Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/196/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615201941
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1615201941.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: O. G., D.. XX.XX.XXXX, N. C. Č.. XX, N.,
zastúpená advokátkou: JUDr. Michaela Kajabová, Budovateľská č. 2, Bratislava, proti odporcovi: O.. W.
G., D.. XX.XX.XXXX, N. M. Č.. XXX, zastúpený spoločnosťou: Šiška & Partners s.r.o., IČO: 36 861 961,
Palisády č. 33, Bratislava, o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. 5C/351/2015-17 zo dňa 25.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie tak, že odporca je povinný
predbežne platiť navrhovateľke výživné v sume 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám
navrhovateľky,atoaždoprávoplatneskončenéhokonaniavovecisamej.Vozvyškunávrhnanariadenie
predbežného opatrenia zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu

Malacky súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33,- eur, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia. Súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania s poukazom na ustanovenie
§ 151 O.s.p. tak, že o trovách konania na vydanie predbežného opatrenia rozhodne súd v konečnom
rozhodnutí vo veci samej.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka sa návrhom

doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.02.2015 domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým
by súd odporcovi určil povinnosť prispievať navrhovateľke na výživné mesačne v sume 500,- eur, a to
do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, pričom spolu s návrhom na nariadenie predbežného
opatrenia navrhovateľka podala aj návrh vo veci samej, ktorým žiada, aby súd vydal rozsudok, ktorým
by odporcovi určil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 700,- eur mesačne, a to do
15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie skutkovo

odôvodnil tým, že pri skúmaní podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia sú tieto podmienky v
danom prípade čiastočne naplnené, keď v posudzovanej veci mal súd z predložených listinných dôkazov
- sobášneho listu účastníkov, osvedčený rodinnoprávny vzťah účastníkov konania, ktorí dňa 13.12.2013
uzavreli manželstvo, z ktorého sa narodil maloletý syn W. G., D.. XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa
uviedol, že z dokladov predložených navrhovateľkou zistil, že táto je v súčasnosti od októbra 2014 na
rodičovskej dovolenke a výlučne sama sa stará o syna, pričom v spoločnej domácnosti býva s maloletým

W., jej dospelým synovcom a rodičmi navrhovateľky, ktorí jej finančne pomáhajú. Súd prvého stupňa
mal za osvedčené, že navrhovateľka poberá rodičovský príspevok od októbra 2014 v sume 203,20
eur mesačne, odporca dobrovoľne prispieva iba na výživu maloletého Drahomíra sumou cca 300,- eur
mesačne,avšaknavýživumanželkyodporcažiadnousumouneprispieva,pričomnavrhovateľkauviedla,
že pomerné mesačné náklady na bývanie, pripadajúce na jej osobu sú vo výške 51,01 eur mesačne,
náklady na stravu činia sumu 200,- eur mesačne, náklady na oblečenie a obuv sú v sume 50,- eur

mesačne a náklady na drogériu predstavujú sumu 30,- eur mesačne. Pokiaľ ide o príjem odporcu, súd
prvého stupňa skonštatoval, že tento nemal preukázaný. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd prvéhostupňa uviedol, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho,
komu je poskytované v súvislosti s všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej ako aj duševnej,
avšak rozsah výživného v nevyhnutnej miere nariadeného v predbežnom opatrení sa zásadne odlišuje

od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom
schopností a možností povinného, a preto poukázal na to, že výživné v nevyhnutnej miere je určené
len na uspokojovanie základných osobných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je
schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Súd prvého stupňa majúc na zreteli zákonnú požiadavku v
zásade rovnakej životnej úrovne manželov dospel k názoru, že životná úroveň navrhovateľky je zrejme

nižšia ako životná úroveň odporcu, nakoľko jej jediným príjmom je poberanie rodičovského príspevku,
pričom odporca vykonáva povolanie súdneho exekútora. Vzhľadom na to, že výšku výživného na
manželku je možné predbežne určiť len v nevyhnutnej miere, pretože takto upravené výživné slúži len
na uspokojovanie základných osobných potrieb navrhovateľky, súd prvého stupňa predbežne rozhodol
o výške výživného pre manželku voči odporcovi v sume 150,- eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh
zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 74 ods. 1, § 75 ods. 1 a 2, § 75 ods. 6

a 8, § 76 ods. 1 písm. a) až h) O.s.p. a ustanoveniami § 71 ods. 1 a § 75 ods. 1 a 2 zákona o rodine.

Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa výroku, ktorým súd prvého stupňa nariadil predbežné
opatrenie, podal odporca v zákonnej lehote odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. a alternatívne navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh

navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 10.02.2015 sa zamieta alebo zrušiť a návrh
na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Odporca vo svojom odvolaní skonštatoval, že návrh
na určenie výživného na manželku počas trvania manželstva, ako aj návrh na nariadenie predbežného
opatrenia spolu s nariadeným predbežným opatrením v celom rozsahu neuznáva a považuje ich za
nedôvodné s tým, že úmyslom odporcu bolo a skutočne aj je zasielanie pravidelných mesačných platieb

výživného tak pre maloletého syna, ako aj pre navrhovateľku, poukazujúc na výpis z internetbankingu s
tým, že dobrovoľne plnil vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, ako aj maloletému synovi mesačne
dvakrát v rozpätí od 450,- eur do 600,- eur. Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka
spolupracovala na základe dohody o spolupráci s exekútorským úradom odporcu v Bratislave a jej
odmena predstavovala sumu 1.300,- eur za 6 hodín práce denne, a teda navrhovateľka disponovala

od 01.09.2009 do 10.02.2014 celkovou odmenou v sume 73.545,- eur, nakoľko všetky výdavky spojené
s chodom domácnosti, bývaním, ošatením či stravovaním uhrádzal odporca. V tejto súvislosti uviedol,
že napriek tomu, že od roku 2009 až do roku 2014 mali byť na vkladnej knižke navrhovateľky uložené
všetky peňažné prostriedky, získané z jej podnikateľskej činnosti (v zmysle ústnej dohody účastníkov),
vyšlo najavo, že na vkladnej knižke je suma výlučne vo výške 618,- eur, čím odporca deklaroval, že

navrhovateľka aj napriek jej schopnosti a možnosti zabezpečiť si pre vlastné potreby nadštandardný
príjem, nie je schopná riadne hospodáriť, resp. usporiť aspoň nejaké finančné prostriedky. Odporca
ďalej zdôraznil, že navrhovateľka sa sama a bez naliehania zo strany odporcu odsťahovala zo spoločnej
domácnosti a z jej vlastnej iniciatívy doručila odporcovi výpoveď z dohody o spolupráci a vzdala
sa akejkoľvek zárobkovej možnosti. V súvislosti s rozvratom manželstva odporca poznamenal, že

priateľka odporcu nebola a ani nie je dôvodom rozvratu manželstva účastníkov konania, nakoľko
priateľku si našiel až potom, keď navrhovateľka v júli 2014 opustila spoločnú domácnosť v M. z dôvodu
rozvrátených vzťahov v rodine, zapríčinených nedôverou odporcu k navrhovateľke a jej hospodáreniu
s finančnými prostriedkami. Odporca namietol vo vzťahu k jeho majetkovým pomerom skutočnosť,
že nie je pravdou tvrdenie navrhovateľky, že výlučne sám užíva hnuteľný majetok nadobudnutý do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko akýkoľvek hnuteľný alebo nehnuteľný majetok
bol nadobudnutý výlučne odporcom z jeho výlučných peňažných prostriedkov, a to pred uzavretím
manželstva. Ohľadom vlastníctva motorového vozidla zn. Mercedes S odporca uviedol, že tento nie je
jeho osobným vlastníctvom, ale ide o služobný automobil na účely výkonu práce všetkých zamestnancov
exekútorského úradu, pričom mesačné výdavky odporcu nevyhnutné na dopravu vozidlom do práce

predstavujú sumu cca 385,- eur. V súvislosti s vlastníctvom nehnuteľnosti v Jakubove, odporca uviedol,
že túto nadobudol pred uzavretím manželstva a samotné vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti
nepreukazuje jeho vysokú životnú úroveň, poukazujúc na reálnu predajnosť nehnuteľnosti, záložné
právo viaznuce na nehnuteľnosti v prospech banky, ako aj výdavky týkajúce sa nehnuteľnosti v sume cca
1.100,- eur vrátane hypotekárneho úveru. Odporca tiež namietol navrhovateľkou prezentovanú vysokú

predajnú hodnotu hospodárskych zvierat v Jakubove a dôvod ich predaja s tým, že prostredníctvom
hospodárskych zvierat si odporca zabezpečuje aj čiastočné stravovanie a mesačné výdavky spojené
so zabezpečovaním potravy pre hospodárske zvieratá predstavujú sumu 250,- eur. Pokiaľ ide o
nehnuteľnosť v Bratislave, v ktorej sídli exekútorský úrad a kde vykonáva odporca svoje povolanieexekútora poznamenal, že spájať životnú úroveň odporcu ako fyzickej osoby s nárokmi a úrovňou, ktorú
odporcamusíprivýkonesvojhopovolaniaakosúdnyexekútordosiahnuť,jescestnéazároveňjednotlivo
uviedol, že mesačne výdavky spojené s touto nehnuteľnosťou predstavujú sumu cca 3.300,- eur vrátane

úveru. Odporca vo svojom odvolaní uviedol aj jednotlivé sumy povinných výdavkov, ktoré vynakladá
mesačne titulom výživného na dcéru O. (250,- eur), syna B. (300,- eur), syna W. a navrhovateľku (450,-
až 600,- eur), sporenie v sume 15,- eur, poistenie pre syna B. V. W. (50,- eur), životná poistka 450,-
eur, výdavky na stravovanie, ošatenie a obuv cca 400,- eur, výdavky na drogériu mesačne v sume
30,- eur a tvorba úspor vo výške 150,- eur pre potreby opráv nehnuteľností alebo neočakávaných

výdavkov. Odporca vo svojom odvolaní poukázal v zmysle ustanovení § 71 ods. 1 a 2 a § 75 ods. 1
a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine na zákonný znak vzájomnosti vyživovacej povinnosti manželov
s tým, že navrhovateľka si vyživovaciu povinnosť voči odporcovi neplnila a ani v súčasnosti neplní
vôbec. Odporca tiež upriamil pozornosť na zásadu rovnakej životnej úrovne manželov s tým, že nejde
o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, poukazujúc na
charakter svojho povolania, vyžadujúci výdavky spojené s reprezentáciou a udržaním klientely a ďalších

súvisiacichvýdavkov,pričompoznamenal,žesamotnáskutočnosťvýkonupovolaniasúdnehoexekútora
bez ďalšieho nijako neodzrkadľuje jeho životnú úroveň. Odporca apeloval s poukazom na ustanovenie
§ 18 a § 19 zákona o rodine na zásadu dobrých mravov, ktoré navrhovateľka zjavne porušovala a preto
nie je možné uplatňovať zásadu v zásade rovnakej životnej úrovne, na základe skutočnosti ktorej je
návrh potrebné v celom rozsahu zamietnuť. Na základe uvedených dôvodov odporca skonštatoval,

že predbežné opatrenie bolo vydané na základe lživých, vykonštruovaných a najmä nepreukázaných
tvrdení navrhovateľky, pričom nie je splnená čo i len jedna podmienka pre vydanie predbežného
opatrenia a preto uznesenie o predbežnom opatrení nie je vydané v súlade so zákonom.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť
neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v

zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť
o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;

to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom

vo veci samej.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
platil výživné v nevyhnutnej miere.Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 74 ods. 1 O.s.p. súd vychádza z jeho vymedzenia
uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skúma skutkové okolnosti,

vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

Predbežné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je potrebné dočasne
upraviť pomery medzi účastníkmi konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci
samej, alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav

právnych a faktických vzťahov medzi účastníkmi, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu
súdnu ochranu. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný
charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov, alebo zaisťuje výkon rozhodnutia do
doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie.

Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie

existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych
vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na
obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch
môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné
zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa

aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy
a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov
by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné osvedčiť, že
je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie má charakter provizórneho
riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde je v konkrétnom prípade odôvodnená

obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia účastníka v danom právnom
vzťahu. Predbežné opatrenie teda nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava
pomerov účastníkov, čo však neznamená, že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na
základe návrhu a bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Vkonaníonariadeniepredbežnéhoopatreniaspočívapovinnosťtvrdenia,dôkaznápovinnosťadôkazné
bremeno výlučne na navrhovateľovi. Unesenie dôkazného bremena predpokladá len to, aby navrhovateľ
súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne

chránený predbežným opatrením, taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a
nevyhnutnosti dočasného opatrenia.

Vzhľadom na uvedený účel a predpoklady prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia, odvolací
súd dospel k názoru, že navrhovateľka svojím návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a

predloženými listinnými dôkazmi osvedčila svoje tvrdenie, že okrem rodičovského príspevku na
maloletého W., nemá žiadny iný príjem, nakoľko je na rodičovskej dovolenke s maloletým W. a nemôže
si zabezpečiť iný príjem, pričom žije v spoločnej domácnosti s jej dospelým synovcom a rodičmi, ktorí
jej finančne pomáhajú.
Z navrhovateľkou predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľka poberá od októbra 2014

rodičovský príspevok v sume 203,20 eur, pričom uviedla, že celkové mesačné náklady pripadajúce na jej
osobu sú v sume 331,01 eur (náklady na bývanie 51,01 eur, strava - 200,- eur, oblečenie a obuv - 50,-eur,
drogéria - 30,- eur). Z elektronického výpisu pohybov na účte za obdobie od 01.09.2014 do 23.01.2015 v
prospech osobného účtu (XXXXXXXXXX) je zrejmé, že odporca prispieva výlučne na výživu maloletého
syna W. sumou 300,- eur mesačne, resp. niekedy 300,- eur + 150,- eur mesačne. Navrhovateľka

osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi, z ktorého odvodzuje potrebu nariadenia
predbežného opatrenia, spočívajúceho v povinnosti odporcu platiť výživné voči navrhovateľke v sume
500,- eur mesačne titulom zákonnej vyživovacej povinnosti manželov, pričom existenciu manželského
zväzku medzi účastníkmi konania, uzavretého dňa 13.12.2013, navrhovateľka preukázala sobášnym
listom č. XXX/Sk/XXXX. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca napriek pretrvávajúcemu manželstvu s

