Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/85/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212407
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114212407.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1. O. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v G. č. XX a 2.)
V. H., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v G. č. XX, právne zastúpených JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom
so sídlom vo Svidníku na ul. Sov. hrdinov č. 163/66 proti žalovanému Všeobecná úverová banka,
a.s., so sídlom v Bratislave na Mlynských nivách č. 1, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou
ČERNEJOVÁ&HRBEK, s.r.o., so sídlom v Bratislave na ul. Kýčerského č. 7, o zdržanie sa výkonu

záložného práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 19.12.2014 č.k.
20C/182/2014 - 58, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretej medzi

žalobkyňou v 2. rade a žalovaným, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX
katastrálneho územia G.. Žalobcom priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca v 1. rade uzatvoril so žalovaným dňa
10.06.2010 zmluvu o poskytnutí úveru v celkovej výške 8.474 Eur. V ten istý deň žalobkyňa v 2.
rade a žalovaný uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorou záložný veriteľ si

zabezpečil uspokojenie pohľadávky zo zmluvy uzatvorenej so žalobcom v 1. rade. Z obsahu zmluvy o
úvere je zrejmé, že ide o typizovanú spotrebiteľskú zmluvu. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je
to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Samotná zmluva je spísaná na formulári a žalobcovia ju nemohli ovplyvniť, nakoľko
bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Z tohto dôvodu je v prvom rade na daný právny
vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom potrebné aplikovať

spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Záložné právo ako akcesorické
právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že ak dlžník nesplní svoj záväzok v čas a riadne,
záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného
práva, t.j. zo zálohu.

Zmluva o zriadení záložného práva, na základe ktorej sa vykonáva dobrovoľná dražba, má akcesorickú

povahu a preto v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou sa musí ako
predbežná otázka riešiť aj platnosť zmluvy o úvere. Podľa ustanovenia § 135 ods. 2 O.s.p. iné otázky,
o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu môže súd posúdiť sám. V danom prípade sa súd stotožnil s
vyjadrením žalobcov, že zmluva o úvere je neurčitá. Táto je rozdelená do troch častí a to časť A úver vo
výške2.461,60eur,časťBúvervovýške224EuračasťCúvervovýške2.248,23Eur,vovýške2.303,06
Eur a vo výške 1.237,11 Eur, pričom z tejto zmluvy nie je zrejme akou výškou sa úročia úvery uvedené

v časti B a C. Údaje o úrokovej sadzbe, počte splátok, výške splátky a termíne konečnej splatnosti sú
uvedené iba pri úvere uvedenom v časti A. Tieto údaje ale nie sú uvedené v časti B a ani v časti C. Jepreto neurčité akou výškou úrokovej sadzby sa úročia jednotlivé úvery uvedené v týchto častiach. Ak
by sa údaje uvedené v časti A mali vzťahovať aj na časť B a C, tak tieto údaje mali byť buď uvedené v
každej časti, prípadne súhrnne pre všetky časti, keďže to z tejto zmluvy nevyplýva. Neurčitosť vyplýva

aj z toho, že RPMN na rozdiel od všetkých ostatných údajov je uvedená za všetkými troma časťami.
Pokiaľ ide o záložné právo taktiež nie je zrejmé, či záložné právo sa vzťahuje iba na časť A, keďže iba
v tejto časti je uvedené zabezpečenie úveru formou záložného práva alebo sa vzťahuje aj na časť B a
časť C a to napriek tomu, že v zmluve je uvedená celková suma 8.474 Eur. Zmluva o poskytnutí úveru
je neplatná pre jej neurčitosť a keďže zmluva o zriadení záložného práva je akcesorickej povahy, je

neplatná aj zmluva o záložnom práve a na základe takejto zmluvy nie je možné vykonať záložné právo.

Ďalší dôvod na vyhovenie žaloby sa videl aj v tom, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu
do práva na rešpektovanie obydlia. Nehnuteľnosť je určená na bývanie žalobcov, ktorí tam žijú spoločne
so svojimi troma neplnoletými deťmi a nemajú inú možnosť ako si zabezpečiť obydlie. Žalobcovia po
tom, čo sa zamestnali začali postupne úver splácať a teda z ich konania nepochybne vyplýva vôľa

svoj dlh splniť. Rovnako je potrebné prihliadať aj na princíp proporcionality a to, že nehnuteľnosť v
čase uzatvorenia zmluvy mala hodnotu 19.500 Eur a teda predstavovala skoro dvojnásobok hodnoty
pohľadávky žalovaného. Nie je preto nevyhnutné, aby bolo záložné právo vykonané cestou dobrovoľnej
dražby.Žalovanýmáajinéspôsobyakosadomáhaťzaplateniadlhu,ktorýnemusíbyťspojenýsostratou
obydlia žalobcov a ich maloletých detí.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť
tak, aby žaloba žalobcov bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že rozsudok je nezrozumiteľný, zmätočný, vnútorne si protirečiaci
a z dôvodu nedostatočného a nejasne formulovaného odôvodnenia je nepreskúmateľný. Z rozsudku

nie je možné identifikovať spôsob, akým prvostupňový súd dospel k záveru o neplatnosti záložnej
zmluvy, čo bolo hlavným dôvodom uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou. V odôvodnení rozsudku nie je uvedený ani len jediný konkrétny a právnym
poriadkom predpokladaný dôvod, pre ktorý by mala byť záložná zmluva absolútne neplatne právnym
úkonom.Jedinýmstrohýmnáznakomúvahkonajúcehosúduktejtozákladnejprejudiciálnejotázkesporu

má byť údajná akcesorická povaha záložnej zmluvy. Táto úvaha o akcesorickej povahe záložnej zmluvy
vôbec rozvinutá nie je. Záložné právo dojednané v záložnej zmluve by z dôvodu akcesorickej povahy
tohto zabezpečovacieho inštitútu neexistovalo jedine vtedy, ak by neexistovali ani žiadne zabezpečené
pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti s úverovou zmluvou. Aj za predpokladu neplatnosti
celej úverovej zmluvy žalovanému vzniklo právo na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov

právnym titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Z rozhodnutia sa nedá zistiť ani to, prečo za
absolútne neplatnú bola vyhodnotená celá úverová zmluva a to aj jej časť A. Vo vzťahu k tejto časti sa
žiaden nedostatok alebo výhrada v odôvodnení rozhodnutia neuvádza. Úverová zmluva určite netrpí
vadou neurčitosti. Skutočnosť, že úver je rozdelený na tri časti, je výsledkom prejavu vôle žalobcu v
1. rade a žalovaného, pretože samotný žalobca v 1. rade určil použitie určitej časti prostriedkov úveru

na úhradu svojich skorších záväzkov. Tie sú za účelom lepšej prehľadnosti uvedené v podskupine
poskytnutého úveru označenej ako časť C úveru, čo nepochybne prispieva k lepšej prehľadnosti
spôsobu použitia poskytnutých prostriedkov. Požiadavka na uvedenie úrokovej sadzby buď pri každej z
časti úveru jednotlivo alebo pri všetkých častiach úveru súhrne vyznieva arbitrárne, pre zmluvnú slobodu
účastníkov úverovej zmluvy je neopodstatnene obmedzujúca a nemá oporu v žiadnom ustanovení

platnýchprávnychpredpisov.Súhlasiťnemožnoanisnázorom,ženeurčitosťúverovejzmluvyspôsobuje
údaj o RPMN nachádzajúci sa za všetkými troma časťami úveru. Žalovaný si uvedením údaju o RPMN
do textu úverovej zmluvy splnil zákonnú povinnosť. Zo žiadneho právneho predpisu povinnosť uviesť
údajoRPMNnaurčitomkonkrétnommiestevtextezmluvynevyplýva.Skutočnosť,žeúverbolrozdelený
na viacej častí je v tomto ohľade irelevantná a určite neoslabuje mieru určitosti zmluvných dojednaní.

Vo veci sa taktiež nesprávane skutkovo a právne posúdila aktívna vecná legitimácia žalobcu v 1.
rade. Možnosť výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby bola dohodnutá medzi
žalobkyňou v 2. rade a žalovaným v záložnej zmluve. Žalobca v 1. rade účastníkom záložnej zmluvy
nie je. Pri posudzovaní otázky aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu v 1. rade sa vychádzalo z
veľmi neurčitej a právne nepodloženej hypotézy, podľa ktorej je aktívna vecná legitimácia žalobcu v 1.

