Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Fedor Benka

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/850/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614200501
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2614200501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

HýbelovejaMgr.RenátyGavalcovejvprávnejvecinavrhovateľa:Československáobchodníbanka,a.s.,
sosídlomRadlická333/150,Praha,Českárepublika,IČO:00001350,zastúpenýMgr.PetromOlejárom,
usadeným euroadvokátom, Miletičova 21, Bratislava, proti odporcovi: P. Z., nar. XX.XX.XXXX, posledne
bytom J. Z. XXXX/XX, K., v súčasnosti na neznámom mieste, zastúpený ustanovenou opatrovníčkou
A. Z., pracovníčkou Okresného súdu Skalica, o zaplatenie 33.585,77 Kč s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 20. augusta 2014, č.k. 6C/123/2014-61,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých zamietajúcich častiach a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Senica
č.k. 11Ro/18/2014-36 zo dňa 19. februára 2014 a odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu
22.868,88 Kč s úrokom vo výške 896,41 Kč, úrokom z omeškania vo výške 6.856,79 Kč a úrokom z
omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 22.868,88 Kč od 11.12.2013 do zaplatenia, všetko do 15-tich
dní od právoplatnosti rozsudku, pričom návrh v časti zaplatenia úroku vo výške 5.960,38 Kč a v časti
zaplatenia úroku vo výške 12,90% ročne zo sumy 20.662,88 Kč od 11.12.2013 do zaplatenia zamietol.

O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 315,21
eur, a to právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svojerozhodnutiesúdprávneodôvodnilpoužitímustanovenízákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch, keď na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten záver, že návrh
bol podaný dôvodne len v tej časti, ktorej súd vyhovel. Súd mal preukázané, že odporcovi bol poskytnutý
úver vo výške 50.000 Kč, ktorý sa odporca zaviazal splatiť navrhovateľovi v 36 mesačných anuitných
splátkach vždy v 15. deň v mesiaci, a to s výškou mesačnej splátky v sume 1.689 Kč. Odporca si

svoje povinnosti z uzavretej zmluvy neplnil, pretože neplatil splátky úveru riadne a včas spôsobom
ustanoveným v zmluve o úvere a vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere. V dôsledku toho navrhovateľ dňom 15.09.2011 vyhlásil pohľadávku z úveru
za splatnú a odporcu vyzval na zaplatenie zostatku dlhu. Nakoľko odporca bol v omeškaní so splácaním
svojho dlhu, úrok z omeškania predstavuje ku dňu 10.12.2013 sumu 6.856,79 Kč. Navrhovateľ v konaní
žiada od odporcu aj zaplatenie úroku z úveru vo výške 6.856,79 Kč, vyčíslený ku dňu 10.12.2013 a
rovnako aj zaplatenie úroku z úveru vo výške 12,90 % ročne dohodnutého v zmluve o úvere zo sumy20.662,88 Kč, teda zo zostávajúcej nezaplatenej istiny, a to od 11.12.2013 do zaplatenia. Súd mal
preukázané, že navrhovateľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 15.09.2011 a je toho názoru, že
dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu

nastupujerežimplateniaúrokovzomeškaniaapovinnosťplatiťdohodnutéúrokyzúverudňomsplatnosti
dlhu zaniká. Záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovým vzťahom, pričom
úrokový záväzkový vzťah je vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému záväzku.
Splnením hlavného záväzku alebo iným zo spôsobov jeho zániku, zaniká i akcesorický záväzok úrokový
(rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 85/2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 4Obo 143/98). V zmysle týchto skutočností má súd za to, že navrhovateľ má právo na zaplatenie
dohodnutého zmluvného úroku z úveru vo výške 12,90 % ročne len do 15.09.2011, kedy bola vyhlásená
pohľadávka za splatnú. Na základe uvedeného súd priznal právo na zaplatenie vyčísleného úroku z
úveru navrhovateľovi len ku dňu 15.09.2011, čo predstavuje sumu 896,41 Kč. S poukazom už na vyššie
uvedený právny názor súd navrhovateľovi nepriznal ani úrok z úveru zo sumy 20.662,88 Kč vo výške
12,90 % ročne, ktorý od odporcu požaduje od 11.12.2013 do zaplatenia, keďže ho požaduje už po

splatnosti úveru. Súd priznal navrhovateľovi poplatky vo výške 2.206 Kč, ktoré sú súčasťou priznanej
sumy 22.868,88 Kč (20.662,88 Kč - suma nesplatenej istiny úveru + 2.206 Kč - sumy nezaplatených
poplatkov). Poplatky za správu úveru boli dohodnuté v zmluve o úvere, a teda patria navrhovateľovi
v súlade s § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy). Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd zaviazal odporcu na

zaplatenie sumy 22.868,88 Kč, úroku z úveru do vyhlásenia splatnosti úveru vo výške 896,41 Kč, úroku
z omeškania vo výške 6.856,79 Kč, vyčísleného ku dňu 10.12.2013 a úroku z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 22.868,88 Kč od 11.12.2013 do zaplatenia. Návrh v časti zaplatenia úroku vo výške
5.960,38 Kč a 12,90 % ročného úroku z omeškania zo sumy 20.662,88 Kč od 11.12.2013 do zaplatenia
zamietol s poukazom na vyššie uvedený právny názor. Súd uložil odporcovi vychádzajúc z § 142 ods.

1 O.s.p. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 315,21 eur pozostávajúcu zo
súdnehopoplatkuvsume49,50euraztrovprávnehozastúpeniavsume214,16eur(51,45eur+DPHza
3 úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa
20.08.2014 a režijný paušál k 3 úkonom právnej služby 8,04 eur + DPH). Právny zástupca navrhovateľa
si ďalej uplatnil cestovnú náhradu podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách za pracovnú

cestu na trase Bratislava - Senica dňa 20.08.2014 a späť v 1/3 za spotrebu PHM v sume 5,18 eur (180
km x 6,4 l/100 km x 1.35 eur/l) a za náhradu za použitie motorového vozidla v sume 10,98 eur (180 km
x sadzba náhrady 0,183 eur/1 km). Cestovné spolu 16,16 eur. Právnemu zástupcovi navrhovateľa súd
priznal tiež náhradu za stratu času v 1/3 za pracovnú cestu Bratislava - Senica dňa 20.08.2014, a to
za 6 polhodín cesty (1 polhodina x 13,40 eur), t.j. 26,80 eur. Cestovné náklady celkovo vo výške 42,96

eur + 20% DPH, t.j. 51,55 eur.

Proti zamietajúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok
v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že

prvostupňový súd dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v
dôsledku čoho zamietol jeho nárok na zaplatenie kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 5.960,38
Kč a zmluvného úroku vo výške 12,90% p.a. zo sumy 20.662,88 Kč od 11.12.2013 do zaplatenia.
Poukázalnaust.§502ods.1Obchodnéhozákonníka,zktoréhovyplýva,žedlžníkjepovinnýplatiťúroky
z úveru, chýba v ňom však výslovné ustanovenie, ktoré by určovalo, do kedy táto povinnosť dlžníka trvá.

Nieto pochybnosti o tom, že táto doba môže byť dohodnutá v zmluve o úvere. Úrok z úveru je vlastne
cena (odplata) za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, a preto má dlžník zásadne platiť tento
úrok za skutočnú dobu užívania, t.j. do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi. Z predmetnej úverovej
zmluvy,konkrétnečl.IV.aVI.vyslovenevyplýva,žesplátkyistinypolehotesplatnostibudúďalejúročené
úrokovou sadzbou uvedenou v čl. IV zmluvy a k nej naviac sadzbou úrokov z omeškania. Zmluvné strany

sa teda nedohodli, že dlžníci budú platiť úroky len do dohodnutej doby splatnosti, ale až do skutočného
vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorý záver vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 14Co/83/2012. Navrhovateľ sa stotožnil s týmto názorom krajského súdu a uviedol, že
v predmetnom prípade sa jedná o ustanovenia zmluvy čl. I.5 a I.7, v ktorom je uvedené, že splátky istiny
po termíne splatnosti budú ďalej úročené úrokovou sadzbou uvedenou v čl. I.5 zmluvy a k tomu naviac

sadzbou úrokov z omeškania. V dôsledku uvedeného prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec,v dôsledku čoho došlo k zamietnutiu návrhu v časti zmluvného úroku vo výške 5.960,38 Kč a zmluvného
úroku vo výške 12,90% p.a. zo sumy 20.662,88 Kč od 11.12.2013 do zaplatenia.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p)pozistení,žeodvolaniepodalavčasoprávnená

osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 OSP,
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné,

pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade
trov konania vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6C/123/2014 bolo zaplatenie
22.868,88 Kč s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zrušil platobný
rozkaz Okresného súdu Senica č.k. 11Ro/18/2014-36 zo dňa 19. februára 2014 a odporcovi uložil
zaplatiť navrhovateľovi sumu 22.868,88 Kč s úrokom vo výške 896,41 Kč, úrokom z omeškania vo výške

6.856,79 Kč a úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 22.868,88 Kč od 11.12.2013 do
zaplatenia, všetko do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku, pričom návrh v časti zaplatenia úroku
vo výške 5.960,38 Kč a v časti zaplatenia úroku vo výške 12,90% ročne zo sumy 20.662,88 Kč
od 11.12.2013 do zaplatenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi uložil zaplatiť
navrhovateľovi trovy konania v sume 315,21 eur, a to právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v
časti zamietnutia návrhu a v časti trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia
dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.,
pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov,

prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú
ustanoveniam§122až§135O.s.p..Odvolacídôvodvzmysle§205ods.2písm.f)O.s.p.jedaný,aksúd
prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu
normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe
vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§

219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh
navrhovateľa je dôvodný len čiastočne, pričom nezistil, že by prvostupňový súd porušil zásady
vyplývajúce z ust. § 132 O.s.p. v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne
subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok

navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy titulom uzatvorenej zmluvy o úvere v zmysle zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutom zamietajúcom
výroku vecne správne, nakoľko v prejednávanej veci nie je možné ponechať bez povšimnutia potrebu
preskúmať zmluvný vzťah, z ktorého si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej istiny voči

odporcovi aj z hľadiska spotrebiteľského práva.

V predmetnej veci záväzok odporcu vznikol zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, ktorá je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym
obchodom, ktorý sa bez ohľadu na charakter účastníkov riadi ustanoveniami tretej časti Obchodného
zákonníka. Napriek povahe výlučného obchodného záväzku je však zmluva o úvere s ohľadom na
skutočnosť, že odporca ako jedna zo strán tejto zmluvy nebola podnikateľom a taktiež vzhľadom na

skutočnosť, že zmluva bola navrhovateľom vopred pripravená, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho
ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď súd prvého stupňa správne s použitím

ust. § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol i o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
tento na ich priznanie návrh nepodal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.