Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoPr/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111227104
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111227104.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky Ing. J. U., bytom A., P. XX, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou JUDr. K. s.r.o., so sídlom M., F. X proti odporcovi Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy, o
odvolaní navrhovateľky a odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.júna 2014, č. k.
11Cpr/1/2011-226 v spojení s opravným uznesením zo dňa 16.júla 2014, č. k. 11Cpr/1/2011-242 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. v spojení s opravným uznesením
p o t v r d z u j e .

Vo výroku II. napadnuté uznesenie z m e ň u j e tak, že odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,59 eur
na účet Advokátskej kancelárie JUDr. K. s.r.o., so sídlom M., F. X do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením v poradí druhým súd prvého stupňa vo výroku I. uložil odporcovi povinnosť

nahradiť navrhovateľke trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 751,47
eur, a to k rukám jej právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. K. s.r.o., do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia. Vo výroku II. navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 299,08 eur do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka sa vo veci samej podaným návrhom domáhala
určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zaslané listom č. KÚŽP-2011/00115-018 zo

dňa 05.08.2011 s ukončením pracovného pomeru dňom 31.10.2011 je neplatné a aby odporcovi bola
uložená povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy a rozdielu mzdy medzi sociálnou dávkou a priznanou
mzdou od 29.07.2011 do ukončenia práceneschopnosti. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa
29.05.2012, č. k. 11Cpr/1/2011-186 bolo konanie zastavené v časti o uloženie odporcovi zaplatiť
navrhovateľkenáhradumzdyarozdielumzdymedzisociálnoudávkouapriznanoumzdouod29.07.2011
do ukončenia jej práceneschopnosti, a to z dôvodu späťvzatia návrhu v celom rozsahu za súčasného

súhlasného stanoviska odporcu. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.05.2012 č. k.
11Cpr/1/2011-189 súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou, zaslané navrhovateľke listom
odporcu č. KÚ ŽP - 2011/00115-018 zo dňa 05.08.2011 s ukončením pracovného pomeru dňom
31.10.2011, je neplatné. Zároveň rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 14.08.2012. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.01.2013 č.

k. 11Cpr/1/2011-209 súd po trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich
náhradu nepriznal. Na podklade odvolania navrhovateľky Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa
31.03.2014 č. k. 4CoPr/1/2013-221 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení uviedol, že súd mal úspešnosť navrhovateľky a odporcu posudzovať samostatne kukaždému žalobnému petitu. To znamená, že ak mala navrhovateľka úspech v prvom žalobnom petite
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, potom bola v tomto konaní úspešná a patrí je
náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ o druhom žalobnom petite bol rozhodnuté tak,

že konanie bolo zastavené v dôsledku jeho späťvzatia navrhovateľkou, potom prichádzalo do úvahy
rozhodnutie o trovách konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd pri viazanosti právnym názorom,
ktorý vo veci vyslovil krajský súd, zistil nasledovné skutočností potrebné pre rozhodnutie o trovách
predmetného konania: Pokiaľ ide o v poradí prvý uplatnený nárok navrhovateľky (o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru), v tomto mala navrhovateľka plný úspech, a preto mala právo na plnú náhradu

trov potrebných na účelné uplatňovanie práva voči neúspešnému odporcovi (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Právny zástupca navrhovateľky dňa 31.05.2012 vyčíslil trovy konania v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p.
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a po jeho doplnení dňa 08.02.2013 o trovy odvolacieho
konania, trovy konania vyčíslil spolu na sumu 831,59 eur aj s DPH 20 %, ktorého je platiteľom (okrem
cestovným výdavkov). Súd po preskúmaní vyčíslenia trov konania právneho zástupcu navrhovateľky,
ako i obsahu spisu, dospel k týmto zisteniam: Súd nepriznal ako potrebný a účelne vykonaný úkon

zo dňa 20.04.2012 - vyjadrenie, nakoľko predmetné vyjadrenie právny zástupca na pojednávaní súdu
v ten istý deň nadiktoval aj do zápisnice. Tento úkon teda nebol účelne vykonaný na bránenie práva
navrhovateľky. Pri výpočte cestovných výdavkov súd použil (v prípade, ak bola zistená nižšia cena) cenu
pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej
republiky, nakoľko právny zástupca nepreukázal cenu pohonných látok dokladom o ich kúpe (§ 7 ods. 5

zákona). Súd na vyššie uvedenom základe priznal trovy konania nasledovne: Tarifné odmeny a režijné
paušály k úkonom právnych služieb: 1. účasť na pojednávaní dňa 02.03.2012 podľa § 11 ods. 1 písm. a)
a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.:, tarifná odmena = výpočtový základ vo výške 763,00 eur
x 1/13 = 58,69 eur, režijný paušál = 7,63 eur, 2. účasť na pojednávaní dňa 20.04.2012 podľa § 11 ods. 1
písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.: tarifná odmena = výpočtový základ vo výške

