Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 30P/232/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114230496
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114230496.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci

navrhovateľky: M. A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. - X., K. E. XX/X, zast.: JUDr. K. G., advokát so
sídlom L., S. nám. 2, proti odporcovi: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Y. 1, o rozvod manželstva
a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu P. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov M. A. L., rodenej L., nar. XX.XX.XXXX a K. A., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa XX.XX.XXXX v L., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Žilina, zväzok XX, ročník XXXX,
strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a.

Súd maloletého P. na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho

bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. výživným vo výške 50,- eur mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.

Súd n e u p r a v u j e styk odporcu s maloletým P..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 18.09.2014 domáhala, aby
súd manželstvo účastníkov rozviedol, maloleté dieťa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 50,- EUR.
Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 10.03.2012. U obidvoch účastníkov
ide o prvé manželstvo. Pred manželstvom sa im dňa 27.06.2005 narodil syn. Až do roku 2013 bolo

ich spolužitie a následné manželstvo harmonické. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo
v januári 2013, keď odporca prestal trvalo prejavovať záujem o spoločný život s navrhovateľkou a
maloletýmdieťaťomaopustilspoločnúdomácnosť.Komunikáciasodporcomjeibanabázestarostlivosti
o maloleté dieťa. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo neplní a ani v
budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení manželského spolužitia v roku 2013
niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie.

Súd nariadil vo veci pojednávanie.Na pojednávanie sa nedostavil odporca. Doručenie mal riadne a včas vykázané. Svoju neprítomnosť
na pojednávaní ospravedlnil. Súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Uviedol, že súhlasí
s návrhom v celom rozsahu. Vzhľadom na to, súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v

neprítomnosti odporcu.

Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že trvá na svojom návrhu na rozvod manželstva.
Zotrváva na skutočnostiach, ktoré sú uvedené v písomnom návrhu. Nemieni už obnoviť manželské
spolužitie s odporcom. V spoločnej domácnosti nežijú približne od septembra 2013, kedy odporca opustil
spoločnú domácnosť. Manželstvo od tohto obdobia neplní žiadne svoje funkcie. Býva s mal. synom v
byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Spoločne s nimi býva jej starší syn, ktorý je plnoletý a v súčasnej

dobe študuje. Pracuje na dohodu, poberá dávky v hmotnej núdzi. Poberala príspevok za asistenciu,
ktorý bol zrušený k 01.04.2015. Pracuje na dohodu o pracovnej činnosti ako čašníčka. Jej príjem závisí
od počtu odpracovaných hodín. Jej príjem mesačne je okolo 40 - 50,- eur. V súčasnej dobe poberá
dávky v hmotnej núdzi okolo 86,- eur. Platí na bývanie, plyn, elektriku 100,- eur mesačne, bytovému
družstvu mesačne 40,- eur, ďalej má výdavky so stravou, ošatením. Na staršieho syna má otec určené

výživné vo výške minimálneho výživného, ktoré platí nepravidelne. Odporca v súčasnej dobe, okrem
výživného, prispieva synovi na ďalšie jeho potreby, takisto jej prispieva do domácnosti. Dohodli sa s
odporcom, že bude prispievať na výživu syna 50,- eur, keďže okrem toho prispieva aj iným spôsobom.
Teraz zaplatil synovi školu v prírode, zaplatil mu šachový krúžok na celý školský rok, prispieva mu na
ošatenie. Pokiaľ má P. mimoriadne výdavky, tieto uhradí odporca. P. je žiakom 3. ročníka ZŠ. Má bežné

výdavky, strava, ošatenie, škola. Okrem výdavkov, ktoré uvádzala, nemá iné nevyhnutné výdavky. Čo sa
týka majetkových pomerov, je vlastníčkou bytu, v ktorom býva a vlastníčkou auta, ktoré nadobudla ešte
pred uzavretím manželstva. Otec sa o syna zaujíma, pokiaľ príde z práce zo zahraničia, s maloletým sa
stretnú. Keďže sa dokážu dohodnúť s otcom maloletého čo sa týka stretávania s maloletým, nežiadajú,
aby bol upravený styk otca s maloletým P..

Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že bolo vykonané šetrenie v rodine, neboli
zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého. V rodine otca sa nepodarilo vykonať šetrenie,
keďže pracuje v zahraničí. V prípade rozvodu manželstva navrhuje maloletého zveriť do starostlivosti
matky a určiť výšku výživného, na ktorej sa rodičia dohodli.

Z potvrdenia Úradu práce,sociálnych vecí a rodiny Žilina vyplýva, že navrhovateľka je vedená v evidencii

uchádzačov o zamestnanie, je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi a poberateľkou prídavku na dieťa.

Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine, ktorá bola súdu doručená dňa
19.03.2015 vyplýva, že matka žije v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom, v domácnosti okrem
nich žije i S., ktorý je bratom maloletého P. Maloletý P. navštevuje tretí ročník Základnej školy v O..
Matka uviedla, že s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2013. Otec maloletého dieťaťa

sa zdržiava v zahraniční, pracuje tam 6-7 týždňov, a potom je dva týždne na Slovensku. Vykonáva
brigádnickú činnosť u svojho známeho v stavebníctve. Na Slovensku je evidovaný ako dobrovoľne
nezamestnaný, daňové priznanie nepodáva. Keď je na Slovensku, tak býva u svojej sestry. Výživné na
dieťa v súčasnosti platí, v stretávaní sa s otcom matka dieťaťu nebráni. Otec uviedol, že na úprave práv
a povinností voči maloletému dieťaťu sa vie s matkou dohodnúť.

Z potvrdenia zamestnávateľa matky spoločnosti La N. s. r. o. so sídlom L., Nám. Sv. J. G. vyplýva,
že matka pracuje na dohodu o pracovnej činnosti a jej priemerná čistá mesačná mzda za obdobie od
01/2014 do 02/2015 je vo výške 33,49 EUR.

Z vyjadrenia odporcu, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.05.2015 vyplýva, že sa nemôže zúčastniť
pojednávaniazdôvoduprácevzahraniční,navrhol,abysúdrozhodolajbezjehoosobnejúčasti.Súhlasil

s návrhom v celom rozsahu.Účastníci uzavreli manželstvo dňa 10.03.2012 v Žiline, je zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu Žilina, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, poradové číslo XX.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada

na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 113 ods. 1 O. s. p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov
konania, mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené,
takže manželstvo už nemôže plniť svoj účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Navrhovateľka poukazovala na skutočnosť, že od odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti v roku
2013 manželstvo neplní žiadne svoje funkcie.

Súd mal preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti, obaja sa zhodne vyjadrili, že súhlasia
s rozvodom manželstva a nie je predpoklad obnovenia riadneho manželského spolužitia do budúcnosti.
Vzhľadom na všetky skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií
a keďže nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, boli splnené podmienky podľa § 23
ods. 1 Zákona o rodine na to, aby súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom
pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode.

Keďže neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa, odporca (otec) súhlasil so
zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti navrhovateľky (matky), súd zveril maloleté dieťa na čas
po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u
oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Matka žije s maloletým dieťaťom
a jeho súrodencom. Jej výdavky predstavujú výdavky na bývanie, stravu, ošatenie. Je poberateľkou
dávok v hmotnej núdzi a rodinných prídavkov. Pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti Maloleté
dieťa navštevuje 3. ročník základnej školy. Jeho výdavky sú bežné - strava, ošatenie, poplatky v škole.

Otec pracuje v zahraničí.

Súd určil výživné na maloleté dieťa vo výške 50,- EUR tak, ako to matka žiadala vo svojom návrhu,
s uvedenou výškou súhlasil aj otec vo svojom vyjadrení pred kolíznym opatrovníkom a vo svojom
písomnom vyjadrení k návrhu a aj kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol, aby súd zveril maloletého
do starostlivosti matky a zaviazal prispievať otca na jeho výživu vo výške, na ktorej sa rodičia dohodli.

Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého
dieťaťa, vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Súd vychádzal zo skutočnosti, že otec pracuje v
zahraničí, pri určení výšky výživného prihliadol na potreby dieťaťa a na skutočnosť, že podľa vyjadrenia
matky otec okrem uvedeného výživného prispieva aj iným spôsobom. Matka si plní svoju vyživovaciu
povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletého dieťaťa.

Keďže odporca sa na pojednávanie nedostavil, vo svojom písomnom vyjadrení súhlasil s návrhom v
celom rozsahu a navrhovateľka uviedla, že s odporcom sa dokážu dohodnúť na stretávaní s maloletým,
súd styk odporcu s maloletým dieťaťom neupravil.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 144 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva a nezistil také pomery účastníkov
alebo okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali ich priznanie niektorému z účastníkov.

Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku a možnosti
výkonu rozhodnutia sa navrhovateľka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.), t.j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.

Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.