknehnuteľnosti-parcele,ktorájepredmetomkonania,majúnaliehavýprávnyzáujem
na určení vlastníckeho práva k nim. Žalobcom v 1/ až 3/ rade resp. ich právnym predchodcom totiž v
zmysle rozsudku Obvodného súdu Košice 2 sp.zn.: 19C/229/93 zo dňa 9.6.1994 bola vydaná parcela
č. XX/X - dom súp.č. XXX so zastavanou plochou vo výmere vyššej až 337 m2, než je momentálne

vedená na LV č. XXXX, t.j. iba 240 m2. Na tom nič nemení skutočnosť, že dotknutá parcela s príslušnou
výmerou nebola uvedená vo vyššie uvedených darovacích zmluvách. V prípade, ak by tomu tak bolo, nie
je potrebné autoritatívne rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva. Naviac súd musí konštatovať,
že v tomto prípade je stav užívací v rozpore so stavom právnym a už aj v tomto je potrebné vidieť
naliehavosť právneho záujmu na určení, kto je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Rozhodnutie súdu

je spôsobilým podkladom pre zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcov v 1/ až 3/ rade v katastri
nehnuteľností, ktorým postupom by došlo k odstráneniu stavu právnej neistoty žalobcov v 1/ až 3/ rade
a tým je nepochybne daný naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobcovia v 1/ až 3/ rade
domáhajú touto žalobou.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozsudkom Obvodného súdu Košice 2 sp.zn.:
19C/229/93 zo dňa 9.6.1994 bola žalobcom resp. ich právnym predchodcom vydaná nehnuteľnosť
nachádzajúca sa v kat.úz. S. - W., zapísaná na LV č. XX, parc. č. XX/X, dom, súp.č. XXX, vedené ako
zastavaná plocha vo výmere 337 m2. Uvedená výmera 337 m2 bola žalobcom v 1/ až 3/ rade resp.
ich právnym predchodcom aj zápisnične odovzdaná dňa 21.2.1995. Návrh na vydanie nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v kat.úz. S. - W. zapísanej pôvodne na LV č. XXX ako parc.č. XX/X dvor, vo výmere
649 m2, v čase rozhodovania súdu vedenej na LV č. XXXX, Správy katastra B. S. ako parc.č. XX/X vo
výmere 1.704 m2, zastavaná časť, bol súdom zamietnutý.

Ako vyplýva z vyššie uvedenej citácie výrokovej časti rozsudku, tento si vo svojich výrokoch vzájomne

odporuje resp. tieto sú nepochybne mätúce, nakoľko v prvom výroku súd vychádzal z údajov vedených
na Geometrickom pláne č. XXX/XX ako údajov pôvodných pred odčlenením a vytvorením nových parciel
(parcela č. XX/X o výmere 337 m2) a naproti tomu v ďalšom výroku už súd uviedol údaje rešpektujúce
daný geometrický plán a citoval parcelu č. XX/X s novovytvorenou výmerou 1.704 m2. Z uvedeného je
jednoznačne zrejmé, že konajúci súd nevenoval formulácii jednotlivých výrokov potrebnú pozornosť a

vydal rozhodnutie s výrokom, ktorý takto nemohol byť zapísaný v katastri nehnuteľností. Parcela č. XX/X
totiž v čase rozhodovania súdu mala výmeru len 240 m2, nakoľko novovytvorené parcely resp. pôvodné
parcely s novovytvorenými výmerami vyplývajúce z daného geometrického plánu už boli záznamom
zapísané v katastri nehnuteľností, i keď v podstate protizákonne, nakoľko prílohou k záznamu boli
hospodárske zmluvy, ktoré nemali absolútne žiaden súvis s parcelami uvedenými v geometrickom pláne.

Na tomto mieste došlo k ďalšiemu pochybeniu zo strany katastra nehnuteľností, kedy tento aj napriek
doslovne uvedenej výmere 337 m2 parcely č. XX/X v prvom výroku rozsudku, túto zapísal s výmerou
nižšou 240 m2. Kataster nehnuteľností po zistení rozporu rozsudku a údajov v tom čase vedených na
príslušnom liste vlastníctva mal túto nejasnosť, nezrozumiteľnosť resp. chybu v písaní avizovať naspäť
súdu s cieľom odstrániť vady rozsudku. Nakoľko v predmetnej veci došlo niekoľkokrát k pochybeniu

zo strany štátnych orgánov, ktoré v tomto čase je možné a nepochybne aj nevyhnutné odstrániť jedine
autoritatívnym rozhodnutím súdu vo veci určenia vlastníckeho práva, už i len v tomto súd videl naliehavý
právny záujem na strane žalobcov v 1/ až v 3/ rade na takomto určení.Vlastnícke právo k veci možno v zmysle platných právnych predpisov nadobudnúť viacerými spôsobmi,
a to kúpou, darom, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe
iných skutočností ustanovených zákonom. Ustanovenie § 132 Občianskeho zákonníka predstavuje

všeobecné ustanovenie o nadobúdaní subjektívneho vlastníckeho práva jednotlivými spôsobmi.
Vlastnícke právo sa nadobúda buď od skoršieho vlastníka prevodom alebo prechodom, kde ide o
nadobudnutie odvodené (derivatívne), alebo sa nadobúda pôvodným (originálnym) spôsobom k novo
vzniknutej veci, ktorá doteraz nikomu nepatrila. Pri pôvodnom nadobúdaní vlastníckeho práva sa
rozlišuje nadobúdanie: a) medzi živými a to na základe zmluvy, rozhodnutia štátneho orgánu alebo iných

skutočností ustanovených zákonom, najmä vydržaním (§ 134 OZ), spracovaním cudzej veci (§ 135b
OZ), nálezom (§ 135 OZ), prírastkami (§ 135a) a b) pre prípad smrti a to dedením (§ 460 a nasl. OZ).

Vydržanie teda patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá
nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne

určená. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci
po celú vydržaciu dobu, po túto dobu musí byť držba pokojná bez toho, že by si niekto uplatňoval
vlastnícke právo na túto vec, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania
predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľných veciach 3 roky a
pri nehnuteľnostiach 10 rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny

nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny
predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný, alebo
prestane nakladať s vecou ako so svojou.

Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, túto užíva a požíva jej plody a úžitky,

disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tento objektívny
stav je doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré
vykonáva, mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe, ktorá sa od neoprávnenej
odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v
tom, že mu vec či právo skutočne patrí. Oprávnená a chránená držba je výlučne takým faktickým

stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmoví znaky. Súčasne však musí existovať úkon,
ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Na záver o tom, že držiteľ nakladá s
vecou ako so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu. Pochybnosti, či je držba
oprávnená alebo nie, rieši ustanovenie o vyvrátiteľnej právnej domnienke, t.j. v pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená. Dôkaz o stave držiteľa sa totiž utvára len nepriamo, úsudkom

z iných dôkazov a z hľadiska procesného dokazovania je preto v prípade pochybností vhodnejšie
vychádzať z dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné bremeno preniesť na toho, kto namieta oprávnenosť
držby. Dobromyseľnosť je vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuj
určitú vec. Ide teda o psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže
byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta,

prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno
vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že uvedený pozemok - parcelu č. XX/X začali žalobcovia v
1/ až 3/ rade resp. ich právni predchodcovia užívať opätovne po jej vydaní po právoplatnosti rozsudku

Obvodného súdu Košice 2 sp.zn.: 19C/229/1993 a zápisničnom odovzdaní parcely č. XX/X o výmere
337 m2 dňa 21.2.1995. Z uvedeného vyplýva, že od tohto obdobia žalobcovia v 1/ až 3/ rade resp. ich
právni predchodcovia vstúpili legálne do držby daného pozemku, pričom titulom vstupu do držby je práve
citovaný rozsudok v spojení so zápisničným odovzdaním nehnuteľnosti.

V podstate z vykonaného dokazovania je evidentné, že žalobcovia v 1/ až 3/ rade resp. ich právni
predchodcovia sa ujali držby časti parcely č. XX/X, ktorá predstavuje dom na Q. T. s podchodom, čo
zodpovedá zapísanej výmere 240 m2, keďže z pôvodnej parcely o výmere 337 m2 boli odčlenené dva
diely a to diel 4 o výmere 78 m2 k parcele č. XX/X (ktorá sa pri zahrnutí aj ďalších odčlenených dielov
zväčšila na výmeru 1.704 m2) a diel 18 o výmere 19 m2 k novovytvorenej parcele č. XX/X o celkovej

výmere 81 m2. Zároveň sa teda žalobcovia v 1/ až 3/ rade resp. ich právni predchodcovia ujali držby
aj dielu 18 o výmere 19 m2 a dielu 3 o výmere 62 m2 odčleneného z pôvodnej parcely č. XX/X, čo
znamená že po odčlenení týchto parciel diel 3 o výmere 62 m2 nie je zahrnutý v novovytvorenej parcele
č. XX/X o výmere 1.704 m2 a teda o tomto diele vlastne Obvodný súd Košice 2 vo svojom rozsudku19C/229/93 nerozhodol. Aj tu opäť je potrebné vidieť naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva žalobcov v 1/ až 3/ rade.

Na základe citovaného nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že o parcele č. XX/X, ktorá
bola pôvodne zahrnutá v parcele č. XX/X (ktorá sa nevydala), súd vo veci rozhodol rozsudkom
sp.zn.: 19C/229/93 a teda je tu zákonná prekážka res iudicata, nakoľko je evidentné a vyplynulo to
i z vykonaného dokazovania o doručení dôkazov do súdneho spisu 19C/229/93, že pri rozhodovaní
o žalobe vo veci 19C/229/93 súd mal k dispozícii geometrický plán č. XXX/XX, nakoľko z tohto

jednoznačne vychádzal, avšak bohužiaľ nie pri všetkých výrokoch jeho rozhodnutia a tak z tohto dôvodu
je rozsudok daného súdu mätúci a nezrozumiteľný, kedy tento v jednom výroku vychádzal zo stavu
pôvodného a v druhom výroku zo stavu po odčlenení a vytvorení nových parciel geometrickým plánom
č. XXX/XX. Danú chybu sa pokúšali žalobcovia v 1/ až 3/ rade napraviť návrhom na opravu chyby v
katastrálnom operáte postupom podľa § 59 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, avšak bezúspešne. I toto zakladá naliehavý právny

záujem žalobcov v 1/ až 3/ rade na určení ich vlastníckeho práva rozhodnutím súdu.

Od doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci 19C/229/93 a ich odovzdania dňa 21.2.1995 uvedenú
nehnuteľnosť užívali žalobcovia v 1/ až 3/ rade resp. právni predchodcovia v dobrej viere, že im táto patrí.
Nik z nich nepochyboval, že nakladajú s danou nehnuteľnosťou ako so svojim vlastníctvom, pretože

daný pozemok im bol zápisnične odovzdaný s výmerou 337 m2, ktorú nemali dôvod premeriavať a
ujali sa držby vydaných nehnuteľností v stave, v akom to užívajú dodnes, t.j .dom aj s dvorom, ktorý
však momentálne je vedený ako parcela č. XX/X o výmere 81 m2. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade a ich
právni predchodcovia rešpektovali existujúci plot ohraničujúci vlastníctvo žalovanej a ich vlastníctvo,
pričom o skutočnosti, že tento nekopíruje právnu hranicu pozemkov resp. má len ochranný charakter pri

výstavbe nehnuteľnosti žalovanej, žalobcovia objektívne nemali vedomosť, pretože títo len rešpektovali
stav užívania nehnuteľností tak, ako im tieto boli riadne odovzdané. Už v tejto samotnej skutočnosti je
nutnévidieťdobromyseľnosťžalobcovv1/až3/raderesp.ichprávnychpredchodcov,pretožetítonemali
dôvod pochybovať o správnosti výmer, nakoľko tieto vychádzali z právoplatného rozsudku súdu (i keď s
chybne uvedenou výmerou) a teda nemali pochybnosť o rozsahu užívaných nehnuteľností. Žalobcovia

v 1/ až 3/ rade resp. ich právni predchodcovia užívali takú časť pozemku, aká bola vyčlenená v teréne
a ohraničená plotmi a múrmi a vlastne vychádzala aj z logického užívania nehnuteľností, keď parcela
č. XX/X vlastne predstavuje časť nehnuteľnosti (vchod a zádverie - diel 18) a dvor k tomu prináležiaci,
ktorý je nevyhnutný k vstupu do danej nehnuteľnosti z T. Q. podchodom popod budovu cez časť parcely
č. XX/X - diel 3 o výmere 62 m2. Z uvedeného vyplýva, že nadobúdatelia žiadnym spôsobom nemohli

byť nedobromyseľní pri užívaní týchto pozemkov, a to aj napriek nejasností hraníc parciel a ich výmer
s poukazom na mätúce údaje v rozsudku sp.zn.: 19C/229/93. Avšak tento omyl je nutné považovať za
omyl v tomto prípade ospravedlniteľný vzhľadom na skutkové okolnosti nadobudnutia tohto pozemku a
vzhľadom na nepravidelný tvar pozemku či jeho umiestnenie. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade resp. ich právni
predchodcovia nemali predsa žiaden dôvod si uvedenú výmeru osobitne premeriavať, či korešponduje

s údajmi uvedenými v rozhodnutí o vydaní nehnuteľností a pri prevzatí do užívania, pretože po celú 10-
ročnú dobu bola ich držba týchto pozemkov pokojná, nerušená, nikto sa užívania pozemkov nedomáhal.
Až v roku 2006 pred podaním žaloby na sťažnosť žalobcov v 1/ až 3/ rade, že žalovaná vypúšťa na ich
pozemok vodu do tam umiestneného kanála, táto odpovedala, že pozemok je jej vlastníctvom. Až vtedy
žalobcovia v 1/ až 3/ rade zistili rozpor stavu užívacieho a stavu právneho, pričom uvedenú situáciu

riešili podaním tohto žalobného návrhu. Súd takto posúdil držbu danej nehnuteľnosti - parcely č. XX/
X o výmere 81 m2 na strane žalobcov v 1/ až 3/ rade za dobromyseľnú, pokojnú, nikým nerušenú po
zákonom stanovenú dobu 10 rokov.

V závere súd dodáva, že žalobcovia v 1/ až 3/ rade preukázali svoju aktívnu legitimáciu v konaní

predloženýmidarovacímizmluvami,ktorýmitítonadobudlisvojespoluvlastníckepodielyodich právnych
predchodcov, ktorým boli nehnuteľnosti vydané.

Súd má za to, že vyššie uvedeným odôvodnením sa vyjadril ku všetkým otázkam, ktoré mali pre
vec podstatný význam a dostatočne objasnili skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania (ktoré títo v konaní viacnásobne
opakovali), nakoľko všeobecný súd vo svojom rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania (Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 16/2002).Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd
rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Na pojednávanie konané dňa 18.9.2014 sa právny zástupca žalovanej nedostavil, kedy tesne pred
začatím pojednávania prostredníctvom pracovníčky svojej advokátskej kancelárie ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní z dôvodu časového posunu a predĺženia iného pojednávania v trestnej veci
vedenej na Okresnom súde Humenné s tým, že tento sa nevie dostaviť na pojednávanie o 13,00 hod.
Žiadal pojednávanie odročiť resp. jeho pracovníčka uviedla, že uvedenú skutočnosť necháva na zvážení

súdu.

Podľa § 119 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, pojednávanie sa môže
odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania,

musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom
dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol
predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje
odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie
elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu
a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 6 Občianskeho súdneho poriadku, v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi
konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
Žiadosť o ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalovanej z dôvodu účasti na inom pojednávaní
spolu s návrhom na jeho odročenie súd neposúdil ako dôležitý dôvod podľa § 101 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, nakoľko kolízia pojednávaní právneho zástupcu aj z pohľadu už prijatej a aplikovanej
judikatúry SR nie je dôvodom na odročenie pojednávania a naviac neguje základný účel súdneho
konania uvedený v § 6 Občianskeho súdneho poriadku. Na základe uvedeného súd potom konštatoval,
že neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania a preto súd vec prejednal aj v neprítomnosti
právneho zástupcu žalovanej s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 a úspešným žalobcom v 1/ až 3/ rade priznal
náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva vo výške 4.054,05 €, predstavujúcu
uhradený súdny poplatok vo výške 428 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.626,05 € vyrátané
v zmysle § 10 ods. 1 za použitia § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 4 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, a to za 10 úkonov právnej služby: prevzatie a príprava zastupovania,
vypracovanie žaloby, vyjadrenie k stanovisku odporcu zo dňa 22.4.2008, vyjadrenie zo dňa 20.8.2008,
vyjadrenie zo dňa 4.12.2008, účasť na pojednávaní dňa 14.5.2009, 1.12.2010, účasť na ohliadke dňa
13.11.2012 a účasť na pojednávaní dňa 18.9.2014, každý úkon vo výške 237,34 x 2 = 712,02 € znížený

o 50% = 356,01 € (odmena za 1 úkon právnej služby vyrátaná zo sumy hodnoty predmetu konania, kedy
parcela č. 70/6 bola ohodnotená znaleckým posudkom súdneho znalca Ing. Arch. Ernesta Martončíka č.
59/2006 v sume 214.933,50 Sk, t.j. 7.134,48 €), spolu s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné, tzv. režijný paušál vo výške 1/100-iny výpočtového základu za každý úkon
právnejslužby,t.j.2x5,44€(zaúkonyvroku2006),4x6,31€(zaúkonyvroku2008),1x6,95€(zaúkony

v roku 2009), 1x 7,21 € (za úkony v roku 2010), 1x 7,63 € (za úkony v roku 2012), 1x 8,04 € (za úkony
v roku 2014). Súd nepoužil podobný výpočet aj pri tzv. režijnom paušále, pretože dané ustanovenie
jasne uvádza možnosť úpravy len odmeny advokáta podľa Druhej časti vyhlášky a nie náhrady hotových
výdavkov podľa Tretej časti vyhlášky.

Priznané trovy konania je žalovaná povinná uhradiť žalobcom v 1/ až 3/ rade v zmysle § 149 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku k rukám ich právnej zástupkyne na č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v
3 písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.