763,00 eur, x 1/13 = 58,69 eur, režijný paušál = 7,63 eur, 3.účasť na pojednávaní dňa 29.05.2012 podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.: tarifná odmena = výpočtový základ
vo výške 763,00 eur x 1/13 = 58,69 eur, režijný paušál = 7,63 eur, 4. odvolanie zo dňa 05.02.2013
podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.: tarifná odmena = výpočtový
základ vo výške 763,00 eur x 1/13 x 1/2 = 29,35 eur, režijný paušál = 7,63 eur. Náhrada za stratu času a

cestovné výdavky: 5.náhrada za stratu času spolu za 6 polhodín za úkon zo dňa 02.03.2012 pri výpočte:
6 x 12,72 eur = 76,26 eur, 6.náhrada za stratu času spolu za 6 polhodín za úkon zo dňa 20.04.2012
pri výpočte: 6 x 12,72 eur = 76,26 eur, 7.náhrada za stratu času spolu za 6 polhodín za úkon zo dňa
29.05.2012 pri výpočte: 6 x 12,72 eur = 76,26 eur, 8.cestovné výdavky osobným motorovým vozidlom
zn. Citroen C5, EČV: NR-XXXFR, za úkon zo dňa 02.03.2012, pri vzdialenosti medzi M. a A. a späť

244 km, pri priemernej spotrebe 5,7 litrov/100 km, pri cene PHM 1,412 Eur/liter a pri základnej náhrade
za každý 1 km jazdy vo výške 0,183 eur v celkovej výške 64,29 eur, 9.cestovné výdavky osobným
motorovým vozidlom zn. Citroen C5, EČV: NR-XXXFR, za úkon zo dňa 20.04.2012, pri vzdialenosti
medzi M. a A. a späť 244 km, pri priemernej spotrebe 5,7 litrov/100 km, pri cene PHM 1,470 Eur/liter a
pri základnej náhrade za každý 1 km jazdy vo výške 0,183 eur v celkovej výške 65,10 eur, 10. cestovné

výdavky osobným motorovým vozidlom zn. Citroen C5, EČV: NR-XXXFR, za úkon zo dňa 29.05.2012,
pri vzdialenosti medzi Nitrou a A. a späť 244 km, pri priemernej spotrebe 5,7 litrov/100 km, pri cene PHM
1,421 eur/liter a pri základnej náhrade za každý 1 km jazdy vo výške 0,183 € v celkovej výške 64,42
eur. K tarifným odmenám, režijným paušálom a náhradám za stratu času súd pripočítal aj DPH 20 %
pri výpočte: 464,72 eur + 20 % = 557,66 eur. Iné trovy navrhovateľky zo spisu nevyplynuli a ani neboli

uplatnené.Trovyprvostupňovéhoiodvolaciehokonanianavrhovateľkyvovzťahukprvémuuplatnenému
nároku teda predstavujú sumu 751,47 eur. Priznané úkony právnych služieb súd považoval za účelne
vykonané na uplatňovanie práva proti odporcovi. S poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p. je odporca
povinný náhradu trov konania zaplatiť advokátovi navrhovateľky. Lehotu na splnenie povinnosti určil
súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ ide o v poradí druhý uplatnený nárok navrhovateľky (o zaplatenie

náhrady mzdy a rozdielu mzdy medzi sociálnou dávkou a priznanou mzdou od 29.07.2011 do ukončenia
práceneschopnosti), v tomto mal naopak úspech odporca, nakoľko navrhovateľka zobrala návrh v tejto
časti v celom rozsahu späť. Navrhovateľka teda v tejto časti konania procesne zavinila jeho zastavenie, a
preto je povinná nahradiť trovy úspešnému odporcovi (§ 146 ods. 2 O.s.p.). Právna zástupkyňa odporcu
dňa 31.05.2012 vyčíslila trovy konania v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. spolu na sumu 499,38 eur.

