Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. september 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/88/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711204908
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8711204908.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Ing. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, C. - D., proti
žalovanej Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, C. - D., o určenie, že záložné právo trvá, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 12.06.2012 č.k. 17C 65/2011 - 98 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že záložné právo vzniknuté na základe zmluvy o
zriadení záložného práva z 01.06.1995, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Poprad pod č. V
707/95 dňa 02.06.1995 trvá. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50
Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 637,68 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonanýmdokazovanímsúdprvéhostupňadospelkzáveru,žežalobajedôvodná.Malzapreukázané,
že je daný naliehavý právny záujem žalobcu na podaní predmetnej určovacej žaloby. Zdôraznil, že
v konaní nebol sporný vznik záložného práva zmluvou o zriadení záložného práva z 01.06.1995

uzatvorenou medzi žalobcom a manželmi D. na zabezpečenie pôžičky 1.000.000,- Sk. Podľa súdu
prvého stupňa až záložné právo nezaniklo zánikom zabezpečenej pohľadávky. Dňa 04.06.1996 žalobca
prijal plnenie od nebohého U. R. prostredníctvom N. D. vo výške 1.000.000,- Sk. Z vykonaných dôkazov
nevyplýva, že predmetná suma bola zaplatená na úhradu pôžičky 1.000.000,- Sk titulom zmluvy z
31.05.1996. Z vystavených zmeniek i vyjadrení účastníkov konania je preukázaná existencia ďalších
zmlúv o pôžičke, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a nebohým U. R.. Pokiaľ nebohý U. R. pri platbe

realizovanejprostredníctvomN.D.výslovnenevymienil,žeideoúhradupôžičkyposkytnutej31.05.1995,
bolo na veriteľovi, teda na žalobcovi, na úhradu ktorého záväzku dlžníka príjme plnenie. Podľa súdu
prvého stupňa nebolo možné aplikovať na danú právnu vec § 853 OZ v spojení s § 330 Obchodného
zákonníka, keďže § 853 OZ neumožňuje analógiu vo vzťahu k predpisu obchodného práva. Je však v
súlade s § 3 OZ, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník viaceré záväzky a poskytnuté plnenie nestačí na

splnenie všetkých záväzkov, je potom splatný záväzok určený dlžníkom pri plnení a v prípade, že dlžník
neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný a ten, ktorý je najmenej zabezpečený.
Záväzok titulom zmluvy o pôžičke z 31.05.1995 bol splatný až 30.10.1996, navyše bol zabezpečený i
vlastnou zmenkou a záložným právom. Nie je preto logické, v prípade ak dlžník neurčil, ktorý záväzok
plní, aby došlo k plneniu záväzku najneskôr splatnému a najviac zabezpečenému. Nemožno súhlasiť
s tým, že predmetné plnenie by malo byť započítané na úhradu záväzku, ktorý najskôr vznikol. Ďalej

vzhľadom na uzatvorenú darovaciu zmluvu zo 04.05.2001 medzi N. D., N. D. a žalovanou súd v zmysle
§ 879e OZ aplikoval § 151d ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dospel k názoru, že v čase uzavretia
darovacej zmluvy žalovaná musela mať vedomosť o existencii záložného práva. Musela byť žalovanej aj
vzhľadom na príbuzenský vzťah nebohého U. R., N. D. a žalovanej musela byť žalovanej zrejmá ťarcha
viaznuca na prevádzaných nehnuteľnostiach. N. D. minimálne na základe výziev právnej zástupkyne
žalobcu v roku 1997 musela mať vedomosť o tom, že pohľadávka titulom zmluvy o pôžičke z 31.05.1995nezanikla v plnom rozsahu a záložné právo nezaniklo. O trovách konania účastníkov súd prvého stupňa
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok

zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá. Nemôže sa stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že
záložné právo viazané na pôžičku 1.000.000,- Sk nezaniklo vzhľadom na ďalšie pôžičky nebohého U. R.
vo vzťahu k žalobcovi a tiež so záverom podporeným § 3 OZ. Práve na strane žalobcu je prezentovaný
prejav smerujúci k zásahu do práv a oprávnených záujmov iných a konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Táto skutočnosť sa jednoznačne prejavila v konaní žalobcu ako veriteľa a to jednak tým, že záložcom
predložil popri záložnej zmluve k podpisu i kúpnu zmluvu a následne pri písomnej zmluve o pôžičke dal

dlžníkovipodpísaťizmenkunapeniaze,ktorémalposkytnúťnazákladezmluvyopôžičkez31.05.1995a
splnenie ktorej už bolo zabezpečené záložným právom. Nesúhlasí s tým, že takýmto spôsobom si chcel
zabezpečiť splatenie pôžičky. Tieto konania žalobcu naznačujú, že žalobca ako veriteľ nemal záujem na
vrátení dlhu vo forme peňazí, ale mal záujem na nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zálohu a k tomu
smerovali aj všetky ďalšie právne úkony z jeho strany. V tom čase podnikal s nehnuteľnosťami. Právne

postavenie žalobcu vo vzťahu k pôžičke 1.000.000,- Sk a k záložnému právo nepovažuje za neisté a na
jeho strane sa ani nemá čo zmeniť, lebo pôžička krytá záložným právom mu bola zaplatená. Vlastníčka
zálohu ako pasívne legitimovaná účastníčka konania nemá nič spoločné s pôžičkami, ktoré nebohý U.
R. mal žalobcovi potvrdiť zmenkami. Žalobca tu bol len v právnom vzťahu s ním ako s dlžníkom, nie
so záložcami, ktorí už za ďalšie pôžičky neručili. Preto sa žalobca mal domáhať podaním žaloby na

plnenie zaplatenia poskytnutých pôžičiek, na ktoré boli vystavené zmenky od dlžníka. Záložcovia N. D.
a manželka N. D. zabezpečovali splatenie pôžičky nebohého U. R. zmluvou o zriadení záložného práva,
ktorá bola uzatvorená 01.06.1995. Je nesporné, že predmetom zabezpečenia bola pôžička v sume
1.000.000,- Sk a bola bezúročná. Naviac, okrem tohto zabezpečovacieho práva dal žalobca podpísať
záložným veriteľom i kúpnu zmluvu, aj keď ich úmyslom vôbec nebolo nehnuteľnosť predať, ale chceli

svojou nehnuteľnosťou zabezpečiť splnenie dlhu na základe pôžičky, ktorá bola poskytnutá U. R.. Táto
skutočnosť sa neskôr preukázala v konaní OS Poprad sp. zn. 8C 452/2000. Pôžička 1.000.000,- Sk
mala byť zaplatená do 30.07.1995. Po zavkladovaní záložnej zmluvy požiadal zrejme žalobca U. R.
o vyhotovenie zmenky, avšak už nie na sumu 1.000.000,- Sk, ale na 950.000,- Sk, ktorú sumu mu aj
skutočne odovzdal. Pôžičku, ktorá mala byť vo výške 1.000.000,- Sk teda žalobca skrátil o 50.000- Sk,

aj keď na takéto konanie nemal žiadny právny nárok, lebo zmluvné strany nedohodli úrok z poskytnutej
pôžičky, ako to vyplýva z písomnej zmluvy. O ďalších pôžičkách, ktoré poskytol žalobca nebohému
U. R. po uzavretí záložnej zmluvy a na tieto mu dlžník vyhotovil zmenky, záložní veritelia nemali
žiadnu vedomosť. Keďže žalobca mal vedomosť o ďalších pôžičkách, ktoré poskytol U. R., vzhľadom
k tomu, že pôžička v lehote splatnosti podľa zmluvy zaplatená nebola, predĺžil splatnosť tejto pôžičky

až do 30.10.1996 tak, aby posunul splatnosť tejto pôžičky až do obdobia po splatnosti pôžičky údajne
poskytnutej na základe zmenky zo 14.08.1995 na sumu 200.000,- Sk a následne pôžičky poskytnutej na
základe zmenky zo dňa 20.2.1996 na sumu 310.000,- Sk. Žalobca o predĺžení splatnosti pôžičky krytej
zálohom záložcov ani neinformoval. Dňa 04.06.1996 bola na účet žalobcu pripísaná suma 1.000.000,-
Sk, ktorá sa kryla s pôžičkou, ktorá bola poskytnutá nebohému U. R.. Pripísaním tejto sumy nemohol

mať žalobca žiadnu pochybnosť o tom, ktorá pôžička je predmetom zaplatenia. Týmto spôsobom došlo
k zániku záložného práva, aj keď v tom čase už boli splatné aj ďalšie pôžičky pôvodného dlžníka, ktorá
neboli kryté záložným právom. Dlžník nemusel platiť už splatenú pôžičku. Z výšky suma platby je podľa
žalovanej jednoznačné, ktorú pôžičku mal dlžník prostredníctvom tretej osoby splniť. Pokiaľ súd prvého
stupňa vychádzal z čestného vyhlásenia N. D. z 25.02.2004, tento dôkaz nemôže byť považovaný za

relevantný z dôvodu, že menovaný sa už od roku 1997 nachádza na neznámom mieste v zahraničí a
tento dôkaz tak ani nemôže pochádzať od uvedenej osoby. Žalovaná nesúhlasí s tým, že by záložcovia
mali zo zálohu uspokojovať aj ďalšie pôžičky dlžníka U. R. a ani tým, že uzavretím darovacej zmluvy
prešlozáložnéprávonažalovanú,terajšiuvlastníčkuzálohu.Ďalej vlistezo06.05.1997vyzývalaprávna
zástupkyňa žalobcu záložcov k zaplateniu sumy 584.943,- Sk. Žiadnym spôsobom nešpecifikovala, o

aké nároky veriteľa ide. Záložcovia tomuto obsahu listu nerozumeli. Je podľa žalovanej nelogické, aby
vzhľadom na uhradzovaciu funkciu záložného práva bola pohľadávka žalobcovi zabezpečená záložným
právom uhradená a následne by mu malo byť určené, že záložné právo na základe záložnej zmluvy trvá.
Znamenalo by to, že veriteľ bol uspokojený sumou, na ktorú bolo zriadené záložné právo a následne
budemaťopäťmožnosťuspokojeniapohľadávkyzozálohu.Keďžežalobcaopakovanevdvochsúdnych

konaniach v procesnom postavení svedka potvrdil, že sumu 1.000.000,- Sk skutočne prijal, nemalazáložkyňa N. D. žiadnu pochybnosť o tom, že prijal dlh zabezpečený zálohom a že záložné právo
zaniklo v súlade s článkom III.j uzavretej záložnej zmluvy, teda zaplatením pohľadávky. V čase uzavretia
darovacej zmluvy žalovaná bola dobromyseľná, nemala žiadnu vedomosť o pôžičkách nebohého U. R.

vo vzťahu k žalobcovi, ktoré by neboli zaplatené. Naviac, záložcovia ani žalovaná sa nevedia vyjadriť
k tomu, či pôžičky skutočne poskytnuté boli a za akým účelom. S. U. R. zomrel XX.XX.XXXX. Všetky
správne konania o zápis záložného práva, ktoré boli začaté z podnetu žalobcu, začali až po smrti dlžníka
U. R.. Žalovaná neuznáva nároky žalobcu z ďalších pôžičiek, ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. V
zmysle týchto dôvodov tak navrhla podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu preskúmavaného rozhodnutia,
keď zároveň súd prvého stupňa sa nevyporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre správne
rozhodnutie o veci.

Ako plynie z obsahu spisu, vo vzťahu medzi žalobcom a U. R. bola dňa 31.05.1996 uzatvorená podľa
§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluva o pôžičke, ktorou žalobca požičal menovanému U. R.
sumu 1 mil. Sk. Zmluvné strany si nedohodli úrok z poskytnutej pôžičky a dlžník sa ju zaviazal vrátiť
najneskôr do 31.07.1995.

V súvislosti s takto uzatvorenou zmluvou o pôžičke žalobca dňa 31.05.1995 za účelom zabezpečenia

svojej pohľadávky uzavrel s N. D. a jeho manželkou N. D., rod. R. (sestra U. R.) zmluvu o zriadení
záložného práva, ktorou záložcovia zriadili v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnostiam v
ich bezpodielovom spoluvlastníctve a to k rodinnému domu, súpisné č. XXXX a pozemku KN č. 1718
- zastavaná plocha vo výmere 436 m2, zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. D.. Hodnota založených
nehnuteľností podľa uzatvorenej zmluvy zodpovedala výške poskytnutej pôžičky a trvanie záložného

práva podľa tejto zmluvy podmienil žalobca ako záložný veriteľ až do splatenia poskytnutých finančných
prostriedkov.

Ihneď dňa 31.05.1995 žalobca a záložcovia, manželia D., uzatvorili aj kúpnu zmluvu, ktorou žalobcovi
odpredali nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. D., tvoriace tiež predmet záložnej zmluvy, avšak
tento právny úkon bol v konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. 8C 452/00 určený za neplatný.

Žalobca následne s U. R. uzatvoril aj ďalšie dve zmluvy o pôžičke a to dňa 14.08.1995, ktorou poskytol
dlžníkovi sumu 200.000,- Sk (lehota splatnosti do 18.08.1995 a dňa 20.02.1996 došlo k požičaniu sumy
310.000,- Sk s lehotou splatnosti do 21.03.1996. Je nepochybné, že tieto pôžičky predtým zriadeným
záložným právom zabezpečené neboli.

Splatnosť v poradí prvej zmluvy o pôžičke v sume 1 mil. Sk (reálne odovzdaných 950.000,- Sk) bola

neskôr žalobcom predĺžená až do 30.10.1996, čím sa táto pôžička stala najneskôr splatnou oproti
pôžičkám zo 14.08.1995 a 20.02.1996.

Dňa 04.6.1996 bola na účet žalobcu poukázaná suma 1 mil. Sk a to prostredníctvom tretej osoby, N. D. s
tým, že podľa jeho vedomosti išlo o vrátenie časti z pôžičiek U. R.. Dlžník U. R. zomrel dňa XX.XX.XXXX
a pobyt N. D., prostredníctvom ktorého bola poukázaná spomínaná suma 1 mil. Sk dlhodobo nie je

známy, v spise sa nachádza iba jeho čestné prehlásenie z 25.02.2004.Podľa § 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 31.05.1995, záložné právo slúži na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je
záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci; záložné právo sa vzťahuje na

záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené.

Podľa§151bods.1,2citovanéhozákona,záložnéprávovznikánazákladepísomnejzmluvy,schválenej
dedičskej dohody alebo zo zákona.

Záložné právo vzniká, ak ide o nehnuteľnosť, vkladom do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151d ods. 2 citovaného zákona, ak niekto prevezme zmluvne vec, na ktorej viazne záložné
právo, pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi, ak pri uzavretí zmluvy nadobúdateľ o záložnom práve

vedel alebo musel vedieť; nadobúdateľ zodpovedá takto do výšky ceny nadobudnutej veci.

Podľa § 151g citovaného zákona, záložné právo zanikne, ak zanikne zabezpečená pohľadávka alebo
záloh alebo ak záložca zloží záložnému veriteľovi cenu založenej veci; záložné právo tiež zanikne, ak sa
záložný veriteľ vzdá záložného práva, alebo uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo v zmluve o jeho
zriadení obmedzené. Vzdanie sa záložného práva veriteľom sa musí stať formou notárskej zápisnice.

Záložné právo predstavuje v zmysle citovaných zákonných ustanovení vedľajší záväzkovo-právny
vzťah, ktorý existuje popri hlavnom vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom a toto záložné právo má
zabezpečiť vymoženie pohľadávky, ktorá je hlavným obsahom právneho vzťahu medzi účastníkmi
daného vzťahu. Záložné právo má tak funkciu zabezpečovaciu a uhradzovaciu. Zánik záložného práva
ako práva akcesorického je spojený predovšetkým so zánikom zabezpečenej pohľadávky (§ 559 a nasl.

Občianskeho zákonníka).

V konaní doteraz vykonané dokazovanie nasvedčuje tomu, že dlžník U. R. svoj záväzok zo zmluvy o
pôžičke sumy 1 mil. Sk zo dňa 31.05.1995 splnil poukázaním tejto finančnej čiastky prostredníctvom
tretej osoby na účet žalobcu v peňažnom ústave dňa 04.06.1996. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
na skutkové okolnosti veci, keď je zrejmé, že pôžička sumy 1 mil. Sk bola dlžníkovi U. R. poskytnutá v

poradí prvou zmluvou a jej zabezpečenie bolo realizované zálohom nehnuteľností vlastnícky patriacich
nie dlžníkovi, ale jeho sestre a jej manželovi. Táto pôžička bola najskôr splatná, až následne po uzavretí
ďalších dvoch zmlúv o pôžičkách žalobca predĺžil jej splatnosť, dlžník dňa 04.06.1996 plnil žalobcovi
v číselnom vyjadrení presne tú sumu, ktorá aj bola predmetom prvej pôžičky (je potrebné zdôrazniť,
že bezúročnej) a zároveň logicky možno predpokladať záujem dlžníka splniť predovšetkým ten dlh,

ktorý bol zabezpečený nehnuteľnosťami jeho blízkych príbuzných. O existencii ďalších záväzkov U.
R. žalovaná ani záložcovia vedomosť nemali a predovšetkým, ako už bolo uvádzané, tieto záložným
právom zriadeným zmluvou zo dňa 31.05.1995 ani zabezpečené neboli.

Záver súdu prvého stupňa o nesplnení dlhu zo zmluvy o pôžičke z 31.05.1995 a s tým súvisiaca
existencia záložného práva, tak v danom štádiu konania nie je správny. Odvolací súd preto rozsudok v

súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Úlohou súdu prvého stupňa tak bude opätovne rozhodnúť o veci, a to aj
s ohľadom na vyššie vyjadrené závery odvolacím súdom.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.