Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114211296
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114211296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: N. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina
ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: V. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. č. XX, zastúpenej
splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s. r. o., so sídlom Žilina,
Vojtecha Tvrdého č. 17, IČO: 36 436 640, a otca: Q. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. N. V., N. E.. XXX/
XX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Máriou Mihálikovou, advokátkou so sídlom D., S.
M. č. X/XX, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky maloletého

dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/83/2014-197 zo dňa 01. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu o úprave styku otca s
maloletou N. potvrdzuje.

V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 30P/83/2014-197 zo dňa 01. 12. 2014 uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletej N. výživným vo výške 130,- eur mesačne s tým, že sumu 100,- eur
mesačne je povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej a sumu
30,- eur na účet maloletej, s účinnosťou od 01. 03. 2014. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.

03. 2014 do 31. 12. 2014 vo výške 300,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,-
eur k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. Súd zároveň
schválil medzi rodičmi uzavretú rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa rodičia dohodli na úprave
styku otca s maloletou N. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou po dobu 3 mesiacov
od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 17:00 hod., v nedeľu od
09:00 hod. do 17:00 hod. a dňa 25. 12. 2014 od 09:00 hod do 17:00 hod., po uplynutí 3 mesiacov od

právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň od piatku od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod., v mesiaci
júl každoročne od 01. 07. od 09:00 hod. do 14. 07. do 17:00 hod., v mesiaci august každoročne od 01.
08. od 09:00 hod. do 14. 08. do 17:00 hod., počas vianočných sviatkov každoročne od 25. 12. od 09:00
hod. do 28. 12. do 17:00 hod. a každoročne na Veľkonočnú nedeľu od 09:00 hod. do 16:30 hod. s tým, že
otec maloletú prevezme od matky v mieste bydliska matky a tam po skončení stretnutia maloletú matke
i odovzdá. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Týmto súdzmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 13C/136/2009-36 zo dňa 09. 02. 2010 v časti výživného
na maloletú N. a rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/247/2010-69 zo dňa 15. 11. 2010.

V odôvodnení konštatoval, že matka sa návrhom podaným na Okresnom súde Žilina dňa 28. 03. 2014

domáhala zvýšenia výživného na maloletú na sumu 200,- eur mesačne a úpravy stretávania otca s
maloletou každú párnu sobotu od 14:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 14:00 hod. do 17:00 hod.

Súd vo veci aplikoval ust. § 28 ods. 2, § 24 ods. 3, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, §
75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“).

Ohľadne stretávania otca s maloletou rodičia na pojednávaní dňa 01. 02. 2014 uzavreli rodičovskú

dohodu.

Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase posledného rozhodovania o výživnom
rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 13C/136/2009-36 zo dňa 09. 02. 2010 (ktorým súd schválil
dohodu rodičov o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, zaviazaní sa otca prispievať jej na
výživu výživným vo výške 100,- eur mesačne s tým, že sumu 70,- eur sa zaviazal poukazovať k rukám

matky a sumu 30,- eur na tvorbu úspor maloletej) a v čase súčasného rozhodovania súd dospel k záveru,
že návrh matky je dôvodný.

Konštatoval, že matka je v súčasnej dobe zamestnaná, jej príjem predstavuje okolo 450,- eur mesačne
v čistom, pričom naposledy poberala dávku v hmotnej núdzi. Býva spoločne so svojim priateľom v
rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve s rodičmi v jednej polovici. Výdavky má v súvislosti s

bývaním vo výške 210,- eur mesačne. Na týchto nákladoch sa podieľajú spoločne s priateľom. Na
opravu rodinného domu brala úver, mesačná splátka predstavuje 193,- eur. Okrem N. nemá matka inú
vyživovaciu povinnosť.

Otec je naďalej zamestnaný u toho istého zamestnávateľa, jeho príjem sa oproti predchádzajúcemu
obdobiu zvýšil. V súčasnej dobe jeho priemerný mesačný čistý zárobok predstavuje cca 724,- eur. Býva

s priateľkou, jej deťmi, jej rodičmi a bratom jej matky v rodinnom dome, ktorého vlastníkmi sú matka
priateľky a matkin brat. Otec bral 4 úvery na prerobenie bývania v tomto dome a tieto spláca spolu
vo výške 192,82 eur mesačne. Je vlastníkom auta s rokom výroby 1993. Rodičia jeho priateľky sú
nezamestnaní, poberajú dávky v hmotnej núdzi, preto platí poplatok súvisiaci s bývaním spolu s bratom
priateľkinej mamy na polovicu, pričom celkové náklady sú za plyn 156,- eur, elektrinu 83,- eur. Platí si

mobil 30,- eur mesačne a životné poistenie 19,58 eur.

Maloletá začala navštevovať základnú školu, v súčasnosti je žiačkou 3. ročníka. Od posledného
rozhodovania súdu o výživnom vo februári 2010 uplynulo viac ako 4 roky. Maloletá vyrástla, zvýšili sa
výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, taktiež má výdavky v súvislosti so školou. Za obedy v jedálni
platí okolo 20,- eur a poplatok za školský klub 5,- eur. Vzhľadom k tomu súd zvýšil výživné na maloletú

s účinnosťou od začiatku mesiaca, v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného, na sumu 130,-
eur mesačne, pričom sumu 100,- eur uložil otcovi poukazovať k rukám matky a sumu 30,- eur na účet
maloletej ako doteraz. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol.

Nedoplatok na výživnom vo výške 300,- eur povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,-
eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom

nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Pokiaľ ide o úpravu styku maloletej s otcom, tento bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu
Žilina č. k. 21P/247/2010-69 zo dňa 15. 11. 2010. Po vykonanom pohovore s maloletou na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, referáte poradensko-psychologických služieb, sa na pojednávaní dňa
01. 12. 2014 rodičia dohodli o úprave styku s maloletou tak, že počas prvých 3 mesiacov sa bude otec

stretávaťsmaloletoupočassobotyanedeleapouplynutí3mesiacovsaopäťbudesmaloletoustretávať
počas víkendu nepretržite. Súd mal za to, že dohoda rodičov o úprave styku je v záujme maloletej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak konanie mohlo
začať aj bez návrhu.Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu o úprave styku, podala
matka maloletej prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie a žiadala, aby súd napadnutý
rozsudok zmenil a zakázal styk otca s maloletou, resp. aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec vrátil na nové konanie s pokynom na doplnenie dokazovania.

V odôvodnení uviedla, že s rodičovskou dohodou súhlasila v presvedčení, že dcéra si postupne na
styk s otcom a jeho rodinným prostredím zvykne. Potom ako jej však oznámila režim stretávania sa
s otcom, dala sa do hysterického plaču. Dcéra jej povedala, že nie je pravda, že by pred orgánom
starostlivosti o deti vyhlásila, že sa chce stretávať s otcom, dokonca vraj každý deň. Toto konštatovanie

vyvoláva u nej podozrenie z manipulácie maloletou kolíznym opatrovníkom. Nemôže sa stotožniť ani s
konštatovaním súdu, že by mala ovplyvňovať dcéru proti stretnutiam s otcom. Má záujem, aby sa dcéra
s otcom stretávala, nemôže ju však nútiť, aby išla k otcovi nasilu. Je presvedčená, že otcova partnerka
zámerne vyvoláva u dcéry negatívne postoje k otcovi. Kolízny opatrovník a ani súd toto neskúmal.
Súd mal podľa jej názoru vykonať vo veci ďalšie dokazovanie, a to výsluchom partnerky a nariadením
znaleckého dokazovania detským psychológom, aby skutočne mal dostatok podkladov na rozhodnutie.

Dňa 18. 03. 2015 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie matky maloletej označené ako doplnenie
odvolania, v ktorom matka uviedla, že potom čo sa otec maloletej dostavil dňa 25. 12. 2014 za účelom
uplatnenia výkonu styku s maloletou maloletá s ním odmietla ísť, pričom jej otec na to oznámil, že sa
s ňou stretávať už nikdy nebude, aby na neho zabudla ako na otca, a že už nikdy za ňou nepríde. Od
tohto dňa otec maloletú nenavštívil.

Kolízny opatrovník maloletej vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že pohovor s maloletou bol
realizovaný prostredníctvom Referátu psychologicko-poradenských služieb na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina. Kolízny opatrovník počas pohovoru psychológa s maloletou nebol prítomný, preto
žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť vyjadrenia maloletej. V priebehu konania neboli preukázané
žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zákaz styku otca s maloletou.

Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o schválení
rodičovskej dohody ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že znenie rodičovskej dohody je v prospech
maloletej, ktorá má právo stretávať sa aj so svojim otcom, ktorý rovnako má právo kontaktu s dcérou.
Predmetná dohoda chráni a zabezpečuje práva dieťaťa, ako aj práva otca a je v súlade so závermi
vykonanými psychológom po absolvovaní pohovoru s rodičmi a dieťaťom, urobených samostatne, aj

spoločne s dieťaťom a rodičmi. Matka s dohodou súhlasila. V období medzi vynesením rozsudku a
podaním odvolania pritom nedošlo k takej závažnej zmene, ktorá by odôvodňovala potrebu a nutnosť
zrušiť, či zmeniť schválenú rodičovskú dohodu. Tvrdenia matky o hysterickom plači dcéry a jej odmietaní
stretávať sa s ním považuje za účelové, vymyslené matkou a ničím nepodložené.

Krajskýsúdakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom

konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s.
p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci vykonal potrebné dokazovanie, na základe vykonaného
dokazovania zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, následne
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací

súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.

Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že kontakt rodičov
s ich maloletými deťmi je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a je neoddeliteľnousúčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Styk rodiča s maloletým
dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie
citového puta k obom rodičom, je zároveň jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti

toho rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa. Nemožno totiž
opomenúť, že v zmysle § 28 ods. 1, 2 zákona o rodine majú rodičovské práva a povinnosti v celom
ich rozsahu v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti,
uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa práve a predovšetkým prostredníctvom styku s dieťaťom.
Záujem na vytvorení a udržiavaní dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo

dieťa zverené do výchovy, je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných
udalostí umožní nahradiť výchovu týmto rodičom. K splneniu tohto cieľa by preto mali prispievať a snažiť
sa o vytvorenie priaznivých podmienok obaja rodičia, pričom úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa
v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé
podmienky na styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu
vzťahu k tomuto rodičovi. Je potrebné si tiež uvedomiť, že aj po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen

etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, k
čomu musia byť deti vedené práve i rodičmi, zatiaľ čo, ako už bolo uvedené, je rodičovská zodpovednosť
(za riadnu výchovu detí) prikázaná obom rodičom. Preto pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré
by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je daný zákonný dôvod na to, aby
rodičovi,vktoréhopriamejstarostlivostimaloletédieťanieje,bolstyksnímzakázaný,resp.neprimerane

obmedzený. Len výnimočne, ak je to potrebné v záujme zdravia dieťaťa, súd styk dieťaťa s rodičom
obmedzí, alebo ho i zakáže.

Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bol styk otca s maloletou upravený rozsudkom Okresného súdu
Žilina č. k. 21P/247/2010-69 zo dňa 15. 11. 2010, právoplatným dňa 01. 12. 2010, ktorým súd schválil
rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň

od piatku od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod., v mesiaci júl každoročne od 01. 07. od 09:00 hod.
do 14. 07. do 17:00 hod., v mesiaci august každoročne od 01. 08. od 09:00 hod. do 14. 08. do 17:00
hod., počas vianočných sviatkov každoročne od 25. 12. od 09:00 hod. do 28. 12. do 17:00 hod. a
každoročne na Veľkonočnú nedeľu od 09:00 hod. do 16:30 hod. Styk otca s maloletou sa v stanovenom
rozsahu v minulosti do obdobia cca 3-4 mesiacov pred rozhodnutím súdu (vychádzajúc zo správy

poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina oboznámenej v rámci
dokazovania okresným súdom) aj realizoval. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že medzi maloletou a
otcom je vytvorený dobrý vzťah a v konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by dôvodne vyvolávali
pochybnosti o tom, že v čase styku by sa otec nedokázal o dieťa riadne postarať, prípadne že stretávanie
otca s dieťaťom by bolo v rozpore so záujmami maloletej. Ako konštatoval i okresný súd, je zrejmé, že

negatívnym prvkom pri stretávaní sa otca s dcérou je priateľka otca, avšak, ako vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozsudku, otec maloletej prisľúbil, že zmení postoj k maloletej a bude vplývať aj na svoju
priateľku. Aj vzhľadom na prerušenie stretávania sa otca s maloletou pritom rodičia uzavreli dohodu,
ktorá zohľadňuje uvedenú skutočnosť a potrebu opätovného zblíženia sa otca, upraviac stretávanie sa
otca s dcérou počas prvých troch mesiacov len počas vyhradených hodín v sobotu a v nedeľu, bez

prespávania maloletej u otca. Na ďalšom stretávaní sa zároveň rodičia dohodli tak ako bolo upravená
doteraz, teda bez zmeny.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd mal preukázanú dôvodnosť úpravy styku otca s
maloletou spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku. Rozsah styku v zmysle uzavretej rodičovskej
dohody, ktorú zákon uprednostňuje pred autoritatívnym rozhodnutím súdu, zodpovedá záujmom

maloletého dieťaťa a súčasne vytvára dostatočne priestor pre opätovné nadviazanie kontaktu otca s
maloletou a následnú dôslednú starostlivosť, výchovu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa nielen zo
strany matky, ale i zo strany otca. Je pritom v prvom rade úlohou otca, aby urobil všetko pre to, aby
zamedzilvýskytnegatívnychprvkovvichvzťahu.Nadruhejstranejevšakpotrebné,abymatkamaloletej
viedla maloletú k pozitívnemu vzťahu k otcovi, a to nielen verbálnym prezentovaním akceptácie vzťahu

otca s dcérou, ale aj svojim ostatným postojom.

Pokiaľmatkamaloletejvodvolaníoznámilapodozreniezmanipuláciemaloletoukolíznymopatrovníkom,
z obsahu spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by tomu nasvedčovali. Ako uviedol aj kolízny
opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu, z obsahu spisu vyplýva, že pohovor maloletej a jej rodičov boluskutočnený na Referáte psychologicko-poradenských služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny Žilina bez prítomnosti kolízneho opatrovníka, pričom po individuálnom pohovore maloletej so
psychológom bola následne predstava maloletej o stretávaní sa s otcom referovaná obom rodičom.

Z uvedených dôvodov, nakoľko matka v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali
mať za následok iné rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou, a už vôbec nie zákaz styku otca s
maloletou, súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.

Všetky ostatné výroky rozsudku okresného súdu, ktoré neboli napadnuté odvolaním, zostali týmto
rozsudkom odvolacieho súdu nedotknuté.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 O. s. p., v zmysle

ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa
mohlozačaťibeznávrhu.Konanieovýživnomnamal.dieťajesúčasťoukonaniavoveciachstarostlivosti
o maloleté deti, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.), preto odvolací súd rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.