Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/406/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315202832
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2315202832.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľov: 1/ T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, S. a
2/ E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, S., proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom
Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 17. marca 2015, č.k. 10C/212/2015-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi
uložil zdržať sa s výkonom záložného práva a vydražením nehnuteľnosti spojené s nakladaním
nehnuteľnosťamivokreseGalanta,vobciS.,vk.ú.S.,vedenomSprávoukatastraGalanta,naLVč.XXX
a to rodinný dom, súp. č. XXX postavený na pozemku parcela registra „C“ č. 528/2, pozemok parcela
registra „C“ č. 528/1, o výmere 754 m2, druh pozemku orná pôda, pozemok parcela registra „C“ č. 528/2,

o výmere 695 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, a to až do právoplatného skončenia
vo veci samej a súčasne uložil navrhovateľom podať návrh vo veci samej do 60 dní od právoplatnosti
uznesenia.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 4, § 76 ods. 1 písm. e) a
§ 77 ods. 1 písm. a) O.s.p., keď v odôvodnení uviedol, že navrhovatelia tvrdia, že odporca im nedoručil
výzvu na zaplatenie, ďalej že im nedoručil zosplatnenie úveru, dražobnú vyhlášku a oznámenie o začatí

realizácie záložného práva. Tieto uvádzané skutočnosti sa súdu javia ako nepravdepodobné, pretože
odporcom je Slovenská sporiteľňa a.s., ktorá nie je nebankovým subjektom a nakoniec toto tvrdenie
žiadnym dôkazom neosvedčili, minimálne preukázaním výzvy navrhovateľov adresovaných veriteľovi,
ktorým sa snažili zistiť výšku nedoplatku. Navrhovatelia v návrhu tvrdia, že na daných nehnuteľnostiach
viazne zriadenie exekučného záložného práva, ktorú skutočnosť tak isto žiadnym listinným dôkazom
neosvedčili. Nakoniec neosvedčili ani tvrdenie, že odporca požaduje zaplatenie ceny, ktorú nepoznajú,

avšak zároveň tvrdia, že táto nebude stačiť na uhradenie dlhu, pričom sa jedná o menšiu cenu oproti
nehnuteľnosti, pretože hodnota nehnuteľnosti je vyššia. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľov, že
neuzatvorili úverovú zmluvu, pretože z listinných dôkazov a to zo Zmluvy o splátkovom úvere, ktorú
uzatvorili 16.04.2012 a 26.05.2011, sa v obidvoch prípadoch jedná o úverovú zmluvu. Súd poukázal na
ust.§74ods.1O.s.p.,vzmyslektoréhopredpokladomnariadeniapredbežnéhoopatreniajebuďpotreba
dočasnej úpravy pomerov účastníkov, alebo ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na

oznámenie o dobrovoľnej dražbe, ktorú vykonáva Dupos dražebná, s.r.o. súd môže uvažovať o dočasnej
úprave pomerov týkajúcich sa záložného práva na nehnuteľnostiach navrhovateľov, ako aj výkonu
tohto práva. Je nesporné, že výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou môže dôjsť v dôsledku
ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách k prechodu založených
nehnuteľností na tretiu osobu /vydražiteľa/, pričom rozsah prostriedkov nápravy je obmedzený len na
žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby podľa § 21 predmetného zákona. V tomto prípade by sa

obrana navrhovateľov podstatne sťažila. Súd nevidel dôvod, prečo by sa v procese dobrovoľnej dražby,ktorá navyše neprebieha pod preventívnou súdnou kontrolou, mali uplatňovať prísnejšie podmienky
ingerencie súdu. V prejednávanej veci podľa názoru súdu sú následky, ktoré hrozia dobrovoľnou
dražbou navrhovateľom pomerne tvrdšie v porovnaní s následkami, ktoré by hrozili odporcovi v prípade

momentálneho nevydraženia týchto nehnuteľností. Odporcovi totiž napriek predbežnému opatreniu
zostáva záložné právo zachované. Samozrejme s výhradou prípadného vyhovenia žalobe na určenie
neexistencie záložného práva. Vzhľadom na uvedené dôvody súd návrhu navrhovateľov na nariadenie
predbežného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel s tým, že uložil navrhovateľom podať návrh vo veci
samej do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Protiuzneseniusúduprvéhostupňapodalvzákonnejlehoteodvolanieodporca,ktorýnavrholnapadnuté
uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na
to, že pre nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana, ako i odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Napriek skutočnosti, že
súd v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nevykonáva riadne dokazovanie a vyhodnocuje
tvrdenia navrhovateľa bez vyjadrenia odporcu, je práve z týchto dôvodov potrebné, aby súd mal tvrdené
skutočnosti osvedčené s určitou mierou pravdepodobnosti. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje,
že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j.

potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho
rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Mal za to, že navrhovatelia v konaní neosvedčili základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa názoru odporcu neexistuje žiaden

zákonný dôvod ani žiadna naliehavá potreba odôvodňujúca dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi
požadovaná návrhom na vydanie predbežného opatrenia, keďže akýkoľvek výsledok konania vo veci
samej nebude mať žiaden vplyv na existenciu zabezpečenej pohľadávky odporcu. Mal za to, že návrh
navrhovateľov na vydanie predbežného opatrenia nemá ani vecné a ani logické opodstatnenie, a z tohto
dôvodu nemôže byť úspešný, preto musí byť súdom zamietnutý. Bol toho názoru, že v danom prípade

na strane navrhovateľov absentuje nebezpečenstvo vzniku akejkoľvek ujmy, nielen nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Pokiaľ ide o existenciu záložného práva v danom prípade, tu treba mať
na zreteli zásadu platnú v občianskom práve, a to zásadu ochrany dobromyseľnosti, na základe ktorej
sú práva tretích osôb chránené. Rovnako treba prihliadnuť aj na princíp právnej istoty. S poukazom
na uvedené nie je podľa jeho názoru možné považovať právo navrhovateľov za osvedčené do takej

miery, že by bolo namieste vydanie predbežného opatrenia. Poukázal na to, že návrh navrhovateľov
má všeobecný, abstraktný charakter, obsahuje množstvo nerelevantných, zavádzajúcich a nesprávnych
tvrdení všeobecného charakteru, bez vzťahu ku konkrétnym právnym úkonom, ktoré sú predmetom
konania.Návrhjezmätočnýanezrozumiteľný,očomsvedčíajsamotnáskutočnosť,žesámkonajúcisúd
označuje navrhovateľov ako dlžníkov (predpokladáme, že z dôvodu nezrozumiteľnosti a zmätočnosti

návrhu), avšak táto skutočnosť nie je pravdivá.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné,
pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 10C/212/2015 je konanie o návrhu
navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bolo odporcovi uložené zdržať sa s
výkonom záložného práva a vydražením nehnuteľností špecifikovaných v návrhu.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenie súdu prvého stupňa,
ktorým bolo návrhu navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené.Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/
je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu
z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil
rozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočaskonanianajavo,alebo

v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo
inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor,
alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistení skutkový stav
nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový
stav nesprávne aplikoval.

Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102
O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho vydať z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych
pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený.
Spoločným znakom oboch tipov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená
to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá

vo veci konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je
alebobudepredmetomsúdnehokonaniaožalobe.Odpredmetuprebiehajúcehokonaniaalebokonania,
ktoré len začne podaním žaloby, okrem iného závisí vecná i miestna príslušnosť súdu, ale aj spôsob,
akým sa má obmedziť časové trvanie predbežného opatrenia (§ 76 ods. 3, § 77 ods. 1 písm. a/, b/, c/
O.s.p.).

Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov, alebo zabezpečenie
výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Vydanie
predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní
je provizórna dočasná úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť judikovanie vo veci samej.

Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho
rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné. Obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov a
neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, musia sa
minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter.

Podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu spisového materiálu vyplýva osvedčenie základných

skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku navrhovateľov, ako i osvedčenie, že
je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa názoru odvolacieho súdu s prihliadnutím
na predmet budúceho konania vo veci samej, ktorým bude určenie neexistencie záložného práva, je
dôvodné až do skončenia konania vo veci samej na istý čas obmedziť právo odporcu realizovať výkon
záložného práva, ktorého realizáciou navrhovateľom bezprostredne hrozil, a to pre nerušené judikovanie

súdu vo veci samej.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ust. §
219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

Uvedené rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerov hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.