Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/245/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613215811
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1613215811.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Mesto Stupava, Hlavná 1/24, Stupava, IČO:
305081, zast. JUDr. Gabrielou Zelemovou, advokátkou v Bratislave, Heydukova 16, proti odporcovi:
CEVAREC, s.r.o., so sídlom v Stupave, Cementárska 15, Stupava, IČO: 35 722 860, zast. JUDr.
Janou Polakovičovou, advokátkou v Bratislave, Mickiewiczova 6, o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia v konaní o určenie vlastníckeho práva spracovaním cudzej veci, na odvolanie navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 19. marca 2015 č.k. 6C/458/2013-92 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa tento domáhal uložiť odporcovi povinnosť, aby umožnil navrhovateľovi a jeho
prevádzkovateľovi skládky odpadov Stupava - Žabáreň užívanie a strpenie užívania L. Č.. XXXX
nachádzajúcej sa v katastrálnom území U., obec U., zapísanej na I. Č.. E. C. úradu T., katastrálneho
odboru, a to na účely rekultivácie pozemku skládkovaním a rekultivácie stavby skládky odpadov bez súp.
čísla, nachádzajúcej sa v katastrálnom území U., C. U., zapísanej na I. Č.. E. C. úradu T., katastrálneho
odboru, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa a je podzemnou stavbou nachádzajúcou sa v L. Č.. E.,
a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, predmetom ktorého je určenie, že
navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území U., C. U., zapísanej na
I. Č.. E. C. úradu T., katastrálneho odboru ako L.. Č.. E. - ostatná plocha o výmere XX E. T.X spracovaním
veci.
V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ uviedol, že návrhom vo veci samej sa
voči odporcovi domáha určenia vlastníckeho práva spracovaním podľa § 135b C. zákonníka. T. v
návrhu uviedol, že stavba skládky odpadov - inžinierska stavba je toho času v štádiu rekultivácie
a v danej veci P. stavebný úrad, podľa schváleného projektu rekultivácie, ktorý bol schválený len
pod podmienkou č. XX, trvá na vysporiadaní majetkového alebo iného vzťahu k pozemku, v ktorom
sa skládka odpadov nachádza. B. uviedol, že v danej veci je potrebné, aby boli dočasne upravené
pomery účastníkov, pokiaľ súd nerozhodne vo veci samej. U navrhovateľa existuje právny záujem
na nariadení predbežného opatrenia, t.j. potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov už len z
pohľadu existencie dvoch vlastníckych práv, ktoré sú neoddeliteľne spojené špecifikami vzniknutej
právnej situácie nerozlučným spojením dvoch špecifických vlastníckych práv a bránenia odporcu v
pokračovaní rekultivácie skládky odpadov. L. navrhovateľa dôležitou právnou skutočnosťou je to, že
v tejto situácii nie je možné predpokladať, že vlastníctvo pozemku je trvalejšie, pretože pozemok bez
stavby skládky odpadov by nebol zrekultivovaný a stavba skládky odpadov jej uzavretím vlastne tvorí
L. Č.. E., pretože je vrchnou časťou tejto parcely, pokrýva ju a súčasne je vrchnou časťou stavby
skládky. O. vlastnícke právo k pozemku nebolo a nemôže byť v držbe a užívaní evidenčne vedeného
vlastníka a je pre neho len vlastníctvom hluchým. L. vyjadrenia navrhovateľa odporca nechce zobrať
v úvahu vlastnícke práva navrhovateľa k špeciálnej stavbe skládky odpadov a svojimi postupmi sa
snaží navrhovateľovi zamedziť ukončenie rekultivácie skládky, keď ako evidenčne vedený vlastník L.

Č.. E. nesúhlasí s rekultiváciou podľa schváleného projektu rekultivácie, ktorý bol schválený len pod
podmienkou č. XX, zavedenou do integrovaného povolenia zmenou č. 2, teda odporca trvá na uzavretí
nájomnej zmluvy o prenájme L. Č.. E.. P. na postoj odporcu, ktorý trvá na uzavretí nájomnej zmluvy,
navrhovateľ poukazuje aj na skutočnosť, že ide o nový pokus odporcu získať finančné prostriedky za
pozemok (do začiatku rekultivácie pre nich bezcenné vlastníctvo), pretože o uzavretie nájomných zmlúv
sa snažil už v minulosti. B. považuje postoje odporcu za úmyselné zdržovanie až hrozbu znemožňovania
ukončenia rekultivácie L. Č.. E. za účelom získania prospechu z evidovaného vlastníckeho práva.
