Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/669/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211213774
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2211213774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: EURO PROVIDIUS, a. s., so sídlom
Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 35 962 682, zastúpený JUDr. Marianom Ďuranom, PhD., advokátom,
Tajovského 5, Žilina, proti žalovanej: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/V., S., o zaplatenie 702,84
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11.
júna 2014, č.k. 11C/94/2011-82, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi sumu 91,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z tejto sumy od 20.09.2007 do

zaplatenia a sumu 147,54 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z tejto sumy od 01.11.2007
do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov tohto konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 702,84
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 369,70 eur od 20.09.2007 do zaplatenia
a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 333,14 eur od 01.11.2007 do zaplatenia, ako aj zaplatiť trovy konania
titulom súdneho poplatku za návrh vo výške 42 eur, titulom súdneho poplatku za odvolanie vo výške
42 eur a trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobcu vo výške 117,72 eur, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 53 ods. 1, 2 a 5, § 54 ods.1 a 2, § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca uzatvoril
so žalovanou dňa 20.12.2006 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 9290601001 a dňa 31.01.2007 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 9290601011. Jedná sa o zmluvy uzavreté medzi veriteľom poskytujúcim úver
v rámci svojho podnikania a žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, t.j. spotrebiteľom. Na
základe úverovej zmluvy zo dňa 20.12.2006 žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške

497,91 eur (15.000 Sk). Zmluvné strany sa dohodli na splácaní úveru v 39-tich týždenných splátkach
po 19,91 eur (600 Sk). Na základe úverovej zmluvy zo dňa 31.01.2007 žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver vo výške 331,93 eur (10.000 Sk). Zmluvné strany sa dohodli na splácaní úveru v 39-
tich týždenných splátkach po 13,27 eur (400 Sk).

V samotnom texte úverovej zmluvy zo dňa 20.12.2006 a ani úverovej zmluvy zo dňa 31.01.2007 sa
neuvádza konkrétny údaj o RPMN. Tento údaj je možné zistiť až z VOP žalobcu, kde je RPMN uvedenápri úvere so splatnosťou 39 týždňov vo výške 249,49%. Z formy a obsahu úverovej zmluvy zo dňa
20.12.2006, rovnako aj úverovej zmluvy zo dňa 31.01.2007, uzatvorených medzi účastníkmi konania, je
zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárové“ zmluvy, ktorých predtlač formulára mal žalobca už pripravené

a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, pričom žalovaná obsah tejto zmluvy
žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť a ani neovplyvnila. Právny vzťah medzi účastníkmi
založený zmluvou o úvere zo dňa 20.12.2006, rovnako aj zmluvou o úvere zmluvy zo dňa 31.01.2007
je teda nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia týchto zmlúv bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§

261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady
lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je
zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má
prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah
medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch. V úverovej zmluve zo dňa 20.12.2006 a ani v úverovej zmluve

zo dňa 31.01.2007 nebola splnená základná náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2011
Z.z. v rozhodnom znení, podľa ktorého zmluva musí obsahovať údaj o RPMN, RPMN je uvedená vo
všeobecných obchodných podmienkach a tie sú neoddeliteľnou súčasťou týchto zmlúv. Pre úplnosť
súd dodal, že predmetné VOP žalobca pripojil k podanému návrhu, teda tvorili neoddeliteľnú súčasť
predmetných úverových zmlúv (ktorých fotokópiu žalobca súdu predložil). Vzhľadom na vyššie uvedenú

skutočnosť súd dospel k záveru, že úverová zmluva zo dňa 20.12.2006, rovnako aj úverová zmluva zo
dňa 31.01.2007, najmä v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. obsahujú všetky týmto
zákonom predpísané náležitosti. Dlh žalovanej zo zmluvy zo dňa 20.12.2006 predstavuje 369,70 eur,
pričom od 20.09.2007 je žalovaná v omeškaní s jeho úhradou, ďalej dlh žalovanej zo zmluvy zo dňa
31.01.2007 predstavuje 333,14 eur, pričom od 01.11.2007 je žalovaná v omeškaní s jeho úhradou. Dlžná

suma spolu predstavuje 702,84 eur. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného
dlhu, súd jej uložil povinnosť zaplatiť úroky z omeškania určené podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka od 20.09.2007, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky v zmysle úverovej
zmluvy z 20.12.2006 a od 01.11.2007, t.j. odo dňa nasledujúcich po splatnosti poslednej splátky v zmysle
úverovej zmluvy z 31.01.2007. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo

dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje
podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. O
trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Vo veci mal plný úspech žalobca, ktorému
súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške

42 eur, za odvolanie vo výške 42 eur a odmenu advokáta vo výške 117,72 eur, a to za 2 úkony právnej
služby vo výške 51,45 eur (prevzatie a príprava zastúpenia a návrh na začatie konania) a režijný paušál
2 x 7,41 eur. Za ďalšie úkony právnej služby si právny zástupca žalobcu odmenu nevyčíslil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedla, že je v súčasnosti nezamestnaná, je matkou

trinásť ročného dieťaťa, ktoré vychováva sama a nemá možnosť zaplatiť takú veľkú čiastku. Poukázala
tiež na to, že súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 10.04.2012 rozhodol, že sa žaloba zamieta a to, že
sa žalobca stále odvoláva, ju psychicky dosť zaťažuje, a preto žiadala, aby súd rozhodol v jej prospech.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou
- účastníčkou konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p. v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania, postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 11C/94/2011 je zaplatenie 702,84
eur s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bolo návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovené.Odvolateľka odvolanie odôvodnila v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaná so žalobcom uzatvorila dňa 20.12.2006
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 9290601001, na základe ktorej žalobca žalovanej poskytol úver vo
výške 497,90 eur (15.000 Sk) a žalovaná sa zaviazala žalobcovi poskytnutý úver vrátiť spolu s úrokom
15 % p.a. a celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom v celkovej výške 776,49 eur
(23.400 Sk) v 39 týždenných splátkach vo výške 19,91 eur (600 Sk) pri ročnej percentuálnej miere
nákladov 249,30 %. Ďalej žalovaná so žalobcom uzatvorila dňa 31.01.2007 zmluvu o spotrebiteľskom

úvere č. 9290601011, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 331,93 eur (10.000 Sk) a žalovaná sa
zaviazala žalobcovi poskytnutý úver vrátiť spolu s úrokom 15% p.a. s celkovými nákladmi spojenými so
spotrebiteľským úverom v celkovej výške 517,53 eur (15.600 Sk) v 39 týždenných splátkach vo výške
13,27 eur (400 Sk) pri ročnej percentuálnej miere nákladov 249,30 %.

Z obsahu uzatvorených zmlúv o poskytnutí spotrebiteľských úveroch vyplynulo, že tieto neobsahujú

konečnú splatnosť, ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a ani údaj o termíne splatnosti splátok. Absentuje tiež náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i/
citovaného zákona, keď v zmluve je uvedené, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť prvú splátku v siedmy
kalendárny deň odo dňa uzavretia zmluvy, splatnosť každej splátky je každý nasledujúci deň, ktorý
sa pomenovaním zhoduje s dňom, kedy bol dlžník povinný splatiť prvú splátku. Takto určený termín

splatnosti každej jednotlivej splátky je nepresný, neurčitý a v konečnom dôsledku aj zavádzajúci, pretože
bežný spotrebiteľ ako laik bude ťažko z tohto vedieť, aký je vlastne konkrétny termín splatnosti tej ktorej
splátky. V zmluve tiež absentuje údaj o priemernej hodnote RPMN, teda náležitosť zmluvy podľa § 4
ods. 2 písm. k/ citovaného zákona.

Vzhľadom na to, že v zmluve a jej všeobecných podmienkach absentujú náležitosti obsiahnuté v ust. §

4 ods. 2 písm. g/, i/ a k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo potrebné považovať úver za bezúročný
a bez poplatkov, ako to vyplýva z § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalovanej bola na základe prvej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere poskytnutá suma 497,90 eur, z ktorej žalovaná preukázateľne uhradila sumu 398,20 eur, a to
dvadsiatimi splátkami po 19,91 eur, ako aj sumu 8,59 eur, teda spolu sumu 406,79 eur, a teda rozdiel

predstavuje sumu 91,11 eur. Z druhej uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaná čerpala úver
vo výške 331,93, pričom uhradila sumu 172,51 eur, a to trinástimi splátkami po 13,27 eur a jednu splátku
vo výške 11,88 eur, teda spolu sumu 184,39 eur, a teda rozdiel predstavuje sumu 147,54 eur. Žalobca
má nárok len na vrátenie poskytnutých súm titulom úverov po odpočítaní žalovanou zaplatených čiastok,
spolu so zákonným úrokom z omeškania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p.
zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 2 O.s.p. a vo veci v pomerne väčšej časti úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže
táto na ich priznanie návrh nepodala (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.