Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/587/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111228124
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5111228124.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a
členovsenátuJUDr.YvettyDzugasovejaJanyUrbanovej,vprávnejvecinavrhovateľov:1/Ing.J.H.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. X, I., 2/ F. F., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, I., obaja zastúpení
JUDr. Patríciou Bednářovou, advokátkou so sídlom F. Z. XX, I. proti odporcovi: KC MULTIPLAST, s.r.o.,
so sídlom Pri Rajčianke 24, Žilina, IČO: 36 009 504, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr.

Alžbetou Skočdopolovou, advokátkou, so sídlom L. J. X, I., v konaní o zaplatenie 2 211,72 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/240/2011-374
zo dňa 28. 02. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 27C/240/2011-374 zo dňa 28. 02. 2014 vo výroku, ktorým návrh
navrhovateľov v celom rozsahu zamietol, p o t v r d z u j e .

Vo výroku o trovách prvostupňového konania odvolací súd rozsudok okresného súdu č. k.
27C/240/2011-374 zo dňa 28. 02. 2014 m e n í tak, že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ s ú p o v

i n n í zaplatiť odporcovi trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku v sume 132,50 Eur a ďalej
trovy právneho zastúpenia v sume 859,20 Eur, tieto k rukám splnomocnenej zástupkyne odporcu JUDr.
Alžbety Skočdopolovej, Advokátska kancelária T. J. XX, I., všetko do troch dní po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume
119,20 Eur k rukám splnomocnenej zástupkyne navrhovateľov JUDr. Alžbety Skočdopolovej, advokátky,
so sídlom L. J. X, I., v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ na vyslovenie prípustnosti dovolania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina napadnutým rozsudkom zamietol v celom rozsahu návrh navrhovateľov v rade
1/ a 2/, ktorým sa domáhali voči odporcovi zaplatenia sumy 2 211,72 Eur s príslušenstvom titulom
bezdôvodného obohatenia na základe zrušenej zmluvy o dodávke a montáži plastových okien uzavretej
ešte dňa 14.07.2008. Navrhovateľov v rade 1/ a 2/ zaviazal k povinnosti zaplatiť odporcovi trovy konania
- súdny poplatok v sume 132,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1 344,53 Eur do 15 dní po
právoplatnosti rozsudku na účet splnomocnenej zástupkyne JUDr. Alžbety Skočdopolovej, Advokátska

kancelária T. J. XX, I..

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že podľa objednávky č. 457/2008 medzi navrhovateľom v rade 1/ ako odberateľom a odporcom akododávateľom, odporca vykonal montáž plastových okien spolu s parapetmi, žalúziami a demontáž
starých okien spolu s murárskymi vysprávkami v rodinnom dome, ktorého vlastníčkou je navrhovateľka
v rade 2/. Faktúrou č. 20080525 odporca fakturoval navrhovateľovi v rade 1/ cenu diela, a to spolu sumu

61 195,00 Sk. Faktúrou č. 20083005 odporca navrhovateľovi v rade 1/ dobropisoval montážne práce z
vyššie uvedenej faktúry a to - 3 000,00 Sk. Následne po vykonanej montáži najskôr navrhovateľ v rade 1/
a neskôr spoločne s navrhovateľkou v rade 2/ reklamovali vady vykonaného diela. Dňa 24.11.2010 Ing.
A. A. za Združenie slovenských spotrebiteľov poslala odporcovi odstúpenie od kúpnej zmluvy, v ktorom
sa konštatuje, že na rodinnom dome, ktorého vlastníčkou je navrhovateľka v rade 2/ odporca vykonal

montáž plastových okien, na ktorých naďalej pretrvávajú vady, ktoré boli reklamované. S poukazom na
neodstránenie vád diela účastníci odstúpili od kúpnej zmluvy a požiadali vrátiť spotrebiteľke sumu 2
031,30 Eur. Za ďalšie, bola na odporcu vznesená požiadavka uhradiť navrhovateľke v rade 2/ sumu
280,00 Eur za odborný posudok spolu aj s úrokmi a vyplatiť jej nemajetkovú ujmu vo výške 150,00
Eur. Odstúpenieu od kúpnej zmluvy predchádzalo udelenie plnej moci zo dňa 05.07.2010, v ktorom
navrhovateľvrade2/splnomocnilnavrhovateľkuvrade2/kúkonomtýkajúcichsareklamačnéhokonania

na dodávku okien od firmy KC MULTIPLAST s. r. o. a vybavenia znaleckého posudku na dodávku
okien. Dňa 16.09.2010 navrhovateľka v rade 2/ splnomocnila Združenie na ochranu práv spotrebiteľov v
Poprade na zastupovanie v reklamačnom konaní, v konaní odstúpení od zmluvy a v konaní o uplatnenie
práv zo zodpovednosti za vady a iné. Totožnú plnú moc zo dňa 04.10.2010 podpísal navrhovateľ v
rade 1/ pre združenie. V oboch prípadoch plnomocenstvo prijala Ing. A. A.. Vychádzajúc zo zisteného

skutkové stavu a s poukazom na výklad ustanovenia § 50 Občianskeho zákonníka, okresný súd dospel k
záveru,ževdanomprípadenebolamedziúčastníkmikonaniauzatvorenánavrhovateľmitvrdenázmluva
v prospech tretej osoby, v prospech navrhovateľky v rade 2/, na ktorej rodinnom dome bola vykonaná
montáž plastových okien. Prvostupňový súd konštatoval, že platnosť zmluvy v prospech tretej osoby
treba posúdiť na základe platnosti základnej zmluvy. Právo veriteľa ako príjemcu sľubu prioritne smeruje

k tomu, aby dlžník ako sľubujúci plnil tretej osobe. Právo urobiť návrh tretej osobe, aby prejavila so
zmluvou súhlas má zásadne veriteľ. Judikatúra súdov k určeniu tretej osoby uvádza, že aby zmluva
mohla byť považovaná za zmluvu v prospech tretej osoby, musí obsahovať záväzok jej účastníkov v
prospech dostatočne určito vymedzenej tretej osobe (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.03.2003
sp. zn. 29Odo 378/2001); aby sa zmluva mohla považovať za zmluvu v prospech tretej osoby, musí

obsahovať záväzok ich účastníkov v prospech osoby určenej dostatočne objektívnymi skutočnosťami,
na základe ktorých môže byť individualizovaná (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.03.2003 sp.
zn. 29Odo 379/2001). Na účinnosť zmluvy v prospech tretej osoby sa vyžaduje, aby bola medzi stranami
dojednaná hlavná zmluva a aby bolo k tejto hlavnej zmluve pripojené ako vedľajšie dojednanie zmluva
v prospech tretej osoby. Súčasná judikatúra vyvodila, že nie je potrebné, aby v zmluve v prospech

tretieho bola táto tretia osoba individuálne určená, ale stačí, ak je určená dostatočne objektívnymi
skutočnosťami, na základe ktorých môže byť dostatočne individualizovaná (rozsudok NS ČR zo dňa
13.02.2001 sp. zn. 22Cdo 2643/1999). Nevyžaduje sa ani to, aby plnenie v prospech tretej osoby bolo
výslovne dohovorené, ak tento záväzok vyplýva z povahy zmluvy, avšak vždy musí byť zrejmé, že bolo
vôľou strán, aby tretia osoba dostala dohovorené plnenie (rozsudok NS ČR zo dňa 17.05.1929 sp. zn.