Súd po preskúmaní vyčíslenia trov konania právnej zástupkyne odporcu, ako i obsahu spisu, dospel
k týmto zisteniam: Súd nepriznal za účelné na bránenie práva odporcu vo vzťahu k jeho následnému
úspechu v konaní, t.j. vo vzťahu k druhému nároku navrhovateľky, dva vyúčtované úkony - účasť na
pojednávaniach súdu z dní 02.03.2012 a 20.04.2012. Z obsahu zápisníc z týchto pojednávaní totiž zistil,že na týchto pojednávaniach súd spolu s účastníkmi konania zisťoval skutkový stav veci vo vzťahu k
prvému nároku navrhovateľky, v ktorom bola táto aj úspešná. Tieto úkony teda neboli potrebné na účelné
bránenie práva odporcu vo vzťahu k druhému nároku navrhovateľky. Pri výpočte cestovných výdavkov

súd použil cenu pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým
úradom Slovenskej republiky, nakoľko právna zástupkyňa nepreukázala cenu pohonnej látky dokladom
o jej kúpe (§ 7 ods. 5 zákona). K svojmu vyúčtovaniu síce predložila listinný dôkaz - Priemerné ceny
PHM na Slovensku, avšak z jeho obsahu nie je zrejmé, z akého zdroja tento dôkaz pochádzal, pričom
údaje vedené Štatistickým úradom Slovenskej republiky boli od údajov uvedených na tomto listinnom

dôkaze odlišné. Súd na vyššie uvedenom základe priznal trovy konania nasledovne: Tarifné odmeny
a režijné paušály k úkonom právnych služieb: 1.prevzatie a príprava podľa § 11 ods. 1 písm. a) a §
16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.: tarifná odmena = výpočtový základ vo výške 763,00 eur
x 1/13 = 58,69 eur, režijný paušál = 7,63 eur, 2.vyjadrenie dňa 24.01.2012 podľa § 11 ods. 1 písm. a)
a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.: tarifná odmena = výpočtový základ vo výške 763,00
eur, x 1/13 = 58,69 eur, režijný paušál = 7,63 eur, 3.spísanie stanoviska zo dňa 22.05.2012 podľa § 11

ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.: tarifná odmena = výpočtový základ vo
výške 763,00 eur x 1/13 = 58,69 eur, režijný paušál = 7,63 eur, 4.účasť na pojednávaní dňa 29.05.2012
podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.: tarifná odmena = výpočtový
základ vo výške 763,00 eur x 1/13 = 58,69 eur, režijný paušál = 7,63 eur. Náhrada za stratu času a
cestovné výdavky: 5.náhrada za stratu času spolu za 6 polhodín za úkon zo dňa 29.05.2012 pri výpočte:

2 x 12,71 eur = 25,42 eur, 6.cestovné výdavky osobným motorovým vozidlom zn. Volkswagen Touareg,
EČV: IL-XXXAU, za úkon zo dňa 29.05.2012, pri vzdialenosti medzi R. nad F. a A. a späť 28 km, pri
priemernej spotrebe 7,5 litrov/100 km, pri cene PHM 1,550 eur/liter a pri základnej náhrade za každý 1
kmjazdyvovýške0,183eurvcelkovejvýške8,38eur.Inétrovyodporcuzospisunevyplynuliaanineboli
uplatnené. Trovy prvostupňového i odvolacieho konania odporcu vo vzťahu k druhému uplatnenému

nároku teda predstavujú sumu 299,08 eur. Priznané úkony právnych služieb súd považoval za účelne
vykonané na bránenie práva proti navrhovateľke. S poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľka
povinná náhradu trov konania zaplatiť advokátke odporcu. Lehotu na splnenie povinnosti určil súd podľa
§ 160 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie obaja účastníci.

