Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112243991
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112243991.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.
r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4 proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu
spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 5.11.2014, č. k.
8C/448/2012-56 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že v konaniach spojených na
spoločné konanie sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s tým,
že exekučný súd v špecifikovaných exekučných veciach Okresného súdu Vranov nad Topľou

nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o zmene súdneho exekútora v zmysle návrhu žalobcu
ako oprávneného. Súd prvého stupňa poukázal na analýzu spisov Okresného súdu Vranov nad
Topľou, ktorých sa daná vec týka, a to pokiaľ ide o konanie 3Er/135/2007, 3Er/22/2007, 9Er/24/2007,
9Er/195/2003, 9Er/553/2005, 3Er/436/2004, 7Er/8/2004, 6Er/372/2004, 3Er/8/2004, 6ER/190/2004a
napokon 6Er/44/2004. Poukazujúc na obsah týchto spisov zistil, že o návrhu na zmenu súdneho
exekútora rozhodol súd s mesačným alebo dvojmesačným omeškaním okrem prípadov, kde bol vyzvaný
predchádzajúci exekútor o súčinnosť v súvislosti s predložením príslušného spisu a vyčíslením trov

exekúcie. Súd prvého stupňa vec správne posúdil s poukazom na ustanovenia zákona č. 514/2003 Zb.
v znení neskorších predpisov a § 44 a nasl. zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zdôraznil, že žalobca vytýka exekučnému súdu nesprávny úradný postup predstavujúci zbytočné
prieťahy. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/01, I. ÚS 63/00 a
IV. ÚS 606/12. Aj keď exekučný súd nerozhodol o zmene súdne exekútora v zákonnej lehote, vo väčšine
prípadov bolo rozhodnuté o mesiac až dva po jej uplynutí, a to v tých veciach, kde súd vyzval k súčinnosti
pôvodného exekútora, preto takýto postup nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup, zvlášť,

ak všetky tieto návrhy na zmenu exekútora napadli na súd približne v ten istý deň. Nepochybne išlo
o enormný počet týchto podaní, s ktorými sa súd musel postupne vyporiadať a aj táto skutočnosť je
dôležitá pri prijatí záveru o tom, že exekučný súd sa v tejto súvislosti nedopustil zbytočných prieťahov anesprávneho úradného postupu. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania účastníkov
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalobca uvádza,
že namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou
právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. V právnom štáte a osobitne
v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase

vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva,
ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a potom, čo už došlo k
založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej
interpretácií, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má za dôsledok v nesprávnosti súdneho
rozhodnutia. Poukázal na čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Súd podľa žalobcu nevysvetlil, prečo zastáva názor,
že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času kým nedôjde

ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, načo zo
zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty, do času, ktorý je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprislúcha polemizovať o
vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek

úvahy de lege feranda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť rozhodnutie.
Navyše súd svojimi úvahami neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe,
teda aj práva na spravodlivý súdny proces. Žalobca nechápe, aký môže mať na výsledok konania
dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o

prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s predmetom
konania nesúviseli. Žalobca predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s. r. o.
znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Týmto
posudkom je preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne
spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie

oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom
nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha
konania o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a
práva na nestranný súd na základnej ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol povinný súd
pred rozhodnutím vo veci o tomto návrhu rozhodnúť. V zmysle uvádzaných dôvodov navrhol žalobca

podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v ust.§ 212 ods. 1 a 2 O. s. p.

spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci

a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci

pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne

oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že aplikácia ustanovenia § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť
na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať na právne
vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou

tohto zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.), pretože by išlo o retroaktivitu pri
aplikácii právneho predpisu. Toto ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z. bolo zavedené do tohto zákona
zákonom č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, preto je toto zákonné ustanovenie priamoaplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z.z. len tie, ktoré
vznikli od 01.01.2013.

Je však zároveň nutné zdôrazniť, že súd prvého stupňa pri aplikácií právnych predpisov a argumentácií
vo svojom odôvodnení rozhodnutia nevychádzal z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v
znení platnom od 01.01.2013 ako to tvrdí žalobca v podanom odvolaní. Argumentácia súdu prvého
stupňajetotižzaloženánaúplneinýchokolnostiach,akotobolovyššiecitovanézodôvodniarozhodnutia
súdu prvého stupňa.

Odvolací súd poukazuje na analýzu právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú vec so
zdôraznením obsahu ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že konania
začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005. V zmysle § 238 ods. 2
Exekučného poriadku, určité presne stanovené ustanovenia Exekučného poriadku sa použijú aj na
konania začaté pred 01.09.2008, pričom však úprava uvedená v § 44 ods. 7 (vtedy platného Exekučného

poriadku) sa v ustanovení § 238 ods. 2 Exekučného poriadku nenachádza.

Pokiaľ ide o konania Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 9Er/195/2003, 3Er/436/2004,
7Er/8/2004, 6Er/372/2004, 3Er/8/2004, 6Er/190/2004 a 6Er/44/2004, tieto boli začaté pred 1.9.2005,
a preto lehota uvedená v § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení platnom od 1.9.2005 sa na tieto

exekučné konania nevzťahovala. So zreteľom na začiatok exekučných konaní vyššie uvádzaných,
platilo ust. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení do 31.8.2005, podľa ktorého súd nebol viazaný
lehotou 30 dní na rozhodnutie o zmene exekútora od doručenia takéhoto návrhu, a k tejto zmene,
ako bolo vyššie spomínané, došlo až s účinnosťou od 1.9.2005 s poukazom na znenie prechodných a
záverečných ustanovení účinných od 1.9.2005 k Exekučnému poriadku, podľa ktorých konania začaté

pred01.09.2005sadokončiapodľaprávaplatnéhodo31.08.2005,ak§238ods.2Exekučnéhoporiadku
neustanovuje inak.

V súvislosti s vecami Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Er/135/2007, 3Er/22/2007,
9Er/24/2007 a 9Er/553/2005 je zrejmé, že tieto exekučné konania boli začaté už po 1.9.2005. Pri

rozhodovaní o takto uplatnených nárokoch žalobcu je potrebné vychádzať v tejto súvislosti aj s judikatúry
Ústavného súdu SR, pričom je potrebné použiť závery tohto ústavného orgánu aplikované v rozhodnutí
IV. ÚS 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu v obdobnej veci. V nej bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie (teda nie návrh na zmenu súdneho exekútora) podaná 15.8.2011,
nasledovala výzva na predloženie rozhodcovskej zmluvy zo 16.4.2014, ktorá bola predložená 4.5.2012

a uznesením z 5.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá. Ústavný súd SR okrem iného
zdôraznil, že aj niekoľkomesačný nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ - žalobca, podával žiadosti o udelenie
poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní, a preto musel počítať
s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo

rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Základné zásady nazerania na problematiku prieťahov v konaní, ktoré boli vyslovené v tomto rozhodnutí
Ústavného súdu SR, sú plne aplikovateľné aj na postup súdu pri rozhodovaní o zmene súdneho
exekútora. Naďalej platí, že žalobca skutočne podával v danom období viacero exekučných návrhov,

ktoré následne boli postupované súdu v podobe návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a po udelení takéhoto poverenia nasledovali ďalšie procesné návrhy (tak ako v predmetných veciach),
napr. v podobe návrhu na zmenu exekútora teda platí, že žalobca musí vychádzať z daných technických
a administratívnych možností súdu, ktorý má spracovať hromadné žiadosti a musí počítať aj s určitým
zdržaním. Súd prvého stupňa zároveň správne zistil, že exekučný súd v prípade uvádzaných konaní

rozhodol o zmene exekútora zhruba do 2 mesiacov po podaní takýchto žiadostí, v týchto prípadoch súd
vyzýval k súčinnosti pôvodného súdneho exekútora, a preto takýto postup exekučného súdu nemožno
vyhodnotiťakonesprávnyúradnýpostupajsprihliadnutímnavyššieuvádzanézáveryodvolaciehosúdu.

Je tiež potrebné súhlasiť so súdom prvého stupňa v tom zmysle, že žalobca nepreukázal vznik škody,

skutočnú výšku škody a dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy. Nebolo tiež zistené, aby v tomto smere
žalobca žiadal doplniť dokazovanie, príp., aby z jeho strany bol podaný návrh na prerušenie konania.Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003
Z.z. sú existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Ak chýba čo i len jeden z týchto predpokladov, zodpovednosť

žalovaného účastníka plynúca zo zákona č. 514/2003 Z.z. daná nie je.

Odvolací súd preto rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v
tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.