Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/125/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711214448
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6711214448.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa INŽINIERSKE A
ENERGETICKÉ SLUŽBY, s. r. o., so sídlom Levice, Nám. Šoltésovej č. 14, IČO: 36 545 881, právne
zastúpenéhoAequitass.r.o.,Advokátskakanceláriasosídlom97401BanskáBystrica,NaTroskách26,
IČO: 36 628 841, proti odporcovi Mesto Sliač, Letecká č. 1, 962 31 Sliač, IČO: 00 320 277, zastúpenému
Mgr. Júliusom Ernekom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie 811 01 Bratislava - Staré Mesto,

Navŕšku8,ourčenieneplatnostiodstúpeniaodnájomnejzmluvy,oodvolanínavrhovateľaprotirozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/184/2011-261 zo dňa 20. 12. 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie navrhovateľa o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že právny úkon odporcu, ktorý listom zo
dňa 14. 02. 2011 odstúpil od nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom ako prenajímateľom a

navrhovateľom ako nájomcom dňa 29. 07. 2009, je neplatný. Zároveň súd vyslovil, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že zmluva o nájme je absolútne neplatným právny
úkonom ako celok, keď tu neprichádza do úvahy len čiastočná neplatnosť právneho úkonu, teda zmluvy
o nájme len v časti prenájmu nehnuteľností podľa § 41 Občianskeho zákonníka, pretože z povahy
tohto právneho úkonu, teda zmluvy o nájme a tiež z jej obsahu vyplýva, že túto časť nemožno oddeliť

od ostatného obsahu tohto právneho úkonu, teda od zmluvy o nájme, pretože podmienkou plnenia
účelu nájmu bol prenájom nehnuteľností, konkrétne kotolní, pozemkov a tepelných rozvodov, kde sa
mala rekonštrukcia vykonať. Súd teda posúdil odstúpenie od nájomnej zmluvy zo dňa 14. 02. 2011
za absolútne neplatný právny úkon z toho dôvodu, že platne možno odstúpiť len od platne uzavretej
nájomnej zmluvy a ako prejudiciálnu otázku, platnosť nájomnej zmluvy zo dňa 29. 07. 2009 posúdil tak,
že táto je absolútne neplatným právnym úkonom. Súd naviac uzavrel, že i Dodatok ku Zmluve o nájme

nehnuteľností zo dňa 29. 07. 2009 uzatvorený dňa 03. 08. 2010, ktorým sa menil článok I. „Predmet
nájmu“, ďalej článok II. „Účel nájmu“, článok VI. „Odstúpenie od zmluvy“ a článok VIII. „Záverečné
ustanovenia“ uvedenej zmluvy zo dňa 29. 07. 2009 ako aj Zmluva o nájme zo dňa 09. 09. 2010, ktorou
bolazmenenápôvodnáZmluvaonájmezodňa29.07.2009súabsolútneneplatnéprávneúkonypodľa§
39 Občianskeho zákonníka. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol,
že aj keď odporca neodstúpil od Zmluvy o nájme zo dňa 09. 09. 2010, súd ako otázku prejudiciálnu

riešil aj otázku platnosti tejto Zmluvy o nájme, pretože ak by bola platným právnym úkonom, potom by
navrhovateľ nemal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o nájme zo
dňa 29. 07. 2009. Okresný súd ďalej uviedol, že keďže „nová“ nájomná zmluva je absolútne neplatná,
nemohla nahradiť pôvodnú nájomnú zmluvu zo dňa 29. 07. 2009, ktorú okresný súd tiež posúdil ako
absolútne neplatný právny úkon, na základe čoho ustálil, že aj právny úkon odstúpenia od tejto zmluvy
je absolútne neplatný právny úkon.Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Rozhodnutiu
prvostupňového súdu vytýkal, že v konaní došlo k vadám v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.
Podľa jeho názoru súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa jeho názoru súd napriek tomu,
že vyhodnotil odstúpenie odporcu od Zmluvy za neplatné a vyhovel návrhu navrhovateľa, postavil svoje
rozhodnutie na takom vyhodnotení prejudiciálnej otázky, ktorým zamedzuje navrhovateľovi domáhať
sa súdnej ochrany, nakoľko súd poskytol ochranu druhému účastníkovi, t. j. odporcovi, napriek tomu,
že navrhovateľovi vyhovel. Navrhovateľ uviedol, že nemá inú možnosť ako podať odvolanie, hoci bolo

navrhovateľovi vyhovené, nakoľko v prípade, že by navrhovateľ podal samostatnú žalobu o určenie
platnosti nájomnej zmluvy v znení jej zmien, musel by súd uvedené rozhodnutie, v ktorom bola riešená
prejudiciálna otázka platnosti nájomnej zmluvy posúdiť ako prekážku právoplatne rozhodnutej veci v
zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. a konanie zastaviť, čo vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR. V tomto
smere poukázal na rozhodnutie publikované pod zn. R 110/2003. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ
podáva odvolanie voči rozsudku, ktorým mu bolo plne vyhovené a odvolanie podáva len proti
odôvodneniu predmetného rozhodnutia. S výrokom samotným, obsiahnutým v predmetnom rozhodnutí
súhlasí. Skutočnosť, že s výrokom rozhodnutia navrhovateľ súhlasí jednoznačne vyplýva z toho,
že vo svojom odvolaní uvádza „stotožňujeme sa s právnym záverom súdu, že v danom prípade

nenastal zmluvný ani zákonný dôvod odstúpenia od Zmluvy zo strany odporcu.“ Odporca poukázal
na ustanovenie § 202 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je
prípustné.

Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie
bolo podané včas, či bolo podané oprávnenou osobou, a či smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému je

odvolanie prípustné.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený.

Podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

Podľa § 201 O. s. p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podanie odvolania je procesným úkonom. S právnymi dôsledkami ho môže urobiť len subjekt na to
oprávnený. Na podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa je oprávnený účastník konania

(§ 201 O. s. p.). Oprávnenie podať odvolanie ale chýba tomu účastníkovi, ktorému výrokom rozhodnutia
nebola spôsobená ujma na jeho právach. Či výrokom napadnutého rozhodnutia bola
účastníkovi spôsobená ujma na jeho právach, posudzuje odvolací súd. Účastníkovi nebola spôsobená
ujma na jeho právach v prípade, ak rozhodnutím súdu prvého stupňa sa účastníkovi vyhovelo.

Okresný súd návrhu navrhovateľa o určenie, že právny úkon odporcu, ktorý listom zo dňa 14. 02.

2011 odstúpil od nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom ako prenajímateľom a navrhovateľom
ako nájomcom dňa 29. 07. 2009, vyhovel. Potom navrhovateľovi na jeho právach nebola spôsobená
žiadna ujma, navrhovateľ nie je oprávnenou osobou podať odvolanie proti rozsudku okresného súdu,
ktorým okresný súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Navrhovateľ v podanom odvolaní nesúhlasil s tým, ako prvostupňový súd prejudiciálne vyriešil otázku

platnosti predmetnej nájomnej zmluvy. V odvolaní uviedol, že napriek tomu, že nesúhlasí s tým akoprvostupňový súd vyriešil prejudiciálnu otázku platnosti predmetnej nájomnej zmluvy stotožňuje sa s
právnymzáveromsúdu,ževdanomprípadenenastalzmluvnýanizákonnýdôvododstúpeniaodZmluvy
zo strany odporcu.

Odvolací súd k tomu uvádza, že podľa ustanovenia § 202 ods. 4 O. s. p. odvolanie len proti dôvodom
rozhodnutia nie je prípustné. Pretože navrhovateľ podal odvolanie proti dôvodom prvostupňového
rozhodnutia a podľa citovaných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd musel
odmietnuť odvolanie navrhovateľa aj z tohto dôvodu.

Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní uvádza, že nemá inú možnosť ako podať odvolanie, hoci jeho
návrhu bolo vyhovené, nakoľko v prípade, že by podal samostatnú žalobu o určenie platnosti nájomnej

zmluvy v znení jej zmien, musel by súd uvedené rozhodnutie, v ktorom bola riešená prejudiciálna otázka
platnosti nájomnej zmluvy posúdiť ako prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 159 ods. 3
O. s. p. a konanie zastaviť, musí odvolací súd konštatovať, že názor navrhovateľa v tomto smere nie
je správny a dodáva nasledovné:

Záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci, to

znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo nemožno rozhodovať opäť. Ide o
procesné vyjadrenie ústavnej zásady „ne bis in idem“, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. V zmysle
tejto prekážky nemôže sa o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, rozhodovať znova.
Výklad pojmu „tá istá vec“ je pomerne jednotný v tom zmysle, že musí ísť o tých istých účastníkov, o ten
istý predmet konania, to znamená ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu alebo

totožnými účastníkmi konania - nie je pritom rozhodujúce, či pôvodní účastníci vystupujú v pôvodných
procesných postaveniach.

V zmysle konštantnej judikatúry ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci i v prípade, ak skutok
vymedzený žalobou bol súdom posúdený inak, nesprávne, či neúplne. Naopak o prekážku právoplatne
rozhodnutej veci nejde v prípade, ak si súd určitú otázku v konaní posúdi prejudiciálne. Prejudiciálne

posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne
rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, keď
podkladom rozhodnutia bolo prejudiciálne posúdenie existencie práva alebo právneho vzťahu. Ak bolo
právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne, tvorí výrok takéhoto rozsudku
prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi

konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku
na plnenie. Naopak to už neplatí. Teda právoplatný rozsudok o určovacej žalobe netvorí automaticky
prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie.

V uvedenej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba
v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Uvedený záver vyplýva

z judikačnej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie NS SR 2MCdo 2/2014).

Možno teda uzavrieť, že rozhodnutie o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy netvorí prekážku
právoplatne rozhodnutej veci voči určovacej žalobe o určenie platnosti zmluvy.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na judikačnú prax s poukazom na rozhodnutie publikované pod zn. R
110/2003,odvolacísúdkonštatuje,žeideoprípad,ktorýodvolacísúdopísalvyššie,teda,že právoplatné

rozhodnutie o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci
vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania, vo vzťahu k tomu istému skutku,
ktorý už bol predbežne právne posúdený v rozsudku na plnenie.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolanie navrhovateľa podľa ustanovenia § 218 ods.
1 písm. b) a c) O. s. p. odmietolOtrováchodvolaciehokonaniazapoužitiaanalógieustanovenia§146ods.2,vetaprváO.s.p.rozhodne
podľa ustanovenia § 224 ods. 4 O. s. p. súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.