Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209748
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5312209748.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.
r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.

k. 16C/162/2012-66 zo dňa 28.08.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým návrh zamietol a vo výroku II., ktorým žalovanej náhradu
trov konania nepriznal, z r u š u j ea v zrušenom rozsahu mu v r a c i ana ďalšie konanie.

Výroku rozsudku okresného súdu III., ktorým návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, s a n
e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd I. zamietol návrh navrhovateľa na priznanie škody vo výške 125,-
eur a nemajetkovej ujmy vo výške 551,36 eur, II. žalovanej náhradu trov konania nepriznal a III. návrh
žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti
pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a nestranný súd zamietol.

Okresný súd poukázal na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je osobitnou zodpovednosťou a
zodpovednosťou objektívnou. Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené
kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Žalobca tvrdil,
že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným postupom, nakoľko rozhodol o žiadosti
exekútora o udelenie poverenia s omeškaním viac ako 299 dní. Ďalej uviedol, že vyvinul enormné

úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní a primäl porušovateľa k vydaniu rozhodnutia.
Dňa 02.07.2009 spísal žiadosť o informáciu o stave konania, rovnako aj 23.09.2009, 13.11.2009 a
25.02.2010. V dňoch 30.08.2010, 23.11.2010 a 25.05.2011 podal sťažnosti a podnety na preskúmanie
zákonných postupov súdu - prieťahov v konaní.

Z ustáleného skutkového stavu mal súd zistené, že žiadosť o vydanie poverenia je zo dňa 15.07.2011,

súd rozhodol dňa 03.02.2012, nevydal však poverenie, ale žiadosť zamietol, exekučné konanie zastavil.
Súd má za to, že k prieťahom v tomto exekučnom konaní nedošlo, nakoľko zákonná 15-dňová lehota
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa vzťahuje len na prípad, keď súd poverenie vydá. Nevzťahuje
sa na prípad, keď súd poverenie nevydá. Vyplýva to z gramatického a logického výkladu ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku. K vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia došlo dňa
03.02.2012. Zákon žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia v tomto prípade neurčuje a súd má za to, že v

danom prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ ide o prieťahy v konaní, všeobecný
súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo konštatovať prieťahyv konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní, v
rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti. Navrhovateľ uvedené dôkazy nepredložil. Vzhľadom k tomu, že žalobca

nepreukázal prieťah v konaní, nepreukázal ani nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. Navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradnýmpostupom,nepreukázal nesprávnyúradnýpostup.Keďževšetkypodmienkymusiabyťsplnené
kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších
podmienok.

Súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, keď nedospel k záveru, že všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý sa veci týka, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,
ktorou je SR viazaná, preto nepostúpil návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Zároveň nemohol
konštatovať, že by rozhodnutie súdu záviselo od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O. s. p.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namieta, že v konaní došlo
k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukazuje na to, že súd je povinný bezodkladne doručiť navrhovateľovi
vyjadrenie odporcu k žalobe. V prejednávanej veci tak súd neurobil. Navrhovateľovi vyjadrenie odporcu

nedoručil pred termínom pojednávania, hoci ho mal k dispozícii. Navrhovateľ tak nemal vedomosť o
argumentácii a návrhoch na dokazovanie zo strany odporcu. Konajúci súd tak vykonaním pojednávania,
ale predovšetkým vykonaním dokazovania a vyhlásením uznesenia o ukončení dokazovania odňal
navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Poukazuje na ust. § 101 ods. 2 O. s. p., keď súd v
zmysle citovaného ustanovenia prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Z

citovaného ustanovenia je zrejmé, že možnosť súdu konať v neprítomnosti účastníka je obmedzená
splnením formálnej podmienky, spočívajúcej v podaní žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého
dôvodu. Navrhovateľ podal návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou ústavnou sťažnosťou.
Riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Poukazuje na ust. § 15 O. s. p., v zmysle ktorého
ustanovenia, ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne

predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Navrhovateľ
uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
bola pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania
vylúčiť. V tejto súvislosti navrhovateľ upozorňuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave, Nitre
a Prešove. Tiež poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva

v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za týchto okolností, s vedomím, že názor krajského
súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu
SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť
pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo
ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. V konaní bolo možné

uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo.
Tým, že žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal, nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje
rozhodnutie, došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu
ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Navrhovateľ ako strana konania nebol

oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom
vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Navrhovateľ zásadne
namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím novej právnej úpravy
obsiahnutejvust.§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.Vprávnomštáteniejemožné,abysúdinterpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu

pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti
a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd pri rozhodovaní vychádzal
z právneho záveru, že Exekučný poriadok neustanovuje lehotu 15 dní na rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. Uvedený záver neobstojí. Je síce pravdou, že Exekučný poriadok v ust.§ 44 ods. 2 výslovne upravuje len, že súd vydá poverenie v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonane exekúcie alebo návrhu na vykonanie návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom. Z uvedenej dikcie však nevyhnutne vyplýva, že súd je povinný preskúmať súlad žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom v lehote 15 dní a dospieť k jednoznačnému záveru, či poverenie vydá alebo nevydá. Súd
musí uskutočniť rozhodovací proces v zákonom určenej lehote 15 dní bez ohľadu na konečný výsledok,
t. j. bez ohľadu na to, či poverenie udelení alebo neudelí. Ak exekučný súd včas nevydá či už poverenie
alebo uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia (ku ktorému musel dospieť v lehote 15 dní od

podania návrhu), spôsobuje zbytočné prieťahy a táto jeho pasivita predstavuje neodôvodnenú nečinnosť
súdu, ktorú je nevyhnutné hodnotiť ako nesprávny úradný postup spôsobilý privodiť účastníkom konania
škodu. Navrhovateľ ďalej namieta, že konajúci súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberá výlučne
otázkou nesprávneho úradného postupu v podobe zbytočných prieťahov. Navrhovateľ však poukazuje
na podstatu nesprávneho úradného postupu, ktorý pozostáva z kumulovaných právnych skutočností,
ktoré predstavujú jednak nerozhodnutie v zákonnej lehote, jednak neodôvodnenú nečinnosť, ako aj

existenciu zbytočných prieťahov. Prvostupňový súd požadoval na konštatovanie zbytočných prieťahov
ako okolnosti ovplyvňujúce vznik škody, splnenie podmienky, ktorá v právnom poriadku nebola v čase
vzniku škody. Ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. bolo do právneho poriadku včlenené až dňa
01.01.2013. Potom taký výklad, ktorým by žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody, ak nebola
podaná sťažnosť na prieťahy pred účinnosťou predmetného ustanovenia, je ústavne nekonformný a

neprípustný. Konajúci súd rozhodol bez toho, aby vo veci vykonal dokazovanie zákonným spôsobom a v
rozsahu potrebnom na rozhodnutie. Práve na preukázanie výšky škody a príčinnej súvislosti navrhovateľ
navrhol vykonanie dokazovania, ktoré súd nevykonal. Uvedeným postupom došlo k odňatiu možnosti
navrhovateľovi konať pred súdom a došlo k zásahu do práva na spravodlivý súdny proces. Navrhovateľ
navrhol ako esenciálny dôkaz vykonať oboznámenie sa s exekučným spisom exekučného súdu, v

ktorom došlo k vzniku škody. Na vyčíslenie nákladov nechal spracovať znalecký posudok znaleckou
organizáciou, ktorý je v súčasnosti v štádiu rozpracovanosti a bude súdu predložený ihneď po jeho
spracovaní. Ak súd rozhodoval o návrhu bez oboznámenia sa s týmto dôkazom, je dôvodné očakávanie,
že budú naplnené dôvody na obnovu konania. Na základe uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. (z uvedeného dôvodu sa rozhodnutie súdu nedotýka odvolaním

nenapadnutého výroku III., ktorým okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol) a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a
II. zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vrátil okresnému súdu v zrušenom rozsahu na
ďalšie konanie.

Rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, z ktorého dôvodu
súd nedostatočne zistil skutkový stav veci.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ
zrejme tým, že podáva hromadné podania, dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami
súdov.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje

nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O. s. p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný
vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následoknesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce
vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto
vady neprihliadne.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Navrhovateľ opakovane namieta postup okresného súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať
pred súdom, keď okresný súd napriek jeho neprítomnosti vykonal pojednávanie, neoboznámil ho s
vykonanými dôkazmi, neumožnil mu byť oboznámený s obsahom prednesov protistrany, vyjadriť sa k
nim, keď vyjadrenie odporcu mu bolo doručené až spolu s rozsudkom vo veci samej, neumožnil mu
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku

nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie
môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Predvolanie
na nariadený termín pojednávania bolo navrhovateľovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi doručené včas,
viac ako 5 dní pred termínom pojednávania, v dostatočnom predstihu pred termínom pojednávania
bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené aj vyjadrenie odporcu. Právnemu zástupcovi
navrhovateľa, ktorý podal žiadosť o odročenie pojednávania, bolo pred konaním pojednávania

elektronicky oznámené, že jeho žiadosť o odročenie nebude akceptovaná. Dôvody uvedené
navrhovateľom nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania. Tieto spočívali
v námietke, že navrhovateľovi doposiaľ nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení, resp.
nevylúčení sudcov Okresného súdu Čadca, hoci navrhovateľ v priebehu konania výslovne uviedol, že
námietku zaujatosti nepodáva.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv
spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Navrhovateľ a jeho

právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tým si sami zmarili možnosť
realizovaťnapojednávanísvojeprocesnéoprávnenia,atonajmämožnosťnavrhovaťdôkazy,vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.
p., ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu
k prítomným účastníkom).

Okresný súd postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti navrhovateľa.

Podstatná časť odvolacích námietok navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval

nestranný sudca. Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, rozhodol uznesením č. k. 6NcC/290/2013-17
zo dňa 13. marca 2013, že sudkyňa Okresného súdu Čadca Mgr. Alena Jančulová nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania predmetnej veci aktuálne vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.
16C/162/2012. Od vydania tohto rozhodnutia, v ktorom krajský súd podrobne uviedol dôvody, pre ktorézákonnú sudkyňu možno považovať za nestrannú zo subjektívneho aj objektívneho hľadiska, nedošlo k
žiadnym novým skutočnostiam, majúcim vplyv na nestrannosť zákonnej sudkyne.

Za dôvodnú, vedúcu k zrušeniu rozhodnutia, však krajský súd považuje námietku navrhovateľa, že súd
v predmetnej veci nesprávne aplikoval ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinné
od 01.01.2013, majúc za to, že navrhovateľovi nevznikol nárok na náhradu škody, ak nebola podaná
sťažnosť na prieťahy v konaní, a to aj pred účinnosťou predmetného ustanovenia, ktorý výklad považuje
navrhovateľ za ústavne nekonformný a neprípustný.

V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou navrhovateľa. Ust. § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. účinné v stave od 01.01.2013 nemožno aplikovať na danú vec a splnenie podmienok na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy treba posudzovať podľa zákona účinného v čase, keď boli naplnené
rozhodné právne skutočnosti pre vznik nároku. Uvedené znamená, že pokiaľ nesprávny úradný postup
mal vzniknúť do 01.01.2013, všeobecný súd je oprávnený hodnotiť, či došlo k prieťahom v konaní ako

základnému predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, a to bez ohľadu na to, či došlo k podaniu
sťažnosti predsedovi súdu, prípadne ústavnej sťažnosti alebo sťažnosti na medzinárodné inštitúcie.

Navrhovateľ v danom prípade odôvodňoval nesprávny úradný postup viacerými skutočnosťami, a to
- nerozhodnutím o žiadosti o vydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote,

- prieťahmi v konaní.

Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty a prieťahy v konaní sú právne skutočnosti, ktoré v zmysle ust. §
9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sú osobitnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci.

Pokiaľ však ide o dodržanie zákonom stanovenej lehoty, v tomto smere sa krajský súd stotožňuje s
konštatovaním okresného súdu, že na daný prípad sa 15-dňová lehota nevzťahovala, vychádzajúc z
časovej pôsobnosti Exekučného poriadku.

Pokiaľ ide o postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia, okresný súd správne aplikoval ust. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010, keď toto ustanovenie bolo doplnené tak,
že 15-dňová na vydanie poverenia neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d)
(notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených).
Hoci v tomto ustanovení rozhodcovský rozsudok za exekučný titul expressis verbis nebol ustanovený (k

tomu došlo až novelou účinnou od 01.06.2011), napriek tomu treba rozhodcovský rozsudok za exekučný
titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku považovať aj pred účinnosťou novely Exekučného
poriadku uskutočnenej zákonom č. 102/2011 Z. z. Súd vychádza z teleologického výkladu zákona.
Vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do § 41 ods. 2 písm. d) sa podľa dôvodovej správy k tejto
novele odstraňuje len rozporný výklad § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými

rozhodnutiamirozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválenýchsarozumejúrozhodcovskérozsudky.
Zmyslom a účelom predchádzajúcej novelizácie Exekučného poriadku účinnej od 01.06.2010 (zákon
č. 144/2010 Z. z.) bolo zaviesť širšiu kontrolu materiálnej a formálnej vykonateľnosti tzv. mimosúdnych
exekučných titulov, ku ktorým rozhodcovský rozsudok patrí. V zmysle uvedeného výkladu sa 15-dňová
lehota na vydanie poverenia na daný prípad nevzťahovala z dôvodu, že exekučným titulom v danom

prípade bol rozhodcovský rozsudok. Do úvahy preto neprichádza vznik nesprávneho úradného postupu,
spočívajúceho v nedodržaní zákonom stanovenej lehoty.

Ako však odvolací súd už vyššie konštatoval, povinnosťou okresného súdu bolo vyhodnotiť, či v
danom prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu, spočívajúcom v prieťahoch v konaní. Tento

predpoklad zodpovednosti okresný súd nevyhodnotil, preto je jeho rozhodnutie predčasné a založené
na nesprávnom posúdení veci. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci okresný súd nezistil
všetky relevantné skutočnosti dôležité pre posúdenie nároku.

Nesprávny úradný postup je definovaný v ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Pre záver o zbytočných

prieťahoch v konaní je potrebné posúdenie časovej primeranosti vydaného rozhodnutia v súvislosti s
ďalšími okolnosťami prípadu. Medzi takéto okolnosti patrí správanie sa oprávneného, jeho súčinnosť,
iné procesné prekážky, vrátane ďalšieho priebehu konania postupu exekútora a exekučného súdu.Všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorými sú: 1.
nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody, musia byť splnené kumulatívne, preto vyriešenie základného predpokladu vzniku

zodpovednosti, spočívajúceho v nesprávnom úradnom postupe je relevantné aj z toho hľadiska, či
je potrebné skúmať ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ako aj vzniku nároku na
nemajetkovú ujmu, ktorej predpokladom je taktiež nesprávny úradný postup.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil v zrušenom rozsahu okresnému

súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd, viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, opätovne rozhodne o nároku
navrhovateľa, pričom svoje rozhodnutie v súlade so zásadami upravenými v ust. § 157 ods. 2 O. s. p.
náležite odôvodní. Zároveň rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.