navrhovateľkou, platil výživné výlučne pre svojho maloletého syna, a nie ako tvrdil odporca vo svojom
odvolaní, že mesačne dvakrát poukazované sumy vo výške 450,- eur až 600,- eur predstavovali
výživné voči navrhovateľke a maloletému synovi W.. Vychádzajúc z princípu v zásade rovnakej
životnej úrovne manželov sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že príjemodporcu navrhovateľka nepreukázala, avšak z povahy povolania odporcu (súdny exekútor) vyplýva,
že životná úroveň navrhovateľky je jednoznačne nižšia ako životná úroveň odporcu, keďže jediným
príjmom navrhovateľky je rodičovský príspevok, pričom o nepriaznivej finančnej situácii navrhovateľky

svedčia aj nevyhovujúce bytové pomery, v ktorých žije spolu s maloletým synom W.. Berúc na
vedomie opodstatnenosť tvrdení odporcu ohľadom výdavkov nevyhnutných na riadne vykonávanie
povolania súdneho exekútora, odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odporcu, že povolanie súdneho
exekútora samo osebe neodzrkadľuje jeho životnú úroveň, nakoľko v danom prípade je rozdielnosť
životnej úrovne účastníkov konania evidentná, hoci príjem odporcu nebol preukázaný, a to najmä

so zreteľom na predbežnú - dočasnú funkciu predbežného opatrenia, pri rozhodovaní o ktorom nie
je určujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. V tejto súvislosti odvolací súd
zhodne s názorom súdu prvého stupňa zdôrazňuje, že pred nariadením predbežného opatrenia súd
nevykonáva dokazovanie podľa ustanovení § 120 a nasl. O.s.p., v intenciách ktorých sa postupuje
až pri rozhodovaní vo veci samej. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd
skúma iba osvedčenie nároku, ktorému sa má predbežná ochrana poskytnúť. Vzhľadom na uvedené

majetkové pomery navrhovateľky a výdavky potrebné na uspokojovanie základných osobných potrieb
navrhovateľky, táto osvedčila sčasti potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko so zreteľom
na starostlivosť navrhovateľky o jej maloletého syna je daná hrozba bezprostredne hroziacej ujmy z
dôvodu pretrvávajúcej nepriaznivej existenčnej situácie navrhovateľky z hľadiska jej finančnej situácie
a v danom prípade je nutné nastoliť provizórne riešenie až do rozhodnutia o návrhu vo veci samej,

ktorým sa navrhovateľka domáha od odporcu platiť výživné v sume 700,- eur mesačne. Odvolací
súd upriamuje pozornosť na súdom prvého stupňa deklarovanú skutočnosť, že výživným sa rozumejú
náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho
všestranným rozvojom po fyzickej ako aj duševnej stránke, avšak v prípade rozhodovania o nariadení
predbežného opatrenia je možné výšku výživného určiť iba s prihliadnutím na základné osobné potreby

navrhovateľa predbežného opatrenia. So zreteľom na uvedené súd prvého stupňa dospel k správnemu
názoru, keď vychádzal z pomerných mesačných nákladov na uspokojovanie nevyhnutných osobných
potrieb navrhovateľky, predstavujúcich sumu 331,01 eur, a preto vzhľadom na navrhovateľkou poberaný
rodičovský príspevok v sume 203,20 eur mesačne, predbežne rozhodol o výške výživného pre manželku
voči odporcovi v sume 150,- eur mesačne, a teda nie v rozsahu požadovanom navrhovateľkou v návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia. Pokaľ ide o argumenty odporcu, týkajúce sa príčin rozvratu
vzťahov medzi manželmi, preukazovania príjmov a majetkových pomerov odporcu a hospodárenie
s finančnými prostriedkami, ako aj zabezpečovaním chodu domácnosti počas spolužitia účastníkov
konania, tieto skutočnosti budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Na účely predbežného
opatrenia je nutné posúdenie splnenia zákonných podmienok v rozsahu existencie právneho vzťahu,

ktorému sa má predbežná ochrana poskytnúť, osvedčenia potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov
konania a predchádzania vzniku nenapraviteľného stavu medzi účastníkmi, a preto odvolací súd dospel
k názoru, že súd prvého stupňa posúdil predmetný návrh na nariadenie predbežného opatrenia správne
po skutkovej i právnej stránke, keď vyhovel navrhovanému predbežnému opatreniu v obmedzenom
rozsahu.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na nariadenie
predbežného opatrenia v rozsahu uvedenom v napadnutom výroku uznesenia súdu prvého stupňa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods.1

O.s.p. ako správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.