Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/504/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107218124
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6107218124.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so
sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, so sídlom Nám.
M.R. Štefánika 2269/18, 955 37 Topoľčany, proti povinnému BIRSPOL, s.r.o., so sídlom Horná 32, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 336 939, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.150,24 Eur s príslušenstvom,
vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Beatrix Vargovou, Exekútorský úrad so sídlom Štefánikova 49, 949

01 Nitra, pod sp. zn. EX 293/2007, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 4Er/1659/2007-16 zo dňa 29. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1659/2007-16 zo dňa 29. septembra 2014 v
napadnutom výroku o zastavení exekúcie, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 4Er/1659/2007-16 zo dňa 29. septembra 2014 exekúciu

zastavil a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 55,38 Eur.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu exekučného spisu mal preukázané, že u povinného
subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa §
34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Uviedol,
že lustráciou katastra nehnuteľností súdna exekútorka zistila, že povinný nie je vlastníkom žiadnych

nehnuteľností na území Slovenskej republiky. Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že povinný
bol evidovaný ako zamestnávateľ do 15. 08. 2007. Príslušný dopravný inšpektorát súdnej exekútorke
oznámil, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadnych motorových vozidiel. Príslušný daňový
úrad súdnej exekútorke oznámil číslo účtu, ktoré u povinného eviduje. Na zabezpečenie pohľadávky
oprávneného súdna exekútorka vydala exekučný príkaz - prikázaním pohľadávky z účtu v banke,
ktorý doručila do predmetného peňažného ústavu. Na základe uvedeného exekučného príkazu však

neboli získané žiadne finančné prostriedky. Z uvedeného vyplýva, že povinný nevlastní hnuteľný, ani
nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného.
V dôsledku uvedených skutočností okresný súd uviedol, že nie je možné aplikovať ani jeden zo
spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre
nemajetnosť povinného. Konštatoval, že ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so
zásadou hospodárnosti a účelnosti. Okresný súd mal z obsahu podnetu súdnej exekútorky a z oznámení

dožiadaných orgánov a inštitúcií predložených súdnou exekútorkou v konaní preukázanú skutočnosť,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto okresný súd podľa ust. § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že vzhľadom na dôvod zastavenia
exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia ust. § 203 ods. 2

Exekučného poriadku. Preto okresný súd uložil oprávnenému uhradiť súdnej exekútorke vzniknuté trovy
exekúcie vo výške, v akej si ich uplatnila.Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
uviedol, že okresný súd pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného

nevzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu
preukazujúceho a odôvodňujúceho zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Okresný súd nevzal do
úvahy dĺžku trvania exekučného konania, pričom dal do pozornosti ust. § 148 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho

právoplatnosti.Podľatohtoustanoveniajemožnépredpokladaťzmenumajetkovýchpomerovpovinného
počas 10 ročnej lehoty stanovenej zákonom na vykonanie exekučného titulu. Preto je v budúcnosti
ešte predpoklad, že by mohla byť jeho pohľadávka uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania
exekúcie. Okresný súd tiež nevzal do úvahy, že exekučné konanie sa vedie proti právnickej osobe, ktorá
je v Obchodnom registri Slovenskej republiky evidovaná ako aktívna. Nakoľko je tu predpoklad zmeny
majetkových pomerov povinného žiadal pokračovať v exekučnom konaní.

Oprávnený nesúhlasil ani s výškou trov exekúcie, nakoľko v sume 55,38 Eur, ktorá tvorí celkovo priznané
trovy exekúcie s DPH podľa ust. § 196 Exekučného poriadku je zahrnuté aj poštovné, ktoré je podľa ust.
§ 28 Zákona o dani z priadnej hodnoty oslobodené od dane s odkazom na ust. § 3 zákona č. 507/2001
Z.z. o poštových službách. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

okresného súdu zrušil.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila súdna exekútorka. Vo vyjadrení sa stotožnila s napadnutým
uznesením okresného súdu. Uviedla, že povinný de facto neexistuje od prevodu obchodného podielu v
roku 2007. Podľa výpisu z Obchodného registra povinný nemá v Zbierke listín uloženú žiadnu účtovnú

závierku, pričom poukázala na ust. § 68 ods. 6 písm. f) Obchodného zákonníka. Navrhla, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu
nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne, podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 05.09.2007 bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie. Následne súdna exekútorka požiadala okresný súd o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 11.09.2007 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. XXX-
XXXXXXXXXX-X.XX/XX zo dňa 16.04.2007. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 03.06.2013

súdna exekútorka podala návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne si vyčíslila trovy
exekúcie. Následne okresný súd napadnutým uznesením exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku zastavil a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie
vo výške 55,38 Eur.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu

zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Dôvodom na zastavenie exekúcie je aj
nemajetnosť povinnej podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V tomto prípade existencia
majetku musí byť podložená šetrením exekútora.

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že okresný súd mal preukázané z obsahu exekučného

spisu, že súdna exekútorka vykonala šetrenie existencie majetku u povinného, teda, že zisťovala, či
povinný má majetok, ktorý by podliehal exekúcii, a to lustráciou katastra nehnuteľností, dotazom na
Sociálnu poisťovňu, príslušný dopravný inšpektorát a príslušný daňový úrad. Z vyjadrenia Sociálnej
poisťovne mal okresný súd preukázané, že povinný bol evidovaný ako zamestnávateľ v evidencii vregistri Sociálnej poisťovne do 15. 08. 2007. Z vyjadrenia príslušného dopravného inšpektorátu mal
okresný súd preukázané, že povinný nie je vlastníkom, ani držiteľom motorových vozidiel. Z lustrácie v
Katastri nehnuteľností pre celé územie Slovenskej republiky mal okresný súd preukázané, že povinný

nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Zároveň mal okresný súd preukázané, že na účte, ktorý súdnej
exekútorke oznámil príslušný Daňový úrad nie sú žiadne finančné prostriedky, z ktorých by bolo
možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Z návrhu súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného tiež vyplýva, že v auguste 2007 došlo k prevodu obchodného podielu a od tejto
doby povinný, ako právnická osoba nevykonáva žiadnu činnosť. Zároveň z návrhu súdnej exekútorky

vyplýva, že povinný na adrese jeho sídla uvedenej v Obchodnom registri nesídli a jeho adresa je
neznáma. Na základe takto vykonaného šetrenia majetkových pomerov povinného súdnou exekútorkou
odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd mal dostatočne preukázanú existenciu nedostatku
majetku povinného. Námietku oprávneného, že podľa ust. § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať
najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, odvolací súd v danom prípade

považoval za bezpredmetnú, pretože v danom prípade došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie pre
nemajetnosť povinného podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorú mal súd riadne
preukázanú.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd z predložených

listinných dokladov správne zistil skutkový stav veci a na základe takto zisteného skutkového stavu
postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keď exekúciu
zastavil z dôvodu, že povinný nemá majetok ani na úhradu trov exekúcie. Preto uznesenie okresného
súdu v napadnutej časti výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.