rade daná z dôvodu, že výkon záložného práva by postihoval oboch žalobcov. Pri dôslednej aplikácii
teórie súdu pre determinovanie aktívnej vecnej legitimácia žalobcu v 1. rade v konaní by sa dospelo
k absurdným a zjavne neudržateľným záverom. Založenú nehnuteľnosť spolu so žalobcami užívajú
aj tri neplnoleté deti, pričom v ich prípade rovnako platí, že úspešná realizácia záložného práva nanehnuteľnosťbysamohlatohtoichužívaniadotknúťrovnakoakožalobcuv1.rade.Vprípademaloletých
detí však prvostupňový súd ich aktívnu vecnú legitimáciu neskúmal a ani sa s ňou nezaoberal, urobil
tak len pri žalobcovi v 1. rade.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že odvolanie je opodstatnené.

V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia rozhodnutia, základný dôvod neumožňujúci
zrealizovať záložné právo dobrovoľnou dražbou na základe zmluvy o zriadení záložného práva spočíval
v neplatnosti zmluvy o úvere, ktorá bola spôsobená jej neurčitosťou. S týmto záverom sa stotožniť
nedá. Zmluvou o úvere bol žalobcovi v 1. rade poskytnutý len jeden úver v celkovej výške 8.474 Eur,
čo zo zmluvy bez akýchkoľvek pochybností vyplýva. Rozdelenie tohto úveru na ďalšie časti označené
písmenami A, B a C len upresňovalo účel poskytnutia úveru. Kým čiastka 2.461,60 Eur uvedená v časti

A ako bezúčelová bola prevedená na osobný účet žalobcu v 1. rade suma 224 Eur uvedená v časti B
sa previedla na účet spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., na úhradu výdavkov - nákladov tejto
spoločnostisúvisiacichsposkytnutímúveru.ĎalšiačasťúveruuvedenávčastiCvúhrnejsume5.788,40
Eur bola použitá na úhradu skorších záväzkov žalobcu v 1. rade vyplývajúcich mu s ním uzatvorených
právnych úkonov.

Rovnako nie je správny argument poukazujúci na neurčitosť zmluvy o úvere len preto, lebo údaje o
úrokovej sadzbe, počte splátok, výške splátky a termíne konečnej splatnosti sú uvedené iba pri úvere
v časti A a nie aj pri úveroch uvedených v časti B a C. Ako už bolo skôr konštatované žalobcovi v 1.
rade bol poskytnutý len jeden úver v dôsledku čoho stačilo tieto údaje uviesť len pod časťou A, nakoľko

išlo o údaje vzťahujúce sa na poskytnutý úver ako celok. Taktiež ani uvedenie RPMN až za časťami A,
B a C nespôsobuje neurčitosť tohto úkonu.

Keďže dôvody neplatnosti zmluvy o poskytnutí úveru a na ňu naväzujúcej zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti uvádzané v odôvodnení rozsudku nie sú dané a iný dôvod neplatnosti týchto

úkonov z rozhodnutia nevyplýva, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Čo sa týka ďalšieho dôvodu vedúceho k tomu, že žalobe žalobcov bolo vyhovené a to, že žalovaný má
aj iné spôsoby ako sa domáhať zaplatenia dlhu, ktorý nemusí byť spojený so stratou obydlia žalobcov
a ich maloletých detí je potrebné dodať, že takýto dôvod by mohol obstáť len za predpokladu platne

uzatvorenej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o
uplatnenom nároku teda musí mať jasno v tom, č zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je
platným právnym úkonom, alebo nie. Ak zistí, že táto zmluva má náležitosti platného právneho úkonu,
musí svoje dokazovanie zamerať na podrobné zistenie okolností odôvodňujúcich uloženie povinností
zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. V tomto smere bude potrebné skúmať prečo

žalobca v 1. rade si prestal plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, odkedy a dokedy trval stav
neumožňujúci tomuto účastníkovi splácať úver, akým spôsobom, odkedy a v akej výške začal splácať dlh
poodpadnutíprekážkybrániacejmuvjehosplácaníaakájecelkovávýškadlhudoposiaľneuhradeného.
Z odôvodnenia rozhodnutia tieto právne významné skutočnosti vôbec nevyplývajú.

Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 157 O.s.p. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť
len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti právne významné ust. § 157 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd

uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne
určuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľnýpre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu
ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje
v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe,

pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinností svoje
rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich
veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej.

Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) a
ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom
rozhodnutí rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.