Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4CoE/69/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115205873
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115205873.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M.
advokátkou so sídlom Stropkovská 3, 821 03 Bratislava, proti povinnému: O. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXX/X, XXX XX Q., vedenej pod sp. zn. EX 470/15 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom
Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská

Sobota, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 909,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/765/015-14 zo dňa 02.04.2015,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria
rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-1959/14-EK zo dňa 04.12.2014. Podkladom pre vydanie
rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným
dňa 29.02.2012. V ten istý deň, ako bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s

povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere,
na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou,
preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Konštatoval, že praktickým
dôsledkom rozhodcovskej zmluvy formulovanej tak, ako je tomu v tomto prípade je, že spotrebiteľovi
je odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Alternatíva, že z rozhodcovskej zmluvy vyplýva

aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože možnosť výberu poskytuje
spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor. Vychádzajúc však z povahy samotnej
zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi
rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej
zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka mu zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v

tomto vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa. Ďalej poukázal na to,
že v danom prípade je rozhodcovská zmluva rovnako ako zmluva o revolvingovom úvere, pripravená
na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a povinný nemal možnosť
žiadnym spôsobom zmeniť jej obsah, a taktiež podpísal obidve uvedené zmluvy v ten istý deň, čo
vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, či povinnému nebola rozhodcovská zmluva predložená súčasne
so zmluvou o revolvingovom úvere a uzavretie tejto zmluvy nebolo zároveň podmienené uzavretím

rozhodcovskej zmluvy bez možnosti ju odmietnuť, či ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na uvedené súd
nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú, nakoľko povinný jednoznačne nemoholovplyvniť jej obsah a zároveň ani oprávnený neuniesol svoje dôkazné bremeno o preukázaní opaku.
Znenie rozhodcovskej zmluvy síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza

(in fraudem legis). Preto súd uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na
absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru,
že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a)
v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p. Poukázal na to, že okresný
súd svojimi závermi fakticky poprel základnú zásadu procesného práva, a to „zásadu prekážky veci

zahájenej“. Pokiaľ sa vo veci začne rozhodcovské konanie, je logické a v súlade s procesným právom,
že v tej istej veci nie je možné viesť zároveň aj druhé konanie. Podľa oprávneného súd vychádzal z
nesprávneho výkladu ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva bola
dohodnutá alternatívne, teda tak, že v prípade sporu majú zmluvné strany možnosť domáhať sa svojich
práv voči druhej strane buď na všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde. Právo povinného-

spotrebiteľa je teda z pohľadu hmotného práva zachované, a to až do okamihu podania žaloby na
jednu z rozhodovacích autorít. Naviac povinný sa v konaní nijako nebránil a voči nárokom oprávneného
nenamietal ako v rovine hmotnoprávnej, tak ani v rovine procesnoprávnej. Argumentom v prospech
prípustnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom je podľa oprávneného aj dôvodová správa
k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučný súd sa pri

rozhodovaníneúplnezaoberalrozhodcovskouzmluvou,dôsledkomčohosúzjavnéchybyanedostatkyv
zistení skutkového stavu a neobstojí ani jeho právne posúdenie. V danom prípade rozhodcovská zmluva
predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo
vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy a aj z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, ktorý
upravuje právo na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy. Uplatnením tohto práva z akéhokoľvek dôvodu

mohol dlžník bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, a to bez toho,
aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva tiež nestanovuje
žiadne sankcie ani podmienky pre odstúpenie a obsahuje poučenie a potvrdenie o poučení povinného o
odlišnostiach, právach a povinnostiach v rozhodcovskom konaní. Ďalej argumentoval tým, že v danom
prípade povinný jednoznačne mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, pretože mohol zmluvu

nepodpísať, čím by neprišlo k jej platnosti a účinnosti, a tiež mohol zásadne zmeniť jej obsah, a to
tak, že od uzavretej zmluvy odstúpi. Oprávnený nepovažoval za správny ani záver exekučného súdu
o tom, že rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou bez možnosti zmeniť jej obsah. Súd pritom
nedáva odpoveď na otázku, aká rozhodcovská zmluva by bola individuálne dojednanou. Individuálnosť
rozhodcovskej zmluvy (ako aj každej inej zmluvy) by mala mať svoje medze, keďže objektívne nie je

možné od oprávneného požadovať, aby s každým spotrebiteľom dojednal inú zmluvu (s iným obsahom
a v inej forme), a to aj vzhľadom na zachovanie jej platnosti a účinnosti. Z pohľadu oprávneného
nie je možné variovať obsah rozhodcovskej zmluvy od jednotlivca k jednotlivcovi, avšak je možné
ponúknuť mu čas na rozmyslenie, a to ako pred jej uzavretím, tak aj 14 dní potom, a dať mu tak
možnosť od zmluvy odstúpiť bez toho, aby využite jeho práva akokoľvek ovplyvnilo jeho hlavný záväzok.

V tejto súvislosti oprávnený poukázal na znenie nového zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, ktorý výslovne upravuje rozhodcovské konanie, ktorého jednou zo strán je
spotrebiteľ, pričom sa týka aj formy a obsahu rozhodcovskej zmluvy uzatváranej so spotrebiteľom.
Podľa oprávneného predmetná rozhodcovská zmluva spĺňa zákonné podmienky stanovené zákonom
platným v dobe jej uzavretia a zároveň aj väčšinu podmienok stanovených zákonom č. 335/2014 Z. z.

