Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoKR/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110223625
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2110223625.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.BoženyHusárovejačlenovJUDr.Róberta

Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela právnej veci žalobcu: J. F., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, U., zastúpený
De minimis, spol. s r.o., M. Bella 6, Bratislava, v mene ktorej spoločnosti koná advokát a konateľ Mgr.
Marek Kaľavský proti žalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár, Sladovnícka 13, Trnava, správca úpadcu
TEDDY REAL, s.r.o. v konkurze, Nám. Sv. Martina 410, Holíč, IČO: 36 249 572, zastúpený advokátkou
Mgr. Adrianou Sojkovou, Nám. Matice slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, o určenie pravosti
pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 25Cbi/16/2010-188 zo dňa
21.05.2014 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,91 eur jeho
právnemu zástupcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania vo výške 1 050,47 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým sa žalobca ako veriteľ správcom

konkurznej podstaty popretej pohľadávky domáhal určenia jej vymáhateľnosti a poukazoval na to, že
medzi ním ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom bola dňa 26.5.2005 uzatvorená zmluva o pôžičke
sumy 5 880 320,-Sk v znení dodatku č. 1 a dňa 30.5.2005 zmluva o dielo, v ktorej bol žalobca v postavení
objednávateľa a úpadca v postavení zhotoviteľa. Listom zo dňa 7.6.2010 svoju pohľadávku z pôžičky
v celkovej výške 486.015,33 eur jednostranne započítal voči pohľadávke úpadcu vo výške 435.519,94
eur. Obe zmluvy a listina o započítaní boli prílohou konkurznej prihlášky.

Rozdiel medzi vzájomnými pohľadávkami žalobcu a úpadcu je pohľadávkou žalobcu, ktorú si v
konkurznom konaní uplatnil, ale ktorú správca konkurznej podstaty z dôvodu jej premlčania poprel.
Termín splatenia pôžičky žalobca a úpadca dohodami posúvali. Na žiadosť žalobcu úpadca v roku 2008
písomne uznal svoj dlh vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke a súčasne uzavrel dohodu so žalobcom o tom,
že všetky vzájomné vzťahy, ktoré vzniknú so zmluvy o pôžičke a zmluvy o dielo sa budú riadiť režimom
Obchodného zákonníka. Tieto listiny ale žalobca k prihláške nedoložil pretože si neuvedomil, aký môžu
mať pre zistenie pohľadávky význam.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože prihláška
a k nej pripojené listiny, ktoré žalobca správcovi konkurznej podstaty v konkurznom konaní predložil
jednoznačne preukazujú, že v konkurze uplatnená pohľadávka je premlčaná. Žalobca okrem zmluvy opôžičke zo dňa 26.5.2009 v znení dodatku č. 1 a dohody o urovnaní zo dňa 5.11.2006, ktorou sa úpadca
zaviazal vystaviť vlastnú zmenku bez protestu a zaplatiť žalobcovi dňa 5.2.2007 195 190,87 eur (5 880
320,-Sk) s úrokom vo výške 33 193,92 eur (1 000 000,-Sk), žiadne iné listiny k prihláške nepripojil, nie

ich v prihláške neuviedol. Z ust. § 32 ods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov (ďalej ZKR) jednoznačne vyplýva koncentračná zásada, podľa ktorej sa žalobca
ako veriteľ úpadcu môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške, preto označovanie akýchkoľvek
iných právnych skutočností a úkonov ako právnych dôvodov vzniku, zmeny alebo zániku pohľadávky
prihlásenej prihláškou je podľa žalovaného právne bezvýznamné.

Žalobca namietal, že správca podľa § 32 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku porovná s účtovnou
a inou dokumentáciou úpadcu, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné
šetrenie, a ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná je povinný ju poprieť. Správca splnil svoju
zákonu povinnosť a pohľadávku uplatnenú žalobcom poprel, na základe čoho žalobca sa podaním
žaloby má právo domáhať určenia pravosti popretej pohľadávky. Pohľadávku žalovaný správca poprel z

