Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 14C/115/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108222069
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tulejová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1108222069.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Tulejovou, v právnej veci

navrhovateľov: 1. F. L., bytom S.P. XX, Bratislava, 2. L. Š., bytom L. XX, Bratislava, obe zastúpené:
JUDr. Vladimírou Dankovou, P.O.BOX 480, Bratislava, 3. L. Y., bytom E.F. X, Bratislava, zastúpený:
advokátskou kanceláriu SVITOK spol. s.r.o., Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, proti odporkyni: F.
J., bytom P. XXXX/X, XXX XX Bratislava, zastúpená: advokátskou kanceláriou GRMAN & PARTNERS,
s.r.o., Landererova 1, 811 09 Bratislava o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodcovia navrhovateľov v 1. až 3. rade P. Y. C. B. Y. (ďalej len pôvodní navrhovatelia
v 1. a 2. rade) dňa 04.07.2008 doručili súdu návrh na začatie konania, ktorým sa domáhali vrátenia

daru voči odporkyni. V návrhu špecifikovali žalobný petit tak, že sa domáhajú určenia, že sú vlastníkmi
nehnuteľnosti bytu č. XX na X. poschodí bytového domu na ulici P. X Y. L., súpisné číslo XXXXXX
a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na pozemku
vo veľkosti 349/10000. Svoj návrh na začatie konania odôvodnili tým, že pôvodní navrhovatelia
v 1. a 2. rade s odporkyňou uzatvorili dňa 11.01.2000 zaopatrovaciu zmluvu so zriadením práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu. Predmetom zmluvy bol bezodplatný prevod bytu č. 11 na 1.
poschodí bytového domu P. X v L., súpisné číslo XXXXXX, spoluvlastníckeho podielu na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 349/10000 a spoluvlastníckeho podielu na
pozemku 349/10000. Predmetná nehnuteľnosť je zapísaná Správou katastra pre Hlavné mesto SR
Bratislavu na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX, zast. plochy a nádvoria vo výmere 805m2 a parc. č.
XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 456m2. Uviedli, že odporkyňa je ich vnučkou. Ako dôvod
uzatvorenia zaopatrovacej zmluvy uviedli strach z toho, aby v prípade odkázania na cudziu pomoc v
starobe nemuseli ísť do ústavu. Účelom zmluvy bolo podľa pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade
zabezpečenie si doopatrovania a osobnej starostlivosti o nich zo strany odporkyne. Poukázali na čl. VII

zmluvy, kde sa mala odporkyňa zaviazať poskytnúť navrhovateľom v 1. a 2. rade v chorobe a starobe
komplexnú starostlivosť vrátane zaopatrenia a v prípade ich smrti vystrojiť im na svoje náklady dôstojný
pohreb. Uviedli, že bolo zriadené aj vecné bremeno, právo doživotného užívania bytu navrhovateľmi.
Pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade odôvodňovali svoj návrh na vrátenie daru tým, že správanie
odporkyne bolo v hrubom rozpore s tým, na čo sa zmluvne zaviazala. Uviedli, že sa jej správanie
prieči dobrým mravom a vzbudzuje v nich obavu o ich ďalšiu budúcnosť. Poukázali na to, že sa o nich
odporkyňa od uzatvorenia zmluvy fakticky osobne nestarala. Zdravotný stav pôvodných navrhovateľov

v 1. a 2. rade sa postupne po uzatvorení zmluvy s odporkyňou zhoršoval. Pôvodná navrhovateľka v 1.
rade opísala svoje zdravotné problémy tak, že má diabetes, hypertenziu a je dlhodobo pod dohľadom
psychiatra pre psychické problémy, demenciu s depresívnymi poruchami. Uviedla, že tieto problémy
jej znemožňujú, aby sa sama o seba postarala a nemôže vykonávať žiadne domáce práce. Pôvodnýnavrhovateľ v 2. rade opísal svoje zdravotné problémy tak, že má diabetes, je ťažko chorý, prekonal
niekoľko infarktov, má bajpás a kardiostimulátor. Uviedol, že na radu lekárov sa nemôže vystavovať
žiadnej väčšej fyzickej záťaži, ani akémukoľvek stresu. Ďalej uviedol, že má aj psychické problémy, ktoré

sú podmienené nevhodným správaním odporkyne. Ide o depresívne stavy a strach z toho, že ich z bytu
vyhodí a byt predá a dá ich do ústavu. Pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade dôvodili, že napriek tomuto ich
zlémuzdravotnémustavuodporkyňaodišlavroku2003pracovaťdoLondýna,kdezotrvaladodecembra
2007. Uviedli, že v tom čase neboli v žiadnom kontakte. Poukázali na to, že po návrate odporkyne sa jej
správanie voči navrhovateľom v 1. a 2. rade rapídne zhoršilo. Uviedli, že sa začala správať arogantne,

urážlivo, bez úcty a vážnosti. Dôvodili, že im napriek ich žiadostiam neposkytovala potrebnú pomoc.
Poukázali na konkrétne situácie, keď odporkyňu žiadali o pomoc pri upratovaní, nákupoch, osobnej
hygiene pôvodnej navrhovateľky v 1. rade, pri varení, praní a žehlení. Odporkyňa sa mala vyjadriť tak,
že je unavená a nevládze a o osobnej hygiene navrhovateľky v 1. rade mala uviesť, že jej smrdí. Keď
odporkyni navrhovatelia volali, mala im uviesť, aby nevyrušovali, že spí. Medzi pôvodnými navrhovateľmi
v 1. a 2. rade a odporkyňou bolo napätie, pričom navrhovatelia v 1. a 2. rade boli nútení sa obrátiť na

pomoc k svojim dvom dcéram. Poukázali na to, že tieto sa o nich starajú od 21.04.2008 osobne každý
deň, pričom varia, perú, žehlia, upratujú byt a starajú sa o ich hygienu. Ďalej uviedli, že odporkyňa a
jej rodičia sa k poskytovaniu starostlivosti zo strany ich dcér postavili negatívne. Dochádzalo k hádkam,
ktoré vyústili do fyzického napadnutia a trestných oznámení. Záverom poukázali na ustanovenie § 630
Občianskeho zákonníka ako aj na to, že odporkyňa porušila podmienky, na ktoré sa zmluvne zaviazala.

Odporkyňa sa dňa 04.08.2008 písomne vyjadrila k návrhu na začatie konania. Uviedla, že s návrhom
nesúhlasí a žiadala jeho zamietnutie. Potvrdila, že pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade sú jej starými
rodičmi. Odporkyňa vyjadrila pochybnosť o tom, že sú pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade spôsobilí
byť účastníkmi konania a byť spôsobilí k povereniu kohokoľvek svojim zastupovaním v súdnom spore.

K lekárskym správam MUDr. Š. a Dr. F. sa odporkyňa vyjadrila tak, že správa od MUDr. Š.j je staršia
viac ako dva roky a zdravotný stav pôvodne navrhovateľky v 1. rade sa za tie dva roky zhoršil natoľko,
že je seriózna pochybnosť o tom, či bola schopná vôbec niekoho poveriť svojím zastupovaním v tomto
spore a či je zdravotne spôsobilou byť účastníčkou konania a svojim konaním vstupovať do právnych
vzťahov. Súd poznamenáva, že odporkyňa zrejme v písomnom vyjadrení zamenila číselné označenie

navrhovateľov, pretože navrhovateľkou, t.j. osobou ženského pohlavia je navrhovateľka v 1. rade a nie
v 2. rade. Ďalej odporkyňa poukázala na správu od MUDr. B. Š. z 05.05.2008, podľa ktorej sa tieto
pochybnosti mali stať istotou. Čo sa týka správania navrhovateľa v 2. rade uviedla, že jeho duševný
stav je tiež vážne narušený a spochybňuje jeho spôsobilosť k právnym úkonom. Namietla spôsobilosť
oboch navrhovateľov na podanie návrhu na začatie konania na súd a poverenie ich právnej zástupkyne

k ich zastupovaniu. Poukázala na to, že jej mala právna zástupkyňa navrhovateľov poslať dva listy
datované 26.05.2008 a 13.06.2008, pričom na plnej moci bol dátum 26.06.2008. Podľa odporkyne
pôvodná navrhovateľka v 1. rade nie je časovo a priestorovo orientovaná vôbec, nevie, aký je deň. Ďalej
uviedla, že pôvodný navrhovateľ v 2. rade je na tom lepšie, ale jeho úsudky sú choré a obaja sú ľahko
ovplyvniteľní. Podľa odporkyne to nie je spor medzi starými rodičmi a vnučkou, ale medzi dvoma dcérami

navrhovateľov a ich synom, ktorý je otcom odporkyne.

Z hľadiska právneho posúdenia veci odporkyňa uviedla, že právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho
práva medzi navrhovateľmi a odporkyňou nebola darovacia zmluva, ale zaopatrovacia zmluva. Uviedla,
že ide o innominatnú (nepomenovanú) zmluvu, ktorej ustanovenia sa budú posudzovať podľa

obsahovo najbližšieho zmluvného typu. Podľa odporkyne túto zmluvu nemožno považovať za klasickú
darovaciu zmluvu v takom zmysle ako to má na mysli ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Poukázala na
rozpor medzi predmetom konania uvedeným na prvej strane návrhu, kde je uvedený návrh na vrátenie
daru, pričom v žalobnom petite je uvedené určenie vlastníckeho práva navrhovateľov. Uviedla, že žaloba
o vrátenie daru je vindikačnou žalobou a navrhovaný rozsudok je určovacou žalobou. Podľa odporkyne

je právne posúdenie takýchto žalôb v oboch prípadoch iné a sú iné právne podmienky a spôsob a
rozsah dokazovania. Poukázala na chýbajúce zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu v žalobe.
Podľaodporkyneniejemožnépodľa§630Občianskehozákonníkaurčiťvlastníckeprávonavrhovateľov
k predmetu prevodu, pretože ide o dva samostatné právne vzťahy. Odporkyňa sa k samotným dôvodom
návrhu na začatie konania vyjadrila tak, že sa kategoricky ohradzuje proti tvrdeniam uvedeným v návrhu,

že porušovala povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy. Tvrdila, že právo, ktoré zodpovedá doživotnému
užívaniu predmetu prevodu odo dňa uzatvorenia zmluvy až doposiaľ nijakým spôsobom neporušila a
nehrozí narušenie tohto práva.K problematike jej starostlivosti o navrhovateľov v 1. a 2. rade sa vyjadrila tak, že zo zmluvy nevyplýva,
čo sa pod komplexnou starostlivosťou a zaopatrením myslí. Uviedla, že vždy keď to bolo potrebné, mali
navrhovatelia v 1. a 2. rade zabezpečený doprovod k lekárovi a od lekára, mali zabezpečené potrebné

lieky. Uviedla, že vždy mali čo jesť, mali navarené a ak to bolo nutné, bola im poskytnutá pomoc pri
osobnej hygiene. Odporkyňa potvrdila skutočnosť, že v období asi 4,5 roka bola sústavne mimo územia
Slovenskej republiky a to v Anglicku. Uviedla, že v tomto čase zabezpečovali opateru navrhovateľom
jej rodičia. Poukázala na znenie uzatvorenej zmluvy o zaopatrovaní, z ktorej podľa navrhovateľky
nevyplýva, že podmienky zaopatrovania mala realizovať výlučne osobne. Podľa navrhovateľky sú

argumenty uvedené v návrhu vymyslené a nie je možné ich ničím preukázať. Poukázala na dve situácie,
ktoré sa odohrali v spornom byte. Počas prvej udalosti sa v byte nachádzal navrhovateľ v 2. rade a jeho
dcéra F. L., pričom ich správanie malo byť voči odporkyni agresívne a odporkyňa bola vyhodená z bytu.
Počas druhej situácie zase navrhovateľ v 2. rade mal napadnúť matku odporkyne a pred príslušníkom
políciejuškrtiť.Záveromuviedla,ženapriektomu,žejevlastníčkouspornéhobytunemádonehoprístup
a nemá od neho kľúče.

V priebehu konania pôvodná navrhovateľka v 1. rade P. Y. dňa 06.03.2009 zomrela, čo bolo preukázané
úmrtným listom vydaným Mestskou časťou Bratislava - Staré mesto, zväzok 66 ročník 2009, strana 292,
por.č.174. Súd z uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. 1 D 186/2009-11 zo dňa 29.07.2009 zistil,
že ako dedičia v 1. dedičskej skupine prichádzali do úvahy B. Y., L. Y., F. L. a L. Š..

Navrhovateľ v 2. rade B. Y. po začatí konania taktiež dňa 03.03.2012 zomrel, čo mal súd preukázané
z úmrtného listu vydaného matričným úradom Bratislava - Staré mesto, zväzok 69, ročník 2012, strana
194, por. č. 125. Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 4 Co 138/2010 -96 zo dňa 29.09.2010
uviedol, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva navrhovateľov k bytu a teda išlo o

typickú majetkovú vec. Poukázal na to, že Okresný súd Bratislava I mal v konaní pokračovať s dedičmi
navrhovateľky v 1. rade. Súd v konaní pokračoval podľa § 107 ods. 3 O.s.p. s dedičmi navrhovateľov
v 1. a 2. rade a to navrhovateľkou v 1. rade F. L., navrhovateľkou v 2. rade L. Š.Š. a navrhovateľom
v 3. rade L. Y..

Súd uznesením č.k. 14 C 115/2008 - 140 zo dňa 16.10.2012 pripustil zmenu petitu návrhu na začatie
konania tak, že sa navrhovatelia v 1. až 3. rade domáhali určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po poručiteľoch P. Y. C. B. Y..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom pôvodného navrhovateľa v 2. rade, právnych nástupcov

navrhovateľov v 1. a 2. rade F. L., L. Š. C. L. Y., odporkyne, svedkov MUDr. O. H., matky odporkyne
- F. Y., H. G., MUDr. G. Š. a listinnými dôkazmi a to zaopatrovacou zmluvou zo dňa 11.01.2000
uzatvorenou medzi pôvodnými navrhovateľmi v 1. a 2. rade a odporkyňou, listom vlastníctva č. 5610,
obec Bratislava -Mestská časť Staré mesto, katastrálne územie Staré mesto, záznamom lekárky MUDr.
B. Š. o psychiatrickej kontrole navrhovateľky v 1. rade zo dňa 21.06.2006, správou zo psychologického

vyšetrenia pôvodného navrhovateľa v 2. rade zo dňa 02.07.2008 vypracovanej klinickou psychologičkou
PhDr.G.F.,zápisnicouč.p.DU-1525/I-SMs-08zodňa04.05.2008ObvodnéhooddeleniaPZStarémesto
- stred, záznamom od psychiatričky MUDr. B. Š. zo dňa 05.05.2008, zápisnicou o trestnom oznámení
zo dňa 02.05.2008 č.k. DU-1506/SMS-2008, príjmovým dokladom zo dňa 07.03.2009 spisom OS BA I
sp. zn. 2D 21/2012 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Právny predchodcovia navrhovateľov v 1. až 3. rade P. Y. C. B. Y. sú rodičmi navrhovateľov v 1. až 3 rade
a to 1. F. L., X. L. Š., C. X. L. Y. a starými rodičmi odporkyne F. J.. Predmetom konania je vrátenie daru .

Súd zo zaopatrovacej zmluvy zo dňa 11.01.2000 uzatvorenej medzi zosnulými navrhovateľmi v 1. a 2.
rade P. Y.Č. C. B. Y. v pozícii prevádzajúcich a odporkyňou ako nadobúdateľkou zistil, že predmetom

zmluvy bol bezodplatný prevod vlastníctva 2-izbového bytu č. 11 na 1. poschodí bytového domu
nachádzajúceho sa v L., P. N.. Č.. X, súpisné číslo XXXX, ktorý je vybudovaný na parcele č. 8450,
k.ú. Staré mesto a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a
príslušenstve domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku.

V článku VII. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany zaviazali zriadiť v prospech prevádzajúcich
k prevádzaným nehnuteľnostiam vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo doživotného užívania
predmetu prevodu. Súčasne sa odporkyňa zmluvne zaviazala poskytnúť prevádzajúcim v chorobe a
starobe komplexnú starostlivosť a zaopatrenie a v prípade ich smrti sa zaviazala vystrojiť na svojenáklady dôstojný pohreb. Ďalej súd zistil, že v prvom odseku článku X. osobitných ustanovení si zmluvné
strany zakotvili právo predávajúcich domáhať sa vrátenia predmetu prevodu, ak sa nadobúdateľka bude
k nim alebo k členom ich rodiny správať tak, že tým hrubo poruší dobré mravy.

Právny predchodcovia navrhovateľov v 1. až 3. rade P. Y. C. B. Y. vyzvali odporkyňu na vrátenie daru
podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka výzvou zo dňa 13.6.2008.Odporkyňa výzvu prevzala dňa
18.6.2008,avšak v vráteniu daru zo strany odporkyne nedošlo.

Z výsluchu pôvodného navrhovateľa v 2. rade B. Y. súd zistil, že k uzatvoreniu zaopatrovacej zmluve
došlo veľmi rýchlo, pričom na to tlačila najmä matka odporkyne a jeho manželka. Stále mu hovorila, že
sú chudobní a chcela rodine pomôcť. Chudobní mali byť preto, že bývali na E. N. X v byte, ktorý je v
reštituovanom dome a visela tam ceduľa na predaj. Uviedol, že jeho manželka túto skutočnosť ťažko
niesla a chcela ich nejako zabezpečiť. Uviedol, že bývali pri nich blízko na P. X a chceli, aby ich v starobe
zaopatrili. Pôvodný navrhovateľ v 2. rade poukázal na to, že sa to dialo veľmi rýchlo, naháňali podpis

zmluvy a navrhovateľ v 2. rade si neuvedomoval, aký majú úmysel a prečo to tak rýchlo naháňajú.
Uviedol, že po podpise zmluvy bolo všetko v poriadku a on sa dozvedel, že vnučka - odporkyňa ide
krátkodobo do Anglicka, hoci sa v zmluve zaviazala, že im bude poskytovať pomoc. Tvrdil, že až neskôr
sa dozvedel, že tam môže byť dlhšie. Poukázal na to, že odporkyňa odišla do Anglicka a bola tam tri
roky. Uviedol, že odporkyňa im neposkytovala starostlivosť, hoci to potrebovali. Pôvodní navrhovateľ v

2. rade sa staral o svoju manželku a pomáhal aj odporkyni a jej rodine, kým vládal. Poukázal na to,
že od roku 2006 potrebovala jeho manželka už vyššiu starostlivosť, bola nemobilná, ležiaca pacientka,
staral sa o ňu sám, pomáhali mu susedky. Tvrdil, že pokiaľ zatelefonoval odporkyni domov, tak hneď
bol oheň na streche, prečo tak skoro volá. Keď požiadal, aby mu nakúpili, tak nákup doniesli neskôr
a obed až po 16:00 hod. Uviedol, že jeho manželka si vyžadovala starostlivosť, musel sa starať o jej

hygienu. Tvrdil, že keď došla odporkyňa z Anglicka a on išiel umývať svoju manželku a robiť jej hygienu,
tak mu odporkyňa hovorila, že smrdí. Uviedol, že on ako muž sa toho neštítil. Umýval manželku od
výkalov, spravil jej hygienu, osprchoval, obliekol, pretože to bola jeho manželka. Pôvodný navrhovateľ
v 2. rade si pomoc predstavoval tak, že ich zaopatria, pomôžu a nebudú sa štítiť staroby a zhoršeného
zdravia jeho manželky. Uviedol, že ho to veľmi bolelo, že má odporkyňa taký postoj, že ich nezaopatruje

a jeho manželka jej smrdí. Ďalej uviedol, že poprosil odporkyňu, aby im pomohla vybudovať sprchový
kút, pretože to bolo pre starostlivosť o pôvodnú navrhovateľku v 1. rade potrebné. Uviedol, že mu
odporkyňa finančne nepomohla a kúpila si silikónové prsia. Tvrdil, že on sám sa celý čas o manželku
staral, opatroval, kúpal, sprchoval, keďže bola imobilná. Dôvodil, že posledné obdobie jedného až dvoch
rokov mu pomáhali jeho dcéry, ktoré sa starali o neho aj o jeho manželku. Uviedol, že jeho syn mu

nepomáhal a hádal sa s ním. Odporkyňa mu taktiež nepomáhala a jej brat sa s ním hádal.

Súd z výsluchu odporkyne zistil, že odporkyňa tvrdila, že výpoveď pôvodného navrhovateľa v 2. rade
je nepravdivá. Uviedla, že keď sa zdržiavala na Slovensku, tak raz týždenne s mamou chodievala k
starým rodičom a zabezpečovala opateru a hygienu. Uviedla, že po nadobudnutí bytu odišla v roku

2003 do Anglicka a bola tam do decembra 2007. O tejto skutočnosti navrhovateľ podľa odporkyne
vedel. Predtým odporkyňa bývala v spoločnej domácnosti s rodičmi, navštevovala starých rodičov, keď
niečo potrebovali, tak im pomáhala. Uviedla, že v rokoch 2000 až 2003 boli pôvodní navrhovatelia v
1. a 2. rade v dobrej kondícii a neboli odkázaní na pomoc. Tvrdila, že v období, keď bola v Anglicku,
starostlivosť o pôvodných navrhovateľov prevzali jej rodičia a ona im dôverovala. Poukázala na to, že

svojim starým rodičom do roku 2003 pomáhala a dávala im 1000,-Sk mesačne. Súd konštatuje, že
pôvodný navrhovateľ v 2. rade s týmto tvrdením odporkyne počas výsluchu nesúhlasil. Následne už
im počas pobytu v Anglicku neprispievala. Uviedla, že sa vrátila na Slovensko v decembri 2007 a
stav jej babky - pôvodnej navrhovateľky v 1. rade bol zhoršený. Uviedla, že mala demenciu, sťaženú
pohyblivosť, bola dezorientovaná v čase a zdravotne išla dole kopcom. Odporkyňa tvrdila, že im varila

a nosila im obed. Odporkyňa od decembra do mája 2008 nepracovala. Uviedla, že všetku starostlivosť
o jej babku zabezpečoval pôvodný navrhovateľ v 2. rade. Tvrdila, že to zvládal a keď potreboval ísť na
kontrolu so srdcom, tak s ním išla. Odporkyňa poukázala na to, že sa v zmluve nikdy nezaviazala, že
bude v byte robiť rekonštrukcie a prispievať. Uviedla, že vzťahy medzi nimi boli dobré, spoločne trávili aj
Vianoce v roku 2007 a k zhoršeniu došlo až vo februári 2008. Tvrdila, že pôvodný navrhovateľ v 2. rade

začal kontaktovať svoje dcéry, aby mu pomáhali a odporkyňu a jej rodičov tam nechcel. Uviedla, že od
mája 2008 už pôvodnú navrhovateľku v 1. rade nevidela. Od tohto obdobia už stravu pre navrhovateľov
nezabezpečovala, pretože sa začali o nich starať ich dcéry. Vzťahy s pôvodnými navrhovateľmi sa podľa
odporkyne naštrbili vo februári 2008 a v máji 2008 a tento stav pretrval. Uviedla, že sa niekoľkokrátsnažila kontaktovať s navrhovateľom v 2. rade, ale nechcel s ňou komunikovať. Vianoce v roku 2008
už spoločne netrávili. V januári 2009 sa nepriamo dozvedeli, že pôvodná navrhovateľka v 1. rade bola
hospitalizovaná v nemocnici a odporkyňa ju tam navštevovala. Uviedla, že jej babka bola v hroznom

stave, mala modriny na tele, na hlave, vnútorných stranách stehien, na tvári, ramenách a kontaktovali
políciu. Uviedla, že jej otec upozornil svojho otca - pôvodného navrhovateľa v 2. rade, že, keď ešte raz
zdvihne ruku na jeho matku, tak mu ublíži. Uviedla, že v nemocnici došlo ku stretom medzi jej tetami a
jej otcom. Tvrdila, že otec odporkyne chcel svojej matke zabezpečiť lepšiu starostlivosť. Chceli, aby po
prepustení z nemocnice išla jej babka k nim domov, čo sa aj stalo. Uviedla, že asi o tri týždne jej babka

- pôvodná navrhovateľka v 1. rade zomrela. Náklady na pohreb uhradila odporkyňa.

Z výsluchu F. L. - právnej nástupkyne pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade, s ktorou súd v konaní
pokračoval ako s navrhovateľkou v 1. rade súd zistil, že navrhovateľka v 1. rade má dobrý vzťah s otcom
a k odporkyni má hlboký nezáujem. Vzťah so svojim bratom má konfliktný, ale v mladosti mali dobrý
vzťah. Priznala, že rodičov navštevovala iba sporadicky, raz za jeden až dva týždne a od apríla 2008 ich

navštevovala pravidelne a pomáhala im. Následne za nimi chodila každodenne a jej sestra im aj varila
a brala otca na prechádzku. Uviedla, že pôvodná navrhovateľka v 1. rade často rozprávala o odporkyni
a ona tým trpela, pretože o žiadnom z jej troch detí takto nerozprávala. Uviedla, že do apríla 2008
nevedela, že potrebuje nejakú pomoc a myslela si, že jej brat s dcérou sa o rodičov postarajú, keďže
bol byt prevedený na nich. O skutočnosti, že bol byt prevedený na odporkyňu sa dozvedela od susedov

a kamarátov a potom od rodičov. Uviedla že jej matka trpela úzkosťou a strachom, že by zomrela sama
a nezaopatrená a prevodom bytu sa tomu chcela vyhnúť.

Súd z výsluchu L. Š. - právnej nástupkyne pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade, s ktorou súd v konaní
pokračoval ako s navrhovateľkou v 2. rade zistil, že k pôvodnému navrhovateľovi v 2. rade mala dobrý

vzťah a mala ho rada. Uviedla, že ju veľmi zlomilo, keď previedli byt na neter bez toho, aby sa s ňou a s
jej sestrou poradili. O tejto skutočnosti nevedela a všetko jej tajili. Uviedla, že k odporkyni nemá už žiadny
vzťah, je to nenávistný vzťah a zhoršil sa od mája 2008. Uviedla, že k rodičom pravidelne chodievala
aj potom, čo previedli byt. Tvrdila, že jej matka bola úzkostná a trpela celý život nejakou psychiatrickou
chorobou. Poukázala na to, že v roku 2003, keď previedli byt bola jej matka - pôvodná navrhovateľka v 1.

rade v dobrom stave a nepotrebovala pomoc. Uviedla, že až posledné dva roky potrebovala nevyhnutnú
pomoc, bola ležiacim pacientom, trpela demenciou, neudržala stolicu, moč, užívala lieky, bola odkázaná
na pomoc od svojich blízkych. Uviedla, že veľa vecí zvládol jej otec a aj ona k nim pravidelne chodievala.
Poukázala na to, že bola svedkom toho, že odporkyňa prišla k babke a doniesla jej niečo v malej miske
jesť, čo ona považovala za nedostatočné, že je toho málo. Uviedla, že boli cukrovkári. Uviedla, že jej

nevedeli zdôvodniť, prečo previedli byt. Jej matka mala mať úzkosť, aby nezomrela sama, aby bola
medzi svojimi. Previedli jej byt, pretože odporkyňa býva blízko a oni až v Petržalke. Navrhovateľka v 2.
rade poukázala na to, že vzťahy medzi súrodencami sú narušené. Trvala na tom, aby jej brat zabezpečil
starostlivosť pre pôvodného navrhovateľa v 2. rade aj v súčasnosti, pretože potrebuje navariť, oprať.
Uviedla, že v roku 2008 začal byť jej otec v depresii a apatický. Navrhovateľka v 2. rade tvrdila, že

zavolala svojmu bratovi, aby prišiel k nim a spýtala sa ho ako chce situáciu s otcom riešiť. Následne
malo prísť ku konfliktu, kde zasahovala polícia. Uviedla, že od toho obdobia sa starala o svojho otca
- pôvodného navrhovateľa v 2. rade so svojou sestrou. Svojmu bratovi a odporkyni sa vyhýbala a keď
došli otcovi do bytu, tak sa vždy pohádali. Ďalej uviedla, že odporkyňa posledné dva roky neposkytla
otcovi takú pomoc, na ktorú sa zaviazala v zmluve, na ktorej bol prevedený byt jej rodičov. Uviedla,

že bola svedkom toho, keď jej mama potrebovala urobiť hygienu a jej matka jej smrdela. Išlo o bežný
zdravotný stav primeraný jej veku s tým, že jej museli pomáhať aj z hľadiska hygieny, pretože na túto
pomoc bola odkázaná. Keď sa stav pôvodnej navrhovateľky v 1. rade zhoršoval, zavolali pohotovosť
a odviezli ju do nemocnice. V nemocnici bola krátko a brat ju odviezol domov. Pôvodná navrhovateľka
v 1. rade bola potom u svojho syna a pôvodný navrhovateľ v 2. rade sa musel doprosovať návštevy,

mal kľačať na kolenách pred jej bratom, aby mu dal manželku, pričom mu jeho vnuk mal vynadať, že
je staré hovädo a aby zmizol. Pôvodný navrhovateľ v 2. rade mal prosiť svojho syna, aby si manželku
mohol zobrať domov a on mu to nedovolil. Ďalej opísala konflikt z mája 2008 tak, že bola v byte u otca,
keď tam prišla odporkyňa a priniesla mu jesť bez pozdravu. Ona ju upozornila na to a došlo medzi nimi
k slovnej prestrelke. Mala jej dohovárať a nepomáhalo to. Ďalej mal nastať aj ďalší konflikt, keď na ňu

mali vykrikovať, aby nenosila sveter po pôvodnej navrhovateľke v 1. rade. Pôvodný navrhovateľ v 2.
rade k tejto časti výpovede pristúpenej navrhovateľky v 2. rade uviedol, že je pravdivá. Odporkyňa sa k
výpovedi vyjadrila tak, že tvrdenie o stretnutí v byte navrhovateľov nie je pravdivé a nie je pravdou anito, že povedala, že jej babka smrdela. Uviedla, že posledné dva roky v byte u pôvodných navrhovateľov
v 1. a 2. rade ani nebola.

Z výsluchu navrhovateľa v 3. rade zistil, že má k otcovi chladný vzťah. Udával, že si k nemu nikdy
nenašiel cestu ako ku synovi a dosť tým trpel. K svojim sestrám mal taktiež vždy vlažný vzťah, ktorý
je teraz narušený. K svojej dcére má dobrý vzťah. Uviedol, že jeho otec trpel tým, že jeho dcéry málo
navštevovali rodičov, dá sa povedať, že vôbec. Otec mu mal často vyčítať, že nič nedokázal. Uviedol,
že jeho rodičia sa videli v jeho dcére, mali ju radi. Keď nadobudla plnoletosť, rozhodli sa slobodne jej

darovať byt s tým, že sa o nich postará. Potvrdil, že bola v zahraničí a o rodičov sa v tej dobe staral on s
manželkou. Varili im a nosili im obedy. Zdravotný stav jeho mamy nebol najlepší a posledných päť rokov
iba posedávala v kresle a vyžadovala starostlivosť. Uviedol, že tam pravidelne chodievali, raz týždenne
sa v sobotu kúpala, ale stalo sa, že videl otca kúpať mamu aj samého. Tvrdil, že si nedal od nikoho
poradiť a keď sa rozhodol, urobil si to po svojom. Poukázal na to, že od mája 2008 nebol v byte u otca a
nepodieľa sa na starostlivosti o neho. Dôvodil, že mu otec zakázal vstup do bytu. Uviedol, že posledné

dva roky sa o pôvodnú navrhovateľku v 1. rade starala odporkyňa a nosila jej jedlo. Hygienu robila jeho
manželka s dcérou a asi hodinu a pol ju kúpali a upravovali postele. Uviedol, že so sestrami sa tam
nestretol, bolo to obdobie roku 2008. So sestrami sa stretol len na oslavách narodenín rodičov v ich
byte. Poukázal na to, že mu sestry jeho starostlivosť o rodičov predtým nevyčítali a nikdy mu nevolali.
Navrhovateľ v 3. rade od mája 2008 svoju matku nevidel a nenavštevoval ju, pretože mu tu pôvodný

navrhovateľ v 2. rade nedovolil. O tom, že bola v nemocnici sa dozvedel od suseda a potom sa dostavil
na príslušné oddelenie. Uviedol, že bol zhrozený, pretože jeho matka mala hematómy po tele, nikdy ju v
takomto stave nevidel. Lekári mali povedať, že pacientku nevydajú tomu, kto ju v tomto stave doviezol.
Navrhovateľ v 3. rade zobral svoju matku k sebe domov. Pôvodný navrhovateľ v 2. rade sa k tejto časti
výpovede vyjadril tak, že navrhovateľ v 3. rade klame, pretože z nemocnice mu zobral manželku domov

a nepýtal sa ho ako manžela, či s tým súhlasí. Taktiež uviedol, že to nie je pravda, že navrhovateľ v 3.
rade nakupoval, pretože nakupoval sám pôvodný navrhovateľ v 2. rade, čo by mohli potvrdiť susedia.
Odporkyňa sa vyjadrila k výpovedi navrhovateľa v 3. rade tak, že bola pravdivá.

SúdzvýsluchusvedkaMUDr.O.H.zistil,žesvedokjezamestnancomUniverzitnejnemocniceBratislava

- Staré mesto. Ide o špecialistu internistu - kardiológa. Uviedol, že si na pôvodného navrhovateľa v 2.
rade pamätá, pretože mal kardiostimulátor a chodil k nemu do ambulancie. Svedok si spomenul na
udalosť, kedy mal pôvodný navrhovateľ v 2. rade týrať svoju manželku, pretože mala hematómy a bola
v nemocnici. Mal mu povedať, že bol bývalým boxerom a jeho manželka je imobilná a keď ju prenášal
sa jej objavili modriny, pretože mala slabé cievy. Mal sa rozplakať a uviesť, že nikdy svoju manželku

netýral. Svedok si nespomínal na žiadnu udalosť ohľadom starostlivosti o manželov Y., že by bol nejaký
problém s ich zdravotnou starostlivosťou a že by sa o nich príbuzní nestarali.

Z výsluchu svedkyne F. Y., narodenej XX.XX.XXXX, matky odporkyne zistil, že svedkyňa poznala
problémy v rodine a bola so svokrovcami každodenne v kontakte. Tento stav trval do roku 2008. Predtým

sa v rodine stretávali a švagriné a ich deti bývali často u nich. Do roku 2008 boli vzťahy vrelé. Uviedla,
že jej svokor bol popudlivej povahy a bol ťažko chorý. Svedkyňa si s ním rozumela, bývali často spolu.
Od roku 2008 pracovala s pracovným časom s krátkym a dlhším týždňom. Uviedla, že v priebehu týždňa
bola 5 dní so svokrovcami. Tvrdila, že im prevod bytu nenanútili a sami sa pre neho rozhodli. Podľa
svedkyne boli pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade sebestační a túžili po spoločnosti. Ona k nim mala

pravidelne chodiť. Uviedla, že v roku 2008 im priniesla obed a následne došlo k tomu, že tam boli
vymenené zámky a začali tam chodiť ich dcéry. Poukázala na situáciu, keď im priniesla na jedlo roštenku
a svokra ju zrejme nerozhrýzla. Svokor telefonoval dcéram a prišlo k rapídnej zmene správania. Potom
jej svokor zatelefonoval, že jeho manželka nevie mäso pohrýzť, svedkyňa sa do jeho bytu vrátila a už
tam boli aj jeho dcéry. Svedkyňa uviedla, že dcéry nenavštívili pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade

niekoľko rokov. Podľa svedkyne bol pôvodný navrhovateľ v 2. rade výbušný a popudlivý. Svedkyňa sa
vyjadrila aj ku konfliktu z mája 2008. Uviedla, že so do bytu vrátila aj s dcérou a už ich pri dverách čakali
navrhovateľky v 1. a 2. rade a nepustili ich do bytu. Potom sa do bytu dostali a pôvodný navrhovateľ v 2.
rade na nich vrieskal. Uviedla, že situáciu psychicky nezvládla a bola privolaná aj polícia. Keď sa vracala
z polície, stretla svokra, ktorý ju chytil pod krk a svedkyňa stratila vedomie. Uviedla, že bola z toho v

šoku a nevedela, čo mu všetko narozprávali, že bol voči nej tak agresívny. Uviedla, že svokrovci boli v
rokoch 2003-2007 sebestační, chodiaci, vedeli si navariť, navštíviť lekára. Svokra nevedela ísť sama do
vane, potrebovala pomoc, ktorú jej poskytovala ona a jej manžel. V tom čase bola jej dcéra v Anglicku.
Uviedla, že svokra nevarila a všetko robil jej manžel, ktorý bol dominantný, chodil nakupovať, k lekárovi,ale k špecialistom nechodil sám, ale v sprievode syna, odporkyne alebo svedkyne. Uviedla, že obedy
pravidelne pre pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade zabezpečovali. Tvrdila, že za nimi chodila skoro
každý deň a keď bola v práci chodil za nimi jej manžel, ktorý je na invalidnom dôchodku. Poukázala na to,

že každé Vianoce od roku 2003 až do roku 2007 vrátane boli u nich. Zobrali ich k sebe a večer išli domov.

Navrhovateľka v 1. rade sa vyjadrila k výpovedi svedkyne F. Y., pričom uviedla, že jej matka chcela dať
byt bratovi, ale svedkyňa ju presvedčila, aby ho dali vnučke, pretože je jej manžel chorý. Tvrdila, že im
svedkyňa bránila, aby chodili do bytu rodičov, pretože tam mala svoje veci a bála sa, aby jej ich nezobrali.

Tvrdila, že svedkyňa a jej manžel bránili jej rodičom sa stretávať so susedmi a chceli ich izolovať. Poprela
tvrdenie svedkyne, že by k svojim rodičom v rokoch 2000-2008 nechodila, pričom návštevy nehlásila
svedkyni. K výpovedi svedkyne ohľadne incidentu z mája 2008 sa vyjadrila tak, že nebola pravda to,
že prišla k otcovi, keď jej otec zatelefonoval. Uviedla, že mu bola gratulovať k narodeninám. Rozprávali
sa spolu a otec sa jej mal sťažovať, že dal svedkyni 20.000,-Sk na cestu do Mexika, aby o tom matka
nevedela. Uviedla, že nemala záujem vpustiť do bytu aj švagrinú s dcérou a bola tam trma - vrma.

Ich sused zavolal políciu. Keď došli do bytu policajti, tak tam už pôvodný navrhovateľ v 2. rade nebol.
Uviedla, že sa nedalo s nimi dohodnúť. Navrhovateľka v 1. rade potvrdila, že v rokoch 2003-2007 jej
rodičia nepotrebovali žiadnu starostlivosť a boli sebestační. Uviedla, že nie je pravda, že ich otec nevedel
variť, vedel variť aj upiecť. Poukázala aj na to, že ju mrzelo, že hovorili iba o deťoch navrhovateľa v 3.
rade a nikdy sa nepýtali na jej deti.

Navrhovateľka v 2. rade sa k výpovedi svedkyne F. Y. vyjadrila tak, že nie je pravda, že v období od
roku 2000-2008 nebola v predmetnom byte. Uviedla, že rodičov navštevovala každú sobotu, narodeniny,
Vianoce a telefonovala s nimi. Potvrdila, že jej rodičia si nevyžadovali starostlivosť v období rokov
2000-2008, iba jej brat ich v tomto období sprevádzal k lekárovi. Navrhovateľka v 2. rade ďalej uviedla,

že jej otec bol zberateľ a rád si upratoval sám. Uviedla, že bola svedkom toho, že do bytu prišla svedkyňa
s jej bratom a hádali sa tam, čo zle vplývalo na rodičov. Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že rodičia nikdy
neboli na Vianoce u nej, pretože jej rodičia mali zlý vzťah so zaťom. Navrhovateľka v 2. rade opakovane
zdôraznila, že do roku 2008 jej rodičia nepotrebovali starostlivosť. Priznala, že navrhovateľ v 3. rade
zabezpečil invalidný vozík aj hygienické potreby pre matku, keď to jej zdravotný stav vyžadoval. Išlo o

obdobie medzi Vianocami 2007 a 04.05.2008. Svedkyňa mala povedať navrhovateľke v 2. rade, že je
tučná, škuľavá sviňa, aby vypadla z bytu, že je to jej byt.

Z výsluchu svedka H. G. súd zistil, že svedok pracuje ako masér. Svedok stretáva navrhovateľa v
3. rade už 37 rokov a pozná aj navrhovateľky v 1. a 2. rade, ale nestretáva sa s nimi. Uviedol, že

navštevoval rodinu svojho kamaráta pravidelne 4-5 krát do týždňa po práci. Uviedol, že chodili tam jeho
rodičia, pretože to mali blízko. O tom, že byt dali odporkyni sa dozvedel od pôvodnej navrhovateľky v
1. rade. Uviedol, že predtým ako sa byt daroval, tak tam chodili na návštevu aj navrhovateľky v 1. a
2. rade, nechali tam u rodičov deti a išli si nakúpiť. Uviedol, že navrhovateľ v 3. rade, jeho manželka
alebo odporkyňa nosili rodičom jedlo a to na dvanástu hodinu, inak zvonil telefón. Išlo pravdepodobne

o obdobie roku 2006. Svedok ich navštevoval cez obed. Svedok vedel o tom, že sa starali o svojich
rodičov,zabezpečovalipranie,návštevulekárov,dávkovanieliekov.Starostlivosťzabezpečovaliajpočas
obdobia, keď bola vnučka mimo domova. Uviedol, že navrhovateľ v 3. rade si zobral svoju matku z
nemocnicedomov,staralsaoňu.Svedoktamvtomčasechodievalaukazovalmu,akosamápolohovať.
Starali sa o ňu a jeho matka bývala u syna v spálni. Starostlivosť o ňu zabezpečoval jej syn, nevesta a

vnučka. Svedok videl fotky, na ktorých mala byť pôvodná navrhovateľka v 1. rade posiata modrinami,
keď prišla z nemocnice. Uviedol, že má vedomosť o tom, že navrhovateľky v 1. a 2. rade vymenili zámok
na byte po smrti pôvodnej navrhovateľky v 1. rade. Navrhovateľka v 2. rade sa k výpovedi tohto svedka
vyjadrila tak, že svedok nehovoril pravdu. Uviedla, že navrhovateľ v 3. rade nezabezpečoval rodičom
pranie a naopak, oni si nosili prádlo k rodičom a u nich sa pralo. Tvrdila, že svedok mal všetko naučené

od navrhovateľa v 3. rade.

Z výsluchu svedkyne MUDr. G. Š. zistil, že svedkyňa je zamestnaná ako všeobecná lekárka pre
dospelých. Uviedla, že z videnia pozná navrhovateľov v 1. až 3. rade, ktorí chodili so svojimi rodičmi do
jej ambulancie. Svedkyňa uviedla, že pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade boli jej pacienti. Uviedla, že

pôvodná navrhovateľka v 1. rade chodila do jej ambulancie iba s manželom a bola vždy usmiata, nikdy
nemala žiadne problémy. Bola taktiež na návšteve doma u pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade.
Svedkyňa nevedela uviesť, kto z navrhovateľov v 1. až 3. rade chodil častejšie so svojimi rodičmi k nej
do ambulancie. Uviedla, že keď bola v ich byte, tak sa tam navrhovatelia v 1. až 3. rade striedali. Uviedla,že pôvodný navrhovateľ v 2. rade bol schopný sa o seba postarať v rokoch 2004 - 2008. Uviedla, že
prišiel sám a bez problémov sa s ním dalo komunikovať. Poukázala na to, že sa pôvodný navrhovateľ
v 2. rade začal opúšťať v roku 2011, nebol už taký veselý, nesršal humorom a videla ho aj plakať.

Svedkyňa nevedela uviesť, kto s pôvodným navrhovateľom v 2. rade chodil na vyšetrenia. Uviedla, že
pokiaľ ide o pôvodnú navrhovateľku v 1. rade, tak sa o ňu staral manžel a všetci navrhovatelia v 1. až
3. rade sa podieľali na starostlivosti. Uviedla, že odporkyňa do ambulancie nechodievala ako doprovod
svojich starých rodičov. Svedkyňa uvádzala, že si nepamätá, že by mal pôvodný navrhovateľ v 2. rade
psychické problémy.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX nehnuteľnosti okresu Bratislava I, obec Bratislava -H. Č. R. H.,
katastrálne územie Staré mesto vyhotoveného dňa 27.08.2014 súd zistil, že odporkyňa je v katastri
nehnuteľností aktuálne zapísaná ako vlastníčka bytu č. XX, vchod P. X. Titul nadobudnutia je uvedený
ako V.264/2000 zo dňa 29.02.2000.

Zo záznamu o psychiatrickej kontrole navrhovateľky v 1. rade zo dňa 21.06.2006 lekárky MUDr. B. Š.
súd zistil, že syn navrhovateľky v 1. rade oznámil psychiatričke, že navrhovateľka v 1. rade je zábudlivá,
takmer nič neporobí, má slabú motoriku, málo sa pohybuje a manžel jej musí pomáhať aj pri základných
veciach.Uviedol,žejejtrebapomáhaťajprizákladnejhygieneacítisaslabá.Povyšetrenínavrhovateľky
v 1. rade MUDr. B. Š.Á. zistila, že navrhovateľka v 1. rade bola orientovaná parciálne, generálie mala

správne, psychomotoriku mala inhibovanú, afektívne bola labilná, náladu mala subdepresívnu, myslenie
bradypsychické, s depresívnymi prvkami, mala hypobúliu, hypoaktivitu. Navrhovateľke v 1. rade bola
stanovená diagnóza organická depresívna porucha, zmiešaná demencia ľahkého stupňa.

Súd zo správy z psychologického vyšetrenia navrhovateľa v 2. rade zo dňa 02.07.2008 vypracovanej

klinickou psychologičkou PhDr. G. F. zistil, že navrhovateľ v 2. rade prišiel na vyšetrenie v doprovode
dcéry a sťažoval si na pocity úzkosti a strachu. Udával, že má nedorozumenie v rodine, čo ho trápi
a reagoval plačlivo. Psychologička konštatovala, že pôvodný navrhovateľ v 2. rade bol zhovorčivý,
orientovanýčasom,osobnýmidátamiimiestom.Pomalšiereagovalnaotázky.Maldepresívnetendencie
viazané na konflikty so synom. Mal zachovaný kontakt s realitou a kolísavú schopnosť koncentrácie

pozornosti.

Zo zápisnice č.p. DU-1525/I-SMs-08 zo dňa 04.05.2008 Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR,
Obvodného oddelenia PZ Staré mesto - stred súd zistil, že navrhovateľka v 2. rade podala na Obvodnom
oddelení PZ Staré mesto - stred oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Oznámila,

že dňa 04.05.2008 v byte na P. N.. Č.. X, ktorý užívajú jej rodičia, ju napadla jej švagriná F. Y.. Tvrdila,
že do nej oboma rukami v predsieni sotila a bránila jej v tom, aby zavolala políciu. K slovným urážkam
nedošlo. Ďalej uviedla, že telefonovala bratovi, pretože ich otec odišiel z domu s tým, že si niečo spraví.
Podľa navrhovateľky v 2. rade mal jej otec obavy, že ho dajú do ústavu, pretože prepísal byt na vnučku.
Ďalej uviedla, že po príchode jej švagrinej a jej dcéry vznikla medzi nimi hádka, pričom jej švagriná mala

vystupovať agresívne. Mala napadnúť aj jej sestru F. a sácať do nej, po čom jej sestra padla na zem a
následne ju mala chytiť za šaty pod krkom a triasť s ňou. Rovnaké oznámenie o priestupku podala aj
F. L.Á. - navrhovateľka v 1. rade.

Z výzvy zo dňa 13.06.2008 adresovanej odporkyni mal súd preukázané, že pôvodní navrhovatelia v 1. a

2.radevyzvaliodporkyňunavráteniedaru.Akodôvodvráteniadarovanéhobytuuviedli,žesaodporkyňa
správa k navrhovateľom tak, že porušuje zmluvné podmienky a dobré mravy. V predmetnej výzve neboli
uvedené žiadne konkrétne dôvody, resp. prípady správania odporkyne, ktorými mala porušovať zmluvné
podmienky a dobré mravy.

Zo záznamu psychiatričky MUDr. B. Š. zo dňa 05.05.2008 súd zistil, že sa k nej v daný deň dostavil
syn P. Y.. Udával, že sa pri starostlivosti o jeho mamu vynorili veľké problémy s otcom. Tvrdil, že jeho
otec najskôr vyhodil nevestu s tým, že jej opateru nevyžaduje, potom tam chodil jeho syn. Uviedol, že
jeho otec Zoltán Valachovič napadol nevestu, vnučku a škrtil manželku. Uviedol, že celé roky jeho dve
sestry nemali o rodičov záujem, ale syn si všimol, že posledný mesiac tam jeho sestry začali chodiť. V

zázname je uvedené, že na ich ambulanciu posledné roky dochádzal pre lieky jej syn a kontroly chorej
matky zabezpečoval tiež jej syn.Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 02.05.2008 č.k. DU-1506/SMS-2008 súd zistil, že
predmetného dňa sa odporkyňa dostavila na Oddelenie skráteného vyšetrovania za účelom oznámenia
skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin. Odporkyňa uviedla, že jej starý otec B.

Y. a jeho dcéra F. L. ju dňa 02.05.2008 v byte jej starých rodičov č. 11 fyzicky a slovne napadli. Jej
starý otec ju niekoľkokrát sotil, aby opustila jeho byt. Ďalej jej hovoril, aby byt vrátila, pretože sa o nich
nestará. Uviedla, že následne na to na ňu začala slovne útočiť aj F. L., ktorá uviedla, že sa odporkyňa
o jej starých rodičov nestarala. Uviedla, že je obmedzená v starostlivosti o starých rodičov, nakoľko jej
ju odopierajú oni sami.

Z príjmového dokladu zo dňa 07.03.2009 súd zistil, že navrhovateľ v 3. rade L. Y. uhradil pohrebnej
službe Pieta sumu 1187,73 €. Súd súčasne zo zmluvy o zaobstaraní veci uzatvorenej medzi pohrebnou
službou a navrhovateľom v 3. rade zistil, že sa navrhovateľ v 3. rade zaviazal uhradiť pohrebnej službe
náklady na pohreb pôvodnej navrhovateľky v 1. rade sumu 1187,73 €.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2D 21/2012 bolo konanie po poručiteľovi B. Y.
prerušené. Súčasne bola navrhovateľovi v 3. rade určená lehota 30 dní na podanie žaloby na určenie, že
dôvody vydedenia v závete a listine o vydedení neexistujú. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom
12.2.2012.

Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. /§ 80
písm.c) O.s.p./

Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať

obsahu alebo účelu tohto zákona. /§ 51 Občiansky zákonník/

Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo
sľub prijíma. /§ 628 ods. 1 Občiansky zákonník/

Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak,
že tým hrubo porušuje dobré mravy. /§ 630 Občiansky zákonník/

Predmetom súdneho konania bolo (po pripustenej zmene petitu navrhnutej právnymi nástupcami
pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade) určenie, že nehnuteľnosť - byt patrí do dedičstva po právnych

predchodcoch navrhovateľov v 1. až 3. rade P. Y. C. B. Y.. Z hľadiska právneho posúdenia veci je
potrebné uviesť, že konštantná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky akceptuje žaloby,
ktorými sa dedičia domáhajú určenia, že určitá vec patrí do dedičstva. / viď rozhodnutia NS SR 1 Cdo
26/2007 zo dňa 16.12.2008, 3 Cdo 29/2010 zo dňa 11.08.20116 Cdo 188/2010 zo dňa 31.01.2012/
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 16.10.2010 sp. zn. 3 Cdo 154/2010 uverejnenom v

Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR konštatoval, že v konaní o žalobe, ktorou sa dedič
domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase
smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti,
ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. V inom rozhodnutí Najvyšší súd
SRuviedol,žetakátožalobanepredstavujetzv.inúžalobu,ktorávustanovení§80O.s.p.niejeuvedená,

ale ide o žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktorá sleduje ochranu vlastníckeho práva. / uznesenie sp.
zn. 1 Cdo 26/2007 zo dňa 16.12.2008 / Rozsudok súdu, ktorým by súd vyhovel takejto žalobe o určenie,
že vec patrí do dedičstva má deklaratórnu povahu. Táto skutočnosť znamená, že sa ním iba potvrdzuje
právny stav, ktorý tu bol v čase smrti poručiteľa a takýmto rozhodnutím sa nezakladajú navrhovateľom
voči odporcovi žiadne práva. Vec je následne prejednaná v dedičskom konaní ako majetok poručiteľa.

Vzhľadom k tomu, že návrh na určenie, že vec patrí do dedičstva je určovacou žalobou podľa § 80 písm
c) O.s.p., súd v prvom rade posúdil, či bol v konaní preukázaný naliehavý právny záujem navrhovateľov
v 1. až 3. rade na podaní návrhu. Navrhovateľky v 1. a 2. rade odôvodňovali právny záujem tým, že ako
právne nástupkyne pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade majú záujem na tom, aby sa urobili právne
kroky k zápisu zmeny v katastri nehnuteľností. Dôvodili, že sa predmetná nehnuteľnosť má riešiť v rámci

prebiehajúceho dedičského konania. Súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo
svojej rozhodovacej činnosti už viackrát vyjadril k otázke preukazovania naliehavého právneho záujmu
v žalobách o určenie, že vec patrí do dedičstva. Napríklad z uznesenia NS SR sp.zn. 1 Cdo 26/2007
zo dňa 16.12.2008 jasne vyplýva, že kto je dedičom poručiteľa ( do úvahy prichádzajúcim dedičom) mánaliehavý právny záujem na určení, že určitá vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva
aj proti osobe, ktorá nie je poručiteľovým dedičom. Súd pre úplnosť uvádza aj rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ktoré konštatuje, že meritórne posúdenie existencie vlastníctva právneho

predchodcu sťažovateľa k sporným nehnuteľnostiam môže zmeniť právne postavenie sťažovateľa,
keďže jedine úspech sťažovateľa v konaní o jeho návrhu mu umožní uplatnenie svojich prípadných
nárokov voči subjektom, ktoré boli alebo sú stále vedené v katastri nehnuteľností ako vlastníci spornej
nehnuteľnosti. / viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 482/2013-50 zo dňa 11.12.2013/ Súd
dospel k záveru, že v tomto súdnom konaní je splnená podmienka daná pre určovacie žaloby a je

daný naliehavý právny záujem navrhovateľov v 1. až 3. rade. Samotné dedičské konanie po zosnulých
navrhovateľoch v 1. a 2. rade by nemohlo vyriešiť otázku spornosti vlastníctva bytu medzi právnymi
nástupcami navrhovateľov v 1. a 2. rade a odporkyne.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľov v 1. až 3. rade na určenie,
že vec patrí do dedičstva je nedôvodný. V konaní bolo nesporné, že pôvodní navrhovatelia v 1.

a 2. rade a uzatvorili so svojou vnučkou odporkyňou dňa 11.01.2000 zaopatrovaciu zmluvu. Vo
svojej podstate uzatvorená zaopatrovacia zmluva ( ďalej len zmluva) predstavovala kombináciu dvoch
zmluvných typov upravených Občianskym zákonníkom a to darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení
vecného bremena. Prvým právnym účinkom uzatvorenej zmluvy bol bezplatný prevod vlastníctva bytu
darcami - pôvodnými navrhovateľmi v 1. a 2. rade obdarovanej odporkyni. Druhým základným účinkom

zmluvy bol vznik vecného bremena spočívajúceho v doživotnom užívaní nehnuteľnosti darcami -
pôvodnými navrhovateľmi v 1. a 2. rade. Odporkyňa bola následne ku dňu 29.02.2000 zapísaná do
katastra nehnuteľností ako vlastníčka darovaného bytu č. 11 nachádzajúceho sa v bytovom dome na
P. N. X Y. L. ako aj ako spoluvlastníčka podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku. V tomto súdnom konaní nebola platnosť uzatvorenej

zaopatrovacej zmluvy navrhovateľmi namietaná.

Súd už vyššie konštatoval, že v konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do
dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Určujúcou
skutočnosťou pre posúdenie tejto otázky v tomto súdnom konaní bolo, či boli splnené podmienky

pre vrátenie darovaného bytu č. XX na P. N.. X Y. L. pôvodným navrhovateľom v 1. a 2. rade. Súd
poznamenáva, že uplatnenie práva na vrátenie daru prebieha v dvoch fázach. Na základe uznaného
dôvodu darca jednostranným právnym úkonom odvolá poskytnutý dar a súčasne žiada o vrátenie daru.
Odôvodnené odvolanie daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru. Pôvodní
navrhovatelia v 1. a 2. rade si uplatnili právo na vrátenie daru jednak výzvou na vrátenie daru zo

dňa 13.06.2008 a následne podaním žaloby na súde dňa 04.07.2008. Pôvodní navrhovatelia v 1. a 2.
rade mali podľa prvého odseku článku X. zaopatrovacej zmluvy právo domáhať sa vrátenia predmetu
prevodu, ak by sa odporkyňa darcom alebo k členom ich rodiny správala tak, že tým hrubo porušila
dobré mravy. Predmetné zmluvné ustanovenie je totožné s § 630 Občianskeho zákonníka upravujúceho
problematiku vrátenia daru. Súd má za to, že pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade a ani ich právny

nástupcovia - navrhovatelia v 1. až 3. rade takéto hrubé porušenie dobrých mravov zo strany odporkyne
nepreukázali.

Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva a bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce
subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Ich obsah

spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich
rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu
sudcovi. / viď rozhodnutie NS SR č. 88 uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej
republiky č. 6-7 ročník 1998/

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a právna veda postupne stanovili určité kritéria, ktoré
treba pri skúmaní konkrétneho prípadu vrátenia daru brať do úvahy. Súd uvádza tieto štyri základné
kritériá:

1. Pri skúmaní porušenia dobrých mravov je potrebné vychádzať z objektívneho stavu a za dôležité

sa nepovažuje subjektívne vnímanie porušenia dobrých mravov darcom. Právne významné je, ako
správanie obdarovaného možno hodnotiť objektívne, podľa všeobecne akceptovanej predstavy o tom,
aké konanie v konkrétnej životnej situácii darcu je ešte v súlade s dobrými mravmi, a aké správanie v
súlade s dobrými mravmi už nie je.2. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovanej
alebo len jej samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti

konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Spravidla ide o porušenie
značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami,
neposkytnutím potrebnej pomoci a pod./ viď rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 191/96, Zbierka súdnych
rozhodnutí 98, č. 6-7, s. 272 /

3. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé
porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy
a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými
mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu. /
Zbierka súdnych rozhodnutí 98, č. 6-7,s.353/

4.Kľúčomkinterpretácii§630Občianskehozákonníkajezásadaspravodlivejrovnováhy,ktorájecieľom
hľadania rozhrania medzi základnými právami, ktoré sa dostanú do konfliktu. / viď Drgonec,J.: Pravo
darcu domáhať sa vrátenia daru. Justičná revue, 61, 2009, č. 8-9/

Pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade ako prvý dôvod na uplatnenie práva na vrátenie darovaného bytu

uviedli, že odporkyňa napriek ich zhoršujúcemu zdravotnému stavu odišla v roku 2003 do Londýna, kde
zotrvaladoroku2007.Skutočnosť,žeodporkyňabolavobdobírokov2003-2007vcudzinenebolamedzi
účastníkmi konania sporná. Pôvodný navrhovateľ v 2. rade počas výsluchu uviedol, že sa dozvedel o
skutočnosti, že odporkyňa pôjde do Anglicka, ale myslel si, že to bude iba krátkodobý pobyt. Z jeho
výsluchu nie je možné zistiť, či s pobytom odporkyne v cudzine v danom čase súhlasil. Z vykonaných

výsluchov však jednoznačne vyplýva, že v čase odchodu odporkyne do cudziny bol ich vzájomný vzťah
bezproblémový. Odporkyňa argumentovala tým, že v tomto období opateru zabezpečovali jej rodičia.
Poukázala na to, že zaopatrovacia zmluva neurčovala, že sa má o starých rodičov starať osobne. Súd
konštatuje, že v článku VII vete poslednej zaopatrovacej zmluvy sa odporkyňa zaviazala poskytnúť
pôvodným navrhovateľom v 1. a 2. rade v chorobe a starobe komplexnú starostlivosť a zaopatrenie a v

prípade ich smrti sa zaviazala vystrojiť im na svoje náklady dôstojný pohreb. Problematika zaopatrenia
pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade bola v zaopatrovacej zmluve riešená iba týmto stručným
a všeobecným ustanovením. V zmluve absentuje bližšia špecifikácia všeobecných pojmov ako je
komplexná starostlivosť, zaopatrenie, poskytnutie starostlivosti. V zmluve taktiež nie je vymedzené, kedy
má odporkyňa začať s poskytovaním zaopatrenia. Z doslovného gramatického výkladu predmetného

zmluvného článku je zrejmé, že odporkyňa sa v zmluve nezaviazala iba k osobnému zaopatreniu
pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade, ale toto zaopatrenie mohla realizovať akoukoľvek formou a teda
aj využitím dobrovoľného zaopatrovania zo strany svojich blízkych teda rodičov. Odporkyňa sa zmluvne
nezaviazala k povinnosti vrátiť dar, ak by nastali objektívne dôvody, ktoré by jej bránili v zaopatrovaní
pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade. K takýmto objektívnym dôvodom brániacim v starostlivosti, je

možné zaradiť aj pobyt odporkyne v cudzine. Odporkyňa sa zmluvne nezaviazala, že by v budúcnosti
nemohlavycestovaťnadlhšiudobudocudziny.Vdanomprípadejezrejmé,žeodporkyňabolavAnglicku
zamestnaná a teda jej vycestovanie riešilo jej životnú potrebu finančného zabezpečenia.

Súd má za to, že odchod odporkyne do cudziny v rokoch 2003-2007 nemožno považovať za tak

závažné porušenie všeobecných morálnych hodnôt, ktoré by bolo možné označiť za hrubé porušenie
dobrých mravov. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, v čase odchodu odporkyne do cudziny
boli pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade schopní sa o seba sami postarať. Napríklad navrhovateľka
v 2. rade vypovedala, že pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade boli v roku 2003 dobrom stave a
nepotrebovali pomoc. Navrhovateľka v 2. rade na pojednávaní dňa 09.01.2013 konštatovala, že jej

rodičia nevyžadovali v období rokov 2000-2008 starostlivosť. Uviedla, že jej otec bol zberateľ a najradšej
si svoje veci upratoval sám. Navrhovateľka v 1. rade zhodne uviedla, že jej rodičia nepotrebovali v
rokoch 2003 - 2007 žiadnu pomoc a boli sebestační. Rovnako vypovedala aj svedkyňa F. Y., ktorá je
matkou odporkyne. Uviedla, že jej svokrovci v rokoch 2003-2007 boli sebestační, vedeli sa samostatne
opatriť, boli chodiaci, vedeli navariť, navštíviť lekára, pričom pôvodná navrhovateľka v 1. rade vedela ísť

k lekárovi len v doprovode. Taktiež všeobecná lekárka pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade MUDr.
G. Š. vypovedala tak, že pôvodný navrhovateľ v 2. rade bol v období rokov 2004 - 2008 ešte samostatný.
Uviedla, že chodil k nej na vyšetrenia sám a bez problémov sa s ním dalo komunikovať. Pôvodný
navrhovateľ v 2. rade tvrdil, že jeho manželka bola od roku 2006 ležiacou pacientkou a potrebovalavyššiu starostlivosť. Súd konštatuje, že nemožno hovoriť o neposkytnutí potrebnej pomoci pôvodným
navrhovateľom v 1. a 2. rade odporkyňou v čase, keď na túto pomoc ešte neboli odkázaní. Navyše
starostlivosť o pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade bola zabezpečená aj zo strany rodičov odporkyne.

Pôvodný navrhovateľ v 2. rade ďalej tvrdil, že im rodičia odporkyne neposkytovali dostatočnú
starostlivosť v čase jej pobytu v cudzine. Udával, že keď im volal, povedali mu, prečo tak skoro volá.
Nákupy im nosili neskoro, obed až o 16:00 hod. Výpovede pôvodného navrhovateľa v 2. rade a rodičov
odporkynesaodlišovaliakaždýznichsituáciuvnímalodlišne.Matkaodporkyneudávala,žekpôvodným

navrhovateľom v 1. a 2. rade chodila pravidelne. Poukázala na to, že si s nimi až do roku 2008 rozumela.
Tvrdila, že v spornom období 2003-2007 poskytovala pôvodnej navrhovateľke v 1. rade pomoc pri
kúpaní. Uviedla, že jej svokor bol dominantný, chodil nakupovať a v podstate robil všetko. Všetky bežné
veci zvládal. Uviedla, že pravidelne zabezpečovali obedy pre pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade.
Udávala, že za nimi chodila skoro každý deň a keď bola v práci chodil za nimi jej manžel, ktorý je na
invalidnom dôchodku. Navrhovateľka v 2. rade potvrdila, že navrhovateľ v 3. rade - otec odporkyne

zabezpečil svojim rodičom invalidný vozík aj hygienické potreby pre matku, keď to jej zdravotný stav
vyžadoval.SvedokH.G.vypovedaltak,žerodičiaodporkynesastaraliopôvodnýchnavrhovateľovv1.a
2. rade. Zabezpečovali im pranie, návštevu lekárov, dávkovanie liekov. Túto starostlivosť zabezpečovali
aj počas obdobia, keď bola odporkyňa v cudzine. Navrhovateľky v 1. a 2. rade konštatovali, že ich otec
bol v období pobytu odporkyne v cudzine sebestačný. Súd uzatvára, že správanie rodičov odporkyne

počas jej pobytu v cudzine nemá právny význam pre posúdenie otázky, či odporkyňa sama svojím
konaním nezávislým od jej rodičov hrubo porušila dobré mravy voči pôvodným navrhovateľom v 1. a 2.
rade. Súd nad rámec udáva, že nebolo preukázané, že by rodičia odporkyne starostlivosť o pôvodných
navrhovateľov v 1. a 2. rade zanedbávali.

Ďalej pôvodní navrhovatelia v 1. a 2. rade uvádzali, že sa správanie odporkyne po návrate z Anglicka
voči nim rapídne zhoršilo, začala sa správať arogantne, urážlivo, bez úcty a vážnosti. Dôvodili, že im
odporkyňa neposkytovala potrebnú pomoc, mala sa vyjadrovať, že je unavená, nevládze a o pôvodnej
navrhovateľke v 1. rade mala tvrdiť, že smrdí. Odporkyňa tieto tvrdenia pôvodných navrhovateľov v 1. a
2. rade popierala. Naopak udávala, že do mája 2008 boli vzťahy medzi nimi dobré a spoločne trávili aj

Vianoce v roku 2007. K výpovedi pôvodného navrhovateľa v 2. rade sa vyjadrila tak, že od decembra
2007 raz týždenne so svojou mamou chodievala k starým rodičom a zabezpečovala opateru a hygienu a
vtedy starú mamu aj kúpali. O tom, že pôvodná navrhovateľka v 1. rade s odporkyňou dobre vychádzala
a mala ju veľmi rada svedčí aj výpoveď navrhovateľky v 1. rade. Táto uviedla, že pôvodná navrhovateľka
v 1. rade rozprávala často o odporkyni. Navrhovateľka v 1. rade tým trpela, pretože o jej deťoch jej matka

- pôvodná navrhovateľka v 1. rade takto nerozprávala. Navrhovateľka v 2. rade tvrdila, že bola svedkom
toho, keď jej mama potrebovala urobiť hygienu a odporkyni jej matka smrdela. Tento výrok mohol byť
odporkyňou vyslovený v rôznom kontexte, ktorý môže zmeniť jeho objektívnu výpovednú hodnotu a
pôvodný navrhovateľ v 2. rade ho mohol vnímať subjektívne obzvlášť citlivo. Súd udáva, že aby takýto
výrok alebo urážlivé správanie dosiahlo intenzitu potrebnú na hrubé porušenie dobrý mravov, musela

by odporkyňa takto konať sústavne a intenzívne.

Navrhovateľka v 2. rade počas výsluchu uviedla, že bola svedkom toho, že prišla odporkyňa k
pôvodným navrhovateľom a priniesla im niečo v malej miske jesť, čo ona považovala za nedostatočné.
Aj táto výpoveď čiastočne preukazuje, že odporkyňa pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade po

návrate z Anglicka navštevovala. Súd dodáva, že tvrdenie navrhovateľky v 2. rade, že prinesené jedlo
považovala na nedostatočné je bezvýznamné, pretože odporkyni z uzatvorenej zmluvy povinnosť na
zabezpečovanie stravy nevznikla. Pojmovým znakom darovacej zmluvy je jej bezodplatnosť a z tohto
titulu povinnosť zabezpečovania stravy na svoje náklady odporkyni s určitosťou nevznikla. Súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na ďalšie tvrdenie pôvodného navrhovateľa v 2. rade ohľadne príspevku na

vybudovanie sprchového kúta pre pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade. Počas výsluchu udával, že
odporkyňuprosiloto,abyimpomohlavybudovaťsprchovýkút,abysiuľahčiliprístupdosprchy.Pôvodný
navrhovateľ v 2. rade požiadal odporkyňu, aby im prispela a zabezpečila prerobenie sprchy. Poukazoval
na to, že bol jej prístupom sklamaný a svoje finančné prostriedky použila pre vlastnú potrebu a nechala
si urobiť silikónové prsia. Tvrdil, že sa na takúto povinnosť zmluvne zaviazala a zmluvu nedodržala.

Súd jednoznačne uzatvára, že odporkyňa nebola povinná poskytnúť pôvodným navrhovateľom v 1.
a 2. rade finančný príspevok na vybudovanie sprchového kútu. Táto skutočnosť taktiež vyplýva z
už uvádzaného pojmového znaku darovania a to jeho bezodplatnosti. Judikatúra Najvyššieho súduSR taktiež jednoznačne konštatuje, že aj pri zaopatrovacej zmluve, resp. darovacej zmluve, v ktorej
je uvedená podmienka zaopatrenia, musí byť splnená podmienka bezodplatnosti. Ak by bolo s
darovaním veci spojené určité protiplnenie obdarovaného darcovi majetkovej povahy (v danom prípade

mal obdarovaný zaopatrovať darcu na svoje náklady), bola by takáto darovacia zmluva podľa § 39
Občianskeho zákonníka neplatná. /viď napríklad rozsudok NS SR 3 Cdo 302/2009 zo dňa 24.02.2011/. V
danom prípade pôvodný navrhovateľ v 2. rade neprosil odporkyňu o pôžičku, ale žiadal určitý nenávratný
príspevok na vybudovanie sprchového kútu. Súd sa môže iba domnievať, že tento negatívny postoj
odporkyne vyvolal u pôvodného navrhovateľa v 2. rade hnev a naštrbil nedôvodne vzťahy medzi ním a

vnučkou. Pričom táto situácia nebola odporkyňou zavinená. Súd skutkové okolnosti ohľadne správania
odporkyne po jej návrate z cudziny voči pôvodným navrhovateľom v 1. a 2. rade posúdil podľa prvých
dvoch skoršie uvádzaných kritérií stanovených judikatúrou. Súd teda vychádzal z objektívneho stavu
a nie zo subjektívneho vnímania porušenia dobrých mravov darcom. Z objektívneho vyhodnotenia
všetkých zistených skutočností súd zistil, že odporkyňa svojím správaním neporušila hrubo dobré mravy.
Súdopakovaneuvádza,žepredpokladomúspešnéhouplatneniaprávadarcuniejeakékoľveknevhodné

správanie obdarovanej, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Ďalej súd musel zodpovedať na otázku, či pri konfliktoch, ktoré vznikli medzi pôvodným navrhovateľom
v 2. rade, jeho dcérami - navrhovateľkami v 1. a 2. rade, matkou odporkyne a odporkyňou v mesiaci

máj 2008, boli správaním odporkyne hrubo porušené dobré mravy. Súd poznatky zistené z vykonaných
svedeckých výpovedí vyhodnotil tak, že začiatkom mája 2008 prišla odporkyňa spolu so svojou matkou
do bytu pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade. Do bytu mali byť zavolané priamo pôvodným
navrhovateľom v 2. rade, ktorý sa sťažoval na nekvalitné mäso, ktoré mu doniesla odporkyňa (nevedeli
po pohrýzť). V tom čase sa v byte nachádzali dcéry pôvodného navrhovateľa, ktoré o ich príchode vedeli

a čakali ich už pri dverách. V danom prípade bolo nesporné, že navrhovateľky v 1. a 2. rade nechceli
odporkyňu a jej matku do bytu pustiť. Napokon sa podarilo odporkyni a jej matke do bytu vstúpiť a v
predsieni bytu prebehol konflikt medzi matkou odporkyne a navrhovateľkami. Na miesto bola privolaná aj
polícia.Podľanavrhovateliekv1.a2.radematkaodporkynenemalanadávať,alemaladonavrhovateľky
v 2. rade oboma rukami strčiť a navrhovateľku v 1. rade držať za šaty pod krkom. Ďalej mal pôvodný

navrhovateľ v 2. rade strčiť do odporkyne a povedať jej, aby opustila jeho byt, pretože sa o neho nestará.
Následne mal na ulici pri prítomnosti polície prebehnúť konflikt medzi pôvodným navrhovateľom v 2.
rade a matkou odporkyne. Išlo o jednostranný útok zo strany pôvodného navrhovateľa v 2. rade. Ten
mal matku odporkyne chytiť pod krkom pokiaľ nestratila vedomie. Navrhovateľka v 2. rade uvádzala aj
iný konflikt, kedy mala odporkyňa priniesť jedlo pôvodným navrhovateľom v 1. a 2. rade. Navrhovateľka

v 2. rade ju mala upozorňovať, že nepozdravila a pohádali sa. Navrhovateľka v 2. rade taktiež udávala,
že zavolala svojmu bratovi, aby prišiel a mohla sa ho spýtať sa ho ako chce situáciu s otcom riešiť a
prebehol medzi nimi konflikt.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že konfliktné situácie prebehli predovšetkým medzi matkou

odporkyne na jednej strane a pôvodným navrhovateľom v 2. rade a jeho dcérami. V danom prípade
nebola konfliktná situácia jednostranná a obe strany na seba útočili. Súd poukazuje na už uvedenú
zásadu vzájomnosti pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať
za hrubé porušenie dobrých mravov. A teda na judikované pravidlo, podľa ktorého treba brať do úvahy
a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s

dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného
voči nemu. Súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by odporkyňa sama útočila
na navrhovateľky v 1. a 2. rade a svojho starého otca. Naopak jej starý otec mal na ňu kričať, že sa o
neho nestará a mal do nej strkať, aby opustila byt. Žiadny z vypočutých svedkov neudával agresívne
správanie odporkyne voči jej starým rodičom. Súd dospel k záveru, že správanie odporkyne pri týchto

konfliktných situáciách v máji 2008 nemožno aj s prihliadnutím na správanie darcu jej starého otca a
jeho dcér vyhodnotiť tak, že by porušilo hrubo dobré mravy.

V konaní bolo preukázané, že odporkyňa spolu so svojimi rodičmi pôvodnú navrhovateľku v 1. rade
doopatrovala v byte svojich rodičov, potom ako bola prepustená z nemocnice. Bolo preukázané, že

sa o ňu vo svojom byte na E. N. Y. L. riadne starali až do jej smrti. Náklady na jej pohreb hradila
odporkyňa spolu s jej rodičmi, ktorí súčasne vybavili jej pohreb. Súd má za to, že odporkyňa splnila
zmluvné podmienky zaopatrenia pôvodnej navrhovateľky v 1. rade na ktoré sa zaviazala. Taktiež bolo
nesporné, že od mája 2008 sa odporkyňa a ani jej rodičia nemohli starať o pôvodného navrhovateľa v2. rade, pretože on sám s tým nesúhlasil. O pôvodného navrhovateľa v 2. rade sa od toho času starali
striedavo jeho dcéry. Odporkyňa nemala do bytu pôvodných navrhovateľov v 1. a 2. rade prístup a jej
starý otec jej nedovolil, aby sa s ním stretla a starala sa o neho. Je teda zrejmé, že odporkyňa neporušila

dobré mravy, tým, že sa o svojho starého otca od mája 2008 nestarala, pretože on sám si to neželal a
o jeho starostlivosť bolo v tom čase postarané zo strany jeho dcér.

Pokiaľ ide o námietku právnej zástupkyne navrhovateliek v 1. a 2. rade či je navrhovateľ v 3. rade v
predmetnej veci aktívne legitimovaný tak súd námietku posudzoval a dospel k záveru, že v danej veci je

aktívne legitimovaný. Predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosť byt č. XX na X.poschodí bytového
domu na E. patrí do dedičstva po poručiteľoch P. Y. C. B. Y.. Navrhovateľ v 3. rade ako syn je po
smrti matky zákonným dedičom. Po smrti B. Y. bol navrhovateľ vydedený listinou o vydedení a konanie
dedičské bolo prerušené s tým, aby v lehote 30 dní podal žalobu na určenie ,že dôvody vydedenia v
závete a listine o vydedení neexistujú. Navrhovateľ podal žalobu na tunajší súd a je vedená pod sp. zn.
24C 43/2014.Súd v danom prípade je toho názoru, že nebolo nutné predmetné konanie prerušiť a čakať

na výsledok konania 24C 43/2014,kde sa rieši otázka neplatnosti dôvodov vydedenia navrhovateľov
pretože v tomto konaní bolo určenie, či nehnuteľnosť resp. byt patrí do dedičstva po poručiteľoch P.
Y.Č. C. B. Y. a v tomto konaní sa neriešia dedičské podiely. Naviac navrhovateľ v 3. rade je otcom
odporkyne a nemá záujem na predmetnom konaní, avšak s poukazom na § 91 ods. 2 O.s.p. ide o nútené
spoločenstvo avšak ako dediča v predmetnom konaní spolu s navrhovateľkami v 1. a 2. rade je potrebné

považovať všetkých účastníkov konania za nerozlučných spoločníkov v zmysle ust. § 91 ods.2 O.s.p.
Treba uviesť, že dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov
bez zreteľa na ich vôľu a vo vzťahu k tretím subjektom procesný úkon čo len jedného z navrhovateľov
je účinný aj vo vzťahu k ostaným navrhovateľom .

Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že by sa odporkyňa dopustila hrubého porušenia
dobrých mravov voči pôvodným navrhovateľom v 1. a 2. rade a to starým rodičom a tým nebol daný
právny dôvod na vrátenie darovaného bytu pôvodným navrhovateľov v 1. a 2. rade. Z tohto dôvodu X-
izbový byt č. XX na X. poschodí bytového domu nachádzajúceho sa v L., P. N.. Č.. X, súpisné číslo
XXXX nepatrí do dedičstva po P. Y. C. B. Y.. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a predložené dôkazy

účastníkmi a po ich vyhodnotení súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov v 1. až 3. rade zamietol
v celom rozsahu ako nedôvodný.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa ust. § 151 ods. 3. O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v piatich vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona