Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoE/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2305202548
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2305202548.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, Bratislava,
Pribinova 25, v mene ktorej koná JUDr. Martin Máčaj, advokát a tiež advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko s.r.o., IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova 4, v mene ktorej koná advokát doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej: H. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom

K., F. XXX/XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Bratislava, Záhradnícka 60, o
vymoženie 331,94 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Galanta č. k. 7Er/75/2005-23 zo dňa 16. júla 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok z a m i e t a .

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. O náhrade
trov exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Exekúcia
prebiehala na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice spísanej dňa 18.07.2004 notárom
JUDr. Ondrejom Ďuriačom, Notársky úrad Bratislava, N 802/2004, NZ 58888/2004. Notárska zápisnica

obsahuje vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou podľa § 41
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktoré
v mene povinného učinil Mgr. Bruno Žlnay, splnomocnený na tento úkon Mgr. Tomášom Kušnírom,
ktorého povinný priamo v úverovej zmluve splnomocnil v jeho mene spísať notársku zápisnicu ako
exekučný titul. Svoje rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení súd prvého
stupňa odôvodnil tým, že splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, je v zmysle § 39 zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) považované za neplatný právny úkon. Preto na jeho
základenemohlodôjsťvuznaniuprávnehozáväzkuMgr.TomášomKušnírom,atedakvydaniunotárskej
zápisnice. Poukázal na ust. § 574 ods. 2 OZ, podľa ktorého dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práva, ktoré
môže vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnenia pre
Mgr.TomášaKušníraneexistovaldlhanebolaznámaanijehovýška,tedavtomtočasenemohlapovinná
osoba realizovať svoje práva dlh uznať, a preto ani nemohla splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra. Z tohto

dôvodu musel súd rozhodnúť o neprípustnosti exekúcie a následne ju zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal,
nakoľko si ich neuplatnil.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Domáhal sa, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Predovšetkým namietal skutočnosť, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej

právomoci, keď posudzoval súlad notárskej zápisnice so zákonom. Kontrolu súladu úkonu so zákonom
môže vykonať iba notár. Náprava nedostatkov notárskej činnosti je prípustná len postupom podľa § 38
a § 40 Notárskeho poriadku. Postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do
platných notárskych zápisníc, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne
určeným adresátom, je v rozpore s princípom právnej istoty. Povinnému nič nebránilo domáhať sa

nápravy cestou zrušenia notárskej zápisnice de iure, alebo sa domáhať náhrady škody. Ak takto
nepostupoval, nie je možné zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred všeobecným súdom.
Platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. V rámci rozhodovania o
žiadosti o udelenie poverenia, exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť exekučného
titulu, robiť skutkové a právne závery. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah
notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. V prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s uvedenými

závermi, oprávnený žiadal, aby podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom
texte „O.s.p.“), prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44
ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, pre rozpor s
princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
Exekučný súd pri revízii notárskej zápisnice porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh

účastníkov, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho
konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a s oprávneným na strane
druhej. Kým povinný mal zaručený výkon všetkých práv, oprávnený mal pred exekučným súdom
nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne, čo nemožno ospravedlniť jeho postavením
ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov, pretože by išlo

o zakázané odlišné zaobchádzanie. Odlišnosti v zaobchádzaní a rozdiely vo výkone práva na súdnu
ochranu oprávnený videl v jeho nevypočutí a neoboznámení so stanoviskami, tvrdeniami a dôkazmi,
ktoré vyplývajú z napadnutého rozhodnutia ako i zo spisu. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový
stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikované
právne normy ust. § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku interpretoval

ústavnenesúladnýmspôsobom,porušilprávooprávnenéhonasúdnuochranu.Založilsvojerozhodnutie
na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, keď aplikoval vo
veci ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
pretože smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, neprichádza do úvahy ani jej priamy
účinok a nie je ani interpretačným pravidlom transponovanej právnej úpravy. Exekučný súd bez toho, aby

oprávneného vypočul, rozhodol o jeho práve výrokom o zastavení exekúcie, preto nemohol reagovať na
tvrdenia a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu, čím bola porušená zásada
rovnostizbraní.Oprávnenýneboloboznámenýstým,žeexekučnýsúdvediekonanie,vktoromopätovne
rozhoduje o jeho právach v súvislosti s revíziou notárskej činnosti, nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a tvrdení a nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil

možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a uskutočnením judiciálneho procesu v
exekučnom konaní porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Exekučný súd vo veci nevykonal
riadne dokazovanie a ku skutkovým záverom o nevýhodnosti právneho zastúpenia pre povinného
dospelbezriadnehozisteniaskutkovéhostavu.Udelenímplnomocenstvaoprávnenémunevznikližiadne
nové práva, či výhody, povinný iba preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme

notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, preto plnomocenstvo
nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo nebolo
dojednané vôbec. Navyše povinný mohol plnomocenstvo podľa § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek
odvolať, v čom mu nebránila žiadna prekážka. Udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie
spotrebiteľanemožnopovažovaťzaneprijateľnúpodmienku,ktorábyspôsobovalaznačnúnerovnováhu

v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Navyše plnomocenstvo je jednostranný právny úkon
adresovaný tretím osobám, nie je zmluvným ustanovením, preto naň nemožno aplikovať právnu úpravu
o neprijateľných zmluvných podmienkach podľa § 53 OZ. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere
je dostatočne určité a zrozumiteľné. Poukázal na to, že inštitút uznania dlhu nie je možné viazať na
splatnosť záväzku a dospieť k záveru, že uznať možno len splatný záväzok. Právnym poriadkom nie

je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda súčasne s uzatvorením zmluvy, na
základe ktorej dlh/záväzok vzniká. Nejde o právo, ktoré by povinnému malo vzniknúť až v budúcnosti
a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať. Povinný mohol aj po udelení plnomocenstva sám dlh
uznať. K námietke súdu voči skutočnosti, že zástupca určil v zápisnici splatnosť dlhu, oprávnený uviedol,že ide o podstatnú náležitosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu a je predpokladom, aby uznanie
dlhu bolo vykonané zákonným spôsobom. Preto nie je možné dospieť k záveru, že zástupca nebol
oprávnenývnotárskejzápisniciuviesť,dokedypovinnádlhzaplatí.Rovnakojenesprávnyzáversúdu,že

zástupcanehájilzáujmypovinného,keďspísalnotárskuzápisnicu,ktorániejevjehoprospech.Zástupca
povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to uznať dlh
vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si riadne splnil. Záver súdu, že záujmy zástupcu sú v rozpore
so záujmami zastúpeného, založil súd na dohadoch a domnienkach. O skutočnosti, či je exekučný titul v
súladesozákonomužrazexekučnýsúdprávoplatnerozhodolvrámcirozhodovaniaožiadostiexekútora

oudeleniepoverenia.Keďžesúdpoverenieexekútorovivydal,zistilsúladexekučnéhotitulusozákonom.
Revíziu exekučného titulu môže exekučný súd vykonať len v limitoch daných ustanovením § 41 ods. 2
EP, ak však uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej
istoty a porušuje základné práva účastníkov exekučného konania.

Oprávnený navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie konanie prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v

nasledujúcom znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky

plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací(§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník

konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§
202 O.s.p., § 58 ods. 3 Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§
212 ods. 2 písm. a) O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie
vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Súd prvého stupňa exekúciu zastavil z dôvodu, že exekučný titul nie je legitímny.

Počas doručovania napadnutého uznesenia bolo zistené, že povinná zomrela dňa 31.10.2010, teda ešte
pred rozhodnutím súdu prvého stupňa. Dedičské konanie po povinnej vedené Okresným súdom Levice
sp. zn. 10D/299/2010 bolo zastavené podľa § 175h O.s.p. pre nemajetnosť.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. mája 2011 sp.zn. 7 M Cdo 5/2011,
ktoré bolo uverejnené aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR pod č. R 49/2012, ak došlo
k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.),

exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie(§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku);vtakomtoprípadeznášatrovyexekúcieoprávnený
(§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).Aj v ďalších rozhodnutiach (sp. zn. 2 M Cdo 10/2012, 6 M Cdo 8/2011, 6 M Cdo 9/2011, 6 M Cdo
11/2011) sa Najvyšší súd SR obdobne vyslovil, že ak povinný v priebehu konania zomrel, povinnosti
vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku),

ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností
a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Ak
poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods.
1 O.s.p. pre nemajetnosť povinnej, exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Prípadní

dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože bol nemajetný, preto použitie § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne.

Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súd prvého stupňa v časti
zastavenia exekúcie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. avšak z iného právneho dôvodu,
pretože exekúcia mala byť správne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko
povinná zomrela a dedičské konanie po nej bolo zastavené pre nemajetnosť. Nie je teda žiadny právny

nástupca, proti ktorému by sa mohlo ďalej pokračovať v exekúcii.

Oprávnený v odvolaní výrok o trovách exekúcie výslovne nenapáda, avšak výrok o trovách je podľa §
212 ods. 2 písm. b) O.s.p. závislým výrokom, teda odvolací súd ho považuje za napadnutý aj v prípade,
že odvolanie výslovne proti nemu nesmeruje.

Novela Exekučného poriadku účinná od 01. novembra 2013 (z. č. 299/2013 Z. z.) zrušila možnosť

podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

Podľa prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. novembrom 2013, sa rozhodne podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho
súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti
rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhoduje sudca.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustné odvolanie vždy a
v prípade, že ide o také rozhodnutie, ktoré ak by bolo vydané sudcom, odvolanie by nebolo prípustné,

takéto rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka sa zo zákona zrušuje a vo veci opätovne rozhoduje
sudca.

Keďže rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom bolo napadnuté odvolaním podaným pred 01.
novembrom 2013, podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 374 ods. 4 veta
tretia O.s.p. s účinnosťou od 01. novembra 2013 sa zo zákona zrušilo v časti trov konania a v tejto časti

musí opätovne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa.

Návrhy oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. odvolací súd
zamietol, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené v exekúcii už nie je možné ďalej pokračovať a prerušenie
konania za daných okolností by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti. Odpoveď na oprávneným
položené otázky Ústavnému súdu SR a SD EÚ by v tomto konkrétnom prípade na výsledku konania

nič nezmenila.

Poučenie:Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.