Do procesu rekultivácie odporca zasahuje podávaním podnetov na U. inšpekciu životného prostredia,
pričom odporca medzi iným namieta aj to, že vlastníctvo pozemkov pod skládkou nie je doriešené. B.
predbežného opatrenia chce navrhovateľ dosiahnuť dočasnú úpravu usporiadania vlastníckych vzťahov
k parcele č. XXXX aj s ohľadom na vlastnícke práva navrhovateľa k stavbe skládky odpadov - U.
Z., ktoré vlastnícke práva v daných špecifických podmienkach spolu súvisia. L. navrhovateľa je obom
stranám sporu jasné, že rekultiváciou ťažobnej jamy skládkovaním došlo k spojeniu oboch objektov, aj
pozemku aj stavby skládky odpadov. V súčasnosti je stav taký, že v rekultivácii navrhovateľ nemôže
pokračovať, čo nie je prijateľné, nakoľko hrozí ekologická katastrofa. U., kedy by sa rekultivácia na
obdobie jedného, dvoch alebo viacerých rokov trvania sporu zastavila bez integrovaného povolenia,
vyvolá s istotou nevratné zmeny v telese skládky a bez tohto povolenia a vykonania plánovaných
postupov rekultivácie dôjde podľa navrhovateľa s určitosťou k ekologickej katastrofe. B. prevádzkuje
skládku odpadov viac ako dvadsať rokov a nemôže zastaviť práce na rekultivácii, lebo si je vedomý
nielen rizika poškodenia samotnej skládky, ale aj ohrozenia zdravého životného prostredia. B. zároveň
uviedol, že skládka odpadov s uložením odpadov do zeme je trvalé uloženie odpadov do zariadenia na
zneškodňovanie odpadov v priestoroch po banskej činnosti, vyhĺbených a zdevastovaných pozemkov
bez hodnotnej poľnohospodársky využiteľnej hornej časti tejto skládky. L. uzatvárania skládky odpadov
a následná starostlivosť o skládku odpadov je upravená t.č. v § 37 vyhlášky T. životného prostredia U.
republiky č. XXX/XXXX Z.z. L. skládky musí po definitívnom uzatvorení skládky odpadov zabezpečovať
monitorovanie a kontrolu skládky odpadov počas najmenej XX rokov a najviac XX rokov od vydania
potvrdenia o uzatvorení skládky odpadov. P. pozemku so skládkou v jeho vnútri nie je od počiatku
nadobudnutia vlastníctva pozemku odporcom žiadna a po ukončení všetkých povinností navrhovateľa
súvisiacich s rekultiváciou pozemku by vlastne odporca mal mať pozemok podstatne vyššej hodnoty,
než v akej ho jeho právny predchodca odovzdal T. v U. na rekultiváciu, čím by došlo k bezdôvodnému
obohateniu. B. uviedol, že vykonávanie rekultivácie pozemku skládkovaním je finančne nákladná
činnosť, ktorú vykonávalo T. v U. a po ňom navrhovateľ a pozemok, ktorý navrhovateľ rekultivuje,
zhodnocuje vlastníkovi pozemku, teda odporcovi. B. má za to, že pre nariadenie predbežného opatrenia
sú splnené zákonné predpoklady, a to: osvedčenie navrhovateľom tvrdenej existencie právneho vzťahu
medzi účastníkmi - dvojaké vlastníctvo (toho istého topografického priestoru) a vzťah medzi týmito
vlastníctvami; potreba dočasnej, ale nevyhnutnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi, t.j. do
právoplatného skončenia konania vo veci samej; potrebnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi
účastníkmi, čím sa dočasne usporiadajú vzťahy za účelom plynulého pokračovania v rekultivácii, čo je
neodkladnou povinnosťou navrhovateľa, v ktorej bez dočasnej úpravy pomerov nemôže pokračovať a
predbežným opatrením, ktoré žiada navrhovateľ nariadiť, sa nevytvorí nenávratný či nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch medzi účastníkmi.
Z výpisu z I. Č.. E. súd zistil, že odporca je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku Č.. E. o výmere XX
E. T.X ostatné plochy, nachádzajúcom sa v katastrálnom území U., obec U., okres T. s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu X/X.
Z výpisu z I. Č.. E. súd zistil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti - stavby bez U.. Č.., N. U.,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území U., obec U., okres T. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu X/X.
