Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 49P/518/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211229533
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1211229533.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II. vo veci starostlivosti o maloleté dieťa I. R., B.. XX.X.XXXX, zastúpenú
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova ul.č. 7/A,
Bratislava, dieťa rodičov: I. R., B.. X.XX.XXXX, bytom P. D.. Č.. X, X., zastúpenej JUDr. Evou Kubaskou,
advokátkou, so sídlom Miletičova 3/A, Bratislava a Y. R., B.. X.XX.XXXX, bytom G. D..Č.. XX, X.,
zastúpeného JUDr. Petronelou Kaveckou, advokátkou so sídlom Kolísková ul.č. 1, Bratislava o návrhu

matky na zvýšenie výživného, návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti, návrhu otca na určenie, že maloleté dieťa budú zastupovať sa spravovať jeho majetok
obaja rodiča, návrhu otca na úpravu styku s maloletou I. dňa 18.9.2014 takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú I. R., nar. XX.X.XXXX zo sumy 5.000.- Sk mesačne
na sumu 190 eur mesačne za obdobie od 12.12.2011 do 31.8.2013 a od 1.9.2013 zvyšuje vyživovaciu
povinnosť otca na mal. I. zo sumy 190 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne, ktorú je otec povinný
uhrádzať vždy do 15 dňa v mesiaci do rúk matky, počnúc dňom 1.9.2013.

Zročné výživné za obdobie od 12.12.2011 do 30.9.2014 vo výške 1.327,23 eur /po započítaní
uhrádzaného výživného vo výške 165,96 eur mesačne/ je otec povinný uhrádzať mesačnými splátkami
vo výške 100 eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci do rúk matky popri bežnom výživnom počnúc
dňom 1.10.2014.
Otec je oprávnený stretávať sa s mal. I. R. každý pondelok v mesiaci od 15.00 hod. do 17.00 hodiny
za asistencie psychológa v Slovenskom výbore pre UNICEF, Nám. SNP č. 13, Bratislava po dobu

troch mesiacov bez prítomnosti matky s tým, že matka zabezpečí účasť dieťaťa na stretnutí v zariadení
v čase určenom a každý nepárny víkend v mesiaci v sobotu od 13.00 do 18.00 hod. po dobu troch
mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Po uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku je otec oprávnený stretávať sa s mal. I. každý
utorok v párnom týždni od 16.00 hod. do 18.30 hod. v kalendárnom roku, každý párny týždeň v
kalendárnom roku vo štvrtok od 16.00 hodiny do 18.30 hod., každý nepárny víkend v roku od soboty
od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin v každom párnom roku od 1.7. od

10.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a v nepárnom roku od 01.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod.,
počas vianočných sviatkov v každom párnom roku od 22.12. od 16.00 hod. do 24.12. do 15.00 hod. a v
nepárnom roku od 25.12. od 16.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin v párnom roku
od piatku bezprostredne predchádzajúcemu jarným prázdninám od 16.00 hod. do stredy počas jarných
prázdnin do 16.00 hod. a v nepárnom roku počas jarných prázdnin od stredy od 16.00 hod. do nedele do
18.00 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme v čase určenom v mieste bydliska matky a v čase určenom

ho matke odovzdá v mieste jej bydliska, ak sa maloletá nachádza v priebehu týždňa v školskom alebo
inom zariadení, otec si dieťa prevezme v zariadení, ktoré dieťa navštevuje v čase určenom a v čase
určenom maloletú odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka dieťa na stretnutia riadne pripraví.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Súd návrh otca na zverenie mal. I. R., B.. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti rodičov z
a m i e t a.
Vo zvyšku súd návrh otca na úpravu styku zamieta.Súd z a s t a v u j e konanie o návrhu otca na určenie, že obaja rodičia budú mal. I. zastupovať a
spravovať jej majetok.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 52C/33/2008-57 zo dňa 09.04.2008 v

časti o výživnom na mal. I. a úprave styku otca s mal. I. R..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Matka je p o v i n n á zaplatiť trovy štátu vo výške 373,84 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku na účet Okresného súdu Bratislava II.
Otec je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 373,84 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

na účet Okresného súdu Bratislava II.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 12.12.2011, doplneným dňa 31.1.2012, matka žiadala o zvýšenie
výživného na mal. I. zo sumy 5.000.- Sk mesačne na sumu 250 eur mesačne z dôvodu, že výdavky
na dieťa sa zvýšili od jeho nástupu do materskej škôlky. Na pojednávaní dňa 18.9.2014 matka návrh
upravila a žiadala zvýšenie výživného na mal. I. od podania návrhu na sumu 250 eur mesačne z dôvodu,

že dieťa v septembri 2011 dovŕšilo vek troch rokov a nastúpilo do materskej škôlky a od 1.9.2013 žiadala
o zvýšenie výživného na sumu 300 eur mesačne z dôvodu, že maloletá nastúpila na základnú školu a
výdavky na ňu sa zvýšili.
Návrhom doručeným na tunajší súd dňa 2.3.2012 otec žiadal o zverenie mal. I. do striedavej
starostlivosti oboch rodičov tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletej každý

mesiacvčaseod1.dňakalendárnehomesiacaod17.00hod.do16.dňakalendárnehomesiacado17.00
hod. a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletej každý mesiac v čase od 16.dňa
kalendárneho mesiaca od 17.00 hod. do 1. dňa kalendárneho mesiaca v čase do 17.00 hod.. Každý
z rodičov je povinný v stanovenom čase prevziať dieťa v bydlisku druhého rodiča a každý z rodičov
je povinný v stanovenom čase dieťa druhému rodičovi odovzdať do osobnej starostlivosti. Každý z

rodičov bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v čase zabezpečovania osobnej starostlivosti.
Súd počas trvania striedavej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Návrh odôvodnil skutočnosťami,
že maloletá I. je súdom na základe schválenej rodičovskej dohody zverená do osobnej starostlivosti
matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 5.000.- Sk mesačne, úprava styku bola
schválená a určená bez obmedzenia, po predchádzajúcej dohode s matkou, za jej prítomnosti. Dohoda

rodičov v časti úpravy styku nie je realizovaná. Matka maloletú odmieta dávať otcovi z rôznych, niekedy
malicherných dôvodov a v súčasnosti je potrebné zohľadniť zmenu a určiť, že otec je oprávnený stýkať
sa s maloletou bez prítomnosti matky. Návrh odôvodnil aj schopnosťou upraviť a zabezpečiť si pracovnú
dobu tak, aby sa mohol o dieťa starať aj v čase jeho ochorenia. Uviedol, že s maloletou má dobrý
vzťah, dcéra je na neho zvyknutá, kupuje jej potrebné veci, pracuje v blízkosti škôlky, ktorú dieťa

navštevuje, má 2-izbový byt zariadený aj pre dieťa, má ukončené vzdelanie špeciálnej pedagogiky
mentálne postihnutých a o dieťa sa vie postarať.
Podaním zo dňa 5.6.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.6.2014, otec upravil návrh a žiadal
o zverenie mal. I. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov alternatívne v prípade, že súd návrhu
nevyhovie, žiadal o úpravu styku s maloletou na každý utorok v párnom týždni od 16.00 hod. do 18.30

hod. v kalendárnom roku, každý párny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 16.00 hodiny do
18.30 hod., každý nepárny víkend v roku od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas
letných prázdnin v každom párnom roku od 1.7. od 10.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. a v nepárnom roku
od 01.8. od 10.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov v každom párnom roku od
23.12. od 16.00 hod. do 25.12. do 15.00 hod. a v nepárnom roku od 25.12. od 16.00 hod. do 27.12. do

18.00 hod., počas jarných prázdnin v párnom roku od piatku bezprostredne predchádzajúcemu jarným
prázdninám od 16.00 hod. do stredy počas jarných prázdnin do 16.00 hod. a v nepárnom roku počas
jarných prázdnin od stredy od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme v
čase určenom v mieste bydliska matky a v čase určenom ho matke odovzdá v mieste jej bydliska, ak
sa maloletá nachádza v priebehu týždňa v školskom alebo inom zariadení, otec si dieťa prevezme v

zariadení, ktoré dieťa navštevuje v čase určenom a v čase určenom maloletú odovzdá matke v mieste
jej bydliska. Matka dieťa na stretnutia riadne pripraví.
Na pojednávaní dňa 18.9.2014 otec zobral späť návrh v časti určenie, že obaja rodičia budú maloleté
dieťa zastupovať a spravovať majetok dieťaťa.
Matka súhlasila so späťvzatím návrhu na určenie spravovania majetku dieťaťa a zastupovania dieťaťa.

S návrhom otca na striedavú osobnú starostlivosť o maloletú I. nesúhlasila poukazujúc na problémydieťaťa pri styku s otcom. Navrhla upraviť styk otca s maloletou na každý nepárny víkend v sobotu od
10.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky alebo ako asistované stretnutia v na to určenom zariadení,
aby dieťa nadobudlo dôveru k otcovi a bol vybudovaný emočný vzťah dcéra a otec. Matka nesúhlasila s

prespaním mal. I. u otca z dôvodu, že nemajú vytvorený vzťah, otec nie je pripravený na takéto stretnutia,
dieťa má problémy, pomočuje sa. Taktiež nesúhlasila, aby preberanie dieťaťa dochádzalo v školskom
zariadení, nakoľko vznikajúce konflikty komplikujú situáciu tak v školskom ako aj v inom zariadení a
zhoršujú napäté vzťahy medzi rodičmi. So stretnutiami počas prázdnin nesúhlasila z dôvodu, že otec
nepozná psychiku dieťaťa vo veku I., odlúčenie od matky na dlhší čas považuje za neprimerané.