Oprávnený taktiež nesúhlasí s námietkou exekučného súdu, že rozhodcovská zmluva obsahuje vopred
vybraté rozhodcovské súdy. Ak mala byť rozhodcovská zmluva platne dojednaná, oprávnený nemal inú
možnosť. V prípade, že by si chcel spotrebiteľ zvoliť iný rozhodcovský súd, mohol od rozhodcovskej
zmluvy odstúpiť a v prípade aktívneho prístupu ku konaniu mal možnosť menovať rozhodcu, ktorý bude
vo veci rozhodovať, svoje právo však nevyužil. Na podporu svojich tvrdení oprávnený poukázal na

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, sp. zn. 3M Cdo 14/2011
zo dňa 22.11.2012 a na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/445/2014 zo dňa
20.11.2014, sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3CoE/203/2014zo dňa 18.12.2014 a ďalšie. Oprávnený zároveň požiadal aj o zaplatenie náhrady trov odvolacieho
konania.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný. Uviedol, že rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX
nepodpísalatátonebolapriloženákzmluveorevolvingovomúvere,zčohovyplýva,žepodpispovinného
bol sfalšovaný. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie je v predmetnej veci založená
na absolútne neplatnom právnom úkone, povinný navrhol, aby súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podaním doručeným súdu dňa 01.06.2015 sa k vyjadreniu povinného vyjadril oprávnený. Poukázal
na to, že postup povinného v takejto situácii, keď namieta sfalšovanie jeho podpisu na rozhodcovskej
zmluve je prinajmenšom úplne neštandardný, lebo povinný do tejto chvíle nič nenamietal. Splátky z
poskytnutého úveru mu pritom boli zrážané zrážkami zo mzdy vyše dvoch rokov a okrem toho dňa
09.05.2012 a 19.10.2012 povinný dvakrát osobne vložil splátku úveru na bankový účet oprávneného.

Je preto prekvapujúce, že povinný sfalšovanie podpisu nenamietal skôr. Navyše v roku 2013 povinný
kontaktoval oprávneného a informoval sa o zostatku, ktorý mal splatiť a v máji roku 2014 žiadal od
oprávneného ďalší úver, ktorý mu nebol schválený kvôli zlej platobnej morálke. To svedčí o tom, že
povinný vie, že predmetnú zmluvu podpisoval. Oprávnený tiež poukázal na to, že podpis na zmluve o
revolvingovom úvere je veľmi podobný údajne sfalšovanému podpisu na rozhodcovskej zmluve, pričom

povinný pravosť podpisu na zmluve o revolvingovom úvere nespochybňuje. Vzhľadom na uvedené preto
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni

vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust.
§ 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania napadnuté
uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. f), h), ods. 2/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v
Žiline sp. zn. RK-PC-1959/14-EK zo dňa 04.12.2014. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku

bola Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa
29.02.2012. V ten istý deň, ako bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s
povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX.

V článku 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je

podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o RÚ medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný
prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa
bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný.

V článku 3 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka

poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy
je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom
úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené
aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu
do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný
vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie
o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Z ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku vyplýva, že súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá Rozhodcovská zmluva,a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4
zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný

súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a ani nesmerovalo k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého

exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd

uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté
exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997

publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Ust. § 53 ods. 1 veta prvá zakotvuje všeobecnú zásahu, podľa ktorej
spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať
neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa

na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné, t.j. o neprijateľné zmluvné podmienky nejde
vtedy, ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa pritom v zmysle § 53 ods. 2/ Občianskeho zákonníka
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa
vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah,
teda ktoré sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté
individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere uzavretá 29.02.2012
medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej
nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by povinný bol pri uzatváraní zmluvy o úvere
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený
pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny

vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným)
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s
právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú
podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od
Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 29.02.2012. Zo samostatne
uzavretej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že
ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo Zmluvy
o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. Zmluva o revolvingovom úvere bola

oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym
spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní Rozhodcovskej
zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, podpísanom oprávneným aj
povinným. Aj keď bola Rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníkana samostatnom liste, do ktorého sa vpisujú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto odmietnuť bez
toho, aby zmaril uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník bol tiež oprávnený od tejto zmluvy
odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.

Takto uzavretá Rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným
súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje
spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. Práve umožnenie
výberu súdu, či už rozhodcovského alebo všeobecného žiadateľom, dohodnutý zmluvnými stranami v

poslednej vete čl. 3 Rozhodcovskej zmluvy, je dôkazom o tom, že takýmto žalobcom môže byť rovnako
veriteľ ako aj dlžník- spotrebiteľ, preto takéto dojednanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval Rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc
rozhodcovskéhosúduvydaťexekučnýtitulzaindividuálnedohodnutú,pretonaňuniejemožnéaplikovať
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej

zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť. To však nevylučuje, že by rozhodcovská zmluva mohla byť
neplatná z iných dôvodov.

S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa
§ 221 ods. 1 písm. f, h/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku. Okresný
súd pri svojom rozhodovaní vyhodnotí aj skutočnosti namietané povinným vo vyjadrení k odvolaniu
oprávneného, ktorými sa odvolací súd z dôvodu zachovania dvojinštančnosti konania v danom štádiu
konania nezaoberal.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované s poukazom na právnu úpravu v ust. § 224 ods.
3/ O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.