dôvodu premlčania a tak predmetom súdneho konania má byť zisťovanie a určenie skutkovej a právnej
opodstatnenosti popretej pohľadávky z dôvodu jej nevymáhateľnosti pre premlčanie podľa § 100 ods.
1 a 2 v spojení s § 101 Obč. zák.. Žalobca však premlčanie popieral, pretože pred uplynutím premlčacej
doby, ktorá by uplynula najskôr dňa 26.5.2008, úpadca - spoločnosť TEDDY REAL s.r.o. dlh uznala,
predmetný právny úkon spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti pre uznanie, tak by premlčanie

nastalo až v budúcnosti a to dňom 6.2.2018, preto žalobcom uplatnená pohľadávka nemôže byť podľa
Občianskeho zákonníka premlčaná. Okrem toho sa dňa 6.2.2008 sa účastníci dohodli, že na zmluvu
o pôžičke v znení jej dodatkov a zmluvu o dielo sa bude aplikovať výlučne právna úprava uvedená v
Obchodnom zákonníku, ktorý má na premlčanie vlastné ustanovenia, čím sa premlčacia lehota predĺžila
na 4-ročnú a tak ani na tomto skutkovom základe žalobcova pohľadávka nemôže byť premlčaná. Súd

prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 25Cbi/16/2010-107 zo dňa 24.10.2012, ktorý bol na
základe odvolania žalovaného zrušený uznesením odvolacieho súdu č.k. 21 CoKR/1/2013 -141 zo dňa
31.10.2013, v ktorom odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu nedostatky v skutkovom a právnom
posúdení veci v aplikovaní koncentračnej zásady.

Následne prvostupňový súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov, svedkov H. E. a Ing. P.
J., oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktoré vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z dokazovania vyplynulo, že správca pohľadávku poprel čo do vymáhateľnosti z dôvodu jej premlčania.

Žalobca k žalobe o určenie popretej pohľadávky pripojil aj iné listinné dôkazy a to uznanie dlhu úpadcom
u a dohodu o použití Obchodného zákonníka, obe zo dňa 6.2.2008, ktorými preukazoval opodstatnenosť
právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky, a podľa ktorých v čase prihlásenia pohľadávka premlčaná
nebola.

Súd posudzoval i konanie správcu - žalovaného ktorý tvrdil, že na dodatočne predložené listiny nemôže
prihliadať a žalobca sa môže domáhať iba toho, čo uviedol v prihláške.

Žalobca nepopieral, že prílohou podanej prihlášky nebolo uznanie dlhu dlžníkom - úpadcom, ani dohoda
o aplikácii Obchodného zákonníka, oba úkony zo dňa 06.02.2008. Podľa dohody sa na právne úkony a

to zmluvu o pôžičke, ktorú uzatvoril žalobca s úpadcom dňa 26.05.2005 a na zmluvu o dielo uzatvorenú
dňa 30.05.2005 bude aplikovať právna úprava Obchodného zákonníka a v ňom uvedená premlčacia
doba. Uvedené listiny ale k prihláške nepripojil. Správca konkurznej podstaty postupujúci s odbornou
starostlivosťou pri posudzovaní vymáhateľnosti žalobcom prihlásenej pohľadávky túto poprel z dôvodu
premlčania a tak jej nevymáhateľnosti. Žalobca až v súdnom konaní namietal, že nárok premlčaný

nemôže byť práve z dôvodu existencie listín a to uznania dlhu, ku ktorému úkonu došlo dňa 06.02.2008
a tak začala plynúť podľa ustanovení Obchodného zákonníka nová štvorročná premlčacia doba, počas
ktorej si pohľadávku prihlásil a jej dôvodnosť preukázal v súdnom konaní vyššie uvedenými listinami.

Súd aplikoval na vec právnu úpravu uvedenú v § 32 ods. 1, 2, 6, 9, 11 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze

a reštrukturalizácii, podľa ktorej popretý veriteľ sa môže domáhať v incidenčnej žalobe najviac toho
čo uviedol v prihláške, čím sa jeho nárok limituje. Tento nárok sa riadi zásadou koncentračnou, podľa
ktorej sa môže žalobca domáhať len takého právneho dôvodu, výšky, poradia, zabezpečenia, poradia
zabezpečovacieho práva, ako aj vymáhateľnosti, ktorú vymedzil v prihláške opísaním rozhodujúcichskutočností a v zhode s obsahom prihlášky môže označovať a predkladať dôkazy, ktoré tieto
skutočnosti preukazujú. Účelom tohto právneho režimu je práve uplatňovanie pohľadávok veriteľov
takým spôsobom, aby sa predišlo možným špekuláciám úpadcu a jeho veriteľov, ktorým správca

nevie objektívne zabrániť. V snahe získať výhodnejšie postavenie tak môže spôsobiť takýto úkon
ukrátenie ostatných veriteľov úpadcu. Súd pripojené listiny, konkrétne uznanie dlhu a dohodu o
aplikácii Obchodného zákonníka, ktoré žalobca ako dôvod opodstatnenosti svojej žaloby uvádzal až v
súdnom konaní o určenie popretej pohľadávky nepovažoval za skutočnosti, ktoré je potrebné vziať pri
rozhodovaní o veci do úvahy a na ne prihliadať práve z dôvodu, že tieto listiny nepriložil k prihláške,

nesprával sa ako veriteľ ani dostatočne obozretne a bez snahy preukázať, že nedošlo k premlčaniu
ním prihlásenej pohľadávky, keď premlčanie z prihlášky a jej príloh jednoznačne vyplývalo. Súd prvého
stupňa skonštatoval, že ak žalobca uvedené listiny nepripojil k prihláške bez vážneho dôvodu, ale iba
preto, ako sám uviedol, ich nepovažoval za potrebné k prihláške pripojiť, sa správal neprezieravo
a v takom prípade musí niesť i zodpovednosť za to, že pri podaní prihlášky pochybil, keď neuviedol
ďalšie súvisiace skutočnosti a dôkazy, ktoré by vylúčili správcom posúdené prihlásenie nároku ako

premlčaného, čo vyplýva i z ust. § 29 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s vyhl. č. 655/2004 Z.z. a v konaní
neúspešného žalobcu zaviazal k povinnosti uhradiť žalovanému náhradu trov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd
rozhodnutie zmenil a návrhu vyhovel a v prípade, ak nebudú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia,
rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V prvej časti odvolania odvolateľ popísal úkony, ktoré vykonal pred vyhlásením konkurzu, ktoré boli

prvostupňovému súdu známe, sú uvedené i v jeho rozhodnutí a tiež popísal priebeh súdneho konania.

Dôvody odvolania založil na tvrdení, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a prvostupňový súd tiež odňal žalobcovi právo konať pred súdom.

Odvolateľ v odvolaní citoval ust. § 29 ods. 1, § 32 ods. 1, 3,6,10 a § 29 ods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. a
namietal, že prvostupňový súd v rozhodnutí nezohľadnil, že predchádzajúci správca mal vedomosť o
uznaní dlhu, a o tom, že pohľadávka nemôže byť premlčaná. Aj Ing. J. v konaní vypočutý ako svedok
označil prihlásenú pohľadávku žalobcu za dôvodnú, výpoveďou v konaní pred prvostupňovým súdom

potvrdil, že o uznaní dlhu bol predchádzajúci správca úpadcu informovaný, túto skutočnosť ale ponechal
prvostupňový súd bez povšimnutia a rovnako prvostupňový súd postupoval i pri vyhodnotení výpovede
bývalého konateľa úpadcu H. P.. H. E. a Ing. P. J. správcovi preukázali tvrdené skutočnosti predložením
príslušných listín, ktorá požiadavka ale nemá zákonnú oporu pre takýto postup súdu, ani žiadne
racionálne opodstatnenie pre spochybňovanie existencie uznania dlhu, ktorý právny úkon účastníci,

ktorých sa týka nesporovali a od počiatku sa k nemu hlásia. Správca mal vykonať i vlastné šetrenie, ale
žalovaný postupoval v rozpore s touto povinnosťou, vychádzal iba z prieskumu prihlášky bez toho, aby
prihliadol na iné skutočnosti a listinné dôkazy, oznámenia žalobcu ignoroval, hoci žalovanému súčasne
so žalobou bol prostredníctvom konajúceho súdu rovnopis uznania dlhu doručený, pretože ho žalobca
pripojil k žalobe. Prihláška, ktorú žalobca podal spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti, obsahuje