Navrhovateľka podala odvolanie proti uzneseniu vo výroku II. o povinnosti navrhovateľky zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 299,06 eur. Dôvodila tým, že súd prvého stupňa
nezohľadnil komplexne ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p., a to jeho druhú vetu, podľa ktorej, ak
navrhovateľka vzala návrh späť pre správanie odporcu, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť
trovykonaniaodporca.Neprihliadolnaskutočnosť,ženavrhovateľkavzalanávrhspäťibaztohodôvodu,

aby mohla čo najskôr nastúpiť do práce, k uvedenému došlo dokonca na tom istom pojednávaní, keď
bolorozhodnutéotom,žepracovnýpomerzostranyodporcubolskončenýneplatne.Vzhľadomnaväčší
úspech navrhovateľky bolo potrebné určiť iba trovy konania, ktoré mal zaplatiť odporca navrhovateľke.
Namietala aj nesprávne do trov započítané úkony, a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia,
vyjadrenie zo dňa 24.01.2012, spísanie stanoviska zo dňa 22.05.20012, účasť na pojednávaní dňa

29.05.2012, náhrada za stratu času a cestovné výdavky, keď súd neozrejmil súvislosť týchto trov so
späťvzatím návrhu na náhradu mzdy a rozdielu mzdy medzi sociálnou dávkou a priznanou mzdou od
29.07.2011 do ukončenia práceneschopnosti navrhovateľky. Navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok II.
uznesenia súd prvého stupňa a odporcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, alternatívne, aby
zrušil výrok II. uznesenia a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnila náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 46,78 eur.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Odporca podal odvolanie proti uzneseniu v celom rozsahu. Dôvodil tým, že nepopiera, že v otázke
určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru bola navrhovateľka úspešná, avšak vo zvyšujúcej
časti, t. j. o zaplatenie náhrady mzdy a rozdielu medzi sociálnou dávkou a priznanou mzdou od

29.07.2011 do ukončenia jej práceneschopnosti, bolo v dôsledku späťvzatia návrhu zo strany
navrhovateľky konanie zastavené. Navrhovateľka bola teda úspešná v časti 50% a odporca úspešnýna 50%. S poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že nesúhlasí s uplatnením zásady

úspechu tak, ako si ju vykladá odporca z dôvodu, že súd mal úspešnosť navrhovateľky a odporcu
posudzovať samostatne ku každému žalobnému petitu. Tvrdila, že v prvom nároku mala úspech v plnej
výške a pri druhom nároku, ktorý zobrala späť bolo treba skúmať, z akého dôvodu úspech nemala, t.
j. že konanie o druhom nároku bolo zastavené pre správanie odporcu, keďže aby mohla nastúpiť do
zamestnania, musela toto konanie ukončiť. Bola toho názoru, že na druhý výrok o trovách konania sa

malo aplikovať znenie § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.. Trvala na znení svojho odvolania proti výroku
II. uznesenia.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné a odvolanie
odporcu dôvodné nie je.

Odvolacísúdužvdanejvecivosvojomzrušujúcomuznesenízodňa30.03.2014,č.k.4CoPr/1/2013-221

vyslovil právny názor, že súd mal úspešnosť navrhovateľky a odporcu vo veci samej posudzovať
samostatne ku každému žalobnému petitu. To znamená, že ak mala navrhovateľka úspech v prvom
žalobnom petite o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, potom bola v tomto konaní
úspešná a patrí jej náhrada trov podľa § 142 ods. ods. 1 O.s.p. a pokiaľ bolo o druhom žalobnom
petite rozhodnuté tak, že konanie bolo zastavené v dôsledku jeho späťvzatia navrhovateľkou, potom

prichádzalo do úvahy rozhodnutie o trovách konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p..

Súd prvého stupňa následne napadnutým uznesením rozhodol o náhrade trov konania účastníkov v
zmysle tohto vysloveného názoru odvolacím súdom.

Z ustanovenia § 142 ods. 1 a 2 O.s.p. vyplýva, že v sporovom konaní rozhoduje súd o náhrade trov
konania zásadne podľa miery úspech vo veci. V prípade zastavenia konania platí zásada, že žiadny z

účastníkov nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku /§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p./. Z tejto zásady
však existuje výnimka pre prípad, že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
Za takejto situácie je tento účastník povinný uhradiť trovy konania /§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p./.
Zjednodušene povedané, ak vezme navrhovateľ žalobu späť, zavinenie za zastavenie konania spočíva
zásadne na jeho strane. Tento záver však neplatí v prípade, že navrhovateľ vezme žalobu späť, ktorú

podal dôvodne, potom, čo odporca uplatnený nárok v priebehu konania uspokojil, t. j. pre správanie
odporcu. Na túto situáciu treba aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., podľa ktorej
je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ak splnil teda odporca uplatnený nárok po začatí konania,
znemená to, že sa navrhovateľ domohol uspokojenia svojho nároku, a túto okolnosť je treba chápať ako
obdobu procesného úspechu vo veci.

