Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 38Cb/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114220687
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Hubináková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114220687.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu pred samosudkyňou

JUDr. Hanou Hubinákovou v právnej veci žalobcu JESSGROVE CZ s.r.o. so sídlom 569 32 Staré Město
u Moravské Třebové, IČO 259 37 201, Česká republika, proti žalovanému Complete Coaching System
s. r. o. so sídlom Hodžova 1473/1, 911 01 Trenčín, IČO 46 446 567, o zaplatenie 366,27 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 366,27 eur spolu s 8,05% úrokom z omeškania
ročne od 05.11.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 21,50 eur a to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.9.2014 bol tunajšiemu súdu doručený Návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky na príslušnom
tlačive podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nar. č. 861/2007). Žalobca sa
uvedenýmnávrhomdomáhavočižalovanémuzaplatenia sumy366,27eurs8,05%úrokomzomeškania
ročne od 5.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 21,50
eur. Uviedol, že žalovaný si u neho objednal tovar mailovou objednávkou, na základe ktorej mu žalobca
dodal objednaný tovar (podšívky). Za účelom úhrady kúpnej ceny žalobca vystavil žalovanému faktúru
č. FV 1070/2013 na sumu 732,41 eur, ktorá bola žalovaným len čiastočne uhradená a to vo výške
366,14 eur, pričom zostávajúcu časť kúpnej ceny 366,27 eur žalovaný doposiaľ neuhradil ani na základe

opakovanej výzvy žalobcu. Uviedol, že v dôsledku omeškania žalovaného so zaplatením kúpnej ceny
požaduje žalobca i zákonné úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne podľa Občanského zákoníku
konkrétne stanovené v nariadení vlády ČR č. 142/1994 Sb., nakoľko rozhodným právom je podľa čl.
4 ods. 1 písm. a/ Nariadenia EP a rady č. 593/2008 české právo. Súdny poplatok vo výške 58,50 eur
žalobca uhradil na výzvu súdu dňa 30.4.2013.

Súdny poplatok vo výške 21,50 eur zaplatil žalobca na účet tunajšieho súdu dňa 22.1.2015.

V zmysle čl. 3 Nar. č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže žalobca má sídlo v Českej republike,
teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.

Podľa Kapitoly I, čl. 1 bod. 1,2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nar. č.44/2001), toto nariadenie sa uplatní v
občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na
daňové, colné a správne veci. Nariadenie sa neuplatní na a) osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických
osôb, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku, dedenia zo závetu alebo zo zákona; b)
konkurz, konania týkajúce sa vyrovnania zadĺžených obchodných spoločností alebo iných právnických
osôb a podobné konania; c) sociálne zabezpečenie; d) rozhodcovské konanie.Podľa Kapitoly II, oddiel 1, čl.2 bod 1 Nar. č.44/2001, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby
s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto
členského štátu.

Podľa Kapitoly v, čl. 60 bod 1 Nar. č. 44/2001, na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná
právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má: a)
registrované sídlo alebo b) ústrednú správu alebo c) hlavnú prevádzkareň.

Podľa Kapitoly II., oddiel 2,čl. 5 bod. 1 Nar. č. 44/2001, osobu s bydliskom na území členského štátu
možno žalovať v druhom členskom štáte 1. a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného

plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli
inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: pri predaji tovaru miesto v členskom
štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, - pri poskytnutí služieb miesto v členskom
štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť.

Z uvedených ustanovení Nariadenia č. 44/2001 možno jednoznačne ustáliť, že na prejednanie a
rozhodnutie danej veci je daná právomoc slovenských súdov (žalovaný má registrované sídlo na území

Slovenskej republiky a zároveň ide o predaj tovaru, kedy možno žalovať v členskom štáte, kam sa podľa
zmluvy tovar dodal alebo mal dodať ).

Keďžepodľačl.19Nar.č.861/2007sapredmetnékonanieriadislovenskýmprocesnýmprávom,žalobca
podal svoj návrh na miestne príslušnom súde podľa § 84 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
OSP).

Súd v konaní pri dodržaní aplikačnej prednosti práva EU postupoval podľa Nar. č. 861/2007. Po
doručení opraveného návrhu žalobcu na predpísanom tlačive doručoval žalovanému Tlačivo C (Tlačivo
na Odpoveď). Žalovaného bolo Tlačivo C doručené dňa 24.2.2015 fikciou podľa § 48 ods. 2 OSP.
Žalovaný v Nariadení č. 861/2007 stanovenej lehote nedoručil súdu žiadnu odpoveď.

Vzhľadom k tomu, že podľa čl. 5 Nar. č. 861/2007 je dané konanie písomné, pričom žalobca ani

žalovaný netrvali na nariadení ústneho pojednávania, súd pojednávanie v právnej veci nenariadil a
rozhodol na základe predložených listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise. Súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpisom žalobcu a žalovaného z obchodného registra,
faktúrou č. FV-1070/2013 zo dňa 21.10.2013 splatnou dňa 4.11.2013, Dodacím listom č. DL-1203/2013,
mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným, predžalobnou výzvou zo dňa 19.5.2014 spolu s

doručenkou a zistil tento skutkový stav:

Z listinných dôkazov predložených žalobcom a podanej žaloby vyplýva, že žalobca v pozícii
predávajúceho dodal v roku 2013 žalovanému ako kupujúcemu objednaný tovar a to na základe
objednávok žalovaného uskutočnených e-mailom v októbri 2013. Za dodanie tovaru žalobca vystavil
žalovanému uvedenú faktúru na sumu 732,41 eur za objednaný tovar. Z predžalobnej výzvy zo dňa

19.5.2014 vyplýva, že žalovaný neuhradil vyfakturovanú kúpnu cenu v celom rozsahu ale len čiastočne
a teda zostáva uhradiť ešte časť kúpnej ceny vo výške 366,27 eur.

Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné predtým, ako súd pristúpil k aplikácii práva na daný spor,
určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť. Podľa čl. 4 bod 1 písm. a/ Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len Nar. Rím I),

pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s čl. 3 a bez toho, aby boli dotknuté články
5 až 8, zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.

Vzhľadom na to, že zmluvné strany si v danom prípade nezvolili právny poriadok, ktorým sa budú riadiť
ich záväzkovo-právne vzťahy, platí v zmysle čl. 4 bod 1 písm. a/ Nar. Rím I. pre účastníkov konania
právny poriadok Českej republiky a to Obchodní zákonník v znení účinnom do 31.12.2013 (ďalej len

OBZ ČR).

Podľa § 756 OBZ ČR, ustanovení tohoto zákona se použije, jen pokud mezinárodní smlouva, která je
pro Českou republiku závazná a byla uveřejněna ve Sbírce zákonů, neobsahuje odlišnou úpravu.

Uvedené ustanovenie zakotvuje prednosť medzinárodnej zmluvy pred zákonom, tzn. že sa prednostne
použije úprava vyplývajúca z medzinárodnej zmluvy pred úpravou obsiahnutou v zákone. Takoutomedzinárodnou zmluvou je nepochybne Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej
len Viedenský dohovor), ktorým je viazaná Česká i Slovenská republika. Žalobca je podnikateľom
vykonávajúcim podnikanie na území Českej republiky a žalovaný je podnikateľom vykonávajúcim

podnikanie na území Slovenskej republiky. Podľa čl. 1 ods. 1 až 3 Viedenského dohovoru, tento Dohovor
upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, a) ak
tieto štáty sú zmluvnými štátmi; alebo b) ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má
použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu. Na skutočnosť, že strany majú miesta podnikania
v rôznych štátoch sa neprihliada, ak táto skutočnosť nevyplýva buď zo zmluvy, alebo z rokovania medzi

stranami alebo z informácií poskytnutých stranami kedykoľvek do uzavretia zmluvy alebo pri jej uzavretí.
(3) Pri určovaní použiteľnosti tohto Dohovoru sa neprihliada na štátnu príslušnosť strán a ani na to, či
strany alebo zmluva majú občianskoprávnu alebo obchodnú povahu.

Podľa čl. 4 Viedenského dohovoru, tento Dohovor upravuje iba uzavieranie zmluvy o kúpe a práva
a povinnosti predávajúceho a kupujúceho vznikajúce z takej zmluvy. Pokiaľ niečo iné nie je výslovne
ustanovené v tomto Dohovore, nedotýka sa najmä a) platnosti zmluvy alebo ktoréhokoľvek jej

ustanovenia alebo akejkoľvek zvyklosti; b) účinku, ktorý môže mať zmluva na vlastnícke právo k
predávanému tovaru.

Podľa čl. 7 ods. 2 Viedenského dohovoru, Otázky patriace do predmetu úpravy tohto Dohovoru, ktoré sa
vňomvýslovneneriešia,sariešiapodľavšeobecnýchzásad,naktorýchDohovorspočíva,alebo,aktaké
zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného

práva súkromného.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu viacerých kúpnych zmlúv
podľa Viedenského dohovoru vychádzajúc z procesu vzniku tejto zmluvy upraveného v čl. 14 a nasl.
Viedenského dohovoru.

Podľa čl. 30 Viedenského dohovoru, predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady,

ktoré sa naň vzťahujú a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok
ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.

Je nepochybné, že žalobca si svoju povinnosť z uzatvorených kúpnych zmlúv splnil, keď žalovanému
dodal tovar, previedol na neho vlastnícke právo k nemu. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi
konania sporná a takisto je zrejmé, že pokiaľ žalovaný čiastočne už plnil kúpnu cenu, tovar mu bola

riadne dodaný.

Podľa čl. 53 Viedenského dohovoru, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku
v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.

Podľa čl. 78 Viedenského dohovoru, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej
sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na

náhradu škody podľa článku 74.

Podľa § 407 ods. 3 OBZ ČR, ak plní dlžník čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
zostatku dlhu, ak je možné usudzovať, že plnením dlžník uznáva i zostatok záväzku.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 OBZ ČR, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník

však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 OBZ ČR, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úroku z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej
čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi práva občianskeho.Podľa ustanovenia § 1 nariadenia vlády č. 142/1994 Sb. výška úrokov z omeškania

zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, pre posledný deň

kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej

o osem percentuálnych bodov.

Podľa § 133 OSP, skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku,
má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaný má voči žalobcovi
neuhradený peňažný záväzok vo výške 366,27 eur titulom neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar.
V konaní nebolo sporné čiastočné plnenie vo výške 366,14 eur na vyfakturovanú sumu 732,41 eur,

v dôsledku čoho je možné ustáliť, že týmto čiastočným plnením žalovaný uznal aj zostatok dlhu vo
výške 366,27 eur v zmysle § 407 ods. 3 OBZ ČR. Touto čiastočnou úhradou je za takejto situácie
nastolená vyvrátiteľná právna domnienka existencie predmetného záväzku žalovaného voči žalobcovi
a to v plnom rozsahu podľa § 323 ods. 1 v spojení s § 323 ods. 2 OBZ ČR (Soudní rozhledy 7/2000
s. 211). Vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že v dobe uznania záväzok trval, nemožno vyvracať iba

negatívnym tvrdením žalovaného o neexistencii záväzku. A preto, keď v konaní nevyšiel najavo opak,
súd podľa § 133 O.s.p. (použitie podľa čl. 19 nar. č. 861/2007) má za preukázanú skutočnosť, že záväzok
vuznanomrozsahuvčaseuznaniatrvalatrvádoposiaľ,keďževkonanínebolpreukázanýzánikzáväzku
splnením resp. iným spôsobom. Žalovaný ako dlžník tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno o zániku
predmetného záväzku.

Vzhľadom k tomu, že Viedenský dohovor neobsahuje žiadnu úpravu o výške úrokov z omeškania,
posudzoval súd výšku zákonných úrokov z omeškania v danej veci podľa rozhodného práva určeného
podľa čl. 4 ods. 1 písm. a/ Nar. Rím I., teda podľa Obchodního zákoníku Českej republiky účinného
do 31.12.2013. Keďže žalovaný v konaní nepreukázal, že v dobe splatnosti uhradil celú kúpnu cenu,
dostal sa s nezaplatením zvyšku kúpnej ceny v dobe splatnosti do omeškania, teda od 5.11.2013, pričom

uvedenému dátumu zodpovedá zákonná výška úrokov z omeškania 8,05% ročne. Vzhľadom na
uvedené súd zaviazal žalovaného i na zaplatenie úrokov z omeškania a to až do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keďže žalobca mal v konaní
plný úspech a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 21,50 eur za
uhradený súdny poplatok.

Lehota na plnenie bola určená podľa § 160 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej
príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol

dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2,
§ 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)