Otec nesúhlasil so zvýšením výživného z dôvodu, že matka mu neumožňuje kontakt s dieťaťom.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na sumu 220 eur mesačne , určenie odkedy dôjde ku zvýšeniu
výživného ponechal na úvahu súdu. S návrhom otca na striedavú osobnú starostlivosť rodičov o dieťa
nesúhlasil, keďže komunikácia medzi rodičmi nie je vhodná, priklonil sa k záverom znaleckého posudku
s tým, že do budúcna nevylučuje možnosť striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. S návrhom otca na
úpravu styku s maloletou v celom rozsahu súhlasil. Kolízny opatrovník apeloval na oboch rodičov, aby

sa zúčastnili poradenstva na Linke detskej istoty v UNICEFe za účelom zabezpečenia asistovaných
stretnutí pri styku otca s dieťaťom za účelom odbúrania strachu dieťaťa. Kolízny opatrovník súhlasil so
späťvzatím návrhu otca v časti určenia, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať
majetok dieťaťa.
Uznesením č.k. 49P/518/2011-131 zo dňa 25.5.2012 tunajší súd na návrh otca vydal predbežné

opatrenie, ktorým určil, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. I. R., B.. XX.X.XXXX každý nepárny
víkend v roku v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každý
utorok a štvrtok v párnom týždni od 16.00 hod. do 18.30 hod.. s tým, že otec si dieťa prevezme v
čase určenom v mieste bydliska matky a v čase určenom dieťa matke v mieste jej bydliska odovzdá, v
prípade, ak sa maloletá v priebehu týždňa nachádza v predškolskom zariadení, otec si dieťa prevezme

v zariadení, ktoré dieťa navštevuje v čase určenom a v čase určenom dieťa odovzdá matke v mieste jej
bydliska. Vo zvyšku súd návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.
Uznesením č.k. 11CoP 348/2012-183 zo dňa 22.8.2012 Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní
otca tak, že zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. I.
R., B.. XX.X.XXXX každý nepárny víkend v roku od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a

každý utorok a štvrtok v párnom týždni od 16.00 hod. do 18.30 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme v
čase určenom v mieste bydliska matky a v čase určenom matke v mieste jej bydliska dieťa odovzdá, v
prípade, ak sa maloletá v priebehu týždňa nachádza v predškolskom zariadení, otec si dieťa prevezme
v zariadení, ktoré dieťa navštevuje v čase určenom a v čase určenom dieťa matke v mieste jej bydliska
odovzdá. Vo zvyšnej zamietajúcej časti uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 7.9.2012.
Uznesením č.k. 49P/518/2011- 232 zo dňa 28.12.2012 tunajší súd rozhodol o návrhu otca na nariadenie
predbežného opatrenia zo dňa 12.12.2011 tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.
Proti uznesenie podal otec odvolanie.
Uznesením č.k. 11CoP 73/2013-244 zo dňa 15.02.2013 Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní

otca tak, že zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v časti úpravy styku počas Veľkonočných sviatkov
2013 tak, že otec sa môže s maloletou stretnúť od 28.03.2013 od 9.00 hod do 02.04.2013 do 18.00
hod. Vo zvyšku uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Uznesením č.k. 49P/518/2011-368 zo dňa 30.10.2013 tunajší súd na návrh otca zo dňa 1.10.2013 vydal
predbežnéopatrenie,ktorýmotca oprávnilstretávaťsasmaloletouI.R.,B..XX.XX.XXXXkaždýnepárny

víkend v roku od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý utorok a štvrtok v párnom týždni
od 15.00 hod. do 17.30 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme v čase určenom v mieste bydliska matky a
v čase určenom dieťa matke v mieste jej bydliska odovzdá, v prípade ak sa maloletá v priebehu týždňa
nachádza v školskom alebo inom zariadení, otec si dieťa prevezme v zariadení, ktoré dieťa navštevuje
v čase určenom a v čase určenom dieťa matke odovzdá v mieste jej bydliska. Vo zvyšku súd návrh

na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Týmto zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava II
č.k. 49P/518/2011ô-131 zo dňa 25.5.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 11CoP
348/2012-183 zo dňa 22.8.2012.
Voči uzneseniu tunajšieho súdu v zamietajúc časti podal otec odvolanie. Krajský súd v Bratislave
uznesením č.k. 11CoP 43/2014-428 zo dňa 17.2.2014 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej

časti potvrdil.
Uznesením č.k. 49P/24/2014- 16 zo dňa 7.3.2014 tunajší súd zamietol návrh matky zo dňa 10.2.2014
na vydanie predbežného opatrenia. Vzhľadom k tomu, že v čase podania návrhu matky na nariadenie
predbežného opatrenia dňa 10.2.2014 sa spis sp. zn. 49P/518/2011 nachádzal na Krajskom súde vBratislave za účelom rozhodnutia o odvolaní voči uzneseniu č.k. 49P/51I8/2011-368 zo dňa 30.10.2013
bol predmetný návrh na vydanie predbežného opatrenia zapísaný cestou podateľne ako nový návrh
vedený pod sp. zn. 49P/24/2014.Uznesením č.k. 11CoP 207/2014-35 zo dňa 7.5.2014 Krajský súd

Bratislave rozhodol o odvolaní matky tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámením sa s výpoveďou ich právnych
zástupcov, kolízneho opatrovníka, výsluchom znalkyne L.. H. W. a znaleckým posudkom vypracovaným
Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie dieťaťa č. 05/2013, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi : rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 52C/33/2008-57, potvrdením o

návšteve škôlky a základnej školy, správami Materskej školy a Základnej školy, Dohodou o skončení
pracovného pomeru matky, dokladmi o výdavkoch na dieťa, potvrdením o úhrade poplatkov za skladné /
pupočníková krv/, lekárskymi správami, dokladmi o nákladoch na bývanie a výdavkoch matky a otca,
výpismi z účtov matky a otca, potvrdeniami o príjem matky a otca, výpisom z katastra nehnuteľností I.
Č.. XXXX H. XXXX, zmluvami o pôžičkách a prehľadom splátok pôžičky a dokladmi o úhrade poistky,
rozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIIIč.k.44C/79/2009-86,potvrdenímÚradupráce,sociálnychvecí

a rodiny v Bratislave z 7.4.2011, fotodokumentáciou, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava zo šetrenia pomerov, čestným prehlásením N.. P. R., T.. L. U., zápisnicami OR PZ Bratislava
II, záznamom OR PZ BA II o podaní oznámenia na matku, Záznamami o podaní vysvetlenia, návrhom
na výkon rozhodnutia, výzvou na plnenia a kópiami vyjadrení v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. 41Em/5/2012, Správou Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie

z 28.9.2012, informáciami rodičov o priebehoch stretnutí otca s maloletou, dvd nosičom obsahujúcim
záznam zo stretnutia, potvrdením vedúcej školského klubu, informáciami rodičov o priebehoch stretnutí
otca s maloletou, prehľadom preberania dieťaťa zo školy, internetovými výtlačkami obsahujúcimi správu
o zvyšovaní miezd a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 52C/33/2008-57 zo dňa 9.4.2008 súd rozviedol

manželstvo účastníkov Y. R. H. I. R., schválil rodičovskú dohodu, ktorou zveril mal. I. R., B.. XX.X.XXXX
do osobnej starostlivosti matke, určil, že obaja rodičia budú mal. I. zastupovať a spravovať jej majetok,
otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. I. R. sumou 5000.- Sk mesačne vždy do 15-teho dňa
v mesiaci do rúk matky počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva, otca oprávnil
stýkať sa s maloletou I. bez obmedzenia, po predchádzajúcej dohode s matkou, za prítomnosti matky.

Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.6.2008.
Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že v čase vyhlásenia rozsudku otec dosahoval príjem vo výške
20.000.- Sk mesačne netto, býval s rodičmi a súrodencami v byte rodičov, na bývanie im prispieval
sumou 4.000.- Sk mesačne, splácal úver vo výške 1.800.- Sk mesačne, nevlastnil žiaden majetok väčšej
hodnoty. Matka poberala rodičovský príspevok vo výške 4.560.- Sk mesačne a prídavky na dieťa vo

výške 540 .- Sk mesačne. S maloletou bývala v byte svojho otca, náklady na bývanie hradila vo výške
6.000.- Sk mesačne.
Maloletá I. od 2.9.2011 navštevuje materskú škôlku. V roku 2011/2012 matka uhrádzala poplatok za
škôlku vo výške 24,38 eur až 26 eur mesačne. Dieťa sa v škôlke nestravovalo z dôvodu špeciálneho
stravovania /zdravotné problémy/, ktoré jej pripravovala matka. Za záujmové aktivity v Centre voľného

času ESKO hradila 10 eur príspevok Občianskeho združenia za rok a 15 eur školné za prvý polrok
za záujmový krúžok. V roku 2012 mal. I. navštevovala krúžok výtvarný a tanečný v centre voľného
času, poplatky činili spolu 3 eur mesačne. Od 1.9.2013 mal I. nastúpila do prvého ročníka základnej
školy. Matka hradila mesačný príspevok za školský klub vo výške 15,82 eur, príspevok na kultúrne
podujatia vo výške 20 eur, platba za čip na obedy 2 eura, poplatok za stravu v škole 28 eur /diétna

strava/, uhradila platby za zošity na anglický jazyk a pomôcky do školy vo výške 212 eur, poplatok za
plavecký kurz vo výške 90 eur, platby za kopírku a údržbu 5 eur, bábkové divadlo, výchovný koncert,
inscenované čítanie, koberec spolu vo výške cca 20 eur. I. nenavštevuje žiadne krúžky. Dieťa má
zdravotné problémy, náklady na lieky jej matka hradila vo výške 40 eur mesačne. Od roku 2011
je sledovaná v imuno-alergologickej ambulancii z dôvodu častých ochorení /potvrdenie T.. J. W./.

Dieťa navštevuje ortopéda, nosí ortopedickú obuv, matka kupuje dieťaťu špeciálnu obuv, poisťovňa jej
poskytuje zľavu vo výške 16,60 eur na obuv- každý pár /lekárska správa T.. X., S../ Dieťa má alergické
ochorenie /intolerancia na laktózu /lekárska správa T.. X./, v stravovaní mala diétny režim, v dôsledku
ktorého sa výdavky na zabezpečenie stravy podľa vyjadrenia matky zvýšili na 60 eur mesačne. Mal.
I. je sledovaná u psychiatra. Matka uhrádza dcére poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi vo výške

19,92 eur mesačne.
Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Žije s dcérou v 2-izbovom bytu, ktorý patrí otcovi matky.
Výdavky na bývanie matka hradila sama v roku 2011 vo výške 202 eur mesačne /náklady na služby
spojené s užívaním bytu, elektrinu, plyn, rozhlas a televízia za služby spojené s užívaním bytu, plyn,rozhlas a TV poplatok vo výške 8,64 eur mesačne, UPC vo výške 40 eur, elektrina 16,42 eur mesačne,
poistenie domácnosti 23,37 eur ročne, poistenie vozidla 54,40 eur ročne, poplatok za telefón 8 eur
mesačne. V roku 2012 matka hradila poplatok za služby spojené s užívaním bytu vo výške 226,59 eur

mesačne, poplatok za elektrinu vo výške 17,94 eur mesačne, poplatok za televíziu 12,41 eur mesačne,
telefón 7 eur, poplatok za plyn, RTVS vo výške 7,64 eur mesačne a poistenie bytu mesačne vo výške
2 eur. V roku 2013 matka hradila za služby spojené s užívaním bytu 236,42 eur mesačne, telefón cca
25 eur mesačne, elektrika 18,25 eur mesačne, telekom 8,77 eur mesačne, poplatok za UPC vo výške
12,81 eur mesačne, plyn, rozhlas a televízia 11,64 eur mesačne, poplatok za SIPO 4,64 eur mesačne.

Za poistenie vozidla hradila 6,66 eur mesačne, výdavok za nákup pohonných hmôt má mesačne vo
výške 35 eur. Matka hradí ročné povinné zmluvné poistenie vozidiel vo výške 110 eur. Využíva osobné
motorové vozidlo na prepravu dieťaťa. Na základe Dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu
organizačnej zmeny /Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 14.3.2011/ bola matka od 1.4.2011
nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Od mája 2011 do
septembra 2011 jej boli vyplácané dávky v nezamestnanosti v priemere vo výške 443,90 eur mesačne.

Od 10.10.2011 nastúpila do práce v spol. Lidl Slovenská republika v.o.s., jej priemerný mesačný príjem
v roku 2011 činil 461,80 eur netto. Poberala prídavky na dieťa vo výške 22 eur mesačne. V období
od 11.10.2011 do 31.3.2012 jej priemerný mesačný príjem činil 425,49 eur mesačne netto, roku 2012
zarábala matka mesačne v priemere 422,48 eur netto. V období od januára do septembra 2013 príjem
matky činil 459,74 eur v priemere mesačne netto od októbra 2013 do februára 2014 príjem matky činil

487,32 eur mesačne v priemere netto, od januára do augusta 2014 zarábala mesačne 480,04 eur netto,
Matka od roku 2011 nesplácala a nespláca žiadne pôžičky. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty,
okrem osobného motorového vozidla zn. Š. K., rok výroby 2000.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že výdavky na mal. I. má zvýšené v súvislosti s ochoreniami dieťaťa.
Otec prispieva na výživu dcéry sumou 165,96 eur mesačne. Vo výpovedi v apríli 2012 matka uviedla,

že otec nad rámec výživného prispel dvakrát ročne, na topánky a nákup potravín. S dieťaťom sa
stretával jeden až dvakrát do mesiaca, inak nejavil o dieťa záujem, stretnutia prebiehali v jej prítomnosti,
posledného trištvrte roka navštevuje dieťa raz za dva tri týždne. Stretnutia mu umožňuje aj cez týždeň,
ak sa nezrealizujú cez víkend. I. sa nechce s otcom stretnúť. Otcovi umožňovala kontakt s dcérou, ale
nemal záujem. V čase, keď malo dieťa tri roky, sa stretávalo so starou matkou zo strany otca. Nebráni

v styku otca s maloletou. Matka nesúhlasí so striedavou starostlivosťou z dôvodu, že dieťa je na ňu
viazané. Otcovi sa snažila vyjsť v ústrety, dohodli sa na styku s maloletou bez obmedzenia. Pri prejavení
záujmu otca o stretnutie s maloletou mu navrhla, aby zo začiatku prebiehal styk v prítomnosti matky s
tým, že jej prítomnosť sa na stretnutiach bude skracovať. Nakoniec začala I. chodiť k otcovi sama. Čas
trávili buď v byte otca alebo na chate v T. W.. Otec bol s dieťaťom v sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod.

alebovnedeľu,kedyjuvrátil.Ostravovanídieťaťabolpoučený,niekedysatelefonickyinformoval.Matka
uviedla, že nemá pocit, že by sa I. na otca tešila, keď ju matka nabádala na stretnutie s otcom, pýtala
sa jej, či ju mama nechce. Otec odovzdával dieťa v poriadku. Otec jej neponúkol, že v čase ochorenia
bude s dieťaťom. V priebehu konania matka uviedla, že maloletá nemá záujem o stretnutia s otcom,
pravdepodobne z dôvodu, že otec sa predtým o ňu nezaujímal. K otcovi odmieta ísť. V roku 2011 bol

kontakt raz za mesiac, alebo raz za šesť týždňov. Pri stretnutiach v priebehu roka sa stalo, že dieťa pri
otcovi plakalo, telefonicky dcéru ukľudnila. Úmyselne jej nepripravuje program, aby dieťa lákal program,
ktorý zorganizuje otec. Matka nepovažuje za vhodné, že otec I. hovorí, ak s ním nechce ísť, že bude
smutný. Nevplýva to dobre na psychiku dieťaťa. Matka potvrdila, že v roku 2012 otec priniesol maloletej
darček na Vianoce, ktorý dcére odovzdala. Pri stretnutí jej dával dve broskyne, dcéra ich nechcela, ostali

na chodníku. Pri stretnutiach dochádza ku konfliktom, otec jej nadáva, I. je prítomná. Matka namietla,
že otec nevyužil psychologické poradenstvo, zrušil stretnutie s pracovníkom Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny. Uviedla, že dieťa aktuálne nemá v škole problémy, má novú triednu učiteľku.
PZ matky uviedla, že matka rázne popiera tvrdenia, že neumožňovala styk otca s maloletou. Otec mal
právo kedykoľvek podať na súd návrh na úpravu styku. Vzťah medzi otcom a dieťaťom nie je tak pevný,

aby dieťa nemalo problém so striedaním pobytov u rodičov. Matka žiadnym spôsobom neovplyvňuje
dieťa. Zúčastnila sa s maloletou psychologických vyšetrení, bolo jej odporúčané pracovať na úprave
styku, čo realizuje. Dieťa sa bojí stretnutí s otcom, nakoľko opakovane sa zúčastnila konfliktov rodičov
a tretích osôb prítomných na stretnutí. Ich prítomnosť maloletej spôsobuje problémy. Poukázala na
skutočnosť, že obaja rodičia mali možnosť využiť mediáciu, čo nevyužili. Vo vyjadrení na pojednávaní

dňa 3.6.2014 právna zástupkyňa matky uviedla, že je zrejmé, že otec nesúhlasí so zdravotnou
starostlivosťou mal. I. D. T.. W., matka je ochotná mu predložiť všetky správy od lekárky. Namietala
majetkové pomery otca, uviedla, že na kúpu bytu čerpal úver, avšak byt je jeho vlastníctvom, záložné
právo na byt je v prospech banky. Poukázala na list vlastníctva k bytu. Žiadala nezohľadniť úversplácaný a čerpaný na rekonštrukciu okien v byte rodičov otca ako výdavok neúčelný. Uviedla, že
pokusy o realizáciu styku otca s maloletou boli robené aj bez prítomnosti tretích osôb. Otec kúpil
dcére drobné hračky, zúčastnil sa akcii Mikuláša v roku 2013, zaplatil dcére vstupenky, boli spolu v

cukrárni. Od októbra 2013 sa stretnutia realizovali v pokojnej atmosfére. I. nemala výrazný problém.
Pomaly si zvykla na to, že ide s otcom. Po uplynutí dvoch mesiacov otec stretnutia zastavil, prestali
sa realizovať. Odvtedy I. otca odmieta. I. u otca prespala len raz. Otec jej nedovolil telefonovať matke
a nepriviezol ju domov, keď chcela. Matka pripravovala dieťa na stretnutie aj v škôlke, kde si ju mal
otec vyzdvihnúť. Z lekárskej správy je zrejmé, že I. má problém stretnúť sa s otcom, dvakrát sa

pomočila. Súčasne poukázala na skutočnosť, že stav dieťaťa z psychiatrického hľadiska je nezmenený.
Otec sa na nedeľné stretnutia nedostavuje. Na poslednom stretnutí priniesol dcére potraviny , divinu,
stretnutie trvalo 45 minút, prítomní boli obaja rodičia. Pokiaľ ide o výživné, poukázala na právo dieťaťa
na rovnakú životnú úroveň akú ma otec. K námietke otca ohľadne T.. W., psychiatričky, uviedla, že ide o
odbornú lekárku príslušnú pre bydlisko maloletej, ku ktorej sa matka dostavila na odporúčanie obvodnej
lekárky. Otec mal kedykoľvek možnosť sa s ňou skontaktovať, informovať sa o jej zdravotnom stave,

prípadne konfrontovať svoje pochybnosti so závermi lekárky, čo neurobil. Právna zástupkyňa matky
taktiež namietala skutočnosť, že odovzdávanie dieťaťa v školskom zariadení nie je vhodné, poukázala
na vyjadrenie školy, pričom škola matku upozornila, že nie je v ich kompetencii riešiť problémy medzi
rodičmi.
Otec je rozvedený, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Od roku 2010 býva v 2-izbovom byte, na ktorého

kúpu čerpal hypotéku. Výška splátky hypotéky činí 265 eur mesačne. Okrem toho spláca pôžičku
čerpanú vo výške 10.000 eur od fyzickej osoby N.. Y. U., mesačná splátka činí 100 eur /Zmluva o
pôžičke zo dňa 2.4.2009, splátkový kalendár/. Ďalšiu pôžičku čerpanú vo výške 120.000.- Sk, na
rekonštrukciu okien v byte jeho rodičov, v ktorom má hlásený trvalý pobyt, spláca mesačnými splátkami
po 50 eur. Dňa 7.1.2010 uzavrel otec Zmluvu o poskytnutí sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu so

zamestnávateľom, mesačná splátka činí 100 eur. Stavebný úver zo Slovenskej sporiteľne, ktorý čerpal
na prerábku bytu spláca mesačne sumou 42 eur, pôžička bola čerpaná pred uzavretím manželstva.
Výdavky otca na bývanie v roku 2011 predstavovali poplatok za nájom a služby spojené s užívaním bytu
vo výške 102 eur mesačne, poplatok za elektriku vo výške 25 eur mesačne, poplatok za plyn vo výške 6
eur mesačne, internet 6 eur mesačne, rozhlas a televíziu 4,64 eur mesačne. V roku 2012 predstavovali

poplatok za nájom a služby spojené s užívaním bytu vo výške 102,47 eur mesačne, poplatok za elektriku
vo výške 25 eur mesačne, poplatok za plyn vo výške 5 eur mesačne, internet 6 eur mesačne, rozhlas a
televíziu 4,64 eur mesačne. Otec platí životné poistenie /poisťovňa Allianz/ vo výške 35 eur mesačne.
V roku 2013 a 2014 predstavovali jeho výdavky poplatok za nájom a služby spojené s užívaním bytu vo
výške 130 eur mesačne, poplatok za elektriku vo výške 25 eur mesačne, poplatok za plyn vo výške 6 eur

mesačne, internet 6 eur mesačne, poplatok za telefón Orange 36 eur mesačne, rozhlas a televíziu 4,64
eur mesačne. Otec platí životné poistenie /poisťovňa Allianz/ vo výške 35 eur mesačne. Otec okrem
bytu, v ktorom býva, nevlastní žiaden iný majetok. V roku 2010 otec dosahoval priemerný mesačný
príjem vo výške 930,17 eur netto, v roku 2011 zarábal mesačne v priemere netto 885,65 eur mesačne,
v roku 2012 jeho priemerný mesačný príjem činil 1.076 eur netto, v roku 2013 jeho príjem činil 1.173,35

eur mesačne netto, v roku 2014 od januára do mája príjem otca činil 1.160,71 eur mesačne netto v
priemere.
Otec vo výpovedi uviedol, že má záujem zabezpečovať starostlivosť o dieťa, vie si zabezpečiť pracovný
čas, postarať sa o dieťa v čase jej ochorenia, pracuje v blízkosti škôlky, byt má zariadený aj pre maloletú.
Je schopný dieťaťu navariť a zabezpečiť stravu, ktorú potrebuje. Tiež má možnosť voziť a pripravovať

stravu pre dcéru aj do škôlky. Potvrdil, že v minulosti stretnutia s dieťaťom neprebiehali často, bolo mu
sľubované, že sa s ňou môže stretnúť, ale väčšinou mala program s maloletou matka alebo bola I.
chorá. Návrh na úpravu styku doposiaľ nepodával, chcel sa dohodnúť, aby neboli medzi nimi zbytočné
rozbroje. Kým bolo dieťa malé, vedel sa o ňu postarať, nakŕmil ju, prebaľoval, teraz je samostatná,
dokáže samoobslužné činnosti urobiť sama. V roku 2012 mu bolo umožnené sa stretávať s dcérou v

sobotu od 11. hod. do 18.00 hod.. Dieťa sa cítilo u neho dobre. Počas pobytu u otca si robili program,
chodili do prírody, na chatu. Otec vyslovil záujem starať sa o dieťa, podieľať sa na výchove a plniť
si rodičovské povinnosti, čo mu nie je umožnené. Matke ponúkol pomoc, stráženie dieťaťa v čase
jeho ochorenia, matka mu nevyhovela. Uviedol, že nikdy mu nebolo umožnené, aby maloletá u neho
prespala, rád by ju zobral aj na prázdniny. Od 1.4.2012 dieťa k nemu odmieta ísť, dôvod nepozná.

Otec nenamietal zabezpečenie starostlivosti o dieťa zo strany matky. Namietal, že dieťa nemá problém
komunikovaťsakoukoľvekosobou,naškôlkusaadaptovalobezproblémov,jedinýmproblémomjevzťah
ku svojmu otcovi, čo považuje za vážny zásah do psychiky dieťaťa. Predtým sa stretnutia realizovali
v čase, kedy umožnila matka. Stretnutia boli v poriadku. Stalo sa, že pri preberaní dieťaťa sa I. držalamamy, povedala, že nechce ísť s tatinom, stretnutie trvalo päť minút. V ďalšom období sa stalo, že
priniesol dieťaťu broskyne, matka ich odmietla, zostali na chodníku. Ak priniesol potraviny, matka veci
vysypalo na sedadlo v aute a odmietla si ich vziať. Matka odmieta akúkoľvek materiálnu pomoc pre

dieťa. I. sa ho bojí, predtým nemala problém byť s otcom, správala sa normálne. Otec uviedol, že
pomoc psychológa využil, zúčastnil sa dvoch stretnutí na ÚPSVaR, I. nebola na stretnutia pripravená,
priniesol jej hračky, I. povedala, že chce ísť domov, lebo dedko jej pečie tortu, ktorú dostane, pretože
poslúchala v škôlke. V roku 2013 prebiehali stretnutia s maloletou v priebehu dvoch mesiacov štyrikrát.
Vždy sa stretnutie skončilo tak, že matka mu oznámila, že majú iný program. Ak boli v kine, matka

pred dieťaťom vyhodnotila, že film nie je pre I.. Neupozornila ho, že dieťa je prihlásené na plavecký
kurz, nemohol teda prispievať. Dcére sporí peniaze. K návrhu na zvýšenie výživného uviedol, že výšku
výživného ponecháva na úvahu súdu. Doposiaľ určená výška výživného je primeraná. Matka mala v
čase určenia výživného znížený príjem, poberala materský príspevok. Poukázal na internetové výtlačky,
články obsahujúce údaje o zvyšovaní platov u zamestnávateľa matky. Je ochotný dcére prispieť, v
prípade, že sa bude s dieťaťom stretávať, kúpi jej, čo potrebuje. Matku žiadal aj o náhradné stretnutia,

nebolomuvyhovené.Otecpoukázalnaskutočnosť,žetrirokymuniejeumožnenéstretávaťsasdcérou.
Právna zástupkyňa otca poukázala na rovnaké postavenie oboch rodičov, na vykonateľnosť rozhodnutia
súdu a skutočnosť, že matka neumožňuje otcovi stretnutia s maloletou. Uviedla, že je v záujme a
na prospech dieťaťa, aby malo oboch rodičov, nemôže otca dieťaťa suplovať priateľ matky. Právna
zástupkyňa otca potvrdila, že stretnutia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny za prítomnosti

psychológa sa zrealizovali, ďalšie stretnutie zrušil otec dieťaťa na jej doporučenie, keďže na stretnutí
bola prítomná aj matka dieťaťa, stretnutia sa dožadovala aj právna zástupkyňa otca, ktorej to nebolo
umožnené. Podľa predbežného opatrenia mali prebiehať stretnutia len v prítomnosti otca. Právna
zástupkyňa otca namietala navrhovanú výšku výživného z dôvodu, že výživné bolo stanovené na
sumu 5.000.- Sk, keďže matka poberala rodičovský príspevok. Právna zástupkyňa otca spochybnila

predložený doklady matkou vo vzťahu k výdavkom na dieťa. Namietala správu od T.. W. ako
nedôveryhodnú z dôvodu, že ide o lekárku, ktorá sa pozná so starým otcom mal. I. zo strany matky.
Lekárku kontaktovala so žiadosťou, aby správu prepracovala, čo lekárka odmietla. Správa obsahuje
údaje hovorené dieťaťom "tatino klame,", lekárka nevidela pomočovanie dieťaťa, oznámilo jej to dieťa.
Maloletá má hyperprotektívny problém, čím je všetko povedané, ako uviedla znalkyňa. Styk otca s

dieťaťom nikdy neprebiehal. Nepovažuje za styk stretnutia v trvaní pár minút, kedy dieťa odmieta ísť
k otcovi. Uviedla, že matka tvrdí, že otec si dieťa nepreberá v nedeľu, pritom už v sobotu I. odmietne
dať otcovi. Otec nemá možnosť dieťa vyzdvihnúť ani zo školy, pretože matka vždy príde pre dcéru
skôr. Matka nerešpektuje rozhodnutia súdu /predbežné opatrenia/ o úprave styku. Právna zástupkyňa
otca poukázala i na prebiehajúce konanie o výkon rozhodnutia o úprave styku a trestné oznámenia

podané na polícii. Uviedla, že v rámci výkonu rozhodnutia bola matke uložená pokuta. Matka nikdy
neplnila ani na základe rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda. Poukázala na záznamy
základnejškolyopreberanídieťaťa. Právnazástupkyňaotcanavrhlapredloženiepríjmupriateľovmatky,
nariadenie znaleckého dokazovania za účelom objektívneho psychiatrického duševného stavu dieťaťa
a vyžiadanie aktuálnej správy zo školy k otázke pomočovania dieťaťa a jej precitlivenosti. Nesúhlasila

so spätným znížením výživného z dôvodu, že matka sa správa v rozpore s dobrými mravmi, keď otcovi
neumožňuje styk s maloletou. Poukázala na vysoké výdavky otca, platby pôžičiek. Uviedla, že otec
sa zúčastnil v tomto školskom roku rodičovského združenia, učiteľka I. mu povedala, že dieťa nemá
problémy. Matka nikdy otca v škole neoznačila ako osobu, ktorá si môže vybrať dieťa zo školy. Pokiaľ
ide o styk otca s maloletou, dieťa nemôže reagovať prirodzene, keď dochádza pri styku ku konfliktom

medzi rodičmi aj starými rodičmi. Styk prebiehal pod nátlakom a stresom.
Kolízny opatrovník v priebehu konania uviedol, že na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny sa realizovali
stretnutia za asistencie psychológa, stretnutia prerušil otec, pričom psychológ sa vyjadril, že ak by sa
pokračovalo v stretnutiach, malo by to prínos. Rodičom bola ponúknutá mediácia. Kolízny opatrovník v
priebehu celého konania opakovane apeloval na oboch rodičov, aby zvážili svoje konanie a činy.