Odvolací súd však zdôrazňuje, že do zásady úspech účastníka konania pre účely náhrady trov konania
patrí aj posúdenie, či u úspešného účastníka vznikli trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal.

Z návrhu na začatie konania jednoznačne vyplýva, že si ním navrhovateľka uplatňovala dva samostatné
nároky, a to určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a uloženia povinnosti

odporcovi zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy a rozdielu medzi sociálnou dávkou a priznanou mzdou
od 29.07.2011 do ukončenia jej práceneschopnosti. V časti druhého žalobného petitu navrhovateľka v
priebehu konania vzala svoj návrh späť. I keď dôvodila, že k späťvzatiu návrhu pristúpila preto, aby
bolo o jej návrhu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru rozhodnuté čo najskôr a následne
by sa mohla opätovne zaradiť do pracovného procesu, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno túto

skutočnosť, ktorá ju viedla k späťvzatie návrhu a následne k zastavenie konania v tejto časti, podriadiť
pod ustanovenie § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., t. j. že zastavenie konania zavinil odporca, nakoľko tentonesplnil to čoho sa navrhovateľka svojím návrhom domáhala. Možno preto konštatovať, že v tejto časti
svojhonávrhnebolanavrhovateľkazhľadiskaprocesnéhoúspešná.Naopakbolaúspešnávozvyšujúcej
časti konania, t. j. v časti návrhu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

Pokiaľ teda súd prvého stupňa priznal navrhovateľke voči odporcovi náhradu trov konania podľa § 142
ods. 1 O.s.p. z titulu procesného úspechu v časti návrhu o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, rozhodol správne, správne vyčíslil aj výšku trov, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia,
ktoré boli účelne vynaložené na uplatňovanie jej práva. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj
s odôvodnením napadnutého uznesenia v tejto časti podľa § 219 ods. 2 O.s.p..

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výrokovej časti I. o priznaní náhrady trov konania - trov

právneho zastúpenia navrhovateľke voči odporcovi ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ ide o druhý žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti odporcovi
zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy a rozdielu medzi sociálnou dávkou a priznanou mzdou od
29.07.2011 do ukončenia jej práceneschopnosti, bola navrhovateľka z vyššie uvedených dôvod
neúspešná a preto vznikol odporcovi nárok na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p..

Po preskúmaní obsahu spisu však odvolací súd dospel k záveru, že tieto trovy právneho zastúpenia
neboli potrebné na účelne bránenie práva odporcu. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca odporcu
prevzal zastúpenie až po podaní návrhu vo veci samej a na pojednávaniach, ktorých sa zúčastnil,
sa vyjadroval a navrhoval dôkazy len v súvislosti s prvým žalobným návrhom na určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru. K druhému žalobnému návrhu uviedol len toľko, že dodatočne bude

špecifikovať výšku uplatnenej náhrady mzdy a rozdielu medzi sociálnou dávkou a priznanou mzdou,
avšak v priebehu celého konania takáto špecifikácia ani ďalšie vyjadrenie z jeho strany nebola podané.

OdvolacísúdpretoztohtodôvodunapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňavovýrokovejčastíII.zmenil
podľa § 220 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.

tak, že úspešnej navrhovateľke priznal náhradu týchto trov - trov právneho zastúpenia vo výške 24,59
eur. Pri výpočte trov právneho zastúpenia bolo treba vychádzať z hodnoty odvolacieho konania, ktorým
boli trovy konania vo výške 950,55 eur /priznané trovy navrhovateľke vo výške 751,47 eur a priznané
trovy odporcovi vo výške 299,08 eur/. Úspešná navrhovateľka však podala odvolanie do sumy 299,08
eur, preto aj odvolací súd mohol vychádzal pri priznaní trov odvolacieho konania len z tejto hodnoty.

Odmena a náhrady za právne zastúpenie boli preto priznané podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b/,
§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnychslužiebvplatnomznení za1úkonprávnejslužby-odvolanieprotiuznesenieotrováchkonania
- á 24,90 eur znížená o 1 -cu + režijný paušál za rok 2014 vo výške 8, 04 eur + 20% DPH zo sumy
20,49 eur = 4,10 eur. Za písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu si navrhovateľka odmenu za právne

zastúpenia neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é