Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/300/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112227650
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112227650.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108, so
sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom
Šoltésovej 14, Bratislava proti odporcovi E. V., r.č.: XXXXXX/XXX, naposledy bytom R. XXX/X, A. A.,
t. č. na neznámom mieste, v konaí zastúpení opatrovníčkou JUDr. Jankou Kužmovou, vyššou súdnou
úradníčkou Okresného súdu Banská Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu HLAS

SPOTREBITEĽA, občianske združenie, IČO: 42 305 675, so sídlom ul. J. Bánika 2009/2, Zvolen, zast.
JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Nemčianska 180/25, Banská
Bystrica,ozaplatenie248,95eurspríslušenstvom,naodvolanienavrhovateľaprotirozsudkuOkresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 12.01.2015, č.k. 16C/264/2012-69, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu trovy konania vo výške 65,42 eur p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania
vo výške 19,18 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Viliama Glézla, advokáta so sídlom v Banskej
Bystrici, Nemčianska 180/25, vedený vo H. banka, a. s., pobočka zahraničnej banky č. ú.:
XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi

na strane odporcu trovy konania vo výške 65,42 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia,
odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ, a to proti výroku, ktorým súd priznal trovy právneho
zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti žiadal zmeniť tak,
že vedľajšiemu účastníkovi trovy konania neprizná a zároveň ho zaviaže na náhradu trov odvolacieho
konania navrhovateľovi.

Odvolanie odôvodnil s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „O.s.p“) s poukazom na to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Poukázal na neúčelnosť uplatnených a priznaných trov s poukazom na § 142 Občianskeho súdneho
poriadku,keďnamietal,žetrovy,ktorésiuplatnilvedľajšíúčastník,nebolinevyhnutnepotrebnénaúčelné
bránenie práva.Namietal, že vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov,
ktorého náplňou činnosti je ochrana spotrebiteľov. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie
napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého je založené. Združenie by malo disponovať

takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytovať právne služby. Ak by nebola potrebná
odborná pripravenosť spotrebiteľského združenia, mohlo by poskytnúť predmetnú ochranu aj iné
občianskezdruženiezastúpenéprávnymzástupcom,rovnakoakoajspotrebiteľskézdruženie.Úmyslom
zákonodarcu bolo poskytnúť spotrebiteľom kvalifikovanú pomoc práve prostredníctvom združení na
ochranu spotrebiteľa. Ak bolo potrebné právne zastúpenie spotrebiteľského združenia, nebol dôvod

na jeho pribratie do konania, nakoľko by nevedelo naplniť svoj hlavný predmet činnosti. Zároveň
dodal, že navrhovateľ nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, ale
spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie, ako subjektu odborne spôsobilého,
znalého danej problematiky.

Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva, že odporcovi neposkytol
pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. V danom prípade

poskytol právnu pomoc odporcovi advokát. Navrhovateľ poukázal aj na to, že v súčasnosti existuje
veľký počet rozhodnutí, ktoré sa týkajú obdobných konaní a nič nebráni vedľajšiemu účastníkovi, aby
vstúpil do konania bez právneho zástupcu a jednoducho by poukázal na súvisiace rozhodnutia. Právne
zastupovanie nie je potrebné a vznikajúce trovy sú len účelové Ide len o hromadný
vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú

do sporov automaticky, zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych
okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk,
ktorý vznikne z priznaných trov konania. Vedľajší účastník vo svojej argumentácii poukázal iba na
ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z
úradnej povinnosti nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka. Vedľajší

účastník do konania nepriniesol žiaden prínos.

Poukázal na potrebu súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, pričom poukázal na
rozhodnutie 3Cdo/188/2012, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že z ust. § 93 O. s. p. nemožno
žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu
ním podporovaného účastníka. Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v

sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí.

Kodvolaniusavyjadrilvedľajšíúčastník.Uznesenievnapadnutejčastižiadalpotvrdiťakovecnesprávne
a priznať náhradu trov konania vo výške 10,79 eur za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k
odvolaniu zo dňa 22. 03. 2015 a náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné za uvedený úkon v sume 8,39 eur.

Dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nespochybňuje samotnú výšku
trov, ktoré boli vedľajšiemu účastníkovi priznané.

Vedľajší účastník k odvolacím námietkam ďalej uviedol, že v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči
odporcovi v celom rozsahu späť bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Z obsahu spisu možno vyvodiť, že
tak urobil až po tom, čo vedľajší účastník na strane odporcu jeho nárok v plnom rozsahu spochybnil.

Konštatuje, že predmetný návrh bol podaný (objektívne) neodôvodnene a k jeho späťvzatiu došlo v
dôsledku jeho procesného zavinenia. Podľa §146 ods. 2 prvá veta O.s.p boli splnené podmienky na
náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu navrhovateľom.

Z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p, ktoré výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké
práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník, rovnako ako ktorýkoľvek

hlavný účastník má právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je jeho základné ústavné právo podľa čl. 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie, splnomocneným právnym zástupcom, a samozrejme
má i právo na náhradu trov konania. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka jasne deklarujeaj rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C - 279/09 DED Deutsche
Energiehandels und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že spotrebiteľské združenie musí byť zo svojej podstaty

schopné samostatne poskytovať právnu pomoc v súdnych konaniach, vedľajší účastník poukázal na
čl. 29 Ústavy SR, upravujúci právo združovať sa. V občianskych združeniach môžu sa združovať
akékoľvek subjekty práva bez ohľadu na to, či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti,
ktoré to ktoré občianske združenie vykonáva. Občianske združenie, ktorého účelom je ochrana
práv spotrebiteľa, môže byť tvorené výlučne len laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci

súdnych konaní nutne realizovať prostredníctvom splnomocnených osôb. Rovnako môže byť takéto
združenie tvorené odborníkmi z oblasti ochrany práv spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti
potravinárstva, skúšobníctva kvality výrobkov a podobne, ktorá skutočnosť by rovnako neznamenala,
že tieto osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú pomoc aj v súdnom konaní bez pomoci
právne kvalifikovanej osoby. Vedľajší účastník nemá vo svojich radoch osoby s právnickým vzdelaním,
a preto využíva služby splnomocneného advokáta.

Pokiaľ je namietané, že vedľajší účastník vstupuje do konania rovno zastúpený advokátom bez znalosti
konkrétneho sporu, toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože vedľajší účastník do sporu vstúpil písomným
podaním nezastúpený advokátom. Až po obdržaní návrhu na začatie konania spolu s prílohami
splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta prostredníctvom ktorého podal následne vyjadrenie k
návrhu.

Vedľajší účastník je ďalej toho názoru, že nie je žiaden súvis medzi finančnou podporou poskytnutou
Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS a vedľajším účastníkom. Nevidí žiadny súvis ani medzi
skutočnosťou, že ministerstvo môže finančne podporiť občianske združenie, a právom takýchto združení
na náhradu trov konania.

Záverom uviedol, že vedľajší účastník nevidí žiaden súvis medzi prebiehajúcim sporovým konaním,

právom vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania a skutočnosťou, že spotrebiteľ má možnosť
vysloviť nesúhlas so vstupom alebo so zotrvaním spotrebiteľského združenia v spore na jeho strane.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v napadnutej
časti vecne správne a stotožňuje sa aj s jeho odôvodnením. Preskúmaním veci odvolací súd zistil,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolateľ vo svojom odvolaní nenamietal vecnú správnosť
priznaných trov konania, ale ich základ a podstatu, pričom opakovane, ako v ďalších stovkách svojich
podaní namieta neúčelnosť vstupu vedľajšieho účastníka na ochranu spotrebiteľa s poukazom na to, že

zo svojej podstaty má byť schopný zabezpečiť spotrebiteľovi takéto právo.

Pokiaľ navrhovateľ namietal neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, odvolací súd v súlade
s ust. § 142 O. s. p. preskúmal danú námietku a dospel k záveru, že nie je dôvodná. Vedľajší účastník na
strane odporcu žiadal priznať náhradu trov konania len za úkony, ktoré bolo nutne nevyhnutné vykonať
v konaní, a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odvolania proti prerušeniu konania a za úkon

vyjadrenie sa k veci samej. V danom prípade ide o úkony, ktoré sú účelné pre uplatňovanie alebo
bránenie práva. Nepochybne v danom prípade išlo o kvalifikované úkony aj vo vzťahu k vyjadreniu
vo veci samej aj odvolaniu ohľadom prerušenia konania. Odvolací súd poukazuje na protichodné
tvrdenia navrhovateľa, keď na jednej strane popiera právo vedľajšieho účastníka nechať sa zastupovať
v konaní a na druhej strane uvádza, že nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka

na právnu pomoc. Ako bolo vyššie uvedené, účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie sa
posudzuje vo vzťahu k vykonaným úkonom, t. j. či úkony, ktoré boli vykonané boli potrebné alebo nie. Vodvolaní navrhovateľ však s poukazom na účelnosť týchto úkonov popiera všeobecné právo vedľajšieho
účastníka na právne zastúpenie.

S tým súvisia aj ďalšie námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní, keď poukazuje na účel vstupu

vedľajšieho účastníka do konania, ako aj jeho prínos vstupu. Je nepochybné, že vedľajší účastník
právne zastúpený vo svojej argumentácii vychádza z konkrétnej veci a poukazuje na tie
ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, ktoré v danej veci vyplývajú.
To, že ide o ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré sa opakujú, je dané len tou skutočnosťou, že i
napriektomu,žesúdyvyslovianeprijateľnosťzmluvnejpodmienkyvrozporesozákonom,jedodávateľmi

používaná, čo potom v súlade s ust. § 2 O. s. p. možno považovať za porušovanie
práv a právom chránených záujmov spotrebiteľov. Je potom nanajvýš vhodné, aby
vedľajší účastník zastupoval spotrebiteľa a poskytol mu tomu zodpovedajúcu právnu pomoc, či ide už
o preskúmanie neprijateľnosti zmluvných podmienok alebo možnosť namietať premlčania a podobne.
Aj keď súdy z úradnej povinnosti prihliadajú na neprijateľné zmluvné podmienky, neznamená to, že by
účastníkovi bolo odopreté právo na tieto skutočnosti poukázať a brániť sa, pretože ide o základné práva

účastníka konania. Taktiež je pravdou, že vedľajší účastník ešte pred rozhodnutím vo veci samej, na
takéto podmienky upozorní, namieta. ich. Naviac treba prihliadnuť aj na to, že vedľajší účastník vo
vzťahu k ním vykonávanej činnosti, ktorou je ochrana spotrebiteľov, disponuje podrobným prehľadom
masovo uplatňovaných nekalých podmienok voči spotrebiteľovi, čím aj týmto spôsobom napĺňa účel, pre
ktorý do konania vstupuje. Nepochybne treba poukázať aj nato, že argumentácia vedľajších účastníkov

je závislá na skutočnosti, aké právo sa voči spotrebiteľovi uplatňuje. Ak sa masovo uplatňujú rovnaké
nároky, je logické, že rovnaká argumentácia vyplýva aj od vedľajšieho účastníka a nakoniec svoje
rozhodnutia na rovnakých základoch vydávajú aj súdy.

Pokiaľ navrhovateľ v bode VI. polemizuje ohľadom súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka, jeho
námietky sú právne irelevantné vo vzťahu k namietanému výroku rozhodnutia.

Odvolací súd poukazuje na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Tak, ako navrhovateľ má právo nechať
sa zastúpiť právnym zástupcom, tak isto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok
môže toto právo garantované Ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje O.
s. p. Ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane

spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Z ust. § 18 O. s. p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Podľa
§ 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Podľa § 25 ods. 1

O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Z citovaných ustanovení teda vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka
nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho
ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR).

Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C-279/09,

na ktorý poukazuje aj vedľajší účastník.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142
ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p., keď v odvolacom
konaní bol v celom rozsahu úspešný vedľajší účastník, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania.
A to za dva úkony právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 22.3.2015, pričom súd

pri výpočte trov konania vychádzal z vyhl. č. 655/2004 a § 10 ods. 1, keď hodnota sporu v
danomprípadepredstavujevýškanamietanýchtrov,čojesuma65,42eur,zktorejsumybysprávnemalabyť vypočítaná odmena za právne zastúpenie, pretože toto je v skutočnosti cenou tvoriacou hodnotu
odvolacieho konania. Keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka účtoval za vyjadrenie k odvolaniu
navrhovateľa sumu 10,79 eur a k tomu 8,39 eur režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky,

odvolací súd v súlade s návrhom priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,18 eur.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.