Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoE/88/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808899627
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5808899627.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému U. Y., nar. X. X. XXXX, bytom Z., P. XXX/X,
v konaní pre vymoženie pohľadávky vo výške 681,13 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č.k. 4Er/1315/2008-33 zo dňa 2. augusta
2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania

n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu začatú pred súdnym exekútorom JUDr. Máriou
Krasňanovou, Exekútorsky úrad P. V., zastavil v celom rozsahu, uložil oprávnenému nahradiť trovy
exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 180,52 Eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Vychádzajúc zo skutočností, že exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná u notára JUDr. Jarmily
Kováčovej so sídlom v V. Nz 64514/2004 zo dňa 13. 8. 2004, skúmal, či táto predložená notárska
zápisnica spĺňa materiálne, formálne predpoklady, aby sa mohla stať exekučným titulom. Uviedol, že
notárska zápisnica so súhlasom vykonateľnosti musí byť spísaná s povinnou ako aj s oprávnenou
osobou v prípade, ak má ísť o spôsobilý titul pre exekúciu, a teda notárska zápisnica nezodpovedá
požiadavkám, ktoré na notársku zápisnicu kladie § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Taktiež
dohoda o plnomocenstve, ktorá bola uzatvorená medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom podľa §
31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná a z tohto dôvodu tu chýba ďalší predpoklad na to, aby
táto mohla byť spôsobilým exekučným titulom.

Proti uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie oprávnený. Vytýkal, že okresný
súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred
súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal náležité dokazovanie, jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/
O.s.p. prerušil, Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne
otázky, ktoré formuloval v podanom odvolaní. Poukazoval, že v jednom z posledných rozhodnutí,
týkajúcich sa skúmania notárskej zápisnice ako exekučného titulu Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojom uznesení zo 14. marca 2012 sp. zn. I. ÚS 120/2012-12 dospel k záveru, že konanie súdu
vo veci vydania poverenia na vykonanie exekúcie je osobitným konaním, pričom rozsah právomoci
okresného súdu je daný Exekučným poriadkom. Ďalej uviedol, že podstatou preskúmania podľa § 44

ods. 2 Exekučného poriadku je preverenie materiálnej formálnej stránky vykonateľnosti exekučného
titulu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy
notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 zákona SNR č. 323/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná Exekučným poriadkom v § 41 ods. 2. Za správne
považoval, pokiaľ exekučný súd nepreskúmaval právny vzťah účastníkov z hľadiska hmotného práva
s tým, že je to nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu s
tým, že súd by bol povinný vykonať takéto preskúmavanie len vtedy, ak by to bolo v zákone výslovne
uvedené. Ďalej uviedol, že ak exekučný súd zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť
z exekučného titulu, musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a
umožniť pokračovanie v exekúcii, pokiaľ sa povinnosť nesplní alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa
v exekúcii nepokračovalo. Ďalej pripomenul, že zákonom č. 384/2008 z 23. septembra 2008, ktorým
sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, sa zákon Národnej rady SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
v kontexte notárskych zápisníc ako exekučných titulov doplnilo nové ustanovenie § 41 ods. 3, podľa
ktorého ak záväzok z notárskej zápisnice podľa odseku 2 písm. c/ vznikol z právneho úkonu, predmetom
ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej
poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže
týkať zmluvných pokút. Pokiaľ ide o prechodné ustanovenie zákona č. 384/2008 Z.z. k úpravám účinným
od 15. októbra 2008 poukazoval na ust. § 240a, podľa ktorého na notárske zápisnice vyhotovené
pred 15. októbrom 2008 sa tento zákon nevzťahuje. Ako rozhodujúci právny argument exekučný súd
v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že plnomocenstvo považuje za neprijateľnú podmienku
podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, resp. podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 o ochrane spotrebiteľa,
pričom tento záver súdu nijako bližšie nezdôvodnil. Tvrdil, že uvedeným dojednaním povinný neprevzal
na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva, či výhody.
Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh
vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávneným, a preto
toto splnomocnenie nemohlo pre oprávneného priniesť žiadnu nepomernú výhodu oproti stavu, keby
plnomocestvo dojednané nebolo vôbec. Naviac, oprávnený mohol plnomocenstvo udelené kedykoľvek
odvolať. Tvrdil, že súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici rady
93/13/EHS, nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve
splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, a preto tvrdil, že je nutné požiadať o výklad pojmu
„nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor EÚ. Uviedol, že Súdnemu dvoru EÚ
by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci
spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z
doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi SR. Podľa jeho názoru
by ustanovenia vnútroštátneho práva mali byť vykladané v rámci Smernice rady 93/13/EHS v súlade
najmä s čl. 17 a 47 Charty základných práv EÚ.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. uznesenie okresného súdu ako správne, podľa § 219 O.s.p.
potvrdil.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nepovažoval za potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu však krajský súd považoval za potrebné
dodať, že je síce pravdou, že podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno
vykonať i na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v
notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Na druhej strane je potrebné uznať, že posudzovanie
vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice je v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia
súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne
preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako
je tomu v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu. Práve táto skutočnosť znamená i zásadnú zmenu v
prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho prístupu k vykonateľnému

súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú platiť na právne vzťahy oprávnenej
a povinnej osoby.

Zákonodarca, pokiaľ sa rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul,
nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov,
vzniknutých z právnych skutočností, predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Ponechal teda rozhodnutie
o tom, či vzniklý spor o práva alebo povinnosti v takýchto právnych vzťahoch si účastníci budú
riešiť pomocou autoritatívneho zásahu súdu alebo bez neho, na ich vôli. Voľnosť, ktorú zákonodarca
ponechal účastníkom právnych vzťahov sama o sebe neodporuje žiadnemu princípu ústavnej hodnoty.
Zákonodarca ju napokon neponechal neobmedzenú. Ako príklad stačí uviesť ust. § 3 OZ, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz položil na výslovný súhlas
povinnej osoby s exekúciou. V prvom rade rozhodnutie o vzniku exekučného titulu ponechal na vôli
povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä
nesmie byť dôsledkom prinútenia. Práve súhlasom povinnej osoby s exekúciou, povinná osoba zároveň
prejavila vôľu vyhnúť sa súdnemu sporu, pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej
osobe. Zákon jej to dovolil práve tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný
titul. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou,
obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva je
v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný
právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho musí notárska
zápisnica obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve
tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako
exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá
je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie
povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným
účelom a cieľom, obdobne ako je účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho konania zavŕšiť
vzniklý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa
teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho
orgánu. Inými slovami výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj
cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva
rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.

V nadväznosti na uvedené preto exekučnému súdu prislúcha z hľadiska skúmania formálnej a
materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice zaoberať sa i tým, či súhlas povinného s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice nie je postihnutý žiadnymi právne relevantnými vadami.

Správne preto okresný súd skúmal, či plnomocenstvo udelené povinným advokátovi, ktorého meno
bolo predtlačené vopred na formulári zmluvy o úvere, kde bol predtlačený aj obsah splnomocnenia,
nezakladá rozpor medzi záujmami oprávneného a povinného, resp. rozpor medzi záujmami zástupcu a
zastúpeného. Nesporne, ak povinného zastupoval advokát, ktorý je zároveň advokátom oprávneného,
ide o stret záujmov, ktoré sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v dôsledku čoho musí zákon
zastúpeného chrániť, a to aj proti jeho vôli. Základným predpokladom je, aby rozpor reálne existoval,
preto nestačí len možnosť stretu záujmov, ale k stretu záujmov musí aj fakticky dôjsť, čoho dôkazom je
uznanie vykonané advokátom, obsiahnuté v notárskej zápisnici. Povinný nemal na výber, nemohol konať
slobodne, zvoliť si iného advokáta a pochybnosť o tom, že splnomocnenec konal za splnomocnenca tak,
aby presadzoval a bránil jeho záujem potvrdzuje i skutočnosť, že splnomocnený advokát za povinného
bez akýchkoľvek výhrad uznal pred notárom v notárskej zápisnici jeho dlh a zároveň súhlasil aj s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Z uvedených dôvodov preto v súlade s § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku nebolo možné vykonať
exekúciu na podklade notárskej zápisnice, obsahujúcej právny záväzok vyznačenej oprávnenej osoby,
aj keď je tam označená povinná osoba, vrátane právneho dôvodu, predmetu a času plnenia, pretože

povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou nesúhlasila. Uznanie dlhu splnomocneným
advokátom, rovnako aj jeho vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, sú právne
úkony zástupcu, ktoré sú vykonané v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, v dôsledku čoho sú podľa § 39 OZ
neplatné. Je preto potrebné uviesť, že uznesenie okresného súdu nezasahuje neprípustným spôsobom
do práva oprávneného na spravodlivé súdne konanie, a to ani podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, nakoľko jeho
právo na spravodlivé súdne konanie nemôže byť v zmysle tohto článku porušené iba tou skutočnosťou,
že sa všeobecné súdy nestotožnili vo svojich záveroch s jeho požiadavkami. Okresný súd konal v
medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia Exekučného poriadku a Občianskeho zákonníka
podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom, pričom jeho
úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto i legitímne, a to i z hľadiska ústavných
princípov.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 245/2011 zo dňa
9. júna 2011, ktorým ústavný súdu sťažnosti obchodnej spoločnosti P. s.r.o. odmietol ako zjavne
neopodstatnené. Preto krajský súd nepovažoval za potrebné ani konanie podľa § 109 ods. 1 písm.
c/ O.s.p. prerušiť a predložiť oprávneným formulované otázky, či už Súdnemu dvoru EÚ, prípadne
ústavnému súdu. Podľa názoru krajského súdu práve opačný postup exekučného súdu a vykonanie
exekúcie na podklade oprávneným predloženého exekučného titulu by bol v rozpore nielen s ústavnými
princípmi, ale i s právom EÚ.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko oprávnený v odvolacom konaní úspešný nebol a povinnému
preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .