Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/562/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113238029
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113238029.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, P.O. BOX 41 proti odporcovi Ing. X. Q., nar. X. XX.
XXXX, bytom X., C.. W. XXX/XX, v konaní o zaplatenie sumy 530,43 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 17C/7/2014-27 zo dňa 23. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, odporcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Z výsledkov vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že účastníci uzatvorili zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru 6. 4. 2010, na podklade ktorej bola stanovená výška úveru 1 170,-
eur, splatnosť úveru 36 mesačných splátok, výška splátky 66,42 eur, dátum splatnosti prvej splátky
20. 5. 2010 do splatnosti poslednej 20. 4. 2013, výška revolvingu 774,87 eur, za odplatu revolvingu
924,57 eur pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 %, ročná úroká sadzba revolvingu 68,44 %. Na
základe zisteného skutkového stavu súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako tzv. typovú
zmluvu, spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že už na prvý pohľad
je zrejmé, že odporca nemal možnosť ovplyvniť tak výšku úveru, ako aj odplatu za poskytnutie tohto
úveru. Pochybnosti o skutočnej výške úveru umocňuje aj to, že podľa zmluvy o úvere v deň úveru si
navrhovateľ inkasoval pomerne značnú časť pri poskytnutej sume úveru 1 080,- eur až 1 221,12 eur a
pri revolvingu 669,51 eur až 924,57 eur, teda takto stanovenú odplatu za poskytnutie úveru je možné
považovať za odporujúcu zákonu a dobrým mravom s tým, že súd mal ďalej preukázané, že nebola jasne
vymedzená doba trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Týmto postupom
boli obídené základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý sa pri aplikácii ust. § 11 ods. 1
písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ mal potom preukázané,
že navrhovateľ poskytol odporcovi peňažnú pôžičku vo výške 1 170,- eur a nebolo sporné, že odporca
uhradil celkom sumu 1 993,53 eur, istinu navrhovateľovi v celom rozsahu uhradil.

O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a skutočnosť, že odporca si
náhradu trov neuplatnil a ani z obsahu spisu nebolo zistené, že by mu účelne vynaložené výdavky vznikli.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. Vytýkal okresnému
súdu, že jeho postup nemá oporu v zákone, je v rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste
bydliska spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy. V danom prípade išlo o spotrebiteľský úver, a preto

pri posudzovaní výšky odplaty za poskytnutie takéhoto úveru sa malo postupovať podľa zákona č.
258/2001 Z.z., ust. § 3 ods. 10, 11 a podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým
sa ustanovuje výška, ktorá nesmie prevýšiť odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Výška
odplaty za spotrebiteľské úvery v čase, kedy bola uzavretá aj zmluva o revolvingovom úvere, bola
výslovne upravená a regulovaná. Táto stanovila maximálnu hranicu odplaty, ako aj právne dôsledky jej
nedodržania. Uviedol, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ktoré zákonné ustanovenie vzal za
základ pre svoje rozhodnutie, nakoľko namiesto aplikácie zákona vychádza z rozhodnutia iného súdu v
obdobnej právnej veci. Namietal odôvodnenie súdu ohľadom absencie náležitostí zmluvy podľa § 9 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z.z. s tým, že § 9 neurčuje žiadne náležitosti zmluvy, vôbec neobsahuje ust. § 11,
a teda z napadnutého rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, podľa akých zákonných ustanovení predmetnú
vec posudzoval, a pokiaľ tak bolo na základe zákona č. 129/2010, predmetný zákon nadobudol účinnosť
až dňom 11. 6. 2010. Ďalej uviedol, že ustanovenia OZ o uzatváraní zmluvy majú v zásade dispozitívnu
povahu, čo vyplýva aj zo základnej zásady civilného práva - zmluvnej slobody. Oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi predstavuje z právneho hľadiska potvrdenie akceptácie predloženého návrhu
na uzatvorenie zmluvy. Namietol správnosť záverov súdu, podľa ktorého by zmluva nemala obsahovať
určenie počtu splátok, dátumy splatnosti, ako aj výšku, a preto navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd buď
zmenil rozsudok okresného súdu a jeho návrhu vyhovel, alebo rozsudok okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si pre prípad úspechu uplatnil náhradu trov odvolacieho konania,
ktoré vyčíslil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd síce vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, avšak z výsledkov vykonaného dokazovania nedospel k správnym skutkovým zisteniam a
následne ani nevyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie taktiež dôsledne nezdôvodnil postupom
podľa § 157 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 53 ods. 6 OZ v čase účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy (6. 4. 2010), ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský
úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy.

Predmetné ustanovenie § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy uzatvorenej
medzi účastníkmi zakotvovalo ochranu spotrebiteľa v prípadoch poskytovania peňažných prostriedkov,
ak úverové zmluvy neboli uzatvorené podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov s tým, že pokiaľ ide o spotrebiteľské úvery, platí nariadenie vlády SR č. 238/2008
Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Výšku odplaty upravovalo nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z. účinné od 1. júla 2008 v § 1 tak, že výška
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru s výnimkou podľa odseku 2 nesmie prevýšiť sumu, ktorá
zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ
spotrebiteľského úveru, platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa §
7a ods. 2 zákona a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého
priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky
typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa
§ 7a ods. 2 zákona.

Podľa § 1 ods. 2 nariadenia výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru na kreditnú kartu
nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej úrokovej miery pre kreditné karty
platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.

Podľa prechodných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 1. júna 2010
zrušený zákon č. 258/2001 Z.z., ako i spomínané nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z.. Podľa § 25 ods.
1 tohto zákona právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. V druhom
odseku je upravená výnimka pre právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Okresný súd preto prioritne v ďalšom konaní si ustáli s prihliadnutím na znenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, uzatvorenej medzi účastníkmi, či má vec ďalej posudzovať podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z., teda podľa doterajších predpisov alebo sa na vec vzťahuje výnimka uvedená v druhom odseku tohto
ustanovenia a vec bude potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie po skutkovej
a právnej stránke zdôvodní postupom podľa § 157 ods. 2 O.s.p., tak aby bolo z rozhodnutia zrejmé nielen
z akých skutkových zistení okresný súd vychádzal, ale i podľa akého právneho predpisu po právnej
stránke vec posúdil. Okresný súd tiež opätovne rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.