Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. jún 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 22Cb/99/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713212047
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7713212047.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Igorom Raganom, v právnej veci navrhovateľa : EKVIA

s.r.o. , so sídlom Priemyselná 11, Nitra 949 05, IČO: 31 426 085, zastúpený Jurovatý & Partners, s. r. o.,
so sídlom Námestie SNP 14, Bratislava 811 06, IČO: 36 862 703, proti odporcovi: ILaS MARKET s.r.o.,
so sídlom Prof. Hlaváča 1885/9, Michalovce 071 01, zastúpený JUDr. Monikou Ilčišinovou, advokátom,
AK so sídlom Herľanská 547, Vranov nad Topľou, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že zmluva o predaji časti podniku, uzavretá dňa 1.8.2011 medzi ILaS COMPANY s.r.o.,
IČO: 36 462 012, teraz vystupujúci pod obchodným menom SEXTETO s.r.o. ako predávajúcim a ILaS
MARKET s.r.o., IČO: 43 867 651 ako kupujúcim, na základe ktorej spoločnosť ILaS COMPANY s.r.o.

previedla časť svojho podniku na ILaS MARKET s.r.o. je voči navrhovateľovi n e ú č i n n á.

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3 921,27 EUR pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku 99,50 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 3 821,77 EUR, tie na
účet právneho zástupcu žalobcu, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 30.7.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi
vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, ktorým je zmluva o predaji časti podniku uzavretá dňa
1.8.2011medzispoločnosťouSEXTETOs.r.o.akodlžníkomnavrhovateľa(ďalejakodlžník)aodporcom.

Tento návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach, sp.
zn. 18Cb/167/2009-167 bola obchodná spoločnosť SEXTETO s.r.o. (v tom čase podnikajúca pod
obchodným menom ILaS COMPANY s.r.o.), so sídlom Snina, Strojárska 2740, povinná zaplatiť
navrhovateľovi istinu vo výške 36.774,37 EUR s príslušenstvom, titulom úhrady ceny za dodaný tovar.
Dlžník svoju povinnosť nesplnil, preto navrhovateľ zahájil exekučné konanie na Exekútorskom úrade
JUDr. Marianny Vargovej, so sídlom v Trebišove, pod č. Ex 4/2012, za účelom vymoženia pohľadávky s

príslušenstvom. Zmluvu o predaji časti podniku zo dňa 1.8.2011, ktorú uzatvoril dlžník, ako predávajúci a
odporca, ako kupujúci sa zaviazal dlžník previesť časť podniku na odporcu a odporca sa zaviazal zaplatiť
dlžníkovi kúpnu cenu. V čase uzavretia zmluvy o predaji časti podniku bol odporca spoločníkom dlžníka
a podieľal sa na základnom imaní dlžníka peňažným vkladom vo výške 11.640 EUR. Tým, že dlžník
previedol časť majetku na základe zmluvy o predaji časti podniku na odporcu, kvalifikovane zmenšil
svoj majetok a znemožnil tak uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky, ako aj uspokojenie súvisiacich
nárokov.Keďžeodporcajespoločníkomdlžníka,úmyselukrátiťnavrhovateľa,akoveriteľa,saprezumuje

v zmysle ust. § 42 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na znenie § 42 ods. 1,
prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné.K doručenej žalobe sa vyjadril odporca písomným podaním zo dňa 18.9.2013 /čl. 34 -35/ v ktorom
uviedol, že s návrhom nesúhlasí, pretože ten je nedôvodný. Dlžník navrhovateľa uzavrel zmluvu

o predaji časti podniku s odporcom za odplatu, takže naopak mal snahu vysporiadať a uspokojiť
evidované záväzky. Navrhovateľ zároveň nepreukázal svoj naliehavý právny záujem na rozhodnutí vo
veci. Odporca ako kupujúci nadobudol na základe platnej a účinnej zmluvy časť podniku a v prípade, že
navrhovateľ mal nejaké pochybnosti, resp. nesúhlasil s touto zmluvou, mal zákonné možnosti v súlade s
§478anásl.Obchodnéhozákonníka,domáhaťsasvojhonároku.Keďžetakneučinil,nárokjepremlčaný

a odporca nie je v spore pasívne legitimovaný.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonaniaasvedkov,oboznámenímsobsahomlistinných
dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Dlžník ako predávajúci a odporca ako kupujúci uzavreli dňa 1.8.2011 zmluvu, ktorú označili ako Zmluva

o predaji časti podniku, podľa § 476 a násl. Obchodného zákonníka /čl. 66 - 93/. V článku II. zmluvy je
uvedené, že predmetom zmluvy je predaj časti podniku predávajúceho (dlžníka), ktorá tvorí samostatnú
organizačnú zložku a to samostatné maloobchodné predajne potravín kupujúcemu (odporcovi) a ich
zoznam vrátane adries, tvorí prílohu k tejto zmluve. Predávajúci sa uvedenou zmluvou zaviazal previesť
na kupujúceho vlastnícke právo na veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu

spôsobilého podniku (maloobchodné predajne) a ktoré sú uvedené v účtovnej evidencii predávaného
podniku a to: hnuteľný majetok - HIM a tovarové zásoby (príloha č. 1 zmluvy), pohľadávky (príloha č.
2 zmluvy), záväzky (príloha č. 3 zmluvy), práva a povinnosti vyplývajúce z pracovno-právnych vzťahov.
V článku III. zmluvy je uvedené, že kupujúci účinnosťou zmluvy vstupuje ako univerzálny nástupca
do všetkých práv a povinností týkajúcich sa vecí zahrnutých do predaja časti podniku a to hlavne do

všetkých práv a povinností vo vzťahu k orgánom štátnej správy, orgánov samosprávy, k obchodným
zmluvám, nájomným a podnájomným zmluvám, zmluvám o dodávke energií, súdnych konaní, všetkých
ďalších zmlúv. V článku V. bod 5 sa kupujúci a predávajúci dohodli, že vzhľadom k obchodnému menu
predávajúceho „ILaS“, ktorý vykonával dlhodobo podnikateľskú činnosť v maloobchodných predajniach,
ktoré sú predmetom predaja za podmienok tejto zmluvy a toto obchodné meno je všeobecne známe

a zaužívané v obchodných vzťahoch a vo vzťahu k odberateľom či dodávateľom ako aj konečným
spotrebiteľom, kupujúci rozhodol aj o zmene obchodného mena prijatím rozhodnutia na mimoriadnom
valnom zhromaždení a to tak, že obchodné meno kupujúceho TATRAVEL TOUR s.r.o. sa mení na ILaS
MARKET s.r.o.. Z prílohy č. 1 k zmluve vyplýva, že zásoby na centrálnom sklade sú vo výške 1 144,45
EUR, zásoby v maloobchodných predajniach vo výške 428 166,62 EUR a stav v pokladni v jednotlivých

PJ je vo výške 69 145,28 EUR. Z prílohy č. 2 vyplýva, že pohľadávky podľa účtovného stavu k 1.8.2011
predstavujú sumu 141 277,58 EUR. Z prílohy č. 3 vyplýva, že záväzky podľa účtovného stavu k 1.8.2011
predstavujú sumu 639 733,93 EUR. V prílohe č. 4 je uvedená dohodnutá kúpna cena vo výške 1 000,-
EUR. Z prílohy č. 5 vyplýva zoznam jednotlivých maloobchodných predajní potravín, ako aj práva a
povinnosti vyplývajúce z pracovno-právnych vzťahov k zamestnancom a to Ing. Matúšovi Šándorovi, vo

funkcii odborný referent.

Okrem citovanej zmluvy o predaji časti podniku dňa 1.8.2011 uzavrela spoločnosť ILaS COMPANY s.r.o.
ďalšiedvezmluvyopredajičastipodnikuatozmluvuopredajičastipodnikuskupujúcimCyprián-Sladký
svet s.r.o., predmetom ktorej mali byť samostatné prevádzkové jednotky slúžiace na prevádzkovanie

cukrárni a pizzérií „Cupika“, vrátane cukrárenskej výroby /čl. 94 - 105/ a zmluvu o predaji časti podniku
s kupujúcim KITOMA s.r.o., kde predmetom zmluvy je predaj časti podniku predávajúceho, ktorý tvorí
samostatnú organizačnú zložku a to samostatné prevádzky pekární /č.l. 39 - 65/.

Z výpisu z obchodného registra odporcu /čl. 5 - 6/ vyplýva, že obchodné meno odporcu od 7.12.2007

do 10.8.2011 bolo TATRAVEL TOUR s.r.o., od 11.8.2011 je to ILaS MARKET s.r.o.. Ako spoločník a
konateľ je vedený od 7.12.2007 Ing. Matúš Šándor.

Z výpisu z obchodného registra spoločnosti SEXTETO s.r.o. /čl. 7 - 9/ vyplýva, že od 1.1.2007 do
23.8.2011 vystupovala pod obchodným menom ILaS COMPANY s.r.o., od 24.8.2011 do 2.8.2012 pod

obchodným menom ILaS GROUP s.r.o. a od 3.8.2012 vystupuje pod obchodným menom SEXTETO
s.r.o.. Ako jeden zo spoločníkov uvedenej spoločnosti je uvedená spoločnosť ILaS MARKET s.r.o., teda
odporca. Ako štatutárny orgán - konateľ je vedený Ing. Viktor Macko od 20.12.2012. Funkciu konateľa
vykonával aj Martin Kochman a to v období od 1.1.2007 do 19.12.2012.Rozsudkom Okresného súdu Michalovce, zo dňa 20.8.2010, č.k. 18Cb/167/2009-167 súd uložil
žalovanému ILaS COMPANY s.r.o. (teraz SEXTETO s.r.o.), uhradiť navrhovateľovi sumu 36 774,37 EUR

s príslušenstvom a trovy konania. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach dňa 1.10.2011 / čl. 10-15/.

Z oznámenia JUDr. Marianny Vargovej, súdnej exekútorky, Exekútorský úrad Trebišov /č.l. 36 -38/
vyplýva, že na uvedenom úrade je vedené exekučné konanie oprávneného - navrhovateľa proti

povinnému - SEXTETO s.r.o., pre vymoženie sumy 36 774,37 EUR s prísl., pod sp. zn. Ex 4/2012.
Z výsledkov šetrení bolo zistené, že povinný nemá nehnuteľný majetok v rámci celej SR. Z účtov
v bankách súdnemu exekútorovi neboli zaslané žiadne finančné prostriedky. Pokiaľ ide o hnuteľný
majetok, boli zistené motorové vozidlá, ktoré sú však blokované v prospech skôr začatých exekučných
konaní, hnuteľný majetok nebol zistený, aj z dôvodu zrušenia obchodných prevádzok. Štatutárny orgán
povinného, Martin Kochman so súdnym exekútorom nekomunikuje.

Štatutárny orgán žalobcu, Ing. Emil Kviatkovsky na pojednávaní dňa 25.20.2013 uviedol, že spolupráca
so spoločnosťou ILaS COMPANY s.r.o., teda dlžníkom (teraz SEXTETO s.r.o.) bola spočiatku
bezproblémová, následne neboli uhradené jednotlivé faktúry, preto bol jednať za p. Ilčišinom vo Vranove
nadTopľou,ktorývystupovalzaspoločnosťILaSCOMPANYs.r.o.akomajiteľ.Tenmuoznámil,žeuhradí

pohľadávky iba tých dodávateľov, s ktorými počíta do budúcna. Preto si navrhovateľ musel uplatniť svoju
pohľadávku voči spoločnosti ILaS COMPANY s.r.o. súdnou cestou.

Svedok Ing. Jana Diľová, zamestnanec navrhovateľa, pri svojom výsluchu uviedla, že v čase, keď
navrhovateľdodávaldlžníkovi,ILaSCOPANYs.r.o.jednotlivýtovar,taktobolomedziinýminaprevádzky

v Nacinej Vsi. Uvedená prevádzka funguje aj teraz pod označením ILaS.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 25.11.2013 zotrval na tom, že nárok navrhovateľa nie
je dôvodný, pretože pokiaľ ide o samotnú zmluvu o predaji časti podniku, ktorú uzavrel odporca ako
kupujúci a dlžník navrhovateľa ako predávajúci, ide o absolútny obchodno-záväzkový vzťah v zmysle

Obchodného zákonníka, kde sa môže veriteľ v prípade, že má za to, že ide o ukracujúci právny úkon,
domáhať v zmysle zákonných lehôt podľa § 478 Obchodného zákonníka, podaním odporu na súde
do 60 dní, resp. najneskôr do 6 mesiacov, čo v danom prípade nebolo splnené. Pretože došlo k
zmeškaniu zákonnej lehoty a keďže ide o špeciálne ustanovenie vo vzťahu k Občianskemu zákonníku,
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o odporovateľnosti právneho úkonu nemožno na danú

vec aplikovať.
Odporca predložil v konaní dňa 24.2.2014 odstúpenie od zmluvy o predaji časti podniku, datované
15.2.2012 /čl. 144/ v ktorom je uvedené, že odporca odstupuje od zmluvy o predaji časti podniku
uzavretej so spoločnosťou ILaS COMPANY s.r.o. z dôvodu, že predmet zmluvy nie je spôsobilý na
dohodnutý účel, čo písomne oznámili v súvislosti s problémami pri prevádzkovaní maloobchodných

predajní, ktoré boli pred tým predmetom prevodu vo vzťahu k RÚVZ a ŠV a PS, na čo predávajúci
nereagoval.Vadysúpodľakupujúcehoneodstrániteľnéazároveňnebolaspísanázápisnicaaodovzdaní
a prevzatí časti podniku v súlade s § 483 Obchodného zákonníka. Odstúpenie od zmluvy bolo
kvalifikované s poukazom na ust. § 486 ods. 2 Obchodného zákonníka. Listina je opatrená odtlačkom
pečiatky predávajúceho s poznámkou, prevzal dňa 16.2.2012.

Štatutárny orgán odporcu, Ing. Matúš Šandor, pri svojom výsluchu dňa 24.2.2014 uviedol, že odporca
pôvodne prevádzkoval cestovnú agentúru, avšak on bol vo funkcii výkonného riaditeľa spoločnosti ILaS
COMPANYs.r.o.,maloobchodnéprevádzkypoznalachcelvnichpodnikať,pretooslovilILaSCOMPANY
s.r.o. a následne sa s ním dohodol na predaji týchto maloobchodných predajní potravín. Keďže jednotlivé

štátne orgány od odporcu ako kupujúceho vyžadovali na novo vydanie povolení, nové kontrolné konania,
certifikáty a posudky, pričom kupujúci mal za to, že prechádzajú všetky záväzky ako aj práva spojené
s maloobchodnými predajňami, na základe toho odstúpil od zmluvy o predaji časti podniku. Uvedené
odstúpenie bolo doručované zamestnancovi spoločnosti ILaS COMPANY s.r.o.. Nevedel sa vyjadriť, či
na základe tohto odstúpenia si kupujúci prišiel prevziať nejaké hnuteľné veci, resp. prevádzky, či sa

uzatvárala nejaká spätná zmluva, resp. či v účtovníctve naďalej odporca vedie pohľadávky zo zmluvy o
predaji časti podniku zo dňa 1.8.2011. Čo sa týka prevádzok jednotlivých predajní, odporca pouzatváral
nové nájomné zmluvy, časť prevádzok sa pozatvárala, niečo sa prikúpilo. Uviedol, že sa uzatvárali aj
ďalšie zmluvy so spoločnosťou ILaS COMPANY s.r.o., avšak bližšie sa už na to nepamätal. Čo sa týkauzatvorenia zmluvy o predaji časti podniku, vtedy jednal s p. Kochmanom, ako štatutárnym orgánom
spoločnosti ILaS COMPANY s.r.o.. Nevedel uviesť, prečo práve suma 1 000,- EUR tvorila kúpnu cenu.
Potvrdil, že mu bolo známe, že spoločnosti ILaS COMPANY s.r.o. v čase uzatvárania zmluvy o predaji

časti podniku mala nejaké finančné problémy. Viac sa však o to nezaujímal. Zároveň sa nevedel vyjadriť,
či sa zúčastňoval valných zhromaždení spoločnosti ILaS COMPANY s.r.o., ako konateľ a spoločník
spoločnosti ILaS MARKET s.r.o., resp. či v súvislosti s odstúpením od predaja časti podniku bolo
doručované niečo na zápis do obchodného registra Účtovníctvo odporcu vedie Ing. Ľubomíra Suchá.

Okresný súd v Humennom rozsudkom zo dňa 24.3.2014, sp. zn. 17C/301/2013 v právnej veci
navrhovateľa EKVIA s.r.o. proti odporcovi Rozárka s.r.o. (pred tým obchodné meno KITOMA s.r.o.) určil,
že zmluva o predaji časti podniku uzatvorená dňa 1.8.2011 medzi dlžníkom a odporcom, na základe
ktorej dlžník predal časť svojho podniku odporcovi voči navrhovateľovi je neúčinná /čl. 177 - 183/.

Zo zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti ILaS COMPANY s.r.o. zo

dňa 18.3.2011 /čl. 171 - 173/ vyplýva, že sa na ňom zúčastnili za spoločnosť TATRAVEL TOUR s.r.o.
(teraz ILaS MARKET s.r.o., teda odporcu) Ing. Matúš Šandor a ako konateľ ILaS COMPANY s.r.o. Martin
Kochman.

Zo zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti ILaS GROUP s.r.o., teraz

SEXTETO s.r.o. vyplýva, že za ILaS MARKET s.r.o. sa zúčastnil Ing. Matúš Šándor /čl. 174-175/.

Z organizačnej štruktúry spoločnosti ILaS COMPANY s.r.o. vyplýva, že výkonným riaditeľom a
manažérom divízie maloobchodu je Ing. Matúš Šandor /čl. 176/.

V konaní vypočutý svedok Martin Kochman, bývalý štatutárny orgán - konateľ spoločnosti ILaS
COMPANY s.r.o. pri svojom výsluchu dňa 6.6.2014 uviedol, že spoločnosti ILaS COMPANY s.r.o. sa
pôvodne darilo, potom prišiel útlm z dôvodu konkurencie. Funkcia konateľa mu zanikla z dôvodu, že sa
jej vzdal. V tom čase firma už vypredával len zásoby. Firma mala viacerých veriteľov v roku 2011 a platby
prebiehali podľa toho, ako mala firma na nich prostriedky. Z dôvodu vysokej konkurencie na trhu došlo k

predaju časti podniku tak, ako to vyplýva z jednotlivých zmlúv o predaji časti podniku, kde ako predávajú
vystupoval ILaS COMPANY s.r.o.. S ponukou na predaj časti podniku maloobchodných predajní ho
oslovil štatutárny orgán odporcu, Ing. Šandor. Suma 1 000,- EUR bola stanovená ako symbolická
preto, že predávajúci mal veľké množstvo veriteľov. Čo sa týka samotnej realizácie predaja časti
podniku, boli vyhotovené súpisy majetku, na základe ktorých došlo k odovzdaniu a prevzatiu jednotlivých

maloobchodných predajní potravín. Došlo fyzicky k odovzdaniu a prevzatiu týchto prevádzok. Kupujúci si
tieto prevádzky prevzal. Následne kupujúci odstúpil od zmluvy z dôvodu, že tam neprešli nejaké práva na
kupujúceho,resp.žeboliproblémystým,žeštátneorgányneakceptovalipôvodnépovoleniakupujúceho
a na novo sa museli vybavovať nové povolenia. Zase sa robili preberacie a odovzdávacie protokoly,
časť zásob bola rozpredaná a taktiež sa neobnovili pôvodné nájomné zmluvy. Jednotlivé prevádzky

teraz prevádzkuje odporca. Svedok neevidoval, či spätne boli vyplatené nejaké tržby z prevádzok.
Uviedol, že časť záväzkov bola uhradená zo strany kupujúceho. Tak isto potvrdil, že prijal odstúpenie od
zmluvy, ktoré uskutočnil odporca a on to akceptoval. Ide o odstúpenie, ktoré sa nachádza v spise. To, že
Ing. Matúš Šandor pôsobil v spoločnosti ILaS COMPANY s.r.o. ako odborný referent maloobchodných
prevádzok, na to sa svedok nepamätal. Po tom, čo ukončil funkciu konateľa, po ňom nastúpil do funkcie

p. Macko. Svedok neevidoval ani nejakú pohľadávku navrhovateľa voči spoločnosti ILaS COMPANY
s.r.o.. Potvrdil, že účtovníctvo spoločnosti viedla p. Suchá. Zamestnancov si požičiavali od externej
firmy. Čo sa týka odstúpenia od zmluvy, podľa svedka to došlo poštou a uvedenú listinu mu predložila
sekretárka. Potvrdil, že ILaS COMPANY s.r.o. viedol jednu účtovnú evidenciu, kde boli zahrnuté všetky
pohľadávky a záväzky tejto spoločnosti. Svedok uviedol, že nevie o tom, že by p. Matúš Šandor, ktorý

uzatváral zmluvu za kupujúceho mal úmysel ukrátiť navrhovateľa, ako veriteľa.

Svedok Ing. Viktor Macko, konateľ dlžníka odporcu, pri svojom výsluchu dňa 6.6.2014 uviedol, že
ohľadom predmetu sporu nemá žiadne vedomosti. Nastúpil ako konateľ do spoločnosti SEXTETO
s.r.o. (pred tým ILaS COMPANY s.r.o.) v novembri 2012. Z toho, že ostali nejaké zmluvy spoločnosti

eviduje, že došlo k predaju časti podnikov spoločnosti ILaS COMPANY s.r.o.. Zároveň potvrdil, že
eviduje odstúpenie od zmluvy o predaji časti podniku. Nevedel sa vyjadriť, či k nejakému spätnému
prevodupohľadávok,resp.záväzkovnafirmySEXTETOs.r.o.následnedošlo.Uviedol,ženaspoločnosť
je toho času podaný na súd návrh na vyhlásenie konkurzu. Potvrdil, že pozná Ing. Matúša Šandoracez spoločnosť ILaS MARKET s.r.o., ktorá prevádzkuje sieť maloobchodných predajní ako aj, že je
konateľom spoločnosti Rozárka s.r.o.. Účtovníctvo spoločnosti vedie p. Suchá.

Právny zástupca žalobcu zotrval na podanom žalobnom návrhu, pričom poukázal na to, že odstúpenie
od zmluvy o predaji časti podniku je neplatné, keďže vzniká pochybnosť o tom, kedy došlo k prevzatiu
tohto odstúpenia, ako aj zo samotných skutočností, ktoré sú obsiahnuté v tomto odstúpení. Dôvody,
ktoré sa uvádzajú v odstúpení od zmluvy sú irelevantné, pretože predmetom prevodu nemôžu byť práva
verejno-právnej povahy. V prípade, že sa kupujúci odvoláva, že nebola spísaná zápisnica o odovzdaní a

prevzatí časti podniku, z jednotlivých výpovedí svedkov vyplynulo, že boli spísané protokoly o odovzdaní
a prevzatí predmetu prevodu. Zároveň poukázala, že nejde o zmluvu o predaji časti podniku v zmysle
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka o predaji podniku, pretože predmetom predaja nebola
samostatná časť podniku tak, ako je to uvedené v obchodnom zákonníku. V takomto prípade mohlo
ísť iba o iný zmluvný typ, kde došlo k prevodu pohľadávok, záväzkov, resp. nejakého majetku medzi
kupujúcim a predávajúcim, na čo sa nemôže vzťahov 6 mesačná lehota na podávanie námietok v zmysle

ustanovení obchodného zákonníka tak, ako sa bráni v konaní odporca. Zároveň poukázala, že stav
pohľadávok je zjavne nepomerný ku kúpnej cene 1 000,- EUR. Pokiaľ ide o Ing. Matúša Šandora, ten sa
nemôže brániť tým, že nevedel ako štatutárny orgán kupujúceho o stave spoločnosti ILaS COMPANY
s.r.o., pretože bol sám zamestnancom spoločnosti ILaS COMPANY s.r.o., ako aj výkonný manažér a
riaditeľ divízie maloobchodu. Uvedené vyplýva z jednotlivých listín uložených v zbierke listín, týkajúcich

sa tejto spoločnosti.

Právny zástupca odporcu zotrval na tom, že zmluva o predaji časti podniku bola platne uzavretá.
Následne došlo k platnému odstúpeniu od tejto zmluvy. Zároveň nie sú pravdivé tvrdenia o tom, že došlo
k úbytku majetku dlžníka, pretože došlo k prevodu nie len pohľadávok, ale aj záväzkov, pričom hodnota

záväzkov bola vyššia ako hodnota pohľadávok.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení ďalšie
dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných

zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 476 Obchodného zákonníka, zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na
kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu
podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu
cenu. Zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.

Podľa § 477 Obchodného zákonníka, na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré
sa predaj vzťahuje. Prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok.
Na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených
záväzkovkupujúcim.Kupujúcijepovinnýbezzbytočnéhoodkladuoznámiťveriteľomprevzatiezáväzkov

a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho.

Podľa § 478 Obchodného zákonníka, ak sa predajom podniku nepochybne zhorší vymožiteľnosť
pohľadávky veriteľa, môže sa veriteľ domáhať podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa, keď sa
dozvedel o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný do

obchodného registra ( § 488 ods. 1), aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na
kupujúceho neúčinný (ods. 1). Ak predávajúci nie je zapísaný v obchodnom registri, môže byť podaný
odpor na súde do 60 dní odo dňa, keď sa veriteľ dozvie o predaji podniku, najneskôr však do šiestich
mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy (ods. 2). Ak veriteľ úspešne uplatní právo podľa odseku 1 alebo2, je predávajúci povinný voči nemu splniť záväzok v dobe splatnosti a je oprávnený požadovať od
kupujúceho poskytnuté plnenie s príslušenstvom (ods. 3).

Podľa § 487 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 477 až 486 platia aj pre zmluvy, ktorými sa predáva
časť podniku tvoriaca samostatnú organizačnú zložku.

Podľa § 42a ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči

nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený (ods. 1). Odporovať možno tiež právnemu
úkonu,ktorýmbolveriteľdlžníkaukrátenýakuktorémudošlovposlednýchtrochrokochmedzidlžníkom,
ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo
spoločníkom, b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou,
v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase,

keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách
a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e)
právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa
uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených
v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej

starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42b Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s

dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti
tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu
proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojom obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby

sa rozhodlo najmä o a) osobnom stave, b) splnení povinností , ktoré vyplýva zo zákona, z právneho
vzťahu alebo z porušenia práva, c) určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:

Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti
je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe (tzv. relatívna neúčinnosť), ktorá znamená, že veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby
k tomuto úkonu vôbec nedošlo.

Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Keďže zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov (niet
žiadneho taxatívneho vymedzenia), treba uviesť, že môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné,
bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť
veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku

dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa.

Odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než
dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnostiDlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.

Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré
bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje,
musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí
sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho
nároku.

Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú:

a) k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch.

Uvedená lehota sa počíta spätne od urobenia úkonu, ktorým sa odporuje; ak je napádaný právny úkon

urobený neskôr, nemožno mu už odporovať. Inak povedané, nárok na odporovanie zaniká uplynutím
trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od urobenia právneho úkonu (od jeho vzniku). Na uplynutie lehoty
troch rokov súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na odporovanie zaniká, nepremlčuje sa.
Ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu.

b) právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy. Druhou
stranou môže byť ktokoľvek, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

Preukazovanie toho, či úmysel ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane, je zložitou skutkovou otázkou,
ktorá by sa mala posudzovať v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu. Napriek

tomu, že zákon používa formuláciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že na odporovateľnosť stačí úmysel
ukrátiť veriteľa, musí dôjsť k skutočnému (faktickému) ukráteniu. Úmysel sám osebe, bez ukrátenia
uspokojenia nároku veriteľa, nestačí na vznik nároku na odporovanie.

c) úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a

ku ktorým došlo medzi dlžníkom a osobami uvedenými v § 42a ods. 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka.

Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná
výnimka. Uvedené totiž neplatí, ak druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej
starostlivosti nemohla rozpoznať.

Podľa § 42a ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom,
ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom
alebo spoločníkom. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje druhú stranu odporovateľného úkonu,

keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak druhá strana preukáže, že ani pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Žalobcovi stačí tvrdiť,
že napádaným úkonom došlo k jeho ukráteniu. Ak žalovaný (osoba uvedená v § 42a ods. 2 až 4
Občianskeho zákonníka) mieni dosiahnuť zamietnutie žaloby, musí dokazovať vynaloženie náležitej
starostlivosti, ktorá však nepostačovala na poznatky o úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľa. V tejto

spojitosti má žalovaný nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť a nadväzne aj dôkazné
bremeno.

Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosti právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol
ukrátený napadnutým právnym úkonom, za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku.

Pasívnu legitimáciu v konaní, predmetom ktorého je odporovateľný právny úkon, má ten, kto mal z
odporovateľnéhoprávnehoúkonuprospech.Ajkeďodporcanamietalsvojupasívnulegitimáciuvkonaní,
ktorú založil na tom, že platne odstúpil od zmluvy o predaji podniku zo dňa 1.8.2011 a to podaním zo
dňa 15.2.2012, súd vychádzajúc z toho, že nie je viazaný právnym posúdením obsahu uvedenej zmluvy

podľa § 135 ods. 2 O.s.p., tak ako to urobil príslušný registrový súd, ktorý ju zapísal do obchodného
registra ako zmluvu o predaji časti podniku, od 9.11.2011, keďže podľa súdu v danom prípade nejde
o zmluvu o predaji časti podniku podľa § 476 v spojení s § 487 Obchodného zákonníka. V ustanovení
§ 476 ods. 1 Obchodného zákonníka je stanovený typ zmluvy o predaji podniku a sú v ňom uvedenépodstatné časti zmluvy, ktoré táto musí obsahovať, aby išlo o tento zmluvný typ a vzťahovala sa na ňu
príslušné ustanovenia ju upravujúce. Ak však predmetom zmluvy o predaji podniku nie je podnik ako
celok alebo časť podniku ako samostatná organizačná zložka, nemá takáto zmluva povahu zmluvy o

predaji podniku (jeho časti), ako zmluvný typ upravený v Obchodnom zákonníku. V takomto prípade
účinky s takouto zmluvou spojené nenastávajú. V prípade predaja časti podniku je nevyhnutné, aby
predmet zmluvy o predaji bola taká časť podniku, ktorá tvorí jeho samostatnú organizačnú zložku.
Za samostatnú organizačnú zložku pritom možno považovať takú súčasť podniku, u ktorej je vedené
samostatne (oddelene) účtovníctvo, týkajúce sa tejto organizačnej zložky, z ktorého najmä vyplýva,

ktoré veci, iné práva, prípadne iné majetkové hodnoty slúžia k prevádzkovaniu tejto časti podniku
(samostatnej organizačnej zložky), a vymedzuje tým predmet zmluvy o predaji podniku. V konaní
vypočutý svedok, Martin Kochman, konateľ predávajúceho jednoznačne potvrdil, že sa u dlžníka sa
viedlo iba jedno účtovníctvo. Z uvedeného tak možno usudzovať, že v danom prípade nešlo o predaj
častipodnikupodľapríslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníkaopredajičastipodniku,aleprípadne
o iný zmluvný typ (nepomenovaná zmluva, resp. zmluva kúpna v spojení so zmluvou o postúpení

pohľadávok). Preto obrana žalovaného s poukazom na ust. § 478 ods. 1 Obchodného zákonníka, o
nepodaní odporu navrhovateľom voči tejto zmluve sa nepoužije. Napokon súd zastáva názor, že aj
keby išlo o platnú zmluvu o predaji časti podniku podľa § 476 Obchodného zákonníka, podanie odporu
podľa § 478 Obchodného zákonníka má iba účinky s tým spojené, teda že nedôjde k prevodu záväzku
predávajúceho (pohľadávky veriteľa) na kupujúceho. Uvedené však nemá vplyv na možnosť a právo

veriteľa domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže jeho
účelom je uspokojenie pohľadávky veriteľa z majetku ktorý dlžníkovi ušiel na základe odporovaného
právneho úkonu. Uvedené ma význam aj pri posúdení platnosti právneho úkonu - odstúpenia od
zmluvy o predaji podniku zo dňa 1.8.2011 zo strany odporcu, teda kupujúceho. Tu súd mal za to, že
uvedený úkon je neplatný, keďže dôvody tam uvedené nie sú spôsobilé vyvolať zamýšľané právne

následky, teda zrušenie zmluvy zo dňa 1.8.2011, keďže tieto dôvody nie sú uvedené v zákone, resp.
dohodnuté v zmluve ako dôvody na odstúpenie od uzavretej zmluvy. Z výsluchu Martina Kochmana,
konateľa predávajúceho vyplynulo, že došlo k odovzdaniu vecí, resp. práv na ktorých prevode sa
zmluvné strany dohodli, dokonca boli vyhotovené jednotlivé zoznamy a podpísané preberacie protokoly,
takže tvrdenia o tom, že nebola podpísaná zápisnica o odovzdaní a predaní podniku sa javia ako

účelové. Taktiež nemožno akceptovať ako dôvod odstúpenia od zmluvy to, že na kupujúceho neprešli
jednotlivé povolenia vydávané orgánmi štátnej správy, ktoré sa vzťahovali na maloobchodné predajne,
keďže v danom prípade ide o verejnoprávne vzťahy voči orgánom verejnej moci, ktoré rozhodujú o
právach a povinnostiach voči súkromnoprávnym subjektom, teda nejde tu o rovnoprávne postavenie
(orgán štátnej správy - podnikateľ) a obsah takéhoto rozhodnutia nezávisí na vôli subjektu súkromného

práva (tak ako je to v prípade súkromnoprávnych vzťahov, kde sú subjekty navzájom v rovnoprávnom
postavení) a preto ním nemôžu subjekty súkromného práva voľne disponovať (previesť). Napokon
konateľ odporcu Ing. Matúš Šandor pri svojom výsluchu potvrdil, že určité maloobchodné predajne
odporca nanovo prevádzkuje, teda nedošlo k zmareniu účelu zmluvy, pričom odporca si musel byť
vedomý toho, že prípadne bude potrebné opätovné určité povolenia na prevádzku jednotlivých predajní,

ktoré sú neprevoditeľné a to aj vzhľadom k tomu, že sám mal na starosti chod týchto prevádzok u dlžníka
navrhovateľa,akovýkonnýriaditeľaamanažérdivíziímaloobchodu,predichpredajompreodporcu.Súd
zároveň poukazuje na znenie § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého účinky odstúpenia od
zmluvynevzniknúalebozaniknú,akkupujúcinemôževrátiťtovarvstave,vakomhodostal,pričompodľa
tvrdení konateľa odporcu, Ing. Matúša Šandora vyplýva, že odporca časť prevádzok ešte prevádzkuje,

resp. zavrel (teda nešlo o zmenu pri obvyklom použití) a dokonca nevedel uviesť či došlo k spätnému
prevodu práv na kupujúceho zo zmluvy zo dňa 1.8.2011. Samotnú pochybnosť o platnom odstúpení
vyvoláva aj tá skutočnosť, že v obchodnom registri odporcu, resp. dlžníka navrhovateľa nedošlo k zápisu
tejto skutočnosti.

Pokiaľ ide o zákonom stanovenú trojročnú prepadnú (prekluzívnu) lehotu, táto sa počíta spätne od
urobenia úkonu, ktorým sa odporuje a na jej uplynutie súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd teda ex offo
skúmal uvedenú otázku a konštatuje, že táto lehota bola v danom prípade navrhovateľom zachovaná,
nakoľko žalobou napádaný úkon - zmluva o predaji časti podniku bola uzavretá dňa 1.8.2011 a žaloba
bola súdu doručená dňa 30.7.2013, teda v zákonom stanovenej prekluzívnej trojročnej lehote.

V danom prípade sa navrhovateľ domáhal odporovateľnosti právneho úkonu s tým, že malo dôjsť k
ukráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhanej pohľadávky. Aktívne legitimovaným na podaní tejto žaloby
je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, pričom z hľadiskaustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka nie je rozhodujúce, či ide o pohľadávku splatnú či nesplatnú,
prípadne budúci; významné je, že vznikol záväzkový právny vzťah, z ktorého vznikla pohľadávka
alebo z ktorého má pohľadávka v budúcnosti vzniknúť. Aktívne vecne legitimovaný k odporovacej

žalobe je preto len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku v čase, keď bol urobený namietané právny
úkon, a to aj pohľadávku nesplatnú alebo pohľadávku, ktorá má na základe vzniknutého záväzkového
právneho vzťahu vzniknúť až v budúcnosti. Pohľadávka voči dlžníkovi pritom nemusí byť v tejto dobe
ešte vymáhateľná; z hľadiska vecnej legitimácie k odporovacej žalobe postačuje, aby pohľadávka voči
dlžníkovi bola vymáhateľná aspoň v čase rozhodnutia súdu o podanej odporovacej žalobe. V danom

prípade má navrhovateľ voči svojmu dlžníkovi judikovanú pohľadávky na základe exekučného titulu,
rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 20.8.2010, č.k. 18Cb/167/2009-167, na základe ktorej sa
vedie exekučné konania voči dlžníkovi navrhovateľa.

Ďalším predpokladom odporovacej žaloby je, že odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu
majetku dlžníka v tom smere, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. V súlade s

ustálenousúdnoupraxoupodľacitovanéhoustanovenia§42aods.1Občianskehozákonníka,dlžníkove
právne úkony skracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak
v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci - nebyť týchto úkonov - by sa z majetku
dlžníka aspoň čiastočne uspokojil. Veriteľ nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že

dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky. Z výsluchu súčasného konateľa dlžníka
navrhovateľa vyplýva, že na spoločnosť predávajúceho zo zmluvy zo dňa 1.8.2011 bol podaný návrh
na vyhlásenie konkurzu. Z charakteru konkurzného konania, ako aj prebiehajúcej exekúcie vyplýva,
že dlžník navrhovateľa nedisponuje takým majetkom, ktorým by prípadne uspokojili celú pohľadávku
navrhovateľa.

K ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky však nemôže dôjsť v prípade, že dlžníkov právny úkon
nemal za následok zmenšenie jeho majetku, pretože za prevedené veci, práva alebo iné majetkové
hodnoty dostal dlžník ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná)
náhrada. O tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka ide len vtedy, ak za prevedené veci, práva alebo iné

majetkové hodnoty sa dlžníkovi naozaj (reálne) dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná
(rovnocenné) náhrada. V danom prípade mal súd za to, že odplatu dohodnutú v zmluve zo dňa
1.8.2011 vo výške 1 000 EUR za predmet prevodu nemožno považovať za primeranú, keďže len
hodnota zásob na centrálnom sklade predstavovala sumu 1 144,45 EUR, zásoby v maloobchodných
predajniach sumu 428 166,62 EUR a stav v pokladni v jednotlivých PJ sumu 69 145,28 EUR, teda

hodnota samotnej hotovosti a vysoko likvidných položiek túto odplatu vysoko prevyšovala. Čo sa týka
evidovaných záväzkov, vzhľadom k právnemu posúdeniu samotnej zmluvy, zo zákona na kupujúceho
tie neprešli. Bez súhlasu veriteľa podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k prevzatiu dlhu totiž
nedochádza.Napokonsúdpoukazuje,ževzmluvezodňa1.8.2011sakupujúciapredávajúcidohodli,že
vzhľadom k obchodnému menu predávajúceho „ILaS“, ktorý vykonával dlhodobo podnikateľskú činnosť

v maloobchodných predajniach a toto obchodné meno je všeobecne známe a zaužívané v obchodných
vzťahoch a vo vzťahu k odberateľom či dodávateľom ako aj konečným spotrebiteľom, umožní sa
odporcovi vo svojom obchodnom mene používať označenie „ILaS“, ktoré ten používa aj naďalej a to bez
toho, aby tento podnikateľský prínos pre odporcu bol adekvátne zohľadnený v kúpnej cene.

O úmysle ukrátiť veriteľa sa jedná vtedy, keď dlžník právnym úkonom chcel ukrátiť svojho veriteľa alebo
ak vedel, že právnym úkonom môže ukrátiť svojho veriteľa, a pre tento prípad, že ho skutočne ukráti,
bol s tým uzrozumený. Rozhodujúcim je tiež, že odporovaný právny úkon (objektívne) ukracuje veriteľa
dlžníka (a že je s tým dlžník aspoň uzrozumený), prípadný motív, pohnútka dlžníka pre takýto úkon či
to, že týmto úkonom plní iný svoj záväzok, pritom nie sú rozhodné. Tak vtedajší konateľ dlžníka Martin

Kochman (predávajúci) ako aj konateľ odporcu Ing. Matúš Šandor (kupujúci) pri svojom výsluchu uviedli,
že mali vedomosť o tom, že dlžník má viacero veriteľov a finančné problémy. Z uvedeného dôvodu
došlo k uzavretiu zmluvy zo dňa 1.8.2011. Preto je jednoznačne preukázané, že dlžník navrhovateľa
uzavretím zmluvy zo dňa 1.8.2011 mal úmysel ukrátiť navrhovateľa. Keďže štatutárny orgán odporcu bol
zároveň zamestnancom dlžníka na vedúcej pozícii a zároveň odporca bol spoločníkom dlžníka, musel

odporca ako kupujúci o tomto úmysle dlžníka vedieť. Napokon podľa § 42a ods. 4 písm. a) Občianskeho
zákonníka, keďže bola zmluva uzavretá medzi dlžníkom ako právnickou osobou a jeho spoločníkom,
predpokladá sa, že odporca o tomto úmysle dlžníka vedel. V konaní napokon odporca ani nepreukázal,
že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.Na strane navrhovateľa boli splnené všetky zákonom vyžadované podmienky na úspešnosť žaloby na
odporovateľnosť právneho úkonu, dlžník navrhovateľa previedol zmluvou o predaji časti podniku zo

dňa 1.8.2011 veci a majetkové práva na odporcu s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov (navrhovateľa),
iným majetkom postačujúcim na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa pritom nedisponuje. Uvedeným
právnym úkonom došlo k ukráteniu navrhovateľa na uspokojení jeho vymáhateľnej pohľadávky, pričom
odporca nevyvrátil prezumovanú domnienku, že mal vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť navrhovateľa.
Vzhľadom k tomu súd návrhu vyhovel a určil, že zmluva o predaji časti podniku, uzavretá dňa 1.8.2011

medzi ILaS COMPANY s.r.o. ako predávajúcim a ILaS MARKET s.r.o. ako kupujúcim, na základe
ktorej spoločnosť ILaS COMPANY s.r.o. previedla časť svojho podniku na ILaS MARKET s.r.o. je voči
navrhovateľovi neúčinná.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd teda zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy
konania spolu vo výške 3 921,27 EUR pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 99,50 EUR a
trov právneho zastúpenia 3 821,77 EUR.

Podľa § 137 O. s. p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane

súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb prislúcha právnemu zástupcovi žalobcu odmena za 4 úkony právnej pomoci po 60,07 EUR +
DPH (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 25.10.2013, účasť na
pojednávaní dňa 25.11.2013), za 2 úkony právnej pomoci po 61,87 EUR + DPH (účasť na pojednávaní
dňa 24.2.2014, účasť na pojednávaní dňa 6.6.2014), za 1 úkon právnej pomoci po 15,47 EUR + DPH
(účasť na pojednávaní dňa 25.4.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci), 4 x režijný paušál po

7,81 EUR + DPH, 3 x režijný paušál po 8,04 EUR + DPH, náhrada za uhradený poplatok za vyhotovenie
fotokópii zo spisu vo výške 38,28 EUR a kópie zo zbierky listín 3,99 EUR, všetko podľa § 11 ods. 1,
písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c), d), ods. 4, § 15 a), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky.

Právny zástupca žalobcu má zároveň nárok na náhradu hotových výdavkov, ku ktorým patria cestovné

náklady a náhrada za opotrebovanie, ktoré pri použití osobného motorového vozidla právneho zástupcu
žalobcu pri priemernej spotrebe motorového vozidla 5,9 l na 100 km a cene PHM dňa 25.10.2013 vo
výške 1,199 EUR za jeden liter, dňa 25.11.2013 vo výške 1,178 EUR za jeden liter, dňa 24.2.2014 vo
výške 1,196 EUR za jeden liter, dňa 25.4.2014 vo výške 1,208 EUR za jeden liter, dňa 6.6.2014 vo
výške 1,238 EUR za jeden liter pri vzdialenosti Bratislava - Michalovce - Bratislava - 928 km, predstavujú

pri ceste na pojednávanie dňa 25.10.2012 cestovné a náhrada opotrebovania 235,47 EUR + DPH, na
pojednávanie dňa 25.11.2013 cestovné a náhrada opotrebovania 234,32 EUR + DPH, na pojednávanie
dňa 24.2.2014 cestovné a náhrada opotrebovania 235,31 EUR + DPH, na pojednávanie dňa 25.4.2014
cestovné a náhrada opotrebovania 235,96 EUR + DPH, na pojednávanie dňa 6.6.2014 cestovné a
náhrada opotrebovania 237,61 EUR + DPH, spolu 1 414,40 EUR. Súčasne má právny zástupca žalobcu

vzmysleust.§17Vyhl.č.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovaniesprávnych
služieb nárok na náhradu straty času pri ceste zo sídla právneho zástupcu do sídla súdu a späť 47 x 0,5
hod. á 13,01 EUR + DPH, 69 x 0,5 hod. á 13,40 EUR + DPH, spolu 1 843,28 EUR, podľa § 17 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z.. Trovy právneho zastúpenia tak spolu predstavujú sumu 3 821,77 EUR.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal žalobcu zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Michalovce. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v
zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.