Zo záverov znaleckého posudku ustanoveného znalca Výskumného ústavu detskej psychológie a
patopsychológie dieťaťa č. 05/2013 zo dňa 22.7.2013 vypracovaným L.. Q. U., L.. H. L.. H. W., L.. súd
zistil, že na základe posúdenia osobnostných charakteristík matky i otca dieťaťa možno konštatovať,
že obaja rodičia sú schopní osobnej starostlivosti a výchovy maloletého dieťaťa. I. je veľmi ťažko
schopnáseparácieodmaterskejosoby,nakoľkonemávytvorenúbezpečnúsekundárnuväzbusotcoma

nemá možnosť prežívať pozitívnu skúsenosť zo vzájomnej kooperácie a komunikácie rodičov. Konfliktný
vzťah nie je z psychologického hľadiska vhodný na nastavenie striedavej osobnej starostlivosti o mal.
I.. Rodičom znalec odporúča dlhodobé psychoterapeutické riešenie vzťahových problémov v príslušnej
odbornej inštitúcii. Sanácia rodičovského vzťahu, nastavenie konštruktívnej komunikácie medzi rodičmije základnou podmienkou toho, aby sa revitalizoval vzťah I. k otcovi. Znalec odporúča I. ponechať
v osobnej starostlivosti matky, ktorá je chápaná ako základná citová opora, je I. na blízku, emočne
ju saturuje a dokáže kontinuálne pokračovať v zabezpečovaní jej výchovnej zdravotnej starostlivosti.

Zároveň znalec odporúča, aby mala I. pravidelný kontakt s otcom - raz týždenne počas pracovného
týždňa na 3 hodiny, každý nepárny víkend od piatka do nedele, pomernú časť prázdnin a sviatkov s tým,
že úlohou matky je pripraviť dcéru na proces, frekvenciu a čas a spôsob odovzdávania a dodržiavať
stanovené podmienky a pravidlá odovzdávania. Súčasne odporúča kontrolu priebehu stretnutí otca s
I. po dobu troch mesiacov. Vzťah I. k otcovi je v súčasnosti v intrapsychickom konflikte, nakoľko nemá

možnosť, pre silnú identifikáciu s negatívnymi emóciami matky voči otcovi, sa slobodne prejaviť tak,
aby sa nemusela obávať o city matky voči nej. V kontexte vzťahu k otcovi ide o prejavy tzv. syndrómu
zavrhnutého rodiča. Vzťah otca k I. je pozitívny. Vzťah I. k matke je v súčasnosti navonok pozitívny, s
matkou sa identifikovala a je pre ňu citovou oporou. V ich vzťahu chýba potrebná bezpečná emočná
podpora v smere vnímania a prijímania svojho otca. Vzťah matky k I. je pozitívny, hyperprotektívny. Z
obsahu znaleckého posudku súd zistil, že vzájomný manželský konflikt rodičov nie je zvládnutý, nie

je vyriešený a negatívne emócie sa premietajú aj do situácií pri kontakte otca s I.. Vzťah rodičov je
antagonistický a obidvaja nie sú schopní vzájomne efektívne verbálne komunikovať najmä pre konfliktný
postoj matky, ktorý následne vyvoláva neštandartné obranné reakcie otca dieťaťa. Matka odmietla
znalkyniam a otcovi uviesť, ktorú materskú školu dieťa navštevuje. V správaní maloletej za prítomnosti
rodičov sa vyskytli neprimerané prejavy úzkosti, primárne prameniace z jej intrapsychického konfliktu

v prejavoch pocitov voči svojim rodičom. Príčina I. enurézy nie je v osobe otca. Situácia stretávania
sa s otcom je stresujúca, lebo I. vidí matku, s negatívnym nastavením voči otcovi, ktorá nekomunikuje
s otcom, ktorý si chce uplatniť svoje rodičovské práva, a ďalších "svedkov" zo strany matky a otca.
Takáto situácia je pre dieťa stresujúca, situáciu jej vytvárajú rodičia. Bez zmeny prístupu rodičov počas
stretávania, sa bude psychický stav maloletej zhoršovať za významného prispenia oboch rodičov. I. je

veľmi naviazaná na matku a kopíruje matkine pocity. Pre jej situácie je bezpečné povedať "nechcem ísť
k otcovi", lebo zostane doma a nebude vystavená inej situácii, možno sa na ňu tešila, ale má obavy, ako
zareagujematka/čoskritizuje,čoneohodnotíalebonepovienič,aleneverbálnevyšlenegatívnesignály/.
Pre I. je bezpečné povedať, že nejde s otcom. Negatívny vzťah k otcovi nenadobudla z kontaktu s ním,
len sa snaží vyhýbať situácii, ktorú jej rodičia pripravia a čakajú na jej rozhodnutie. Rodičia už navštívili

odbornézariadenie,ktorémalobyťnápomocnéprirehabilitáciuvzťahudcéryaotca.Terapeutickýproces
bol na začiatku a skončil vo fáze, kedy sa matke potvrdilo, že I. je emocionálne výlučne pripútaná k nej a
nie k otcovi. Je povinnosťou matky pripraviť dieťa po psychickej stránke tak, aby pri stretnutiach s otcom
nedochádzalo ku konfliktom a zbytočnému stresovaniu dieťaťa. Ak dieťa bude naďalej odmietať styk
s druhým rodičom, bude to pre súd dôkaz pokračujúcej manipulácie zo strany prvého rodiča /citované

podľa Koľaj, D: Porozvodová výchova detí, SKP, Bratislava 2012/. Ak matka nie je schopná zmeniť svoj
postup pri odovzdávaní dieťaťa otcovi, znalec jej odporúča vyhľadanie odbornej pomoci. Od matky sa
vyžadujú ústretové kroky spojené so slovnými usmerneniami matky, že je rada, že I. ide s tatinom a
bude sa tešiť, keď príde domov. Odovzdávanie dieťaťa by malo najskôr prebiehať v pohodlí domova
dieťaťa, neskôr je možné vyzdvihovanie dieťaťa v družine, škole, na krúžku a podobne. Sprvu by bolo

vhodné, aby sa matka zúčastnila stretnutia ako pasívny pozorovateľ, emočná podpora I.. Tým, že matka
nezačleňuje otca a len formálne ho prizýva k starostlivosti o dieťa, neumožňuje, aby sa mohla formovať
aj ďalšia vývojovo dôležitá sekundárna väzba - medzi I. a otcom, jedinečné puto, ktoré otvára dieťaťu
ďalšie vzťahy okrem primárnej osoby, ktorou je matka, ktorá môže zostať centrálnou osobou pre dieťa,
Je to matka, kto rozhoduje o nastavení tejto sekundárnej väzby. Preto argumenty matky o tom, že ona

dcére umožňuje byť s otcom, ale "ona nechce" zo psychologického hľadiska sú neprijateľné. Znalkyňa
L.. W., L.. vo výpovedi uviedla, že s I. sa realizovali vyšetrenia v priebehu mesiacov máj a jún 2013.
Obom rodičom boli odporúčané dlhodobé psychoterapeutické liečenia vzťahových problémov, ani jeden
z rodičov ich nekontaktoval a nežiadal o ponúkanú pomoc. Laura sa pred rokom nachádzala v stave
vnútorného konfliktu k rodičovi, čo sa stáva pri nevyváženom kontakte s druhým rodičom. Nedá sa

jednoznačneurčiť,nastranektoréhozrodičovbolspôsobenýproblém.Aktuálneniejemožnédodržiavať
formu stretávania sa otca s dieťaťom bez súčinnosti matky. Nebol konštatovaný problém I. voči otcovi,
problém dieťaťa je ten, že nemôže, nechce vyjadriť skutočné emócie k otcovi, pretože je silne pripútaná
k matke a bojí sa pred ňou emócie k nemu vyjadriť. Pripútanosť dieťaťa k matke v minulosti asi nebola
taká silná. Matka svojim správaním vedome i nevedome posilňuje psychický konflikt dieťaťa.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava je zrejmé, že dňa 23.4.2012 sa na úrad
dostavil otec za účelom rozhovoru vo veci striedavej osobnej starostlivosti. Uviedol, že matka mal. I.
manipuluje, nezdvíha mu telefón, dcéra mu povedala, že má dvoch tatov. Ak má dieťa, chodievajú spolu
do Horského parku, na Štrkovec, na chatu do J. I.. Dcére by sa chcel venovať, zobrať ju na dovolenku,matka jej nedá vystaviť pas, matka nechce, aby išiel pre dieťa do škôlky. Dňa 24.5.2012 bolo vykonané
pracovníkmi úradu šetrenie pomerov u matky a otca. Šetrením bolo zistené, že otec i matka bývajú v
2-izbovom byte, udržiavanom na požadovanej hygienickej úrovni, obaja majú vytvorené podmienky pre

starostlivosť o dieťa. Otec uviedol, že dcéra bola naposledy u neho pred Veľkou nocou, stretnutie trvalo
5 hodín. Matka vyslovila obavy umožniť stretnutie u otca s prespaním z dôvodu zdravotných problémov
dieťaťa. Uvedený deň bol vykonaný pohovor s mal. I. bez prítomnosti rodičov. Dieťa komunikovalo bez
zábran, nemala problém nadviazať kontakt s cudzími ľuďmi . Jej komunikácia bola aktívna, nemala
zábrany prezentovať hračky a hry, povedať básničku. Na otázky, ktoré hračky jej kúpil tato, mlčala. Pri

otázke, kde bola počas Veľkej noci, návštevu u otca vynechala. Na konkrétnu otázku odpovedala, že u
otca nebola. Pri ďalších otázkach o otcovi, mlčala, nakoniec povedala: "Mama povedala, že keď budem
väčšia,budemsaučiť,písaťúlohy,budemmaťkrúžkyanebudemmaťtoľkočasu,užnebudemmusieťísť
k otcovi". Dňa 25.1.2013 úrad práce, kontaktoval otec dieťaťa s informáciou o možnej dohode o úprave
styku s maloletou v priestoroch materskej školy. V rámci telefonického kontaktu s kolíznym opatrovníka
riaditeľka materskej škôlky potvrdila možnosť umožnenia kontaktu otca s dieťaťom sledovaním činnosti

dieťaťa v zariadení v dopoludňajších hodinách.
Zo správy psychológa T.. T., pracovníka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa
25.1.2013 súd zistil, že rodičom bola poskytnutá pomoc psychológa, ktorú matka zo začiatku odmietla.
Následne sa realizovali stretnutia otca s dcérou. Na stretnutiach bola prítomná matka. Stretnutie bolo
spočiatku napäté, dieťa ignorovalo prítomnosť otca a bolo naviazané na matku. Neskôr I. komunikovala

s otcom a ostatnými prítomnými. Dieťa samo určovalo fyzickú vzdialenosť otca, vybavovali sa jej
spomienky na spoločné zážitky. Neskôr sa s psychológom telefonicky spojila právna zástupkyňa otca,
ktorá namietala prítomnosť matky na stretnutiach.
Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 28.9.2012 súd zistil,
že zariadenie uskutočnilo konzultáciu rodičov mal. I. za účelom obnovenia pozitívneho vzťahu dieťaťa k

otcovi. Podľa odborného vyjadrenia dieťa sa vie adaptovať na nové prostredie. Hnev dieťaťa voči otcovi
pramení z toho, že otec ich opustil a cíti sa ohrozená vo svojom bezpečí, keďže bola svedkom hádok
rodičov. Psychológ zariadenia odporúčal rozsah stretnutí podľa predbežného opatrenia súdu vydaného
v tom čase s tým, že obaja rodičia sa budú držať odporúčaní.
Zo správy T.. C. T. zo dňa 4.8.2010 súd zistil, že mal. I. je od júla 2009 sledovaná na pracovisku Včasná

diagnostika a terapia psychomotorického vývinu pre ťažkosti so sociálnou adaptabilitou a známkami
separačnej úzkosti. Po zaradení do materskej školy sa ťažkosti prechodne zvýraznili, neskôr sa jej
správanie upravilo. Dieťa bolo doporučené na psychiatrické vyšetrenie.
Zo správ T.. Q. W., psychiater, súd zistil, že matka s maloletou navštívila ambulanciu v septembri
2012. Dieťa verbalizovalo nespokojnosť s pobytom u otca, zhoršenie enurézy, v popredí klinického

obrazu anticipačná úzkosť z toho, že by musela prenocovať u otca. Lekárka neodporučila prespávanie
u otca vzhľadom na aktuálny stav dieťaťa, doporučila vhodnosť konzultácie aj s otcom a súdnoznalecké
dokazovanie. Dňa 6.2.2013, 28.5.2013, 21.8.2013, 30.9.2013, 4.8.2014 dieťa navštívilo ambulanciu
lekárky v sprievode matky. Lekárka odporúčala enuretický režim, nutnosť, aby dieťa nebolo
zaťahované do rodičovských sporov, vhodnosť psychologickej starostlivosti, vhodnosť prítomnosti otca

na konzultácii. Dieťa proklamuje negatívne nastavenie voči otcovi. Dňa 29.4.2014 T.. W. v správe
konštatuje, že dieťa sa v období mesiacov februára a apríl 2014 štyrikrát pomočilo, enuréza je
zhoršená v záťažových situáciách. Naďalej doporučila nutnosť nezaťahovať dieťa do rodičovských
sporov, spoluprácu oboch rodičov a nedoporučenie prespávanie dieťaťa u otca.
Zo správ Materskej školy, ktorú dieťa navštevovalo je zrejmé, že mal. I. sa adaptovala na kolektív

plynule a bezproblémovo. Dieťa je prispôsobivé, empatické, obľúbené. Matka zabezpečuje starostlivosť
o dieťa dobre. Vzhľadom na diagnózu dieťaťa, intolerancia laktózy, matka do zariadenia prináša dieťaťu
stravu. Zo správy zo dňa 9.1.2013 súd zistil, že do mája nepoznali zamestnanci škôlky otca dieťaťa.
Po prvej návšteve v škôlke bola I. vykoľajená. Maloletá odmietla ísť s otcom zo škôlky 2.10.2012, odišlo
s kolíznou opatrovníčkou. 10.12.2012 sa otec dožadoval odovzdania mikulášskeho balíčka I.. Listom zo

dňa 15.4.2013 učiteľka pani L. a pracovníčka škôlky p L. poskytli informácie ohľadne snahy otca mal. I.
o stretnutie s maloletou v škôlke dňa 11.4.2013 2011
s tým, že dieťa sa odmietalo k otcovi priblížiť, otec zvýšeným hlasom komunikoval so zamestnancami
škôlky, čím vytváral stresujúce prostredie.
List J. Š., adresovaný právnej zástupkyni matky zo dňa 14.1.2013, obsahuje informáciu o priebehu

stretnutia v Materskej škôlke dňa 2.10.2012, kedy si menovaná prišla do škôlky vyzdvihnúť svoju vnučku.
Pozorovala odmietanie I. ísť zo škôlky s otcom a čakanie ma matku.
Na tunajšom súde prebieha konanie pod sp. zn. 41 Em/5/2012 o výkon rozhodnutia o úprave styku
otca s mal. I. R. na základe rozhodnutia súdu /predbežné opatrenie/. V rámci predmetného konaniabola matke súdom uložená pokuta za neplnenie exekučného titulu. Pripojené listiny založené do spisu
obsahujú popis a realizáciu, či nerealizáciu stretnutí.
Zo správy Základnej školy W. X P. X. zo dňa 12.12.2013 súd zistil, že otec sa dožadoval stretnutí s

dieťaťom na základe rozhodnutia súdu v čase určenom súdom. Riaditeľstvo školy nemá kompetenciu
riešiť spory rodičov, nejasnosti a nedorozumenia. Matka informovala o preberaní dieťaťa poverenými
osobami, medzi ktorými nie je uvedený otec dieťaťa. Čas vyzdvihnutia dieťaťa stanovila na 15.40 hod.
Problémy prebratia dieťaťa otcom potvrdila i vedúca školskej družiny vo februári 2013. V správe zo dňa
8.9.2014 je zrejmé, že v školskom roku 2013/2014 pri preberaní dieťaťa otcom zo školy I. veľmi plakala,

bola nadmerne vystresovaná, čo negatívne vplývalo na ňu aj na ostatné deti. Vedúca školského klubu
odporúča v novom školskom roku obom rodičom preberanie dieťaťa mimo školy. Evidencia príchodov
otca do ŠKD pre dieťa sa nevedie.
Z čestného prehlásenia N.. P. R. zo dňa 29.5.2012 súd zistil, že menovaný pozná I. a jej rodičov. Dieťa
po rozvode rodičov navštevovalo rodinu otca. Otec sa vie o dieťa postarať, pokiaľ by matka nerobila
problémy, ktoré sú iracionálne, stretával by sa s ňou otec častejšie.

Včestnomprehlásení zodňa20.1.2014 T..L.U.opisujepriebehstretnutiamal.I.sotcomdňa29.9.2013,
kedy dieťa odmietalo ísť s otcom. Stretnutie bolo pokojné, bez atakov, dieťa sa kŕčovito držalo matky.
Z prehľadov stretnutí obaja rodičia v priebehu konania opisujú stretnutia otca s maloletou I.. Kontakt
s dieťaťom v minulom období otec preukazoval fotodokumentáciou založenou v spise. Konflikty,
nezhody a problémy pri realizácii stretnutí dieťaťa s otcom potvrdzujú zápisnice vyhotovené Okresným

riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava II - zápisnica o výsluchu svedka poškodeného Y. R. a dvd
nosič.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 44C/79/2009-86, zo dňa 2.12.2009, právoplatným dňa
26.1.2010, súd zaviazal Y. R. prispievať na výživu I. R. sumou 690 eur mesačne od 30.6.2009 vždy do
10 dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky. Zročné výživné za obdobie od 30.6.2009 do 2.12.2009

v sume 306 eur zaviazal odporcu zaplatiť v mesačných splátkach po 40 eur vždy do 15 dňa v mesiaci
do rúk navrhovateľky.
Súd nepripustil ďalšie návrhy otca na doplnenie dokazovania, návrh na vyžiadanie správy zo základnej
školy, zabezpečenia príjmov priateľov matky a nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania majúc za to,
žeprerozhodnutiesúdupostačujúdôkazyužvykonané.Ďalšiedokazovaniebyzbytočnepredĺžilosúdny

spor. Znalecké dokazovanie na preskúmanie stavu maloletej nepovažuje súd za potrebné vzhľadom na
preukázané problémy dieťaťa a ich príčinu. Tiež ďalšie vyžiadanie správy zo školy so zameraním sa na
zistenie precitlivenosti dieťaťa a problémy s pomočovaním je nadbytočné, keďže obaja rodičia potvrdili,
že dieťa v škole nemá problémy. Vyžiadanie príjmov partnerov matky súd nepovažuje za potrebné
zabezpečiť, keďže z vyjadrenia matky je zrejmé, že s dieťaťom žije v domácnosti sama.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivostí, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonnou povinnosťou,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 65 ods. 1 Zák. o. rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 78 ods. l veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery.
Podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,

súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie, súd dospel k záveru, že návrh
matky na zvýšenie výživného na maloletú I. je čiastočne opodstatnený, návrh otca na zverenie dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti rodičov je neopodstatnený, návrh otca na úpravu styku s maloletou
I. je dôvodný.

Súd mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného, t.j. od roku 2008 nastala zmena pomerov na
strane dieťaťa i oboch rodičov. Pokiaľ ide o vyhodnotenie zmeny pomerov na strane dieťaťa je potrebné
sa zaoberať skutočnosťou, že v čase poslednej úpravy výživného bola mal. I. vo veku jedného roka,
v čase aktuálneho rozhodnutia dovŕšila vek sedem rokov. Je teda nesporné, že vzhľadom na tento jej
vek vznikajú matke zvýšené výdavky na zabezpečenie jej potrieb v súvislosti s prirodzeným rastom

dieťaťa a jej bežných potrieb. V danom prípade súd posúdil podstatnú zmenu pomerov u dieťaťa jednak
skutočnosťou, že dieťa v čase podania návrhu navštevovalo materskú školu a jednak jej nástupom
na základnú školu v priebehu konania, t.j. v septembri 2013. Z uvedeného dôvodu súd diferencoval
vzhľadom na tieto dve skutočnosti zvýšenie výživného. Porovnávajúc príjem oboch rodičov v čase
predchádzajúcej úpravy výživného a v roku 2011 /v čase podania návrhu/ je nesporné, že na strane

matky došlo k zmene, keďže po ukončení rodičovskej dovolenky od apríla 2011 do októbra 2011
bola nezamestnaná, poberala dávky v nezamestnanosti v priemere vo výške 443,90 eur mesačne. Od
októbra 2011 jej príjem dosahoval výšku 461,80 eur mesačne, teda došlo ku zvýšeniu príjmu v porovnaní
s rokom 2008, z ktorého uhrádzala všetky potrebné a nevyhnutné náklady na život pre dcéru a seba.
Výdavky matky na bývanie vzrástli na sumu cca 280 eur mesačne, jej majetkové pomery zostali

nezmenené. Na strane otca je taktiež potrebné prihliadať na zmenu pomerov zvýšením jeho príjmu zo
sumy 663 eur mesačne /20.000.- Sk/ na cca 800 až 900 eur mesačne. Je nesporné, že od rozvodu
manželstva otec čerpal úvery a pôžičky za účelom zabezpečenia bývania. Nadobudol majetok v podobe
nehnuteľnosti - bytu, pričom pôžičky čerpal na kúpu bytu a jeho rekonštrukciu. Pokiaľ otec poukazuje na
povinnosť splácať tieto pôžičky, je potrebné dať do pozornosti otca skutočnosť, že výživné na mal. dieťa

je prednostnou pohľadávkou, nakoľko vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je upravená
Zákonom o rodine, je teda zákonnou povinnosťou oboch rodičov až do času, dokiaľ nie je dieťa schopné
samo sa živiť. Súd neakceptoval námietku otca vo vzťahu k pravidelnej úhrade pôžičky čerpanej za
účelom rekonštrukcie okien v byte jeho rodičov. Tento výdavok nepovažuje súd za účelne vynaložený
s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť otca. Rodičia otca majú svoj príjem, na argument, že otec

má na ich adrese uvedený trvalý pobyt nie je možné prihliadať. Pri zvýšení výživného za obdobie od
podania návrhu do augusta 2013 súd zohľadňoval výdavky oboch rodičov, ich majetkové pomery a
výdavky na zabezpečenie potrieb mal. dieťaťa spočívajúce v úhradách a zabezpečení špeciálnej stravy,
ošatenia, poplatkov za škôlku a výdavky v súvislosti so zabezpečením zdravotnej starostlivosti o dieťa,
nakoľko je nesporné, že I. mala zdravotné problémy, ktoré pretrvávajú naďalej. Pokiaľ ide o ďalšie

zvýšenie výživného na mal. I. od septembra 2013 súd zohľadnil nástup dieťaťa na základnú školu a s
tým spojené výrazné zvýšenie výdavky /nákup školských potrieb a pomôcok, zabezpečenie krúžkovej
činnosti, úhradu za plavecký kurz, výdavky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti/. Porovnaním
zmeny pomerov u rodičov od roku 2011 je nevyhnutné konštatovať, že matkin príjem sa nezmenil,
otcovi vzrástol príjem o cca 240 eur. Ich výdavky v súvislosti s bývaním sa nepatrne zvýšili. Majetkové

pomery matky a otca zostali nezmenené, pričom otec naďalej spláca vyššie uvedené pôžičky. Opäť je
treba skonštatovať, že pôžička, ktorou spláca úver čerpaný na rekonštrukciu okien v byte rodičov je
neúčelný výdavok. Ďalšie pôžičky boli čerpané po rozvode manželstva za účelom kúpy bytu s tým, že
otec nadobudol majetok. Taktiež súd prihliadol na výdavok otca spočívajúci v určení príspevku na výživu
matky na základe rozhodnutia súdu. Matka naďalej žije spolu s dieťaťom v byte svojich rodičov, náklady

na bývanie po celú dobu hradí sama. K výhrade otca voči zvýšeniu výživnému a dôvodom, že otec
nemal možnosť prispievať dieťaťu nad rámec výživného, keďže matka nebola ochotná prijať žiadny iný
príspevok, je potrebné uviesť, že je nesporné, že otec prispieva na výživu dieťaťa pravidelne mesačne
výškou výživného určenou súdom. Z priebehu konania je zrejmá jeho snaha o kontakt s mal. I., snahadieťaťu poskytnúť aj iné plnenia /napr. odovzdanie potravín, ktoré matka nechala na ulici/, záujem o
pravidelné stretávanie sa, pričom pokiaľ by mu toto bolo umožnené, bol by poskytnutý priestor otcovi na
ďalšie materiálne plnenia. Otec argumentoval skutočnosťou, že zvýšenie výživného na dieťa nemožno

akceptovať, keďže matka sa správala proti dobrým mravom, keď neumožňuje styk otca s maloletou.
Pri zvýšení výživného na maloleté dieťa zákon neumožňuje prihliadať na dobré mravy a správanie sa
matky. K otázke styku otca s maloletou sa bude súd zaoberať nižšie. Na základe uvedených dôvodov
súd zvýšil výživné na mal. I. vo výške ako je uvedené vo výroku rozsudku majúc za to, že zvýšenie
výživného v uvedenej výške zohľadňuje v prvom rade vek dieťaťa, zabezpečenie jej potrieb, príjmy,

pomery a schopnosti a možnosti oboch rodičov.
Vo zvyšku súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol považujúc navrhovanú výšku výživného za
neprimeranú veku a potrebám dieťaťa a zohľadňujúc výšku príjmu otca a jeho náklady.
Súd zvýšil výživné na mal. I. od 12.12.2011, t.j. od podania návrhu na sumu 190 eur mesačne a od
1.9.2013 na sumu 230 eur mesačne, čím vzniklo otcovi zročné výživné vo výške 1.327,23 eur po
zohľadnení mesačných platieb výživného po 165,96 eur /t.j. 5.000.- Sk mesačne/, teda alikvótna časť

výživného za mesiac december 2011 /18 dní x 0,77 eur denne/ a rozdiel medzi hradeným výživným po
165,96 eur mesačne a zvýšeným výživným na sumu 190 eur mesačne, t.j. 24,04 eur za obdobie roku
2012 a od januára do augusta 2013, teda spolu 20 mesiacov /20 x 24,04 eur/ a rozdiel medzi zvýšeným
výživným na sumu 230 eur a výživným uhrádzaným vo výške 165,96 eur, čo činí 64,04 eur mesačne
za obdobie od 1.9.2014 do 30.9.2014, t.j. 13 mesiacov x 64,04 eur. Vzhľadom na výšku pravidelného

príjmu otca a s prihliadnutím na jeho mesačné výdavky súd povolil otcovi splácať zročné výživné formou
splátok vo výške po 100 eur mesačne popri bežnom výživnom v súlade s ust. § 160 ods. 1, 2 O.s.p.
počnúc dňom 1.10.2014.
Pokiaľ ide o návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov
súd mal preukázané na základe vykonaného dokazovania, t.j. z vyjadrení účastníkov konania, listinných

dôkazov založených v spise a znaleckého dokazovania, že medzi rodičmi maloletej I. neustále dochádza
ku konfliktom a nedorozumeniam v súvislosti so stykom otca s maloletou. Je nesporné, že po odchode
otca zo spoločnej domácnosti, vznikol I., ktorá žila v úplnej rodine, problém vyrovnať sa s týmto stavom.
Ak sa po rozvode manželstva stretávala so svojim otcom a stretnutia, ak boli umožnené, prebiehali bez
problémov, následne došlo k výraznejším konfliktom vedúcim až k obmedzovaniu styku dieťaťa s otcom

odôvodňujúc uvedenú skutočnosť matkou ako odmietanie otca maloletou. Z uvedeného dôvodu súd
pristúpil k nariadeniu predbežného opatrenia o úprave styku otca s maloletou za účelom zabezpečenia
kontaktu rodiča s dieťaťom, budovania a upevňovania ich vzťahu a umožneniu otcovi podieľať sa na
výchove dieťaťa. Ani táto predbežná úprava styku otca s maloletou nepriniesla očakávanú zmenu,
pričom je nesporné, že stretnutia otca s maloletou sa nerealizovali riadne, o čom svedčí aj rozhodnutie

súdu v konaní o výkon rozhodnutia, v rámci ktorého bola matke uložená pokuta. Vzhľadom na zotrvanie
otca na striedavej starostlivosti a odmietanie otca I. súd nariadil v konaní znalecké dokazovanie.
Poukazujúc na závery znaleckého posudku a vyjadrenie znalkyne L.. W., L.. mal súd preukázané, že
za aktuálnej situácie /znalcom vypracovaný posudok v roku 2013/ nie je vhodná striedavá osobná
starostlivosť rodičov o maloletú. Je nesporné, že dieťa má vytvorenú väzbu na svoju matku, s ktorou

je v neustálom
kontakte, ktorá predstavuje pre dieťa bezpečie, pričom v dôsledku tejto väzby maloletá si osvojila
postoj matky k druhému rodičovi /podľa vyjadrenia znalkyne, I. nemá možnosť pre silnú identifikáciu s
negatívnymi emóciami matky voči otcovi, sa slobodne prejaviť tak, aby sa nemusela obávať o city matky
voči nej/. Z priebehu konania je zrejmé, že postavenie rodičov k dieťaťu sa nezmenilo ani v roku 2014. Je

však potrebné prihliadať na skutočnosť, že v priebehu celého konania súd, kolízny opatrovník a napokon
i znalkyňa apelovali na oboch rodičov, aby vzájomnú komunikáciu a správanie pri odovzdávaní dieťaťu
otcovi zmenili tak, aby maloletá mala kľud, pohodu a možnosť stretnúť sa s otcom. Na pojednávaniach v
roku2013a2014obajarodičiapotvrdili,žestykotcasdieťaťomsarealizoval,neskôrbolopäťprerušený.
Matkasamapotvrdila,žestykprebeholbezproblémov.Rodičombolaposkytnutámediáciapsychológom

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, k prerušeniu ktorej došlo zo strany otca. Pokiaľ
ide o námietku otca a výhrady voči osobe psychiatra T.. W., súd neskúmal vzťah lekárky k starému
otcovi, keďže mal preukázané, že dieťa navštevuje psychiatra dlhodobo, závery správ a odporúčania
sú obsahovo identické. Lekárka vychádzala z údajov poskytnutých matkou, opakovane doporučovala
konzultáciu s otcom, obom rodičom nezaťahovať dieťa do vzájomných sporov a nariadenie znaleckého

dokazovania v predmetnom spore. Z predložených lekárskych správ a záverov znaleckého dokazovania
je nesporne preukázané, že príčinou problémov dieťaťa a odmietania otca je skutočnosť zavinená
oboma rodičmi, ktorí nedokážu vzájomne komunikovať, do svojich sporov zainteresovávajú okrem
dieťaťa aj ďalšie osoby /zúčastnené na stretnutiach, čím vyvolávajú ďalšie spory a trestné konania/. Nazáklade uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že návrhu na zverenia dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov nie je možné vyhovieť s prihliadnutím na nekomunikáciu a nekooperáciu
rodičov, odmietanie otca maloletou, ktorá zmena by jednoznačne nebola v záujme maloletého dieťaťa,

napriek tomu, že obaja rodičia majú vytvorené podmienky na zabezpečenie starostlivosti o dieťa /správa
z prešetrenia pomerov u rodičov/.
Súd vyhovel návrhu otca na úpravu styku s maloletou I.. Súd mal preukázané, že zmena rozhodnutia
o úprave styku otca s dieťaťom je nevyhnutná, keďže obaja rodičia potrebuje určenie pravidiel termínov
stretnutí. S prihliadnutím na závery znaleckého posudku a doporučenia znalca na pravidelný kontakt s

otcom - raz týždenne počas pracovného týždňa na 3 hodiny, každý nepárny víkend od piatka do nedele
a pomernú časť prázdnin a sviatkov a odporúčanie kontroly priebehu stretnutí otca s I. po dobu troch
mesiacov, súd upravil styk otca s maloletou tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V konaní bolo
preukázané, že dieťa odmieta otca, pri stretnutiach dochádza neustále ku konfliktom medzi rodičmi /
prehľad stretnutí, správy školských zariadení, lekárske správy, konanie o výkon rozhodnutia, trestné
oznámenia a znalecké dokazovanie/, matkin postoj sa zmenil len na krátku dobu v priebehu konania,

neskôr opäť vznikali konflikty. Súd preto apeluje na matku, že v prípade, že dieťa na stretnutia riadne
pripraví, umožní realizáciu stretávania sa maloletej s otcom v Slovenskom výbore pre Unicef , využije
túto odbornú pomoc, a dieťa z jej postoja nebude cítiť odpor, ale nové príjemné očakávania a návrat
domov a odchody k otcovi budú radostné, matka môže očakávať kľud, spokojnosť, radosť dieťaťa, čím
prispeje k odbúraniu jej psychických problémov, ktoré sú jednoznačne zapríčinené správaním oboch

rodičov. Je neprijateľné, aby matka odmietala oznámiť otcovi, ktoré zariadenie dieťa navštevuje ako bolo
prezentované pred znalcom, aby svojim neštandartným správaním nepodporila svoje dieťa /odmietanie
prijatia potravín od otca, vysvetľovaním dieťaťu, že po nástupe do školy bude mať školské povinnosti
a nebude mať čas stretávať sa s otcom/. Je však nevyhnutné apelovať aj na otca, ktorý napriek
tomu, že mal vedomosť o návštevách dieťaťa u T.. W. a poznal obsah jej lekárskych správ, návštevu

u lekárky nerealizoval, čím by prispel k objektívnemu zhodnoteniu anamnézy dieťaťa a nesporne i k
odstráneniu problémov, ktoré dieťa má. Taktiež nevyužil, resp. nepokračoval v mediácií poskytnutej
kolíznym opatrovníkom a ani jeden z rodičov nevyužil možnosť obrátiť sa na ponúkanú pomoc znalca.
Obaja rodičia sú zodpovední za maloleté dieťa, ktorého sú rodičmi. Ich zodpovednosť spočíva nielen v
zabezpečení materiálnych potrieb pre maloletú, ale najmä v jej zdravom psychickom a fyzickom rozvoji,

ktorý dosiahnu jedine akceptujúcim rodičovským prístupom k dieťaťu a snahou a dosiahnutím takej
komunikácie, ktorá nebude naďalej privodzovať maloletej psychické problémy. V zmysle Dohovoru o
právach dieťaťa a ustanovení Zákona o rodinne dieťa má právo na oboch rodičov, má právo vyrastať
v zdravom prostredí, má právo na lásku a porozumenie oboch rodičov, u ktorých bude mať vždy oporu
a možnosť obrátiť sa na nich v budúcnosti aj v čase, keď bude plnoletá a dospelá. Len vzájomnou

komunikáciou, využitím poradenstva a odosobnením sa od negatívnych spomienok z minulosti najmä
zo strany matky v čase, kedy maloletú otcovi odovzdáva, môže nastaviť pokojnú a prijateľnú atmosféru
a radosť I. na stretnutia s otcom. Je absolútne neprijateľné, aby matka dieťa v predškolskom veku
pripravovala do budúcna tak, že školské povinnosti a program budú zárukou, že sa nebude musieť
stretávať s otcom. Z výpovede znalkyne je jednoznačné, že negatívny vzťah k otcovi nenadobudla I. z

kontaktu s ním, ale dieťa sa len snaží vyhýbať otcovi, keďže nechce ublížiť matke. Matka je povinná
pripraviť pokojnú pôdu na stretnutie s otcom, pozitívnym naladením dieťaťa na stretnutie. Je nesporné,
žezozačiatkujepotrebnáasistencianestrannéhoodborníkananeutrálnejpôde,ktorápodporíausmerní
dieťa a otca. Uvedené bude zárukou v prvom rade spokojnosti I. a následne i oboch rodičov. Ak sa matka
presvedčí, že jej dieťa je šťastné a bezproblémové, je prirodzené, že sa uspokojí i matka. Dosiahnutie

tejto spokojnosti je na zodpovednosti oboch rodičov.
Na základe uvedených dôvodov súd upravil styk otca s mal. I. po dobu troch mesiacov na doporučenie
znalkyne v akreditovanom zariadení v priebehu týždňa na dve hodiny s tým, že súčasne upravil styk
aj na každý nepárny víkend v mesiaci len v sobotu na poobedie na dobu troch mesiacov za účelom
odbornej pomoci pri stretnutia, usmernenia dieťaťa a otca s tým, že matka je povinná zabezpečiť účasť

dieťaťa na stretnutí, pričom je potrebné dať do pozornosti obom rodičom, že majú právo požiadať
príslušné zariadenie o odborné poradenstvo. Súd upravil styk otca s maloletou bez prítomnosti matky
vzhľadom na skutočnosť, že mal. I. je vo veku, kedy je schopná byť s otcom, ak sa stretnutia budú
realizovať v zariadení, bude pripravená po psychickej stránke a dieťaťu i otcovi bude poskytnutá doba
na vytvorenie vzťahu a nadobudnutie istoty. Takouto úpravou styku budú redukované komunikačné

problémy medzi rodičmi a vytvorený priestor na využitie odborného poradenstva. Po uplynutí troch
mesiacov od právoplatnosti rozsudku súd upravil styk otca s maloletou v zmysle návrhu otca v priebehu
párneho týždňa v utorok a štvrtok v popoludňajších hodinách a každý nepárny víkend a počas sviatkov
a prázdnin. Pri úprave styku súd vychádzal z doporučení znalca, prihliadal na vek dieťaťa a skutočnosť,že mal. I. nemá negatívny vzťah k otcovi, je pod vplyvom rodičovských nezhôd, ktoré v prípade ich
odbúrania, nebudú brániť dieťaťu v kontakte s otcom. S prihliadnutím i na správu T.. W. obsahujúcu
doporučenie rodičom nezaťahovať dieťa do sporov, má súd za to, že v prípade, že I. bude cítiť, že

matkin postoj sa zmenil, bude mať podporu matky k účasti na stretnutiach s otcom a zo strany otca
bude dieťaťu vytvorený program, na ktorý sa dieťa bude tešiť, nie je dôvod na obavy a život dieťaťu
prinesie pozitívne zmeny. V dôsledku takýchto zmien je možné trávenie programu u otca počas celého
víkendu aj prázdnin bez prítomnosti matky. Súd nevyhovel návrhu otca na úpravu styku s maloletou v
priebehu letných prázdnin po dobu jedného mesiaca nepretržite, za ideálnejšiu úpravu považoval styk

na dobu dvoch týždňov vzhľadom na aktuálnu väzbu dieťaťa k matke. Styk počas vianočných prázdnin
upravil súd tak, aby dieťa malo možnosť tráviť počas Vianočných sviatkov čas s oboma rodičmi každý
rok. Súd nevyhovel návrhu matky na úpravu styku v prítomnosti matky a bez prenocovania u otca z
dôvodu, že nezhody rodičov pôsobia negatívne na dieťa, preto je pre dieťa prospešnejšie spočiatku
stretnutia realizovať za asistencie odborníka a následne po upravení vzťahov považuje za vhodnejšie
stretnutia otca s dieťaťom bez prítomnosti matky. Dôvody umožnenia prenocovania dieťaťa u otca sú

uvedené vyššie. Dieťa má právo stretávať sa s otcom, má právo na druhého rodiča, má právo vytvoriť
si s otcom vzťah a tráviť s ním program individuálne. Súčinnosť matky nahradí psychológ, pričom matka
má možnosť využiť pomoc daného zariadenia na základe svojej žiadosti.
Súdzuvedenýchdôvodovrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudkumajúczato,žepotreba
pravidelného kontaktu dieťaťa s otcom je nevyhnutná a v záujme dieťaťa.

Súd zastavil konanie o návrhu otca na určenie, že obaja rodičia budú mal. I. zastupovať a spravovať
jej majetok v súlade s ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p., vzhľadom k tomu, že otec v tejto časti zobral návrh späť
za súhlasu matky o kolízneho opatrovníka.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. l písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O trovách štátu súd rozhodol v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého štát má podľa výsledkov
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o
rozsah, ktorý mu súd priznal. V danom konaní na návrh otca a za súhlasu matky a kolízneho opatrovníka
súd ustanovil znalca za účelom vykonania znaleckého dokazovania. Uznesením č.k. 49P/518/2011-438

zo dňa 7.4.2014 súd priznal odmenu znalca vo výške 747,68 eur, pričom preddavok na znalca nebol
účastníkmi konania hradený. Súd skúmajúc listinné dôkazy založené do spisu preukazujúce príjmy
a pomery otca i matky dospel k záveru, že u ani jedného z účastníkov konania nie sú dôvody na
oslobodenie od súdneho poplatku. Na základe uvedeného dôvodu a s prihliadnutím na predmet a
výsledok konania súd zaviazal oboch rodičov na zaplatenie trov štátu každého v ? vo výške 373,84 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde,
písomne, vo troch vyhotoveniach.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.1 O.s.p.). Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.