údaje, ktoré majú byť v nej uvedené a to dlžnú sumu, spôsob jej výpočtu a právne tituly, na základe
ktorých záväzkové vzťahy medzi žalobcom a úpadcom vznikli. Žiadna zákonná úprava nevyžaduje, aby
žalobca k prihláške prikladal i jednostranný úkon úpadcu a to uznanie dlhu, ktorý nemá žiaden vplyv
na prihlásenie pohľadávky. Ak predchádzajúci správca z prieskumu prihlášky vyvodil, že pohľadávka
môže byť premlčaná, takýto záver ešte neznamená, že je postačujúci pre rozhodnutie. Správca musí

samotnú prihlášku preskúmať, s údajmi v nej uvedenými ďalej pracovať, porovnať ich s účtovnou a inou
evidenciouúpadcu,so zoznamomzáväzkovaprihliadnuťinavyjadrenieúpadcuainýchosôba vykonať
i ďalšie potrebné šetrenia. I keď žiadne skutočnosti nenasvedčovali pri podaní prihlášky tomu, že došlo
k predlženiu premlčacej doby pri danej pohľadávke, i z uznesenia krajského súdu v tejto veci a tiež na
pojednávaní konanom dňa 21.05.2014 pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že predchádzajúci správca

mal vedomosť o tom, že k predlženiu premlčacej doby z dôvodu uznávacieho prejavu došlo, preto mal
vykonať práve vlastné šetrenie, aby ustálil a posúdil otázku premlčania. V závere odvolateľ pripustil, že
mohol pri podaní prihlášky postupovať obozretnejšie, ale práve preto, aby právny predpis nebol voči
oprávneným príliš tvrdý, zákonodarca uložil v § 32 ods. 1 veta druhá zák. č. 7/2005 Z.z. správcompovinnosť získavať informácie aj z iných zdrojov, ako len z prihlášok pohľadávok. Žalobca sa žalobou
domáha iba toho, čo uviedol v prihláške, ktorá má všetky predpísané náležitosti a uvedenie premlčacej
doby alebo uznanie dlhu zákon medzi náležitosťami nevymenúva. Odkaz na koncentračnú zásadu, ktorá

vyplýva z ust. § 32 ods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. sa týka len nároku, ktorý žalobca vo svojej prihláške
vzniesol voči úpadcovi, ale nie dôkazných prostriedkov v súdnom konaní, pretože ak by správca pochybil
a pohľadávku poprel, bolo by tým definitívne zabránené veriteľovi predložiť iný rovnopis, či originál listiny
preukazujúci opodstatnenosť jeho nároku. Tým, že súd neprihliadal na listiny nepripojené k prihláške,
odňal žalobcovi možnosť dokázať v súdnom konaní oprávnenosť nárokov uplatnených prihláškou, ktorú

preukázal práve listinami o uznaní dlhu v konaní o určenie popretej pohľadávky.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť
a zaviazať žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania v prípade, ak odvolací súd rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdí. Tvrdenia odvolateľa uvedené v odvolaní označil za účelové i vzhľadom
k tomu, že počas súdneho konania mali účastníci právnych úkonov a to uznania dlhu a dohody o

aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka diametrálne odlišné verzie o okolnostiach, za akých k
podpísaniu uvedených listín došlo, čo vzbudzuje podozrenie o ich nevieryhodnosti a pokiaľ v konaní
vypočutí svedkovia uvádzali, že ústne opakovane predchádzajúceho správcovi uvádzali, že pohľadávka
z dôvodu uznania nie je premlčaná, ak boli tieto tvrdenia pravdivé nie je zrejmé, z akého dôvodu
neboli už predchádzajúcemu správcovi predložené listiny, ktoré tieto tvrdenia dokladajú a jednoznačne

preukazujú.Keďžekpredloženiutýchtolistínnedošlonebolomožné,abypredchádzajúcisprávcaziných
zdrojov zisťoval existenciu prípadných možných skutočností, ktoré žalobca v prihláške vôbec neuviedol,
ani ich nenaznačil. Predchádzajúci správca správne postupoval, keď zákonom prihlásenú pohľadávku
ako premlčanú z dôvodu jej vymáhateľnosti poprel, keď v čase prieskumu pohľadávok nemal k dispozícii
žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval opak.

Odvolaciemu súdu bolo ešte dňa 15. 12.2014 doručené vyjadrenie odvolateľa k vyjadreniu žalovaného,
v ktorom zopakoval skutočnosti už uvedené v odvolaní a poukázal i na ďalšie nedostatky, ktoré voči
rozhodnutiu prvostupňového súdu namietal a k podaniu pripojil i čestné vyhlásenie H. E., bývalého
konateľa úpadcu zo dňa 16.1.2014, podľa ktorého bol prítomný ako bývalý konateľ pri stretnutiach Ing.

J. - konateľa úpadcu s Mgr. S. M., predchádzajúcim správcom.

Uvedené podanie bolo doručené po uplynutí lehoty na podanie odvolania, preto sa ním odvolací súd
nezaoberal.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania
rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia
oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne

elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako

i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého

„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v
ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto

správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý
vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací
súd sa s ním stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu i v spojení s odvolacími dôvodmi považuje

odvolací súd za potrebné vyporiadať sa s námietkami, ktoré odvolateľ vzniesol v podanom odvolaní
najmä v súvislosti s poukazom na to, že ním podaná prihláška, ktorou si prihlásil pohľadávku v lehote
na prihlasovanie pohľadávok, spĺňa všetky náležitosti vyžadované v ust. § 29 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z.

Uvedené tvrdenie prvostupňový súd a rovnako ani odvolací súd nespochybňuje. Pohľadávka žalobcu
ale nebola popretá z dôvodu nedostatkov prihlášky. Ak by prihláška mala nedostatky, tak by správca

na takúto prihlášku v konkurze vôbec neprihliadal. Žalobca bol neúspešný v konaní nie pre chýbajúcu
náležitosť prihlášky.

Zo znenia § 29 ods. 6 ZKR ale jednoznačne vyplýva, že k prihláške sa pripájajú i listiny preukazujúce
údaje uvedené v prihláške, za ktoré je potrebné jednoznačne považovať i listinu - uznanie dlhu, ktorá

povinnosť prislúcha veriteľovi, ktorý ak týmito listinami disponuje, má ich pripojiť k prihláške, pretože
inak sa vystavuje nebezpečenstvu, že správca prihlásenú pohľadávku poprie. Je možné, že nie všetky
pohľadávky je možné doložiť prislúchajúcou listinou, ale v konkrétnom súdenom prípade uvedené
listiny podľa žalobcu existovali v čase podania prihlášky, preto bolo povinnosťou žalobcu ich k prihláške
pripojiť. Žalobca ale tak neurobil, čím sa svojim postojom a konaním sám vystavil nebezpečenstvu

popretia prihlásenej pohľadávky z dôvodu premlčania, čo sa i v tomto prípade stalo. Podľa ust. § 32
ZKR sa žalobca ako konkurzný veriteľ môže dovolávať svojho práva len z právneho dôvodu uvedeného
v prihláške a tým bola zmluva o pôžičke a zmluva o dielo, ktorý nárok bol podľa správcu premlčaný a
tým nevymáhateľný. Skutočnosti a dôkazy o tom, že k premlčaniu nedošlo žalobca predložil až v žalobe
o určenie vymáhateľnosti pohľadávky v incidenčnom konaní, teda sa nároku, ktorý bol práve z dôvodu

nevymáhateľnosti popretý, domáhal na základe listinných dôkazov, ktoré v prihláške neuviedol, čo malo
za následok zamietnutie žaloby prvostupňovým súdom ( R 32/2001).

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu konštatuje,
že prvostupňový súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné právne ustanovenia podstatné

pre posúdenie veci správne interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, ktoré
sú logické a právne akceptovateľné, rozhodnutie je náležite odôvodnené, preto odvolací súd nemá za
to, že by vydaním rozhodnutia došlo k porušeniu práv účastníka konania na právo konať pred súdom a
tento odvolací dôvod označuje odvolací súd za zjavne neopodstatnený.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu podľa §
219 ods. 2 O.s.p. potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi
prvostupňového súdu obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach
odkazuje.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v
konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu jedného
úkonu právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu v hodnote 61,87 eur, k tomu paušálna náhrada vo výške
8,04 eur, je celkom 69,91 eur, čo je v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.