Z rozhodnutia U. inšpekcie životného prostredia zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že U. inšpekcia
životného prostredia nariadila prevádzkovateľovi skládky odpadov O. služby U., s.r.o. ukončiť do
jedného dňa od obdržania rozhodnutia akékoľvek navážanie odpadu alebo materiálu na teleso
skládky, a to do času, kedy prevádzkovateľ nezíska súhlasné stanovisko vlastníka L. Č.. E. pod
skládkou s rekultiváciou skládky podľa inšpekciou schváleného projektu. L. rozhodnutie vychádzalo
z mimoriadnej kontroly vykonanej inšpekciou dňa XX.XX.XXXX, ktorej účelom bolo prešetrenie
podnetov doručených na inšpekciu dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX týkajúcich sa prevádzky „U. -
Z., skládka odpadov“ (prevádzkovateľ: O. služby U., s.r.o.), ktoré poukazovali na možné navážanie
nebezpečného odpadu na skládku, pokračovanie navážania odpadu na skládku aj napriek tomu, že
vlastníctvo pozemkov pod skládkou nie je doriešené a pravdepodobné prekročenie kapacity navozeného
odpadu v rozpore s povoleným projektom. Po predložení všetkých dokladov (zameranie skládky,
evidencia navozených odpadov, súhlasné stanovisko vlastníka pozemku pod skládkou s rekultiváciou)

od prevádzkovateľa dňa XX.XX.XXXX sa zistilo: kontrola povrchu skládky nepotvrdila prítomnosť
nebezpečného odpadu; prevádzkovateľ navážal odpad na teleso skládky v rozpore s podmienkami
integrovaného povolenia a v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou, podľa ktorej bol
oprávnený používať na úpravu tvaru telesa skládky výhradne výkopovú zeminu a inertný materiál (nie
odpad); predložené súhlasné stanovisko vlastníka L. Č.. E. (firma S., s.r.o.), na ktorom sa rozprestiera
väčšia časť skládky, sa netýkalo inšpekciou schváleného projektu, a teda nemôže byť brané ako
súhlasné stanovisko k realizácii rekultivácie; po preskúmaní predloženého zamerania skládky bolo
zistené, že prevádzkovateľ prekročil na niektorých miestach inšpekciou schválený návrh navážania.
N. vo svojom rozhodnutí zo dňa XX.XX.XXXX zároveň uviedla, že v prípade zamietnutia návrhu
navrhovateľa T. U. o určenie vlastníckeho práva W. L. Č.. E. v prospech T. U., je prevádzkovateľ skládky
odpadov povinný uzatvoriť bezodkladne nájomnú zmluvu s vlastníkom pozemku, resp. iným spôsobom
vysporiadať majetkový vzťah k predmetnému pozemku.
U. prvého stupňa posudzoval návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo zákonných hľadísk
osvedčenia dôvodnosti návrhu, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia a osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a tiež potreby
dočasnej úpravy vzťahov účastníkov konania a uznal tento návrh za nedôvodný.
P. dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti - stavby bez súp.
č., zapísanej na I. Č.. E., nachádzajúcej sa v katastrálnom území U., obec U., okres T.. Z. mal súd
preukázané, že odporca je vlastníkom nehnuteľnosti - L. Č.. E. o výmere XX E. m2, zapísanom na I.
Č.. E., nachádzajúcom sa v katastrálnom území U., obec U., okres T., určenie vlastníckeho práva ku
ktorej nehnuteľnosti je predmetom tohto konania. B. žiada poskytnúť predbežnú ochranu jeho nároku
dočasnou úpravou pomerov spočívajúcou v povinnosti odporcu umožniť navrhovateľovi užívanie a
strpieť užívanie L. Č.. E. nachádzajúcej sa v katastrálnom území U., obec U., zapísanej na I. Č.. E.
C. úradu T., katastrálneho odboru, a to na účely rekultivácie pozemku skládkovaním a rekultivácie
stavby skládky odpadov bez súp. čísla, nachádzajúcej sa v katastrálnom území U., obec U., zapísanej
na I. Č.. E. C. úradu T., katastrálneho odboru, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa a je podzemnou
stavbou nachádzajúcou sa P. L. Č.. E., a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. U. preto skúmal, či na nariadenie predbežného opatrenia sú splnené zákonné podmienky, pričom
dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil skutočnosti, existencia ktorých by odôvodňovala nariadenie
predbežného opatrenia.
L., resp. dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi konania vyžaduje osvedčenie existencie
hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť upravené
pomery účastníkov, t. j. ktorého sa má predbežné opatrenie týkať. Q. právneho vzťahu medzi
navrhovateľom a odporcom súd mal za preukázanú, keď od splnenia uvedenej podmienky sa potom
odvíjalo skúmanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a naliehavosť potreby dočasnej
úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Z. jednoznačne nedefinuje, že existencia bezprostredne
hroziacej ujmy musí byť jednoznačne preukázaná. Upravuje len určitú obavu, pričom v zákone nie je
vyjadrená miera ohrozenia výkonu rozhodnutia. Existenciu ujmy, ktorá by navrhovateľovi bezprostredne
a reálne hrozila však súd nemal preukázanú, keď navrhovateľ v návrhu dostatočne neosvedčil, že
zastavením rekultivácie hrozí ekologická katastrofa. V tomto smere navrhovateľ nevyprodukoval žiadne
dôkazy. Zároveň mal súd z predložených listinných dôkazov preukázané, že navrhovateľ porušil
podmienky integrovaného povolenia, keď podľa zistení Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo
dňa 01.10.2014 navážal odpad na teleso skládky v rozpore s podmienkami integrovaného povolenia a v
rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou. Navrhovateľ taktiež nedisponuje súhlasom odporcu
ako vlastníka L. Č.. XXXX s rekultiváciou podľa schváleného projektu rekultivácie, ktorý bol schválený
len pod podmienkou, že navrhovateľ je povinný bezodkladne uzatvoriť nájomnú zmluvu s vlastníkom
pozemku, resp. iným spôsobom vysporiadať majetkový vzťah k predmetnému pozemku.
Navrhovateľ neosvedčil, že je daná naliehavá potreba úpravy pomerov účastníkov konania, ani
existencia ujmy, ktorá mu bezprostredne hrozí, a že táto ujma mu hrozí z konania odporcu, preto súd
jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ. V prvom rade namietal, že súd prvého
stupňa pred rozhodnutím vyzval navrhovateľa na doplnenie konkrétnych dokumentov a zodpovedanie
otázok, navrhovateľ vzhľadom na rozsiahlosť týchto požiadal súd o predĺženie lehoty na zaslanie
dokumentov dňa 18. 03.2015. Túto žiadosť prvostupňový súd ignoroval a nasledujúci deň návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Navrhovateľ toto považuje za postup súdu, ktorým mu bola
odňatá možnosť pred ním konať, súčasne poukázal na skutočnosť, že doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a všetko to súvisí s
nesprávnymi skutkovými zisteniami. Ohľadne naliehavej potreby úpravy pomerov účastníkov konania a

existencii ujmy, ktorá navrhovateľovi hrozí, navrhovateľ uviedol, že so zriadením skládky súhlasil právny
predchodca odporcu, ktorý si nechal vypracovať a schváliť plán rekultivácie íloviska skládkovaním.
Do takýchto právnych skutočností a zákonného právneho stavu už existujúcej riadnej verejnej skládky
odpadov vstúpil odporca na základe privatizácie, podľa názoru navrhovateľa nezákonným postupom
a zamlčaním skutočného skutkového a právneho stavu, nerešpektujúc rozhodnutia svojho právneho
predchodcu. Konanie odporcu, ktorý nesúhlasí s pokračovaním záverečnej etapy rekultivácie, považuje
navrhovateľ za absurdné. Na skládke odpadov bola ukončená činnosť skládkovania dňa 15.07.2009
a rozhodnutím zo dňa 01.10.2014 bolo navrhovateľovi uložené ukončiť pokračovanie v rekultivačných
prácach do doby vysporiadania majetkového vzťahu k pozemku L.. Č.. XXXX W.. Ú.. U.. Navrhovateľ
ďalej upozornil na hroziace škody, resp. škody už vzniknuté a to najmä na životnom prostredí. Poukázal
na to, že v danej veci sa uskutočňuje rekultivácia pozemku zdevastovaného banskou činnosťou na
základe žiadosti právneho predchodcu odporcu z roku 1985, ktorú v konečnom dôsledku právny
predchodca odporcu ponechal na štát. O vyporiadanie majetkového vzťahu k predmetnému pozemku
- špeciálneho určenia a špeciálnej stavby sa v predmetnom spore navrhovateľ snaží preto, lebo ide o
špeciálny prípad, založený na pôvodných rozhodnutiach a administratívnych aktoch, o ktorom aj zmenou
spoločenských pomerov a sprivatizovaním pozemku, zdevastovaného ťažobnou činnosťou, sa vytvorila
situácia, ktorú nemožno riešiť bez zohľadnenia spravodlivosti v práve. V prípade neuzatvorenia skládky
a neskončenia rekultivácie je tu trvalá hrozba pre životné prostredie a zdravie ľudí. V tejto situácii
požiadavka uzatvárania nájomného vzťahu ohľadne uvedeného pozemku v nemalej hĺbke pod stavbou
skládky za požadované nemalé nájomné vlastníkom pozemku je rozporuplná v tom, že navrhovateľ
ako právny následník MNV Stupava z rozhodnutí vtedy príslušných orgánov vykonáva rekultiváciu
zdevastovaného pozemku namiesto právneho predchodcu odporcu, pričom s tým má vysoké finančné
náklady, ktoré bude mať ešte niekoľko desiatok rokov, na druhej strane by mal platiť ešte nájomné,
pričom pre odporcu je vlastníctvo k pozemku takzvaným hluchým vlastníctvom, keď vo vnútri pozemku
sa nachádza legálna stavba skládky, ktorú odporca nevlastní. Stoja tu proti sebe dve vlastníctva -
vlastníctvo pozemku v hĺbke pod legálnou stavbou skládky a vlastníctvo stavby skládky, ktorá po
uzavretí skládky bude vlastne strechou stavby skládky a pozemok, ktorého je odporca vlastníkom,
končí v celosti pod skládkou, čo je špecifikum danej veci. Terajší stav je potrebné aj v prospech
životného prostredia spravodlivo usporiadať, jediné riešenie dáva inštitút spracovania pozemku, čo bol
vlastne pôvodný skutočný zámer likvidácie zdevastovaného dobývacieho priestoru rekultiváciou, ktorý
navrhovateľ uskutočňuje. Súčasné konanie a postup odporcu je v rozpore s morálkou a je zneužitím
práva odporcom, napriek nevysvetliteľnému postoju odporcu, ktorý odmieta dať súhlas s ukončením
rekultivácie navrhovateľom, navrhovateľ trvá na pokračovaní ukončenia rekultivácie, chce rekultiváciu
v záujme environmentálnej ochrany lokality vykonať, čo je aj jeho povinnosťou a verejným záujmom.
Pokračovanie stavby skládky tak rieši trvalé uzatvorenie zriadenej skládky odpadov s konečnou
úpravou povrchu s cieľom zabezpečenia ochrany životného prostredia pred negatívnymi klimatickými
podmienkami, v budúcnosti ukončený vegetačný kryt má za úlohu odvádzať zrážkové vody z jej povrchu
a zabezpečovať tzv. odplynenie telesa skládky. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol navrhovateľ,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie
konanie a rozhodnutie.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Inštitút predbežného opatrenia, ktoré plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu, predstavuje
prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala buď v pomere medzi účastníkmi konania alebo
vtedy, ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho základným atribútom je
dočasnosť a provizórnosť. Zmyslom právnej úpravy predbežných opatrení obsiahnutej v ustanoveniach
§ 74 a nasl., resp. § 102 ods. 1 O.s.p. je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah
súdu pred začatím resp. po začatí súdneho konania, odôvodnený spomínanou nevyhnutnou potrebou
dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia
(nie je vylúčená ani vzájomná kumulácia týchto dôvodov).
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych
a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 74 O.s.p. Úspech účastníka konania, ktorý sa
domáha nariadenia predbežného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku
(práva) medzi účastníkmi konania, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie
nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok
teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je
súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z
účastníkov ohrozené. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením

súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo
veci samej. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako
aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia podaného pred začatím konania vo veci samej musí byť tiež zrejmé, čoho sa
mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej, čo je odôvodnené tým, že súd pri rozhodovaní o
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia posudzuje potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov
konania alebo obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia práve vo vzťahu k nároku, ktorý má byť
uplatnený vo veci samej. Predbežným opatrením však nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len
sa ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi
účinkami predbežného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo
inej ujmy, a ak k nej došlo, aj jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady
vyžadované zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho
nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, a teda
posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie predbežného opatrenia.
Predmetom konania vo veci samej je určenie (podľa návrhu navrhovateľa deklaratórneho charakteru),
že navrhovateľ je vlastníkom označeného pozemku na základe spracovania veci v zmysle § 135b
Občianskeho zákonníka. Výstavbou skládky došlo k spojeniu vecí zabudovaním jednej veci do druhej,
došlo k spojeniu vecí, ktoré patria odlišným vlastníkom a nemôžu sa ani užívať osobitne, pričom v prípade
skládky ide o oprávnenú špeciálnu stavbu, ktorá nemôže existovať samostatne a ktorá je súčasťou
rekultivácie pozemku.
Podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka (O.z.) ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú
vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému
vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.
Podľa § 135b ods. 2 O.z. ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže
vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu
nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí
vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.
Spracovanie cudzej veci predstavuje samostatný právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva, a
rozumejú sa ním prípady, keď sa z jednej veci vytvorí iná vec, ktorá sa líši od pôvodnej veci. K
spracovaniu môže dôjsť spojením vecí, zabudovaním jednej veci do druhej, riedením, zatavením,
zmiešaním vecí. K tomu, aby došlo k vzniku nového vlastníckeho práva sa vyžaduje, aby došlo k spojeniu
vecí, ktoré patria odlišným vlastníkom (v prípade, ak niekto spracuje vec, ktorá mu vlastnícky patrí, nejde
o spracovanie veci). Predmetom spracovania okrem hnuteľnej veci môže byť aj nehnuteľná vec, touto
nehnuteľnou vecou však môže byť len stavba, nie pozemok. V prípade zriadenia stavby na pozemku
(s odlišnými vlastníkmi) sa nejedná o spracovanie veci, pretože stavba a pozemok sú dve samostatné
veci (v zmysle § 120 ods. 2 O.z. stavba nie je súčasťou pozemku), pričom spracovanie predpokladá,
že vznikne iná (novovytvorená) hmotná vec ako predmet občianskoprávnych vzťahov (§ 118 O.z.).
Zastavaním cudzieho pozemku preto nemôže vlastník stavby nadobudnúť vlastníctvo k pozemku titulom
jeho spracovania.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil existenciu
hmotnoprávneho nároku medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť upravené pomery účastníkov,
neosvedčil však už, že je daná naliehavá potreba úpravy pomerov účastníkov konania, ani existencia
ujmy, ktorá mu bezprostredne hrozí, a že táto ujma mu hrozí z konania odporcu, nedošlo tak k
splneniu všetkých zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd sa
však so záverom o preukázaní danosti hmotnoprávneho nároku medzi účastníkmi konania, vzhľadom
na vyššie uvedené dôvody, nemohol stotožniť. Ako už bolo uvedené, pri návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana nariadením predbežného
opatrenia, čo podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci splnené nebolo.
Navyše v súdenej veci z rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa 01.10.2014
vyplýva, že táto nariadila prevádzkovateľovi skládky odpadov Technické služby Stupava, s.r.o. (teda nie
navrhovateľovi) ukončiť do jedného dňa od obdržania rozhodnutia akékoľvek navážanie odpadu alebo
materiálu na teleso skládky, a to do času, kedy prevádzkovateľ nezíska súhlasné stanovisko vlastníka
pozemku Č.. XXXX pod skládkou s rekultiváciou skládky podľa inšpekciou schváleného projektu.
Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhal uložiť odporcovi povinnosť, aby
umožnil tak navrhovateľovi, ako aj prevádzkovateľovi skládky odpadov Stupava - Žabáreň užívanie a

strpenie užívania L. Č.. XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území Stupava, pričom prevádzkovateľ
skládky - Technické služby Stupava, s.r.o. nie je účastníkom tohto konania (o nariadenie predbežného
opatrenia). Rozhodnúť o priznaní práva predbežným opatrením možno (mimo prípadov konania o veci,
ktoré súd môže začať i bez návrhu) len na návrh (§ 75 ods. 1 O.s.p.) a teda vo vzťahu voči navrhovateľovi
(iba povinnosť možno nariadiť predbežným opatrením niekomu inému než účastníkovi za splnenia
podmienok § 76 ods. 2 O.s.p.), v danom prípade tak nie voči prevádzkovateľovi skládky.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vo výroku vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O náhrade trov predbežného opatrenia vrátane trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého
stupňa za podmienok v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. v konečnom rozhodnutí o veci ( § 145 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.