Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. september 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15C/24/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114217785
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114217785.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa MALES, s r.o. so sídlom SNP 16, 965 01 Žiar
nad Hronom, IČO: 36 624 071, zast. ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU ŠTRBÁŇ, s.r.o. so sídlom Ul.
1. Mája 1455/5, 020 01 Púchov, IČO: 36 867 454 proti odporcovi Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo
Banská Bystrica, so sídlom Nám. SNP 19, 975 90 Banská Bystrica, IČO: 00 179 086, o návrhu na
zabezpečenie dôkazu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na zabezpečenie dôkazu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť predložiť konajúcemu
súdu dôkaz - výpoveď zo dňa 15. 05. 2014, ktorou odporca vypovedal navrhovateľovi nájomnú zmluvu
o nájme lesných pozemkov na hospodárenie v lesoch a o vykonávaní práva poľovníctva dňa 12. 03.
2004 v znení jej Dodatkov č. 1 až č. 10 (ďalej len „nájomná zmluva“) vrátane znaleckého posudku , ktorý

je prílohou výpovede za účelom zabezpečenia dôkazu pre konanie vo veci samej, týkajúcej sa určenia
neplatnosti výpovede z nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou o nájme lesných pozemkov
na hospodárenie v lesoch a o vykonávaní práva poľovníctva dňa 12. 03. 2004 v znení jej Dodatkov č. 1
až 10, a to všetko do troch dní od doručenia tohto rozhodnutia.

V návrhu uviedol, že dňa 12. 03. 2004 bola medzi ním a odporcom uzatvorená vyššie uvedená nájomná
zmluva na dobu nájmu od 15. 03. 2004 do 31. 12. 2016, pričom doba nájmu bola dodatkom č. 8

zmenená do 31. 12. 2026. Navrhovateľ si počas celej doby nájmu plnil všetky práva a povinnosti
z nájomnej zmluvy riadne a včas, pričom odporca mu nikdy nevytýkal, že by nejakým spôsobom
porušoval nájomnú zmluvu. Na stretnutí navrhovateľa s odporcom dňa 15. 05. 2014, za prítomnosti
notára bola navrhovateľovi predložená výpoveď z nájomného vzťahu. Konateľ navrhovateľa, keďže bol
bez právneho zástupcu a nevedel posúdiť právne konzekvencie takejto výpovede, odmietol výpoveď
prevziať. Následne odporca dňa 27. 06. 2014 oznámil navrhovateľovi, že dňa 15. 05. 2014 mu bola

doručená výpoveď z nájmu, v zmysle ktorej bude nájomný vzťah ukončený k 31. 08. 2014, avšak ani
k tomuto listu nepriložil predmetnú výpoveď. Výpoveď z nájomnej zmluvy nebola odporcom predložená
navrhovateľovi ani na osobnom stretnutí účastníkov konania dňa 30. 06. 2014, ani na ďalšie opakované
žiadosti navrhovateľa odporcovi alebo jeho právnemu zástupcovi. Odporca nereagoval ani na písomnú
výzvu navrhovateľa doručenú odporcovi 30. 06. 2014, v ktorej navrhovateľ žiadal o doručenie výpovede
do 04. 07. 2014. Navrhovateľ ďalej poukázal, že v zmysle čl. 7 nájomnej zmluvy sa navrhovateľ a

odporca dohodli, že v priebehu výpovednej doby sa predovšetkým pokúsia navzájom si objasniť, či k
výpovedi nedošlo z nedorozumenia alebo pre chybnú informovanosť. Vzhľadom na nekorektné, účelové
správanie odporcu spočívajúce v neustále odďaľovaní termínu predloženia výpovede nájomnej zmluvy,
neumožnenia mu zoznámenia sa s výpovedným dôvodom napriek tomu, že podľa tvrdenia odporcu
už plynie výpovedná lehota, navrhovateľ sa dostal do neriešiteľnej právnej situácie. Ďalej poznamenal,
že existuje obava, že v konaní vo veci samej nebude možné navrhovaný dôkaz vykonať vôbec alebo

len s nepomernými ťažkosťami, keďže za daných okolností je jeho postavenie do takej miery neisté,nemá relevantné podklady na posúdenie právnych konzekvencií uplatnenej výpovede a okolností s
tým spojenými, že nie je možné podať žalobu vo veci samej, v rámci ktorej by požadoval vykonanie
dôkazu predložením predmetnej výpovede, vrátane znaleckého posudku. Podotkol, že nepozná obsah

výpovede nájomnej zmluvy, nevie, o aké skutočnosti odporca výpoveď oprel, pričom aj z týchto dôvodov
nič nebráni odporcovi, aby dodatočne menil výpovedné dôvody tak, aby znemožnil navrhovateľovi
možnosť efektívne domáhať sa určenia neplatnosti takejto výpovede.

Podľa § 78 ods. 1 OSP, pred začatím konania o veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz, ak je
obava, že neskoršie ho nebude možno vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.

Podľa § 78 ods. 2 OSP, na zabezpečenie dôkazu je príslušný súd, ktorý by bol príslušný na konanie o

veci, alebo súd, v obvode ktorého je ohrozený dôkazný prostriedok.

Podľa § 78 ods. 3 OSP, zabezpečenie dôkazu vykoná súd spôsobom predpísaným pre dôkaz, o ktorý
ide.

Podľa § 129 ods. 1, 2 OSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje

pojednávanie. Predseda senátu alebo samosudca môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú na dôkaz,
aby ju predložil, alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo právnickej osoby.

Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Zabezpečenie dôkazu sa vykoná spôsobom predpísaným pre dôkaz, o ktorý ide. V tomto prípade ide o
dôkaz listinou, pri vykonávaní ktorého súd postupuje v zmysle § 129 OSP.

Zabezpečiť dôkaz pred začatím konania vo veci samej možno len na návrh a to v prípade, ak existuje
obava, že dôkaz nebude možné neskôr vôbec vykonať alebo ho bude možné vykonať len s veľkými
ťažkosťami. Navrhovateľ musí osvedčiť, že zabezpečenie dôkazu je nevyhnutné a musí preukázať

dôvodnú obavu, že dôkaz nebude možno vykonať, pričom obava musí byť reálna, nesmie vychádzať len
zo subjektívnych pocitov navrhovateľa, ale musí byť podložená objektívne existujúcimi skutočnosťami.

Pokiaľ ide o návrh na zabezpečenie dôkazu predložením listiny, obava, že dôkaz listinou nebude možné
vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami je daná najmä tým, že listina môže byť v budúcnosti
zničená alebo znehodnotená takým spôsobom, že nebude spôsobilým dôkazom v konaní.

Navrhovateľ v danej veci odôvodnil obavu z možného neskoršieho vykonania dôkazu alebo nemožnosti
vykonania dôkazu v konaní vo veci samej konštatovaním, že nemôže podať žalobu vo veci samej,
v ktorej by sa dožadoval predloženia predmetnej výpovede, vrátane znaleckého posudku, pretože
nemá relevantné podklady na posúdenie právnych konzekvencií uplatnenej výpovede a okolností s tým
spojenými. Zároveň obavu odôvodnil, že nakoľko nepozná obsah výpovede, nič nebráni odporcovi, aby

dodatočne menil výpovedné dôvody tak, aby znemožnil navrhovateľovi možnosť efektívne domáhať sa
určenia neplatnosti takejto výpovede.

V danom prípade je súd toho názoru, že obava navrhovateľa ohľadom nemožnosti podania žaloby vo
veci samej v prípade, ak mu nebude predložená výpoveď z nájomnej zmluvy, je už nepodstatná, nakoľko
z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že navrhovateľ podal žalobu vo veci samej a na tunajšom súde

prebieha pod sp. zn. 63Cb/ 147/2014 konanie, v ktorom sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti
výpovede nájomnej zmluvy z 12. 03. 2004. V žalobe navrhovateľ uviedol všetky skutočnosti a okolnostitýkajúce sa výpovede z nájomnej zmluvy a označil aj dôkazy potrebné na preukázanie týchto okolností.
V danom konaní si splnil povinnosť tvrdenia i dôkaznú povinnosť, pričom z jeho návrhu a predložených
listinných dôkazov je zrejmé, že listinu - výpoveď z nájomnej zmluvy nemôže bez svojej viny predložiť.

Následne v sporovom konaní sa navrhovateľ môže dožadovať predloženia výpovede z nájomnej zmluvy
odporcom.

K tvrdeniu navrhovateľa, že odporca by mohol meniť výpovedné dôvody súd uvádza, že sa jedná len o
subjektívne tvrdenie navrhovateľa, ktoré žiadnym spôsobom neosvedčil. Práve naopak, na stretnutí, kde
prišlo k predloženiu výpovede navrhovateľovi, bol prítomný notár, ktorý podľa zákona č. 323/1992 Zb. o

notároch a notárskej činnosti osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv,
alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Je teda predpoklad, že odmietnutie prevzatia
výpovede navrhovateľom spolu s výpoveďou bude osvedčené notárom k dátumu stretnutia.

Súd si je vedomý skutočnosti, ktoré uviedol navrhovateľ, že je obtiažne domáhať sa ochrany práva,
resp. nároku v prípade, ak nemá právne relevantné podklady, avšak navrhovateľ neuviedol a neosvedčil
žiadneskutočnosti,žeodporcamávbudúcnostizáujemnazničeníaleboznehodnotenílistiny-výpovede

z nájomnej zmluvy, resp. že by odporcovi vyplývala zákonná povinnosť znehodnotiť predmetnú listinu
po uplynutí určitého času. Okrem uvedeného súd poznamenáva, že v prípade nariadenia pojednávania
v konaní vo veci samej súd vykoná dôkaz listinou podľa § 129 ods. 1, 2 OSP tak, že predseda senátu
alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Pokiaľ žalovaný
účastník potrebnú listinu súvisiacu s predmetom konania vo veci samej nepredloží, predseda senátu

alebo samosudca môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú na dôkaz, aby ju predložil, alebo ju obstará
sám od iného súdu, orgánu alebo právnickej osoby.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na zabezpečenie dôkazu zamietol.

O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 145 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka,

v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie

alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.