Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Ilčinová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/36/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714207879
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714207879.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Ing. J. Z., nar. X.X.XXXX, bytom X. - Q. Q., Q. XXXX/
XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, advokátom, AK so sídlom v Prešove, Floriánova 2,
proti žalovanému Mestu Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, 058 01 Poprad, IČO 00326470, o
vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k.
10C/172/2014-50 zo dňa 24.11.2014 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením odmietol podanie žalobcu zo dňa 30.6.2014 a vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobou
podanou dňa 30.6.2014 žiadal žalobca vyhlásiť medzitýmny rozsudok o určení, že žalobcovi patrí
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie parcely č. 1583/8 a 2424/68 v kat. úz. X.
za obdobie od 29.6.2012 do 28.6.2014 s tým, že po vyhlásení medzitýmneho rozsudku ma súd
pokračovať v konaní, ustanoviť znalca na vypracovanie znaleckého posudku za účelom určenia výšky
bezdôvodného obohatenia a potom rozhodnúť konečným rozsudkom o povinnosti žalovaného vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie určené znaleckým dokazovaním. Výzvou zo dňa 5.8.2014 bol
vyzvaný právny zástupca žalobcu na uvedenie ceny predmetu konania za účelom vyrubenia súdneho
poplatku s výzvou, či nenavrhuje predmetné konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11C/126/2012. Keďže žalobca neuviedol cenu
poplatkového úkonu a nesúhlasil ani s prerušením konania, súd uznesením zo dňa 10.10.2014 vyzval
právneho zástupcu žalobcu, aby podanie podané na súd dňa 30.6.2014 opravil a doplnil o uvedenie
žalobného petitu, teda čoho sa dožaduje vo veci samej ako aj na predloženie dôkazov preukazujúcich
výšku uplatneného nároku a spôsobu výpočtu sumy bezdôvodného obohatenia, resp. aby predložil aj iné
potrebné dôkazy. Zároveň bol poučený o následkoch neopravenia a nedoplnenia podania spočívajúcom
vzastaveníkonania.Navýzvureagovalžalobcatým,žepodľaneho§79Občianskehosúdnehoporiadku
nevyžaduje, aby žalobca do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho
rozhodnutia a napriek tomu, že neoznačil konkrétnu výšku bezdôvodného obohatenia, tento nedostatok
nepredstavujeprekážkuvkonaní,lebonavrhujenajprvrozhodnúťmedzitýmnymrozsudkom.Súdprvého
stupňa citoval ust. § 43 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, s poukazom na ktoré ustanovenie
podanie žalobcu odmietol. Mal za to, že žalobca neodstránil vady žaloby a neuviedol petit žaloby, teda
akú výšku peňažného plnenia požaduje od žalovaného zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia, a pre
túto podstatnú vadu žaloby nie je možné vo veci ďalej pokračovať. S poukazom na ust. § 42 ods. 3 a §
79 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku uviedol, že žalobca si zamieňa náležitosti žaloby uvedené
v týchto ustanoveniach s formami rozhodnutia podľa § 152 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého ustanovenia súd rozhoduje rozsudkom o veci samej a rozsudkom sa má rozhodnúť o celej
prejednávanejveci.Akjetovšakúčelné,môžerozsudkomrozhodnúťnajskôrlenojejčastialebolenojejzáklade. O časti predmetu konania rozhoduje súd najprv čiastočným rozsudkom a o základe predmetu
konania rozhoduje medzitýmnym rozsudkom a následne o celom predmete konečným rozsudkom.
Akoukoľvek z týchto foriem rozhodnutia však rozhoduje súd len vtedy, aj je podaná riadna žaloba,
ktorá obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Zdôraznil, že v danom prípade ide o sporové,
návrhové konanie a žalobca zodpovedá za riadnu žalobu, o ktorej môže súd konať a rozhodovať. Nie
je povinnosťou súdu zabezpečovať žalobcovi potrebné listinné dôkazy, teda v danom prípade znalecké
dokazovanie za účelom následného uvedenie žalovanej sumy, keďže je povinnosťou žalobcu, pokiaľ
chce viesť súdny spor, aby uviedol výšku žalovanej sumy, o ktorej má súd konať a rozhodovať. Keďže
súd je viazaný žalobou, nemôže si ju určiť sám a nemôže ju ani prekročiť v zmysle § 153 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku. O náhrade trov konania rozhodol s odkazom na ust. § 146 ods. 1 písm.
c/ Občianskeho súdneho poriadku.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie žalobca. Uviedol,
že v predmetnom konaní sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za obmedzenie vlastníckeho
práva a žiada, aby sa rozhodlo o jeho občianskoprávnom nároku a jeho výška aby sa ustálila na základe
znaleckého dokazovania. Petit považoval za dostatočne zrozumiteľný, určitý, jasný a vykonateľný, teda
spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Citoval ust. § 42 ods. 3, § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku a poukázal aj na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná a v zmysle ktorých je súd
povinný svojou činnosťou zabezpečiť výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopretiu. Zdôraznil,
že podanou žalobou sa domáha voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť finančnú náhradu za
užívanie pozemkov titulom bezdôvodného obohatenia, pričom žalobu považuje za vykonateľnú, nakoľko
je z nej zrejme, že sa domáha splnenia povinnosti zaplatiť finančnú náhradu za užívanie pozemkov
titulom bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s určitosťou petitu poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 30.7.2008 sp. zn. 3Cdo 219/2007. Napriek tomu, že v žalobe neoznačil konkrétnu výšku
bezdôvodného obohatenia, tento nedostatok podľa odvolateľa nepredstavuje prekážku v konaní, lebo
navrhuje rozhodnúť najprv medzitýmnym rozsudkom. Takýmto medzitýmnym rozsudkom nie je nikdy
rozhodnuté o celej prejednávanej veci, ale iba o jej základe. Rozhodnutie prvostupňového súdu
považoval za formalistické. V odvolaní ďalej uviedol, že aj ust. § 136 a ust. § 152 ods. 2 veta 2 O.s.p.
pripúšťa možnosť zisťovania výšky nároku s nepomernými ťažkosťami, ako aj to, že sa najskôr rozhodne
o základe vecí a až potom o výške. Žalobca namietal, že rozhodnutím prvostupňového súdu došlo k
odmietnutiu spravodlivosti, hoci v konaní žiada rozhodnúť medzirozsudku, pretože výšku plnenia vie
ustáliť len súdny znalec, no o samotnom právnom nároku môže rozhodnúť len súd. Trval na tom, že
náležitosti žaloby uvedené v ust. § 79 Občianskeho súdneho poriadku sú splnené a nebol dôvod na
odmietnutie podania. Vo vzťahu k súdnemu poplatku uviedol, že automaticky po ustálení výšky nároku
sa v zmysle § 7 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozšíri predmet poplatkového úkonu,
poplatok sa doplatí, pričom bude vypočítaný ako 6 % sumy ustálenej. Mal za to, že súd nesprávne vec
právne posúdil tým, že neakceptoval návrh na rozhodnutie najskôr o základe vecí tak, že sa prizná právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia a následne sa určí výška náhrady za obmedzenie vlastníckeho
práva,pričomjebežnoupraxouvšeobecnýchsúdovSRrozhodovaťmedzitýmnymrozsudkom.Poukázal
na viaceré takéto rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za absolútne nekonzistentné
s tým, že jeho argumentácia obsiahnutá v odôvodnení nedostatočne podporuje jeho záver. Navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §
212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 79 ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitosti (§
42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko
účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaje o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejme, čo sa
navrhovateľ domáha.
Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave ( o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho),b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva,
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Z podania žalobcu doručeného súdu dňa 30.6.2014 vyplýva, že týmto podaním sa žalobca domáha
určenia, že mu patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za bezdôvodné užívanie parciel
č. 1583/8 a 2424/68 v kat. úz. X. za obdobie od 29.6.2012 do 28.6.2014 formou medzitýmneho
rozsudku. Nárok žalobcu v znení ním formulovaným je obtiažné subsumovať pod písmeno b/ alebo
písmeno c/ ustanovenia § 80 O.s.p., z čoho vyplýva jeho neurčitosť a nejasnosť. Žiadne ustanovenie
Občianskeho súdneho poriadku žalobcu neoprávňuje k nadiktovaniu procesného postupu, akým má
súd v konaní postupovať. Ustanovenie § 152 ods. 2 O.s.p. dáva súdu možnosť, ale nie povinnosť
rozhodnúť rozsudkom najskôr len o jej časti alebo len o jej základe. Žalobcom navrhovaný postup sa
javí ako špekulatívny s cieľom vyhnúť sa poplatkovej povinnosti v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. a
vylúčiť tak aj možnosť súdu zastaviť konanie v prípade nezaplatenia súdneho poplatku (§ 10 ods. 2
písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb.). Ak by totižto súd prvého stupňa začal vo veci konať a vydal žalobcom
navrhovaný medzitýmny rozsudok, odpadla by možnosť zastavenia konania v prípade nezaplatenia
súdneho poplatku.
Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Z citovaného ustanovenia vyplýva povinnosť žalobcu predložiť listinné dôkazy, medzi ktoré je potrebné
zaradiť aj znalecký posudok na ocenenie tvrdeného bezdôvodného obohatenia, keďže v zadaní
vypracovania takéhoto posudku žalobcovi nebráni žiadna skutočnosť. V prípade, že sa žalobca chcel
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, tak stanovenie jeho výšky je obligatórnou náležitosťou
žaloby, vo vzťahu k čomu by súd posudzoval dôvodnosť žiadanej výšky a tak aj úspechu žalobcu a
povinnosti náhrady trov konania.
S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne, keďže pri takto formulovanej žalobe nie je možné posúdiť, či ide o žalobu
na plnenie alebo na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žaloba v uvedenom smere
musí byť jasná a určitá, keďže rozdielnosť žalôb má vplyv aj na rozdielnosť dokazovania.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p., keďže žalovaný úspešný v odvolacom konaní si trovy neuplatnil a tieto mu ani nevznikli.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.