Rv I. 475/28).

V danom prípade z písomnej objednávky č. 457/2008 zo dňa 14.07.2008, z cenovej ponuky, prípadne
ďalšíchlistinnýchdokladovnebolopreukázané,žebolinaplnenépodmienkyprevznikzmluvyvprospech
tretej osoby. Navrhovateľka v rade 2/ nebola v zmluve uzavretej medzi navrhovateľom v rade 1/ a
odporcom individuálne určená ako tretia osoba, a taktiež neboli preukázané také objektívne skutočnosti,

na základe ktorých by okresný súd k záveru o dostatočne individualizovanej tretej osobe dospel. V
tomto smere súd poukázal na výsluch svedka F. O., ďalej konateľa odporcu. Z týchto dôkazov nebolo
preukázané, že by odporca uzatváral s navrhovateľom v rade 1/ zmluvu v prospech tretej osoby -
navrhovateľky v rade 2/, ktorej mal plniť. Na základe uvedeného, potom súd vychádzal z toho, že
zmluva o dielo bola uzatvorená medzi navrhovateľom v rade 1/ a odporcom tak, ako to vyplynulo z

ďalších vykonaných dôkazov - listinných dôkazov objednávky č. 457/2008 zo dňa 14.07.2008 ako aj z
cenovej ponuky. Predmetom tejto zmluvy bolo, že navrhovateľ v rade 1/ si objednal od odporcu kúpu a
montáž 5 kusov plastových okien, vnútorné a vonkajšie parapety, žalúzie, takisto aj demontáž starých
okien a murárske práce a to v celkovej výške 2 031,30 Eur. Skutočnosť, že práce boli vykonané a
okná boli dodané na rodinný dom vo vlastníctve navrhovateľky v rade 2/ nič nemení na tom, že neboli

splnené podmienky na uzavretie zmluvy v prospech tretej osoby. To isté platí aj vo vzťahu k následnej
korešpondencií medzi účastníkmi konania.Na základe uvedených zistení okresný súd konštatoval, len existenciu zmluvného vzťahu medzi
navrhovateľom v rade 1/ a odporcom. Navrhovateľ v rade 1/ pritom svoj nárok na zaplatenie žalovanej
sumy odôvodnil tvrdením, „....že na dodaných plastových oknách sa vyskytli viaceré vady a došlo z toho

dôvodu k opakovaným reklamáciám. Tieto neboli vybavené v zákonom stanovenej lehote. Z uvedeného
dôvodu a aj preto, že sa vyskytovali na vykonanom diele viaceré vady, ktoré bránili riadnemu užívaniu
veci,navrhovateľvrade1/odstúpilodzmluvy,čímdošlokjejzrušeniuodpočiatku.Navrhovateľovivrade
1/ preto vzniklo právo na plnenie vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho
zákonníka...".

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania prvostupňový súd konštatoval, že vady diela
reklamoval tak navrhovateľ v rade 1/ ako aj navrhovateľka v rade 2/. Pokiaľ sa však týka odstúpenia od
zmluvy, jediné bolo datované dňom 24.11.2010 a bolo adresované odporcovi, a to združením na ochranu
práv spotrebiteľa. Oboznámiac sa s obsahom tohto podania nedospel prvostupňový súd k záveru, že
navrhovateľ v rade 1/ odstúpil od zmluvy, ktorú mal uzavretú s odporcom. V samotnom odstúpení
sa konštatujú reklamované vady na plastových oknách na rodinnom dome, ktorého vlastníčkou je

navrhovateľka v rade 2/ a ďalej, že navrhovateľka v rade 2/ predložila odborný posudok a znovu
uplatnila reklamáciu. Taktiež to, aby odporca zaplatil navrhovateľke v rade 2/ sumu za odborný posudok
a ďalšie peňažné sumy spotrebiteľke bez bližšej špecifikácie. Navrhovateľ v rade 1/ je uvedený v
predmetnom podaní - odstúpení od zmluvy iba tak, že nezaplatil celú faktúru práve pre reklamované
chyby, ktoré dodnes nie sú odstránené. Z obsahu predmetného podania nevyplýva, že ide odstúpenie

navrhovateľa v rade 1/ od zmluvy uzavretej s odporcom o dodávke a montáži plastových okien zo
dňa 14.07.2008. Ide o odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľky v rade 2/. Z predchádzajúceho
vykonaného dokazovania však prvostupňový súd konštatoval, že zmluvu o dielo uzatvoril navrhovateľ
v rade 1/ s odporcom. Navrhovateľ v rade 1/ od zmluvy neodstúpil riadne a navrhovateľka v rade 2/
nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu s odporcom. Na základe uvedeného preto navrhovateľovi v rade

1/ nevzniklo právo žiadať plnenie zo zrušenej zmluvy podľa § 457 Občianskeho zákonníka. K účinnému
odstúpeniu od zmluvy nedošlo ani podľa ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007, keďže
aj v zmysle ustanovení tohto zákona má právo odstúpiť od zmluvy spotrebiteľ, ak nedôjde k vybaveniu
reklamácie v zákonom určenej lehote. V danom prípade, ale navrhovateľ v rade 1/ od zmluvy neodstúpil.
Napokon prvostupňový súd uviedol, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo ani v záručnej dobe podľa §

646 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 649 veta prvá Občianskeho
zákonníka, pokiaľ právo zo zodpovednosti závady nie je uplatnené v záručnej dobe, tak toto právo
zaniká. Záručná doba podľa § 647 veta prvá Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa prevzatia
veci. V konaní bolo preukázané najmä podľa montážneho denníka, že k zhotoveniu diela a montáži
okien došlo dňa 25.08. - 26.08.2008, čo svojim podpisom potvrdila aj navrhovateľka v rade 2/. A tak

dvojročná záručná doba uplynula dňa 26.08.2010. Odstúpenie bolo zo dňa 24.11.2010, t. j. po uplynutí
dvojročnej záručnej doby. Na základe toho došlo k zániku práva zo zodpovednosti za vady.

S poukazom na zhora uvádzané skutočnosti sa už okresný súd v ďalšom dokazovaní nezaoberal
otázkou navrhovateľmi konkrétne vytýkaných vád na dodanom diele. Vzhľadom na to, že navrhovateľom
v rade 1/ a 2/ nevzniklo právo na plnenie ani titulom zodpovednosti za vady, ani v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, bolo nadbytočné a nehospodárne vykonať ďalšie dokazovanie na preukázanie
vád, ktoré sa údajne majú nachádzať na dodaných plastových oknách. Pretože navrhovatelia
nepreukázali v konaní vznik práva na plnenie, tak ako sa ho domáhali (z dôvodu, že navrhovateľka v
rade 2/ nebola v zmluvnom vzťahu s odporcom a navrhovateľ v rade 1/, ktorý mal uzatvorenú zmluvu s
odporcom od tejto zmluvy riadne neodstúpil) bol návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnutý.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, (ďalej len „O.s.p."),
keď navrhovateľov ako neúspešných účastníkov zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu všetkých účelne
vynaložených trov spojených s bránením práva. Tieto v danom prípade pozostávali z trov právneho
zastúpenia, uplatnených a priznaných podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu v celkovej sume 1 344,53 Eur.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podali navrhovatelia odvolanie, na základe ktorého odvolací súd
žiadali,abyrozsudokokresnéhosúduzmenilaichnávrhuvcelomrozsahuvyhovel.Uložiltedaodporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v rade 1/ sumu vo výške 2 211,72 Eur spolu s príslušenstvom oproti
povinnosti navrhovateľky v rade 2/ vydať odporcovi 5 kusov plastových okien, 5 kusov vnútorných
parapetov, 5 kusov vonkajších parapetov a 7 kusov žalúzií namontovaných na rodinnom dome súpisnéč. XXXX v k. ú. V. J. zapísané na LV č. XXXX, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Pre prípad, ak sa odvolací súd stotožní so závermi prvostupňového súdu, žiadali navrhovatelia pripustiť
dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky majúc za to, že v danom prípade ide o vec zásadného

právneho významu, a to k dvom otázkam, ktoré zároveň formulovali ( 1/ či výlučné vlastníctvo konkrétnej
nehnuteľnosti je dostatočne objektívnou skutočnosťou na základe ktorej môže byť individualizovaná
tretia osoba zo zmluvy v prospech tretieho, 2/ či na platnosť odstúpenia postačuje prejavenie vôle
účastníkovprávnehovzťahudoplnenépísomnýmúkonomzktoréhoobsahuvyplýva,žeideoodstúpenie
od zmluvy).

Prvostupňovému odvolatelia vytýkali, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci. V ďalších podrobnostiach navrhovatelia
uviedli, že zo zisteného skutkového stavu okresný súd vyvodil nesprávne právne závery, keď
konštatoval, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vznik zmluvy v prospech tretieho. V tomto
smere odvolatelia zopakovali, že navrhovateľ v rade 1/ a odporca sa dohodli, že odporca zameria a dodá
okná na nehnuteľnosť navrhovateľky v rade 2/. Na nehnuteľnosti navrhovateľky v rade 2/ boli tieto okná

zamerané a následne na nej boli namontované s tým, že protokol o prevzatí okien svojim podpisom
potvrdila navrhovateľa v rade 2/. Prevzatím okien nadobudla k týmto vlastnícke právo. Súhlas s dohodou
medzi navrhovateľom v rade 1/ a odporcom prejavila konkludentne. Existencia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, ktorej výlučným vlastníkom je navrhovateľka v rade 2/ a na ktorej boli na základe ústneho
dohovoru medzi navrhovateľom v rade 1/ a odporcom namontované okná, ktorých prijatie potvrdila

svojim podpisom navrhovateľka v rade 2/, sú dostatočne objektívnymi skutočnosťami, na základe
ktorých možno navrhovateľku v rade 2/ individualizovať. Samotné listiny, ktoré sa týkajú objednania
a montáže okien, pritom boli vyhotovené pracovníkmi odporcu, ktorí si poznámky na nich realizovali
podľa svojej vôle. Ak by navrhovatelia tušili, že tieto poznámky budú mať význam z hľadiska prípadného
súdneho konania po neúspešnom uplatňovaní si reklamácie, trvali by na tom, aby boli na všetkých

dokladoch uvádzaný menovite obaja. Navrhovatelia sú však spotrebiteľmi a odporca ako podnikateľ
- profesionál mal dbať na to, aby boli doklady vyhotovené riadne a tak, aby zodpovedali skutočnosti.
Takéto pochybenia odporcu nemôžu byť navrhovateľom na škodu. Za ďalšie, navrhovateľ v rade 1/
viackrát u odporcu reklamoval vady dodaných plastových okien s príslušenstvom, vrátane montážnych
prác. Konkrétne dňa 23.09.2008, 19.12.2008, 23.02.2009, 05.05.2009 a 15.03.2010. Vo všetkých

prípadoch nedošlo zo strany odporcu k riadnemu vybaveniu reklamácie a nebola dodržaná zákonom
stanovená lehota. V prípade reklamácie zo dňa 23.02.2009 odporca porušil aj ustanovenie § 18 ods. 6
Zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého môže reklamáciu zamietnuť iba na základe odborného
posúdenia, ak bola uplatnená počas prvých 12 mesiacov od kúpy. Po písomnej komunikácií medzi
navrhovateľomvrade1/(ktorýužupozornilnanečistotyamuškyvokne-čonasvedčujezlémutesneniu)

odporcom a Združením na ochranu spotrebiteľa - OMBUDSPOT, došlo dňa 24.11.2010 k odstúpeniu
od zmluvy, a to s poukazom na porušenie ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa (nedodržanie
lehoty na vybavenie reklamácie). Na oknách bolo viacero vád, ktoré neboli riadne odstránené. Chyba
montáže a ďalšie vady pritom vyplývajú aj z montážnych listov podpísaných osobou vybavujúcou
reklamáciu v mene odporcu. Odporca chyby dokonca čiastočne uznal tým, že poskytol navrhovateľom

zľavu, jeho tvrdenie, že tento jeho postup je len prejavom dobrej vôle neobstojí s dohľadom na ďalšie
jeho správanie. Odstúpenie od zmluvy bolo realizované v súlade s ustanoveniami Zákona o ochrane
spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom v mene oboch navrhovateľov. Navrhovateľ v rade 1/ je v
odstúpení spomínaný viackrát. V texte odstúpenia sa nachádza odkaz na viacero listov navrhovateľa v
rade 1/ zasielaných odporcovi. Odporca na toto odstúpenie navyše reagoval tak, že písomne kontaktoval

Združenie OMBUDSPOT a vyjadroval sa iba k osobe navrhovateľa v rade 1/. List odporcu zo dňa
02.12.2010 je súčasťou súdneho spisu. Ak by aj navrhovateľ v rade 1/ v odstúpení od zmluvy označený
nebol, Ing. A. A. konala na základe plnomocenstva, ktoré jej bolo udelené Združením OMBUDSPOT,
ktoré na konanie v tejto veci splnomocnil navrhovateľ v rade 1/. Tento navyše, vzhľadom na správanie
sa odporcu na konanie v tejto veci osobitne splnomocnil aj navrhovateľku v rade 2/. Odstúpenie od

zmluvy by bolo tak realizované v jeho mene aj vtedy, ak by on sám nesplnomocnil osobitne Združenie
OMBUDSPOT, nakoľko za týmto účelom bola osobitne splnomocnená aj navrhovateľka v rade 2/.
Združenie a následne Ing. A. A. boli oprávnený vystupovať pri riešení veci v mene navrhovateľov a
v prípade navrhovateľa v rade 1/ dokonca na základe dvoch osobitných plnomocenstiev. Odporcovi
bolo celkom zrejmé kto a od akej zmluvy odstupuje, čo vyplynulo aj z jeho následnej reakcie na

toto odstúpenie. Akékoľvek iné tvrdenia odporcu sú nepravdivé a zavádzajúce. Navrhovatelia sú
spotrebitelia, ktorí vo vzťahu k odporcovi opakovane prejavili vôlu odstúpiť od zmluvy, čo vyplynulo aj z
ich vyjadrení v súdnom konaní. Samotné odstúpenie od zmluvy nemožno z tohto dôvodu posudzovaťprísne formálne v tom zmysle, či sa v ňom doslovne nachádza alebo nenachádza „znenie odstúpenie od
zmluvy v mene Ing. J. H.". Vôľa navrhovateľov odstúpiť od zmluvy je z neho celkom zrejmá. V dôsledku
odstúpenia sa zmluva zrušila od začiatku a navrhovateľom vzniklo právo na vydanie nimi poskytnutého

plnenia. Pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje, že odstúpenie od zmluvy
bolo realizované až po uplynutí záručnej doby, ktorá mala uplynúť dňa 26.08.2010 (k odstúpeniu došlo
dňa 24.11.2010) nedospel k správnym záverom, keďže podľa § 649 Občianskeho zákonníka, čas od
uplatnenia práva za záruky až do vykonania opravy sa do záručnej doby nepočíta. V danom prípade boli
okná na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky v rade 2/ na základe dohody medzi navrhovateľom

v rade 1/ a odporcom namontované v dňoch 25. - 26.08.2008. Dňa 23.09.2008 bola realizovaná prvá
reklamácia navrhovateľa v rade 1/. K 18.12.2008 nebola reklamácia zo dňa 23.09.2008 vybavená tak,
ako to vyplýva z § 2 písm. m) Zákona o ochrane spotrebiteľa. Záručná doba sa tak predĺžila minimálne
o 86 dní. Dňa 19.12.2008 bola navrhovateľom v rade 1/ realizovaná emailová reklamácia z dôvodu,
že do okien vidno a odlupuje sa fólia rámu. Odporca reagoval až listom zo dňa 21.01.2009, ktorým
bez ďalšieho reklamáciu považoval za vybavenú. Záručná doba sa tak predĺžila o minimálne 33 dní.

Podobným spôsobom sa záručná doba predlžovala pri každej reklamácií navrhovateľov. Len v dôsledku
vyššie spomenutých reklamácií sa záručná doba predĺžila minimálne do 23.12.2010. Navyše, podľa § 18
ods. 6 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ uplatnil reklamáciu počas prvých 12 mesiacov od
kúpy, môže predávajúci vybaviť reklamáciu zamietnutím len na základe odborného posúdenia. Takéto
odborné posúdenie odporca nikdy nezabezpečil. Možno preto konštatovať, že reklamácie uplatnené

navrhovateľmi počas prvých 12 mesiacov po prevzatí okien, neboli podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa
riadne vybavené do dnešného dňa a záručná doba ešte stále plynie.

Odvolatelia prvostupňovému súdu tiež vytýkali, že sa osobitne nezaoberal nimi uplatneným nárokom
na zaplatenie sumy vynaloženej na zabezpečenie vyhotovenia znaleckého posudku. Znalecký posudok
uhradila pôvodne navrhovateľka v rade 2/ a túto sumu jej následne uhradil navrhovateľ v rade 1/. V

zmysle § 18 ods. 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12
mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila je povinná v doklade o
vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie. Ak je výrobok
zaslaný na odborné posúdenie určené osobe, náklady odborného posúdenia ako aj všetky ostatné s tým
súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci, bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia.

Ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môže reklamáciu
uplatniť znova; počas vykonávania odborného posúdenia záručná doba neplynie. Predávajúci je povinný
spotrebiteľovi uhradiť do 14 dní odo dňa znova uplatnenia reklamácie všetky náklady vynaložené
na odborné posúdenie, ako aj všetky s tým súvisiace účelne vynaložené náklady. Znova uplatnenú
reklamáciu nemožno zamietnuť. Odporca navrhovateľom neuviedol koho môžu požiadať o odborné

posúdenie. Nesplnenie tejto jeho povinnosti však nemôže mať za následok, že navrhovatelia nemajú
práva podľa § 18 ods. 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Navrhovateľka v rade 2/ požiadala o odborné
posúdenie znalca - Spoločnosť EXPERTA s.r.o.. Za realizáciu odborného posúdenia zaplatila sumu
vo výške 280,00 Eur. Odborné posúdenie bolo vyhotovené dňa 11.08.2010. Dňa 15.08.2010 bola vo
veci uplatnená ďalšia reklamácia, ktorej obsahom bola aj žiadosť o úhradu nákladov spojených s

vyhotovením odborného vyjadrenia. Tieto náklady neboli uhradené.

Napokon v závere podaného odvolania navrhovatelia nesúhlasili ani s uložením povinnosti na zaplatenie
náhrady trov konania, keďže odporcom vynakladané trovy nemožno považovať za úkony potrebné na
účelné bránenie práva. V súvislosti s uvedeným odvolatelia uviedli, že odporca si uplatnil náhradu
trov konania za viacero stanovísk k veci, ktoré sa obsahovo celkom prelínajú s jeho vyjadreniami

na pojednávaniach uskutočnených v danej veci. V danom prípade okresný súd návrh zamietol,
predovšetkým z konkrétneho dôvodu - odstúpenie od zmluvy nebolo zrealizované navrhovateľom v
rade 1/ ale iba navrhovateľkou v rade 2/, ktorá nebola v zmluvnom vzťahu s odporcom. Odporca
namietal platnosť odstúpenia z dôvodu, že bolo realizované Ing. A. A., až v záverečnej reči právna
zástupkyňa odporcu uviedla, že odstúpenie od zmluvy sa odvoláva na navrhovateľku v rade 2/, ktorá

nie je účastníčkou reklamačného konania lebo zmluva bola uzatvorená s navrhovateľom v rade 1/.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd návrh navrhovateľov zamietol predovšetkým z dôvodu, ktorý
odporca nikdy nenamietal a iba v záverečnej reči ho naznačil. Do tohto momentu odporcom realizované
úkony nemožno považovať za úkony potrebné na účelné bránenie práva. Obdobne to isté platí aj pre
námietku uplynutia záručnej doby, pre ktorú súd návrh zamietol, a ktorú odporca vzniesol až vo vyjadrení

doručenom dňa 25.02.2014, t. j. tri dni pred vyhlásením rozsudku. Navyše dôvody, pre ktoré bol návrh
zamietnutý, vyplynuli už zo samotného návrhu na začatie konania a jeho príloh. Konaniu teda následnezbytočne prebiehalo ďalšie tri roky. Okrem už uvedeného, prvostupňový súd taktiež vzhľadom na to, že
navrhovatelia sú spotrebitelia mohol v danej veci uplatniť § 150 O.s.p..

Odporca v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. K argumentácií navrhovateľov týkajúcej sa „zmluvy
v prospech tretieho" uviedol, že sa jedná o účelovú konštrukciu nepodloženú skutkovo ani právne.
Navrhovateľ v rade 1/ uplatňoval nárok na základe zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril ako objednávateľ
s odporcom ako zhotoviteľom. O päť rokov neskôr v podaní zo dňa 21.06.2013 začal argumentovať
zmluvou v prospech tretieho s odvolaním sa na ust. § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Medzi

účastníkmi konania však nebola uzatvorená zmluva v prospech tretej osoby. Túto verziu použila právna
zástupkyňa navrhovateľov až v podaní zo dňa 21.06.2013, t. j. 5 rokov od vzniku zmluvy a súčasne
trvania sporu. Navrhovateľ v rade 1/ sa v návrhu aj v priebehu konania odvolával na svoje reklamácie,
preto sú relevantné pre riešenie sporu. Pri zmluvách v prospech tretieho však môže reklamovať len tretia
osoba. Odporca neskúmal, či navrhovateľ v rade 1/ je vlastníkom svojej chalupy, takáto povinnosť mu
nevyplýva zo zákona. Zo samotnej charakteristiky zmluvy o dielo vyplýva, že objednávateľ diela môže

byť osoba rozdielna od vlastníka nehnuteľnosti. Navrhovateľ v rade 1/ nikdy nespomenul navrhovateľku
v rade 2/ pri uzatváraní zmluvy ani pri jej plnení. Reklamácie boli len zo strany navrhovateľa v rade 1/,
ktorý neuvádzal, že koná v prospech navrhovateľky v rade 2/, nemal od nej žiadne splnomocnenie ani
poverenie a od zmluvy odstupovala navrhovateľka v rade 2/. Navrhovateľka v rade 2/ nebola aktívne
legitimovaná byť účastníkom konania zo zodpovednosti za vady, keďže nebola účastníkom zmluvy o

dielo na zhotovenie a montáž okien, pričom práva v reklamačnom spore môže uplatňovať len účastník
zmluvy. Aj návrh zápisnice č. 01 z 05.08.2010 spísanej mediátorom Ing. A. potvrdzuje skutočnosť,
že účastníkom mediácie bol výlučne navrhovateľ v rade 1/ a nie navrhovateľka v rade 2/. Uvedené
skutočnostísúzrejméajzvýpovedevkonanívypočutéhosvedkaF.O.,vedúcehoobchodnéhooddelenia
odporcu, ako aj z výpovede samotného navrhovateľa v rade 1/ na pojednávaní dňa 10.07.2013. Odporca

plnil navrhovateľovi v rade 1/ na základe zmluvy o dielo, konkrétne zmluvy o zhotovení na zákazku
podľa § 644 až 651 Občianskeho zákonníka. Pri tomto zmluvnom type je potrebné posudzovať nároky
zo zodpovednosti za vady podľa § 648 Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia právo
na zrušenie zmluvy sa môže uplatniť za predpokladu, že vady bránia riadnemu užívaniu zhotovenej,
čo sa v danom prípade nepreukázalo. Aj podľa posudku experta nemajú zistené skutočnosti vplyv na

funkčnosť okna. Ani odborné posúdenie nepreukázalo zodpovednosť odporcu za vady. Odporca zhotovil
plastové okná pre navrhovateľa v rade 1/. Odporca neuznal reklamácie navrhovateľa v rade 1/, pretože
boli neopodstatnené. Všetky iniciatívy odporcu boli na báze dobrovoľnosti v snahe vec vybaviť s mierom
aj s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľ v rade 1/ bol zamestnancom spoločnosti RASTER s. r.
o., pre ktorú odporca zhotovil a montoval okná. V prípade splnomocnenia udeleného dňa 05.07.2010

navrhovateľom v rade 1/ navrhovateľke v rade 2/ chýba úkon prijatia splnomocnenia. Preto je možné
spochybniť predmetné splnomocnenie, že nespĺňa náležitosti dohody o plnomocenstve podľa § 23
Občianskeho zákonníka. Z výpovede svedkyne Ing. A. A. na pojednávaní dňa 05.02.2014 vyplynulo, že
podalaodstúpeniezodňa24.11.2010odkúpnejzmluvyzanavrhovateľkuvrade2/.Uvedenéodstúpenie
vykonala na základe plnomocenstva zo dňa 10.11.2010 splnomocniteľa Obmudspot združenia na

ochranu práv spotrebiteľov v Poprade podpísaného predsedníčkou združenia Mgr. Helenou Mezenskou
(č. l. 275 spisu). Odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.2010 odstúpila navrhovateľka v rade 2/ od
zmluvy, ktorú uzatvorila v sume 280,00 Eur za znalecký posudok a navrhovateľ v rade 1/ odstúpil od
kúpnej zmluvy, týkajúcej sa reklamovaných plastových okien, ktoré boli vadne namontované na dom. V
texte odstúpenia od kúpnej zmluvy požaduje Ing. A. vrátiť navrhovateľke v rade 2/ sumu 2 031,30 Eur,

uhradiť navrhovateľke v rade 2/ sumu 280,00 Eur za odborný posudok s úrokmi z omeškania a vyplatiť
navrhovateľke v rade 2/ nemajetkovú ujmu vo výške 150,00 Eur, čo je v rozpore so znením návrhu, v
ktorom sa navrhovateľ v rade 1/ domáha vrátenia sumy 2 211,72 Eur. V návrhu sa vrátenia kúpnej ceny
dovoláva navrhovateľ v rade 1/, ktorý od zmluvy neodstúpil a ktorého Ing. A. v texte tzv. odstúpenia ani
neuvádza.

Za ďalšie, záručná doba na zhotovenie okien bola dva roky od namontovania, ktoré bolo v dňoch
25. - 26.08.2008, t. j. do 26.08.2010. V tejto záručnej dobe si navrhovatelia neuplatnili právo na
odstúpenie od zmluvy. Odstúpenie od kúpnej zmluvy vykonala navrhovateľka v rade 2/ dňa 24.11.2010,
t. j. tri mesiace po uplynutí záručnej doby. Navrhovateľ v rade 1/ od zmluvy neustúpil. Z uvedenej
skutočnosti vyplýva, že právo na odstúpenie od zmluvy zaniklo uplynutím záručnej doby. S poukazom

na uvedené odstúpenie zo dňa 24.11.2010 po záručnej dobe nemá právne účinky v dôsledku zánikutohto práva zo zodpovednosti za vady jeho neuplatnením v záručnej dobe. Okrem toho, podľa R 2/1978
na vylúčenie zániku práva zo zodpovednosti za vady ich neuplatnením nestačí, že občan v záručnej
dobe vadu obchodnej organizácií vytkol a je potrebné v tejto lehote konkrétne uviesť, aké právo z tohto

dôvodu uplatňuje. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, správne sú konštatovania okresného súdu, že
v tomto prípade nedošlo k riadnemu odstúpeniu od zmluvy, pretože z obsahu odstúpenia od zmluvy
zo dňa 24.11.2010 vyplýva, že od zmluvy odstúpila navrhovateľka v rade 2/, ktorá žiadnu zmluvu s
odporcom nemala uzatvorenú a navrhovateľ v rade 1/, ktorý mal uzatvorenú zmluvu s odporcom od
tejto neodstúpil. Navrhovateľovi v rade 1/ nevzniklo právo zo zodpovednosti za vady uplatnené v konaní,

pretože v záručnej dobe neodstúpil od zmluvy. Navrhovateľka v rade 2/ nie je aktívne legitimovaná byť
účastníkom konania zo zodpovednosti za vady, keďže nebola účastníkom zmluvy o dielo na zhotovenie
a montáž okien, pričom práva v reklamačnom spore môže uplatňovať len účastník zmluvy. Opakované
neopodstatnené reklamácie navrhovateľa v rade 1/, dobrovoľná výmena červených podložiek za biele,
murárske vysprávky ostení okien zvnútra aj zvonku boli odstránené tak, ako to uvádza navrhovateľ v
rade1/vosvojomemailyzodňa03.11.2008.PokiaľsanavrhovateliaodvolávajúnaSlovenskúobchodnú

inšpekciu, tak táto posudzuje len formálny postup reklamačného konania a neposudzuje subjektívnu
stránku reklamácie, t. j. či reklamácia bola opodstatnená. V danom prípade išlo o zhotovenie veci na
zákazku v zmysle § 644 a 651 Občianskeho zákonníka. Nároky zo zodpovednosti za vady pri zmluve
o dielo sú upravené v § 648 Občianskeho zákonníka. Aj podľa R 12/1989 právo na zrušenie zmluvy o
zhotovení veci na zákazku sa môže uplatniť z dôvodu neodstrániteľnej vady, väčšieho počtu vád alebo

pri opätovnom výskyte vždy po oprave, avšak len za predpokladu, že vady bránia riadnemu užívaniu
zhotovenej veci. Uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady a domáhať sa ich realizácie žalobou
môže len ten, kto uzatvoril zmluvy, pričom nie je rozhodujúce či je vlastníkom veci. V danom prípade
vykonanie diela zodpovedá technickej norme v zmysle § 633 Občianskeho zákonníka, pretože okná
zodpovedali technickému reglementu roku 2008. Podľa názoru odporcu nejde o vady, ide prevažne o

estetické vnímanie navrhovateľov. Neopodstatnená je požiadavka na výmenu červených podložiek za
biele; niekoľko stotisíc okien ročne je vyrobených rovnakým spôsobom, pričom odporca nepozná prípad
podobný požiadavkám navrhovateľov. Z odborného posúdenia EXPERTA s. r. o. č. úkonu 19/2010 z
11.08.2010 pripojeného navrhovateľom v rade 1/ jednoznačne vyplýva, že zistené skutočnosti nemajú
vplyv na funkčnosť okna. Navrhovateľ nesplnil podmienky § 18 ods. 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa,

pretože odborným posúdením nepreukázal zodpovednosť odporcu za vady.

Pokiaľ sa týka trov konania, námietka týkajúca sa spochybnenia opodstatnenosti niektorých úkonov
je nekonkrétna a nepreskúmateľná. Z podrobného preskúmania podaní odporcu nesporne vyplýva, že
nie je opodstatnená námietka, že sa tieto prelínajú. Posledné zo dňa 26.02.2014 reagoval na podanie
navrhovateľov doručené odporcovi dňa 24.02.2014. Je teda nesporné, že tieto úkony boli potrebné na

účelné bránenie práva. Je prekvapujúci názor navrhovateľov, že dôvody na zamietnutie návrhu vyplynuli
už zo samotného návrhu na začatie konania a jeho príloh, a konanie zbytočne prebiehalo ďalšie tri roky.
Potom je nepochopiteľný postup navrhovateľov, ktorí opakovane v konaní štyrikrát zmenili petit, ako aj
právne zdôvodnenie údajného nároku. Rovnako nie je zrejmé, prečo naďalej navyšujú trovy konania
neopodstatneným odvolaním. Odporcovi v súvislosti so sporom vznikli náklady a nie je dôvod, aby ich

znášal. Napokon, čo sa týka dovolacích otázok, tieto nie je možné kvalifikovať ako vec zásadného
právneho významu, a to preto, lebo v danom prípade zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že ide o zmluvu
v prospech tretieho, za ďalšie teória a súdna prax vyriešila otázku, že objednávateľ diela nemusí byť
vlastníkom diela a napokon navrhovateľ v rade 1/ opakovane v konaní potvrdil, že iné odstúpenie
od zmluvy, ako odstúpenie vykonané Ing. A. za navrhovateľku v rade 2/ listom zo dňa 24.11.2010

doručeným dňa 02.12.2010 neexistuje.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré je možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) rozsudok okresného súdu vo veci samej podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo a
vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania tak odvolatelia - navrhovatelia v rade 1/ a
2/, ako aj v písomnom vyjadrení odporca konštatuje, že prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s
ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov
(rozhodnutie odvolacieho súdu zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvostupňového
súdu, s ktorým tak tvorí jeden celok).

Oboznámiac sa s obsahom celého spisového materiálu osobitne najmä s objednávkou č. 457/2008
zo dňa 14.07.2008, dodacím listom k predmetnej objednávke, odstúpením od zmluvy zo dňa

24.11.2010, korešpondenciou účastníkov a vezmúc v úvahu aj výpovede samotných účastníkov a
v konaní vypočutých svedkov, aj odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo dňa
14.07.2008 k uzavretiu zmluvy v prospech tretieho (§ 50 Občianskeho zákonníka), konkrétne v prospech
navrhovateľky v rade 2/ vo vzťahu k dodávke a montáži 5 kusov plastových okien s parapetami a
žalúziami. Zo žiadneho predloženého listinného dôkazu nevyplýva, že oprávnenou osobou na základe

uzatvorenej zmluvy medzi navrhovateľom v rade 1/ a odporcom mala byť práve navrhovateľka v rade 2/.
Odvolacísúdsastotožnilskonštatovanímprvostupňovéhosúdu,želensamotnáexistenciavlastníckeho
práva k rodinnému domu, na ktorom bola vykonaná montáž plastových okien je dostatočným dôvodom
pre prijatie záveru o existencii zmluvy v prospech tretej osoby. Pokiaľ navrhovateľ v rade 1/ s odporcom
takúto zmluvu chcel uzatvoriť, nič mu nebránilo, aby navrhovateľku v rade 2/ už pri uzavretí zmluvy

za osobu oprávnenú označil. Odporca v podanom vyjadrení správne poznamenal, že takúto právnu
konštrukciu pre uplatňovanie nároku navrhovateľ v rade 1/ zvolil až v priebehu samotného konania,
po viac ako jednom roku od podania návrhu. S poukazom na uvedené, odvolací súd považoval za
správnyčiastkovýzáverokresnéhosúdu,žezáväzkovo-právnyvzťahvznikolvdanomprípadelenmedzi
navrhovateľom v rade 1/ a odporcom. Pokiaľ navrhovateľ v rade 1/ v prejednávanej veci tvrdil, že od

zmluvyodstúpil,nazákladečohosadomáhalajplneniazozrušenejzmluvy,vtomtosmerezvykonaného
dokazovania nevyplynulo, že došlo k účinnému zrušeniu zmluvy. Oboznámiac sa s obsahom podania
označeného ako „odstúpenie od kúpnej zmluvy" zo dňa 24.11.2010 (č. l. 28 spisu) opätovne za správny
považoval odvolací súd záver prvostupňového súdu, že týmto podaním odstupuje od kúpnej zmluvy
navrhovateľka v rade 2/. Navrhovateľ v rade 1/ je spomínaný v zrušujúcom podaní len v tom smere,

že neuhradil pre reklamované chyby odporcom vystavenú faktúru. Keďže navrhovateľka v rade 2/
nebola účastníčkou zmluvy o dielo na zhotovenie a montáž okien (viď. vyššie), nemohla ani v zastúpení
spotrebiteľského združenia Ombudspot platne odstúpiť od zmluvy. Z tých istých dôvodov nemohla byť
navrhovateľka v rade 2/ ani aktívne legitimovaná byť účastníkom konania. V uvedenom smere sú závery
prvostupňového súdu správne a zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania.

Bližšie vo vzťahu k námietke nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov odvolací súd uvádza, že
právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho
odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Do
obsahu práva účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom

v zmysle čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdom
vykonaných dôkazov, prípadne dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 98/1997). V danom prípade prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vychádzal, citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný, jednoznačný a presvedčivý právny záver,

že zmluvu na dodávku a montáž plastových okien uzatvoril navrhovateľ v rade 1/ s odporcom, pričom
navrhovateľ v rade 1/ od zmluvy platne neodstúpil. Z uvedeného dôvodu si preto nemôže voči odporcovi
ani uplatňovať nároky vyplývajúce zo zrušenej zmluvy tak, ako to v konaní tvrdil. Vzhľadom k tomu, že
navrhovateľka v rade 2/ účastníčkou zmluvy nebola, táto v konaní nebola ani aktívne legitimovaná preuplatňovanie žalovaného nároku. To platí aj vo vzťahu k časti žalovanej sumy 280 Eur uplatňovanej
titulom nákladov za odborné posúdenie znalcom - spoločnosťou EXPERTA s.r.o.. Nedôvodná je
odvolacia námietka, že prvostupňový súd sa touto časťou uplatňovaného nároku nezaoberal. Z dôvodu

nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľky v rade 2/, ktorá si sumu vo výške 280 Eur u odporcu
uplatnila bol správne návrh aj v uvedenej časti zamietnutý. Vzhľadom k tomu, že súdy oboch stupňov
nedospeli k záveru, že došlo k účinnému zrušeniu kúpnej zmluvy, nebol ani žiaden dôvod zaoberať sa
námietkami navrhovateľov vo vzťahu k dôvodnosti podaných reklamácií, ako aj plynutia záručnej doby.
Tieto skutočnosti, na ktoré obšírne poukazovali účastníci konania by boli právne významné v prípade,

ak by bolo preukázané platné odstúpenie od zmluvy.

Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok okresného súdu vo vzťahu k výroku vo veci
samej zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O.s.p..
Prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej
veci, pričom svoje závery riadnym spôsobom odôvodnil. Za porušenie základného práva zaručeného v
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný

súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

Pokiaľ sa týka návrhu odvolateľov, aby krajský súd v prípade potvrdenia prvostupňového rozsudku
pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie, odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 238 ods. 3
O.s.p. zveruje odvolaciemu súdu oprávnenie založiť prípustnosť dovolania proti jeho rozhodnutiu, proti
ktorému by inak dovolanie nebolo prípustné. Z požiadaviek na pripustenie dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu vyplýva, že dovolanie môže byť pripustené len na riešenie právnych otázok, ktoré sú
zásadného právneho významu. Možnosť vysloviť prípustnosť dovolania len neznamená, že by odvolací
súd bol oprávnený pripustiť dovolanie úplne ľubovoľne. Zákon mu toto oprávnenie dáva len výnimočne
zapredpokladu,žeideorozhodnutiepoprávnejstránkezásadnéhovýznamu.Zuvedenéhojezrejmé,že
pripustiť dovolanie je oprávnením odvolacieho súdu, a nie jeho povinnosťou kedykoľvek, ak o to účastník

požiada, pričom musí ísť o riešenie právnej otázky zásadného významu. Odvolací súd pri vyslovení
prípustnosti dovolania v odôvodnení rozhodnutia vyloží dôvod prípustnosti dovolania. Táto povinnosť
mu však nevyplýva z § 157 v spojení s § 211, pokiaľ dovolanie nepripustí. Ak účastník konania návrh
na vyslovenie prípustnosti dovolania podá, odvolací súd ho nie je povinný akceptovať (porovnaj napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 94/2014 zo dňa 20.03.2014).

V prejednávanom prípade odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľmi uvádzané dovolacie otázky
nie sú otázkami zásadného právneho významu, ale ide o preskúmanie správnosti hodnotiacich záverov
vyplývajúcichužzvykonanéhodokazovania.Tietoskutočnostivšakbolipredmetomprieskumuzostrany
odvolacieho súdu. Na základe uvedeného odvolací súd návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ na vyslovenie
prípustnosti dovolania zamietol.

Pokiaľ ide o ďalší napadnutý výrok - o trovách konania, v danom prípade sa odvolací súd stotožnil v
celom rozsahu s námietkami odvolateľa, že nie všetky odporcom uplatnené trovy právneho zastúpenia
možno považovať za účelne vynaložené na bránenie práva. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu,
v prejednávanej veci si odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil trovy právneho
zastúpenia za viacero stanovísk k veci, konkrétne zo dňa 03.04.2013, 15.04.2013, 21.06.2013,

04.10.2013 a 05.02.2014. Oboznámiac sa s obsahom týchto podaní, ako aj priebehom konania
odvolací súd sa stotožnil s názorom navrhovateľov, že tvrdenia uvádzané v predmetných stanoviskách
sa prelínajú s vyjadreniami odporcu uskutočnených na pojednávaniach, ktoré podaným stanoviská
predchádzali. Podľa názoru odvolacieho súdu odporcovi nič nebránilo, aby svoje tvrdenia prednášal
na pojednávaniach na okresnom súde, ktorých sa v prejednávanej veci uskutočnilo niekoľko, dňa

09.05.2012, 17.04.2013, 10.07.2013, 05.02.2014 a naposledy dňa 28.02.2014. S poukazom na
uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že úkony uplatnené odporcom v podobe viacerých stanovísk
nemožno považovať za úkony potrebné na účelné bránenie práva v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p..

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd ďalší napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že
navrhovateľov zaviazal zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia za úkony : 1/ príprava a prevzatie

veci, úkon á 91,29 Eur + režijný paušál 7,41 Eur + 20 % DPH, 2/ podanie odporu voči platobnému
rozkazu, úkon á 91,29 Eur + režijný paušál 7,41 Eur + 20 % DPH , ďalej 3/ účasť na pojednávaní naokresnom súde dňa 09.05.2012 úkon á 91,29 Eur + režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH, 4/ účasť na
odročenom pojednávaní dňa 17.04.2013 úkon á 22,82 Eur (1/4 úkonu) + režijný paušál 7,81 Eur + 20
% DPH, 5/ účasť na pojednávaní na okresnom súde dňa 10.07.2013 - 2 úkony, pojednávanie v rozpätí

od 10.30 hod. do 13.00 hod. úkon 182,58 Eur (2 x 91,29 Eur) + režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH,
6/ účasť na pojednávaní na okresnom súde dňa 05.02.2014 úkon á 91,29 Eur + režijný paušál 8,04 Eur
+ 20 % DPH a 7/ účasť na pojednávaní na okresom súde dňa 28.02.2014 úkon á 91,29 Eur + režijný
paušál 8,04 Eur + 20 % DPH. Trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní spolu predstavujú
sumu 859,2 Eur. Úkony právnej služby boli priznané v súlade s ustanovením § 10 ods. 1, § 14, § 16

ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovynie
právnych služieb. Pokiaľ sa týka ďalších odvolacích námietok vo vzťahu k trovám konania tieto odvolací
súd považoval za nedôvodné. Tak v okolnostiach prejednávanej veci, ako aj v pomeroch účastníkov, tak
ako boli nimi dokladované, nevidel odvolací súd dôvody pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v zmysle
ktorého nemusí súd výnimočne náhradu trov konania inak úspešnému účastníkovi priznať, ak sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa. Taktiež je potrebné uviesť, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku nevyplýva, že za účelne uplatňované trovy konania možno považovať len také, keď
argumenty uvádzané účastníkmi vedú k procesnému neúspech druhej strany. Je nesporné, že v danej
veci sa právny zástupca odporcu zúčastnil na všetkých vyššie uvedených pojednávania a prednášal
tvrdenia na prospech odporcu, preto mu v súvislosti s účasťou patrí odmena za zastupovanie podľa §
14 ods. 1 písm. c/ cit. Vyhlášky.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 v prospech odporcu, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd mu preto priznal
náhradu jeho trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, vyjadrenie
k odvolaniu navrhovateľov zo dňa 01.08.2014 úkon á 91,29 Eur + jedenkrát režijný paušál 8,04 Eur +
20% DPH (19,87 Eur), trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní spolu 119,20 Eur, a to v zmysle

§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 a § 16 ods. 3 cit. Vyhlášky.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .