Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2015

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 11P/182/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714211798
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2015:3714211798.4

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, vo veci starostlivosti súdu o maloletého
R., t.č. v striedavej starostlivosti rodičov, zastúpený opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny
Považská Bystrica, dieťa rodičov K., zastúpená JUDr. Jánom Legerským, advokát, Nám. sv. Anny 15/25,
Trenčín a R., zastúpený JUDr. Mariánom Rojkom, advokát, Železničná 90/12, Považská Bystrica, o
určenie výživného za obdobie od 10.2.2014 do 3.9.2014 v sume 2022,86 Eur takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky o určenie výživného na maloletého R., za obdobie od 10. 2. 2014 do 3. 9. 2014 v
celkovej výške 2022,86 Eur , z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojim návrhom domáhala úpravy výživného na mal. R. a to za obdobie od 10.2.2014
do 3.9.2014 v celkovej sume 2022,86 Eur , teda v podstate žiadala, aby súd upravil za uvedené
obdobie výživné 300,- Eur mesačne dôvodiac, že rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici,

sp.zn. 7P/14/2014-67, zo dňa 26.3.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn.
19Cop/52/2014-313, zo dňa 17. 7. 2014 bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov s tým, že výživné zo strany rodičov upravené nebolo . Nakoľko do tejto úpravy výživného sa o
maloletého starala matka a otec žiadnym spôsobom neprispieval na výživu dieťaťa, žiadala, aby súd
upravil výživné 300,- Eur mesačne, čo je adekvátna čiastka k potrebám dieťaťa, ktoré skutočne naňho
minula a v tomto jej pomáhali jej rodičia.

Otec s návrhom matky nesúhlasil , uviedol, že je pravdou, že dieťa ešte právne nebolo zverené obom
rodičom, za čo vtedy matka žiada úpravu výživného , avšak v uvedenom čase sa on riadne o dieťa
staral napriek tomu, že nežili v spoločnej domácnosti s matkou dieťaťa, o dieťa sa riadne staral a to
tým spôsobom, že mu zakupoval potreby do školy, jedáleň, tenisový krúžok, okrem toho mu vzhľadom
k tomu, že matka odišla so všetkými osobnými vecami dieťaťa, zakúpil všetky nové veci, nakoľko mal
upravený styk s dieťaťom a dieťa nemal v podstate ani do čoho obliecť.

Opatrovník uviedol, že ponecháva na rozhodnutie súdu, avšak má preukázané, že otec sa o dieťa staral,

je to potvrdené aj zo strany matky, ktorá potvrdila, že otec dieťaťu platí škôlku 22,- Eur a šport 75,- Eur,
s čím matka súhlasila, že takéto platby otec dieťaťu dáva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámením sa obsahom rozhodnutí Okresného
súdu v Považskej Bystrici a to rozsudkom a zápisnicami zo spisu 7P/14/2014 a zistil nasledovné :

Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp.zn. 7P/14/2014-67, zo dňa 26.marca 2014 bol
maloletý R. zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov s tým, že dieťa si rodičia striedajú

v týždňových intervaloch. Výživné zo strany rodičov upravené nebolo. Matka okrem R. mala eštejednu vyživovaciu povinnosť k synovi D.. Otec okrem R. inú vyživovaciu povinnosť nemal. Súd
vychádzal z nasledovných majetkových pomerov rodičov. Otec pracoval ako obchodný riaditeľ, kde
podľa zamestnávateľa dosahoval priemernú mzdu 391,60 Eur netto. Matka pracovala ako podnikateľka

s mesačným príjmom 400,- Eur netto. Súd konštatoval, že majetkové pomery oboch rodičov sú rovnaké
a preto nie je potrebné, aby sa upravovalo výživné zo strany toho ktorého z rodičov. Ďalej mal súd
uvedeným rozsudkom za preukázané, že otec v roku 2009 založil účet na meno maloletého R. a to
terminovaný vklad, pričom v čase rozhodovania / k 12.3.2014/ predstavovala suma uvedených peňazí
akumulovaná na tomto účte 12.306,55 Eur. Uvedený rozsudok bol následne potvrdený Krajským súdom

v Trenčíne, kde aj v tomto rozhodnutí krajský súd konštatuje, že sa stotožnil so závermi súdu prvého
stupňa, že s ohľadom na zárobkové pomery rodičov, ako aj na skutočnosť, že maloletý sa bude u
rodičov striedať v pravidelných týždenných intervaloch, čiže jeho výchovu a výživu budú zabezpečovať
v rovnakom časovom období nie je potrebné a dôsledne určiť výživné zo strany otca na maloletého.
Následne mal súd za preukázané, že v uvedenom konaní bolo vydané predbežné opatrenie pod sp.zn.
7P/14/2014-67, zo dňa 6. marca 2014, kde súd predbežným opatrením upravil otcovi styk s maloletým

R. tak, že otec sa mohol s maloletým stretávať každý nepárny týždeň v roku v čase od piatku od 16.00
hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v roku v dňoch v útorok a štvrtok od
15.00 hod. do 18.00 hod., každý párny týždeň v roku v dňoch pondelok, streda, piatok od 15.00 hod.
do 18.00 hod. Zároveň v tomto uznesení je konštatované, že je to predbežné opatrenie v podstate na
pojednávaní dňa 5. 3. 2014 po vzájomnej dohode navrhli vydať obaja rodičia. Ani v tomto štádiu konania

sa matka nedomáhala úpravy výživného predbežným opatrením. Následne uznesením Okresného súdu
v Považskej Bystrici, sp.zn. 7P/14/2014-271, zo dňa 19.mája 2014 súd nariadil matke odovzdať mal. R.
otcovi, v časoch od 17.6.2014 od 18.00 od. do 26.6.2014 do 15.00 hod.

Matka na pojednávaní uviedla, že dieťa mala vo svojej starostlivosti, pričom otec žiadnym spôsobom
neprispieval. Ona mala značné výdavky s dieťaťom, ktoré jej pomáhali hradiť rodičia. V návrhu už matka

uvádza, že jej príjem bol len 300,- Eur mesačne, pričom jej pomáhali rodičia tým, že nemusela u nich
platiť za bývanie. Taktiež za bývanie nemuselo platiť ani dieťa. Matka zhodne s návrhom uviedla, že je v
majetkových možnostiach otca, aby platil výživné na maloletého 300,-Eur mesačne. V pôvodnom konaní
matka žiadala zo strany otca výživné vo výške 1500,- Eur mesačne. Uviedla, že v uvedenom období
pracovala ako súkromný podnikateľ, kde pracuje naďalej, poskytuje služby v kozmetickom priemysle.

Potvrdila, že momentálne je v mínuse. Matka uviedla, že podľa jej názoru jednoznačne je v možnostiach
otca, aby mal výživné určené 300,- Eur mesačne , čo dovoľujú jeho majetkové pomery. Ďalej uviedla, že
pokiaľ jej otec vytýka nákladné dovolenky v Dubaji a podobne, je pravdou, že chodí na takéto dovolenky,
ale toto jej hradia rodičia. Taktiež potvrdila, že má auto hondu. Je spoluvlastníčkou bytu. Pokiaľ otec
vo vyjadrení uvádza, že dieťaťu založil účet a na tento mu dal peniaze, uviedla, že toto spravil jeho

otec, teda starý otec maloletého. Koľko je na účte uviedla, že nevie. Účet bol založený bez jej vedomia.
Potvrdila, že platil škôlku a stravu. Taktiež potvrdila, že otec sa stretával s dieťaťom v podstate tak, ako
bolo upravené rozhodnutím súdu. Naďalej uviedla, že v podstate otec má také pomery, je vlastníkom
domu, že by výživné platiť mohol. Takže uviedla, že nie je pravdou, že ich majetkové pomery sú rovnaké.
Matka uviedla, že pokiaľ otec sa bráni tým, že dieťaťu musel zakúpiť všetky nové veci, takto konať

nemusel, nakoľko ona ho na výkon k otcovi, resp. na styk s otcom vždy poslala riadne zbaleného a
pripraveného. Bol vždy zbalený na tri dni. Nemusel mu teda nič kupovať. V súčasnej dobe matka uviedla,
že nemajú žiaden problém s otcom pri odovzdávaní dieťaťa. Na otázku súdu, aby matka presne uviedla,
aké boli konkrétne náklady s dieťaťom, teda v akej výške, v podstate toto matka len zo všeobecnosti
zhodnotila, že mu musí kupovať rôzne oblečenie, hračky, stravu, tenis a podobne.

Otec uviedol, že z jeho strany sa nejedná o skutočnosť, že by nechcel na dieťa platiť. Uviedol, že má
dieťa veľmi rád, dá mu aj posledné, ale považoval celý návrh matky za účelový. Uviedol, že sa o dieťa
riadne staral a snažil sa s dieťaťom byť čo najčastejšie, aby mu mohol zabezpečovať všetky potreby,
ktoré dieťa malo. V dôsledku toho otec pravidelne dieťaťu platil škôlku 15,- Eur, stravu 10,- Eur, plus
ďalšie veci, cca 45,-Eur mesačne. Okrem toho otec platil pravidelne 15,- Eur za tenis. Vzhľadom k tomu,

že matka odniesla dieťaťu všetky veci zo spoločnej domácnosti a chlapca si brával do svojho domu,
musel mu zakúpiť všetky veci na novo, aby dieťa uňho malo to, na čo bolo zvyknuté. Taktiež uviedol, že
sa pravidelne s dieťaťom stretával tak, ako bolo rozhodnuté zo strany súdu. Z tohto dôvodu nepovažoval
za potrebné, aby bolo výživné určené. Svoje tvrdenia potom otec dokladoval rôznou fotodokumentáciou,
ako i potvrdeniami, ktoré potvrdzovali, že platil platby také, ako uviedol. Tieto skutočnosti nerozporovala

ani matka, naopak potvrdila, že to, čo otec uviedol, skutočne aj platil.Opatrovník uviedol, že na základe zápisu z úradného pohovoru je zrejmé , že matka nepoprela a
nespochybnila platby zo strany otca za uvedené obdobie. Z tohto dôvodu opatrovník dospel k záveru, že
otecsitýmtospôsobomvyživovaciupovinnosťvzhľadomksvojimmajetkovýmpomeromplnil.Vzhľadom

k tomu, že otec zabezpečoval platby spojené so škôlkou, stravu a poplatok, otec zabezpečoval teda
potreby dieťaťa a staral sa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností, majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1,veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživu sa nepremlčuje, možnosť ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov
spätne odo dňa začatia konania ak sú na to dôvody hodné súdneho zreteľa.

Na základe vykonaného dokazovania potom súd dospel k záveru, že nie je potrebné spätne upravovať
výživné zo strany otca. Vyživovacia povinnosť rodiča nespočíva len vo finančnom ekvivalente.

Jednoznačne mal súd preukázané, že otec sa nevyhýba starostlivosti o dieťa, naopak otec všemožne
bojoval za to, aby mohol byť s dieťaťom čo najviac. Dokonca otec podával aj rôzne predbežné opatrenia,
resp. podal predbežné opatrenie, aby s dieťaťom mohol byť počas prázdnin na dovolenke, čo mu
matka neumožňovala. Otec sa snažil všetkými možnými dostupnými prostriedkami o to, aby mohol s
dieťaťom tráviť čo najviac času a teda samozrejme sa o tento čas aj o dieťa starať. Túto skutočnosť

potvrdila samotná matka, ale aj opatrovník. Počas obdobia, kedy matka odišla s dieťaťom zo spoločnej
domácnosti, otec naďalej sa snažil s dieťaťom stretávať, hradiť mu všetky poplatky, ktoré hradil dovtedy,
t.j. škôlku, stravu v škôlke, jeho nadstavbové záujmy, ako tenis a rôzne športy, pričom otec preukázal,
že takýmto spôsobom platil minimálne 90,- Eur mesačne. Toto samotná matka potvrdila, keď na úrade
práce do zápisnice uviedla, že je pravdou, že otec synovi prispieva na škôlku 22,- Eur a šport 75,-

Eur. Okrem toho otec relevantným spôsobom preukázal, že dieťaťu musel zakúpiť rôzne veci, nakoľko
potom, čo matka odišla s dieťaťom, v podstate zo spoločnej domácnosti zobrala všetky veci. Neobstojí
tvrdenie zo strany matky, že otec takéto veci kupovať nemusel, lebo ich kupoval duplicitne. Otec už v
tom období žiadal, aby dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti. Čiže otec tieto veci bol nútený
zakúpiť, aby mu nebolo vytýkané, že nemá pripravené žiadne veci pre dieťa, teda dieťa uňho nemôže

byť. Jednoznačne z celkového postoja otca je zrejmé, že sa nejedná o rodiča, ktorý by si nechcel
plniť vyživovaciu povinnosť a tejto sa vyhýbal, resp. sa snažil dosiahnúť čo najmenšiu povinnosť hradiť
náklady spojené s výchovou dieťaťa. Skutočnosť, že otec priamo matke finančné prostriedky nedával,
ešte neznamená, že si vyživovaciu povinnosť neplnil. Matka žiadala vo svojom návrhu výživné vo výške
300,-Eur mesačne zo strany otca. Jednoznačne je vo všetkých rozhodnutiach jednak okresného súdu,

ale aj rozhodnutia krajského súdu preukázané a konštatované, že obaja rodičia majú zárobkové pomery
rovnaké. Takže v prípade, že matka žiada od otca 300,- Eur mesačne, jej podiel na výživu dieťaťa by
mal byť taktiež v ekvivalente 300,- Eur, t.zn., že dieťa by malo byť zabezpečené podľa názoru matky
sumou 600,- Eur mesačne. Žiadnym spôsobom matka nepreukázala skutočné náklady na dieťa. Matka
len všeobecne uviedla, že dieťaťu zakupovala kozmetiku, jedlo, stravu, pričom nakoľko nemala žiadne

finančné prostriedky, toto jej hradili rodičia.Nazákladevšetkýchtýchtoskutočnostípotomsúddospelkzáveru,ženiejepotrebnéupravovaťvýživné
spätne za obdobie, pokiaľ dieťa bolo bez súdneho rozhodnutia u matky a i keď otcovi nebolo v rámci
predbežnéhoopatreniaupravenévýživné,tentosaodieťastaral.Tomutonasvedčujeajfakt,ženajednej

strane sa matka na pojednávaní ohľadne zverenia dieťaťa do jej osobnej starostlivosti dohodla s otcom
pomerne na širokej úprave styku, ale zároveň v tomto konaní nežiadala ani nepodmieňovala úpravu
styku, čo býva bežné výživným, nakoľko v zmysle § 76 ods. 1 O.S.P. jednoznačne matka mala možnosť
žiadať platenie výživného zo strany otca, najmä s poukazom na to, že matka tvrdila, že nemala žiadne
finančné prostriedky a museli jej s týmto pomáhať rodičia. Na základe všetkých týchto skutočností súd

dospel k záveru, že nie je potrebné potom výživné upravovať a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosledujeamusíbyťpodpísanéadatované.Podanietrebadoložiťpotrebnýmpočtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v
čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu.