Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/143/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510228188
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1510228188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov

senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci navrhovateľky: C. Y., bytom J.
XX, F., zastúpenej JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Obchodná 39, Bratislava, proti
odporcovi: R. Y., bytom J. XX, F., zastúpeného JUDr. Miroslavom Wernerom, advokátom so sídlom
Dunajská 2, Bratislava, o vypratanie bytu, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 20. novembra 2012, č. k. 15C 250/2010 - 81, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala uložiť

odporcovi povinnosť vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX
na J. G.. Č.. XX v Bratislave a súčasne jej uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo
výške 200,- eur na účet jeho právneho zástupcu.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania nadobudli byt za trvania
manželstva, rozhodnutím MV SZBD zo dňa 27.01.1981. Manželstvo účastníkov, ktoré uzavreli dňa
26.05.1979, bolo právoplatne rozvedené dňom 07.01.1994. Na návrh navrhovateľky bolo rozsudkom
Obvodného súdu Bratislava V zo dňa 14.10.1994, sp. zn. 12C/95/94, právo spoločného nájmu
účastníkov zrušené v zmysle § 705 ods. 1 Obč. zák., za výlučnú nájomkyňu a členku družstva bola

určená navrhovateľka a odporcovi bola uložená povinnosť z bytu sa vysťahovať a vypratať ho do
15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti citovaného
rozsudku obidvaja účastníci nadobudli nové práva a povinnosti k bytu. Navrhovateľke tým, že sa stala
výlučnou nájomkyňou a členkou družstva vzniklo právo prevodu a vlastníctva bytu len na jej osobu, čo
ale nevyvolalo zánik povinností, ktoré jej boli uložené citovaným rozsudkom, teda zabezpečiť náhradný
byt pre odporcu, ktorý tým istým rozsudkom stratil predtým získané právo nájmu.

Za relevantnú považoval argumentáciu odporcu, že právo nájmu a právo bývania sú dva rôzne
právne inštitúty. Rozsudkom zo dňa 14.10.1994 bolo účastníkom po rozvode manželstva zrušené právo

spoločného nájmu predmetného bytu s tým, že ďalšou nájomkyňou sa stala navrhovateľka, jemu však
právo bývania v byte nezaniklo, zostalo mu až dovtedy, pokiaľ mu navrhovateľka nezabezpečí náhradný
byt, pričom navrhovateľka si túto povinnosť doposiaľ nesplnila, teda nie je pravdou, že v byte býva
bez právneho dôvodu a skutočnosť, že navrhovateľka medzičasom nadobudla byt do vlastníctva, nemážiaden vplyv na splnenie jej povinnosti uloženej v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku. Uviedol,
že navrhovateľka počas konania zaslala len ponuku inzerovaných bytov na prenájom, to však nie je
splnenímpovinnostizabezpečiťbytovúnáhraduvzmysleustanovenia§712cods.3Obč.zákonníka.Bol

názoru, že navrhovateľka nepreukázala, že svoju povinnosť zabezpečiť náhradný byt splnila v zmysle §
5 ods. 1 a 4 zák. č. 189/1989 Zb., t. j. nepredložila odporcovi písomné vyhlásenie osoby, ktorá poskytne
náhradný byt o tom, že táto osoba uzavrie s odporcom zmluvu o nájme bytu. V priebehu konania nebolo
preukázané, že by odporca odmietol v stanovenej lehote uzavrieť nájomnú zmluvu a tým by stratil právo
na bývanie v byte, preto odporcovi aj naďalej zostáva právo v byte bývať a to v zmysle rozsudku sp. zn.

12C/95/94 až do zabezpečenia náhradného bytu. Dôvodenie navrhovateľky že je výlučnou vlastníčkou
sporného bytu, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 19.03.1997, jej vlastníctvo je zapísané na
N. č. XXXX pre kat. územie T. a odporca tento byt XX rokov užíva bez akéhokoľvek právneho titulu,
nakoľko medzi účastníkmi nie je založený žiadny nájomný alebo obdobný vzťah, ktorý by ho oprávňoval
byt alebo jeho časť užívať považoval za irelevantné. Súd prvého stupňa dospel k názoru, že odporca
bývaním v byte nezasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky neoprávnene a táto je povinná strpieť

jeho bývanie v byte až do zabezpečenia náhradného bytu.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu
vyhovieť. Uviedla, že súd prvého stupňa nesprávne konštatoval, že podľa ustanovení o nájme (§ 712
ods. 2, § 712c ods. 3 Obč. zák.) je naďalej povinná zabezpečiť odporcovi bytovú náhradu v súlade
s rozsudkom Obvodného súdu Bratislava V, sp. zn. 12C/95/94. Súd prvého stupňa podľa jej názoru

nesprávne zhodnotil aktuálny právny stav, nakoľko vychádzal zo stavu, ktorý bol podkladom pre
vyhlásenie rozsudku Obvodného súdu Bratislava V, č. k. 12C/95/94, t. j. zo stavu, kedy bol predmetný
byt v nájme. V súčasnej dobe je navrhovateľka výlučnou vlastníčkou bytu a návrhom sa domáha
ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. Ďalej uviedla, že nadobudnutím
vlastníckeho práva k predmetnému bytu došlo k podstatnej zmene pomerov medzi účastníkmi konania,

kedy sa navrhovateľka z nájomcu bytu stala vlastníkom bytu, so všetkými súvisiacimi právami,
ktoré majú absolútnu povahu, na rozdiel od nájomných (relatívnych) vzťahov. Vzhľadom na uvedenú
skutočnosť, ako výlučná vlastníčka bytu nemôže byť obmedzovaná vo výkone svojich vlastníckych práv
anemožnoodnejnaďalejspravodlivopožadovaťsplneniepovinnostistanovenejrozsudkomObvodného
súdu Bratislava V, č. k. 12C/95/94, zabezpečiť odporcovi bytovú náhradu podľa právneho režimu

upravujúceho nájomné vzťahy. Podľa jej názoru nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetnému bytu
sa rozsudok Obvodného súdu Bratislava V, č. k. 12C/95/94, resp. výrok o povinnosti navrhovateľky
zabezpečiť odporcovi bytovú náhradu stal obsolentným a teda nevykonateľným. Uviedla, že odporca
vynucovaním si splnenia tejto povinnosti od navrhovateľky zasahuje do jej práv a oprávnených záujmov
(predovšetkým jej vlastníckych práv), koná tak v rozpore s dobrými mravmi, čo je v zmysle § 3 Obč. zák.

neprípustné. Poukázala na ustanovenie § 154 ods.1 O. s. p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci
stavvčasejehovyhlásenia.Vzhľadomnaskutočnosť,ženavrhovateľkabolavčasevyhláseniarozsudku
súdu prvého stupňa (a naďalej je) výlučnou vlastníčkou predmetného bytu a odporca tento byt užíva
bez právneho titulu a v rozpore s dobrými mravmi, súd prvého stupňa mal podľa jej názoru návrhu
na vypratanie odporcu z bytu v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň v prípade potvrdenia napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa, žiadala, aby vo výroku rozsudku odvolací súd podľa § 238 ods. 3 O. s.
p. pripustil dovolanie proti rozsudku, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil. Poukázal na to, že navrhovateľka svoje nesprávne právne názory prezentuje aj v
odvolaní, a to napriek tomu, že vec je po právnej stránke jednoduchá. Odporcovi vzniklo k bytu tzv.

právo bývania a to ku dňu rozhodovania súdu prvého stupňa a toto zákonným spôsobom nezaniklo. Bol
názoru, že zmena právneho vzťahu k bytu z práva nájomného na právo vlastnícke, je z hľadiska zániku
práva bývania irelevantnou okolnosťou.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) preskúmal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 os. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľky nie je dôvodné.V predmetnej veci je nesporné, že Obvodný súd Bratislava V rozsudkom sp. zn. 12C/95/94 zo dňa
14. 10.1994, právoplatným dňa 14. 11. 1994, zrušil účastníkom právo spoločného nájmu X - izbového
družstevného bytu č. XX na X. poschodí bytového domu na J. G.. č. XX v F., za výlučnú nájomkyňu a

členku družstva určil navrhovateľku a odporcovi uložil povinnosť sa z bytu vysťahovať do 15 dní po
zabezpečení náhradného bytu. Zo zákona teda vzniklo odporcovi právo bývania v byte až dovtedy, kým
mu navrhovateľka nezabezpečí náhradný byt.

Z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu tohto konania navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odporcovi zaslala výzvu zo dňa 25.09.2012 vo veci zabezpečenia bytovej náhrady

(náhradného bytu), v ktorej oznámila, že má záujem na realizácii rozsudku sp. zn. 12C/95/94, preto
zohnala niekoľko náhradných nájomných bytov, do ktorých by sa odporca mohol nasťahovať. Zároveň
vyzvala odporcu, aby si z predloženej ponuky vybral niektorý z náhradných bytov a tento výber jej
oznámil v lehote do 30 dní od doručenia výzvy. V prílohe výzvy predložila inzerciu dvoch realitných
kancelárií na prenájom garsoniek.

Takzvané právo bývania je zvláštnym a nepomenovaným občianskoprávnym vzťahom trvajúcim od

zrušenia práva spoločného nájmu k bytu manželov právoplatným súdnym rozhodnutím až do zániku
práva užívať byt podľa ustanovenia § 712c Obč. zákonníka. Jeho základ a obsah je určený obsahom
a účelom hmotnoprávneho ustanovenia § 712c Obč. zákonníka a to zabezpečiť dočasnú potrebu
bývania dovtedy, kým bude za byt poskytnutá bytová náhrada. Ak jednému z bývalých manželov bola
v súvislosti so zrušením práva spoločného nájmu uložená povinnosť sa z bytu vysťahovať v určenej

lehote po zabezpečení náhradného bytu, trvá právo bývania od právoplatnosti rozsudku o zrušení
práva spoločného nájmu bytu až do uplynutia lehoty určenej na vysťahovanie sa z bytu, plynúcej od
zabezpečenia bytovej náhrady. Povinnosť vysťahovať sa z bytu je teda podmienená zabezpečením
bytovej náhrady. To znamená, že kým nie je splnená táto podmienka, má ten, komu bola uložená
povinnosť sa vysťahovať, právo v byte bývať (§ 712c ods. 1 Obč. zák.). Právny inštitút bytovej náhrady

je v hmotnom práve upravený v rámci ustanovení o nájme bytu (§ 685 a nasl. Obč. zák.), predovšetkým
v ustanovení § 712 a nasl. Obč. zák.. Rozhodovanie o bytovej náhrade je nielen rozhodovanie o lehote
plnenia, ale zároveň aj rozhodovanie o veci samej. Vecou samou je potom konanie vo veciach týkajúcich
sa bytov, v ktorých podľa hmotného práva prichádza do úvahy uloženie povinnosti vypratať byt až
potom, ako bude zabezpečená príslušná bytová náhrada, ako aj vtedy, keď vypratanie je odopreté s

odkazom na dobré mravy v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák.. Bytová náhrada má logickú a vecnú súvislosť s
vyprataním bytu, a s ním predstavuje vec samu. Možnosť prevodu bytu do vlastníctva nájomcovi vyplýva
z príslušných ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov. Právo vlastníka disponovať s predmetom vlastníctva, teda že ho môže predať,
darovať, zameniť a pod. vyplýva z ustanovenia § 123 Obč. zák.. Právo osoby majúcej k bytu právo

bývania však nie je dotknuté ani prevodom bytu do vlastníctva doterajšieho nájomcu, ani prevodom
vlastníctva tohto bytu na tretie osoby. Nadobudnutím vlastníctva doterajším výlučným nájomcom, ani
následným prevodom tohto vlastníctva bytu na tretie osoby, nezaniká právo bývania osobe majúcej toto
právo. V danom prípade právo bývania odporcu vzniklo dňa 14. 11. 1994, kedy nadobudol právoplatnosť
rozsudok bývalého Obvodného súdu Bratislava V zo dňa 14.10.1994, sp. zn. 12 C 95/1994, ktorým

bolo právo spoločného nájmu navrhovateľky a jej bývalého manžela (odporcu) k predmetnému bytu
zrušené, výlučnou nájomníčkou bytu sa stala navrhovateľka a odporcovi bola uložená povinnosť z
bytu sa vysťahovať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Uvedený výrok rozsudku je v zmysle
ustanovenia § 159 ods. 2, pred bodkočiarkou O. s. p. záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány
(subjektívny dosah právoplatnosti rozsudku). Odporcovi tak vzniklo právo užívať predmetný byt (tzv.

právo bývania), opierajúc sa o ustanovenie § 712c ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého nie je povinný sa z
bytu vysťahovať a vypratať ho, pokiaľ mu nebude zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Osobou
povinnou strpieť výkon tohto práva (resp. osobou oprávnenou k prípadnému výkonu rozsudku o zrušení
práva spoločného nájmu bytu manželmi) a povinnou preukázať zabezpečenie zodpovedajúcej bytovej
náhrady navrhovateľovi, je bývalá manželka odporcu, t. j. navrhovateľka (ako účastníčka konania, na

ktorého základe sa stala výlučnou nájomkyňou bytu). Odporca má teda právo v byte bývať až do
zabezpečenia náhradného bytu. Na existenciu tohto práva nemá vplyv ani skutočnosť, že z bývalej
výlučnej nájomkyne bytu sa stala jeho vlastníčka.Podľa § 5 ods. 4 zák. č. 189/92 Zb. zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie
písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie
zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má vypratať byt.

Podľa § 712c ods. 3 Obč. zák. nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej
náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú
zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

Písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady je jednostranným adresným právnym úkonom
osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie v právnom záujme osoby, ktorú zaťažuje
povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu. Zákonná úprava v ustanovení § 712 c ods. 3 Obč. zák. trvá

na tom, aby bol tento jednostranný právny úkon (vyhlásenie) doručený osobe, ktorá má nárok na
bytovú náhradu (nájomca). Uvedená požiadavka pramení z predpokladaných právnych účinkov prejavu
vôle určeného (adresovaného) v danom prípade nájomcovi, s ktorými zákon spája vznik, zmenu alebo
zánik vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu. Písomné vyhlásenie osoby, ktorá
poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme

bytu s osobou, ktorá má byt vypratať, je potrebné považovať za jednostranný adresný (adresovaný)
prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy - ofertu.

Zánik nároku na bytovú náhradu v zmysle uvedenej právnej úpravy je viazaný výlučne na skutočnosť
bezdôvodného neuzavretia nájomnej zmluvy ohľadne zabezpečenej bytovej náhrady tým, kto má byt
vypratať. Citované zákonné ustanovenie § 712c ods. 3 Obč. zák. stanovuje zánik nároku na bytovú

náhradu ako dôsledok (sankciu) bezdôvodného nesplnenia povinnosti nájomcu, ktorý má byt vypratať,
uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o jej zabezpečení.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd má za to, že výzva zo dňa 25.09.2012 doručená odporcovi dňa
29.09.2012, nespĺňa zákonom predpísaný postup pre zabezpečenie bytovej náhrady v zmysle § 5
ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými

náhradami, v platnom znení.

Navrhovateľka ani v odvolaní neargumentovala skutočnosťami, ktoré by mohli mať za následok zmenu
súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd
prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť resp. ktoré by nebol správne vyhodnotil.
Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený

právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie
stavu veci.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.

1 O. s. p.. V odvolacom konaní úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania;
nakoľko si trovy konania v lehote 3 pracovných dní nevyčíslil, pričom mu iné trovy právneho zastúpenia v
konaní nevznikli (ani zo spisu nevyplývajú), nebol odvolací súd viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady
trov odporcovi v rozhodnutí vyhlásenom na pojednávaní konanom dňa 29. apríla 2015. Preto odvolací
súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd nevyhovel návrhu navrhovateľky na pripustenie dovolania pre tvrdený výskyt otázky po
právnej stránke zásadného významu, nakoľko navrhovateľka túto žiadnym spôsobom nešpecifikovala.
Pre úplnosť však odvolací súd uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného
významu je také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú
a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov

vôbec, t. j. má všeobecný dopad na prípady obdobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutieodvolaciehosúduzásadnývýznamspravidlavtedy,akriešitakúprávnuotázku,ktorájudikatúrouvyšších
súdovnebolariešená, alebovýkladktorejvjudikatúretýchtosúdovniejeustálený,aleboakodvolacísúd
posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešené v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie

odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenia tejto právnej otázky, pričom o takýto
prípad v prejednávanej veci nejde, ale ide o predmet sporu riešený bohatou judikatúrou Najvyššieho
súdu, ako i množstvom rozhodnutí odvolacích súdov s jasnými a ustálenými závermi, v duchu ktorých
bol prvostupňovým i odvolacím súdom prijatý záver v súdenej veci.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.